Vulgárne vyjadrovanie u detí je problém, ktorý si vyžaduje citlivý a premyslený prístup. V dnešnej dobe, keď sú deti vystavené rôznym zdrojom informácií, je dôležité, aby rodičia vedeli, ako na vulgarizmy reagovať a ako ich deťom vysvetliť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku a ponúka praktické rady pre rodičov.
Úvod
V dnešnej dobe sa mladí ľudia veľmi rýchlo a jednoducho môžu dostať k rôznym zdrojom informácií, čo znamená, že sa rovnako rýchlo môžu dostať aj k vulgarizmom. Rodičia si nepomôžu tým, že deťom niečo zakážu pozerať, čítať, počúvať, pretože ak si to nenájdu doma, nájdu si to niekde inde. V súčasnosti hlavne mediálne prostredie, ktoré deti tak veľmi milujú, tiež často využíva vulgarizmy, aby autori zaujali, šokovali a upútali pozornosť, jednoducho, aby svoj produkt predali. Je preto dôležité, aby rodičia vedeli, ako na túto situáciu reagovať.
Vulgarizmy v rôznych vekových kategóriách
Vulgárne vyjadrovanie sa môže objaviť u detí všetkých vekových kategórií. Stretávajú sa s nimi počas celého detstva, no vnímajú ich v rôznych vývojových štádiách po svojom.
Predškolský vek
Tie celkom najmenšie, v predškolskom veku, si len málokedy uvedomujú ich skutočný význam. Ak sa objaví niekto, kto použije nevhodné slovo, dieťa chce tiež použiť to, čo počulo. Predovšetkým po príchode do kolektívu sa stretávajú s množstvom slov, ktoré zaraďujeme medzi vulgarizmy. V predškolskom veku sú obľúbené najmä zvieracie nadávky: krava, somár, ale aj debil, idiot. Deti do šestich rokov väčšinou slovám nerozumejú, ony potrebujú hlavne ostatných šokovať alebo upútať na seba pozornosť.
Školský vek
K typickým vulgarizmom sa deti väčšinou dostávajú až v prvej triede základnej školy, ale môžu ich poznať aj skôr z domu, ak sa tak rozprávajú medzi sebou rodičia, čo žiaľ, tiež nie je výnimkou. Deti v kolektíve tieto slová rady používajú hlavne preto, aby ukázali, že ony sú tí, kto je šéfom, kto chce mať moc a kto chce zaujať. Kto nadáva najviac, je „najsilnejší šéf“.
Prečítajte si tiež: Výživné na dieťa: Ako postupovať?
Ako pristupovať k deťom v súvislosti s vulgarizmami?
Existuje niekoľko taktík, ktoré môžu rodičia použiť na odstránenie nevhodných slov z detského slovníka.
1. Zámerné ignorovanie
Rodičia sú často prekvapení, keď nadávky dieťa použije doma prvý raz. Psychológovia odporúčajú zámerné ignorovanie, čo je dobrá stratégia, ale skutočne iba v začiatkoch. Vtedy by ste sa mali od dieťaťa držať bokom, nepozerať na neho, neoslovovať ho. Neplatí to však na všetky deti a za každých okolností. Ak vaše dieťa opakovane vulgárne nadáva, robí to naschvál s cieľom provokovať, ignorácia už nie je vhodná.
2. Vysvetľovanie významu
Ďalšia taktika spočíva v tom, že by sme sa mali s dieťaťom porozprávať o tom, či slovu rozumie a upozorniť ho na to, že nemusí opakovať všetko, čo počuje a malo by používať len slová, ktorým rozumie. Je potrebné primeraným spôsobom dieťaťu vysvetliť, že existuje v slovnej zásobe množstvo slov, ale nie všetky musí človek používať. Tiež je potrebné dieťaťu povedať, že vulgarizmy sa na verejnosti nepoužívajú. Slušný človek sa im vyhýba. Tiež je však potrebné dieťaťu vysvetliť, že niektorí ľudia, bohužiaľ, si túto skutočnosť neuvedomujú a vulgarizmy používajú, čo je však skôr smutné ako úžasné. Dajte jasne najavo, že vo vašom dome sa neslušné slová nepoužívajú. Ak vaše dieťa vulgárne slová orientuje na vás osobne, vezmite si ho nabok a povedzte mu, že vás jeho nadávanie zraňuje.
3. Vytvorenie vlastnej nadávky
Ak dieťa pociťuje stres a uvoľní sa len vtedy, keď by malo povedať nejakú nadávku, tak nech si vymyslí vlastnú alebo mu ju pomôžte vytvoriť.
4. Rodičia ako vzor
Ak rodičia v domácom prostredí bežne používajú pestrý slovník s hrubými výrazmi, nemôžu od detí očakávať opak. Rodičia sú pre deti vzorom, preto deti väčšinu po nich opakujú. Uistite sa, že takto pred deťmi sami nehovoríte. Zaveďte doma nulovú toleranciu voči vulgarizmom. Neexistuje žiadna ospravedlnenie pre nadávanie. Ak dieťa použije nadávku, vyvoďte dôsledky. Jasne stanovte pravidlá. Čo hrozí dieťaťu za použitie takéhoto slovníka? Dodržujte tieto pravidlá. Ak malé dieťa použije takéto slovo, pretože ho niekde počulo, okamžite ho opravte. Povedzte mu, že je to „zlé slovo“ a ľudia nemajú radi takéto slová. Ak ste toto slovo použili pred svojím dieťaťom vy, okamžite sa ospravedlňte. Môžete dokonca požiadať svoje dieťa, aby vám pripomenulo, že je to zlé slovo.
Prečítajte si tiež: Sprievodca písaním ospravedlnenia
5. Jednotný postup
Predtým ako začnú rodičia s deťmi hovoriť o hrubých výrazoch, musia byť vo svojich očakávaniach jednotní. Nájdite niektoré nadávky, ktoré vás obzvlášť hnevajú alebo pôsobia zraňujúco či urážlivo alebo ktoré nie sú v škôlke či škole akceptovateľné. Spoločne si premyslite, akým spôsobom budete reagovať na používanie vulgárnych výrazov. Tak ako dospelí i deti občas nevedia, čo si počať so svojím hnevom. Musia sa však naučiť, ako s týmto hnevom zaobchádzať. Rodičia musia byť tými, ktorí budú dieťa orientovať správnym smerom.
6. Tresty, prípadne chvála
Povedzte svojmu dieťaťu, s akými dôsledkami musí počítať, ak bude používať hrubé výrazy. Medzi primerané tresty môžete zaradiť napríklad prerušenie hry alebo zákaz sledovania televízie do konca dňa alebo nemožnosť zostať dlhšie hore.
7. Ospravedlnenie
Ak je vaše dieťa napríklad u susedov na návšteve a vyletí mu z úst nevhodné slovo, ospravedlňte sa v jeho mene za jeho správanie. Takto dieťa zistí, že niečo nie je v poriadku a že použitý výraz asi nebol v súlade s vhodným správaním. Keď váše dieťa už s určitosťou chápe významu použitých neslušných slov aj tomu, že je to nevhodné správanie, mal by sa vedieť za svoje činy aj ospravedlniť. „Dieťa v prvom rade potrebuje vidieť, že to, čo rodič od neho žiada, tak aj robí. Ak rodič žiada ospravedlnenie, tak aj on sa musí vedieť ospravedlniť. Ak sa aj rodič na dieťa nahnevá a po čase príde za ním a ospravedlní sa mu, tak dieťa učí, čo má robiť v prípade, ak ho niečo mrzí. Ak to rodič nerobí, tak ten proces vytvorenia návyku je oveľa zdĺhavejší. Ale ospravedlnenie je na mieste, lebo je to forma vyjadrenia rešpektu.
Vzdelávanie a prevencia
Vzorným príkladom starostlivosti sú rodičia, ktorí každý film pozerajú spolu s deťmi, aby ho v prípade potreby mohli včas zastaviť a čítajú rovnaké knihy ako ich deti, aby zistili, či im môžu rozumieť a či sú pre ich povahu vhodné. Čo vie jedno dieťa pochopiť v desiatich rokoch, pre iné to nie je vhodné ani v dvanástich rokoch a nesúvisí to len s duševnou vyspelosťou. Jednoducho, každý človek je iný. Každý rodič má iné kritériá na to, čo pre svoje dieťa považuje za vhodný zdroj podnetov a čo nie. V prvom rade môžete zaviesť zvyk, že televízia sa nezapína ľubovoľne, ale vždy až po dohode s rodičmi a pozerá sa program, ktorý sa vopred vybral. O knihe či časopise sa dá porozprávať. Páči sa ti? Prečo?
Dôležitosť priateľstva a sociálneho rozvoja
Aj keď najväčší vplyv na vývoj detí v ranom detstve majú rodičia, nemal by sa prehliadať ani vplyv kamarátov na ich duševné a fyzické zdravie. Deti si vytvárajú prvé priateľstvá v predškolskom veku a tieto priateľstvá ovplyvňujú spôsob, akým sa správajú k ostatným v neskorších rokoch. Detské priateľstvá dávajú deťom príležitosť spoznávať seba aj iných a rozvíjať sa kognitívne aj emocionálne.
Prečítajte si tiež: Ako napísať odvolanie - rodičovský príspevok
Vývoj sociálnych zručností podľa veku
Logopédka špecializujúca sa na jazykovú a sociálnu komunikáciu Dr. Aisling Mulvihill sa vo svojom článku zmieňuje o tom, že potreby, zručnosti a predstavy detí o priateľstve sa s ich vývojom menia. Schopnosť porozumieť druhým a zohľadňovať ich potreby a názory sa časom vyvíja a mení. Ako sa deti vyvíjajú, prejavujú väčšiu sebakontrolu, sú si čoraz viac vedomé samých seba a druhých, a sú schopné lepšie pochopiť pohľad druhého.
- Bábätká: Bábätká sú biologicky predurčené na to, aby sledovali ľudskú tvár a reagovali na hlas. Ako deti prechádzajú prvým rokom života, začínajú si rozvíjať niektoré rané sociálne komunikačné zručnosti, ako je pozeranie sa na iných, úsmev, dávanie, napodobňovanie a dotýkanie sa, reagovanie na zvuky, vyjadrovanie emócií. V tomto štádiu podporíte sociálne zručnosti bábätka, ak mu umožníte, aby videlo a skúmalo vašu tvár. Všímajte si, či vaše dieťa dokáže sledovať ľudský hlas. Pri podpore sociálnej komunikácii chceme, aby sa deti viac zameriavali na ľudí než na predmety. Snažíme sa o spätnú väzbu prostredníctvom napodobňovania dieťaťa, úsmevu, rozprávania, reagovania na zvuky, výkriky a pokusy o dotyk. Napodobňovanie je základom neskoršieho učenia jazykových a sociálnych zručností. Používajte jednoduchý jazyk na pomenovanie toho, čo sa práve deje.
- Batoľatá: Malé batoľatá sa začínajú spoznávať podľa mena. V tomto vývojovom štádiu sa hrajú vedľa seba v rámci tzv. paralelnej hry, ale nie sú ochotné navzájom komunikovať. Paralelná hra im poskytuje pozitívne sociálne a kognitívne skúsenosti. Jednoročné a dvojročné deti sa zaujímajú viac o dospelých alebo staršie deti, ktoré sú schopnejšie reagovať na ich potreby a usmerňovať hru. S rastúcim uvedomovaním si seba a druhých začínajú batoľatá chápať vplyv svojich činov na druhých prostredníctvom príčiny a následku (napr. Interakcie tvárou v tvár sú aj v tomto štádiu dôležité pri podpore sociálnej pozornosti. Pri interakcii buďte na úrovni svojho dieťaťa a nechajte ho vidieť vašu tvár. To podporuje aktívne počúvanie, ktoré je dôležité pre neskoršie učenie sa a sociálne interakcie. Zapájajte sa do činností v malých skupinách. Veľké skupiny môžu byť pre batoľatá príliš stresujúce. Pomôžte batoľaťu pochopiť vplyv jeho konania na emócie iných. (Napríklad: „Vzal si mu autíčko. Tomáš je teraz smutný.“
- Deti od troch do piatich rokov: Od troch do piatich rokov sa deti začínajú venovať „nediferencovanému vnímaniu perspektívyˮ. Uvedomujú si, že myšlienky a pocity iných sú oddelené od ich vlastných, ale často si ich zamieňajú alebo tieto informácie neberú dôsledne do úvahy. V tomto štádiu vývoja majú deti tendenciu definovať svojich priateľov ako niekoho, kto je v ich blízkosti, s kým sa pravidelne stretávajú alebo kto má hračky, ktoré sa im páčia. Hra vo dvojici je bežná a deti môžu uprednostniť niektorých kamarátov pred inými. Hoci sa ešte stále sústreďujú na svoje vlastné potreby, začínajú uznávať nápady iných a zapájajú sa do spoločného plánovania počas hry. Lepšie chápanie pojmov postupnosti a poradia (napr. Uvedomovanie si seba samého poskytuje v tomto veku dôležitý základ pre kontrolu emócií. Trénujte sociálne uvedomovanie (t. j. Deti nemusia sami vedieť, ako vhodne vyriešiť problém, pretože k tomu ešte nenazbierali potrebné životné skúsenosti. Pre sociálne učenie detí je dôležitá imaginárna hra. Táto forma hry ich podnecuje k tomu, aby „preberali roly“ a premýšľali o uhle pohľadu iných.
- Deti od piatich do siedmich rokov: Od piatich do siedmich rokov sú deti schopné uvažovať o myšlienkach a pocitoch iných, a čoraz viac si uvedomujú vplyv svojho konania na iných. Zvyšuje sa pocit zvedavosti ohľadom druhých a deti začínajú klásť sociálne motivované otázky o myšlienkach, pocitoch a skúsenostiach iných. Deti považujú za priateľov tých, ktorí sú nápomocní a môžu sa na nich spoľahnúť. Tí, ktorí sú nápomocní, priateľskí a láskaví, si získavajú uznanie rovesníkov. Zvyšujúca sa schopnosť predvídania im umožňuje lepšie chápať situácie z hľadiska toho, čo sa stalo predtým a čo sa môže stať potom. Spolupráca a reciprocita (t. j. Nechajte, aby si deti navzájom vyriešili mierny konflikt a zasiahnite len v prípade potreby. Je dobré trénovať riešenia konfliktov, aby získali potrebné zručnosti na ich vhodné zvládnutie. Precvičte si sociálne otázky, ktoré môžu deti použiť, ak chcú začať s druhými rozhovor alebo sa s niekým zoznámiť. Rozprávajte sa o každodenných udalostiach, aby ste podporili sebareflexiu a rozvíjali sociálny nadhľad.
- Deti od siedmich rokov: Deti od siedmich rokov chápu, že priateľstvo je obojstranný jav, ktorý vzniká vďaka spoločným záujmom a spolupráci. Školáci začínajú vnímať svoje vlastné myšlienky, pocity a správanie z pohľadu iného človeka. Deti čoraz viac posudzujú seba aj rovesníkov a vyberajú si priateľov na základe osobných vlastností a podobných záujmov. Priateľské skupiny alebo „partiaˮ sú bežné a niektoré deti môžu zažívať obdobia vylúčenia zo skupiny a izoláciu. Spravodlivosť, reciprocita a pravidlá sú v priateľstvách veľmi dôležité, ale často sa posudzujú prísne „čiernobieloˮ, čo vedie ku konfliktom medzi rovesníkmi (napr. „Cez obednú prestávku sa moja kamarátka hrala s iným dievčaťom. Už nie je moja kamarátka.ˮ). Poskytnite deťom príležitosť vytvoriť si zmysluplné vzťahy s podobne zmýšľajúcimi rovesníkmi v škole aj mimo nej. Zapojte ich do skupín, klubov a krúžkov podľa záujmu vášho dieťaťa (napr. Pomôžte deťom zvážiť vplyv ich konania na ostatných. Napríklad: „Keď ste Petra pozvali do vášho tímu, bol veľmi šťastný. Rozvíjajte zručnosti sociálneho predvídania a povzbudzujte deti, aby premýšľali o budúcich činoch a možných následkoch. Povzbudzujte deti, aby používali asertívnu komunikáciu alebo vyhľadali pomoc dospelých pri riešení konfliktov. Povzbudzujte deti, aby sa zapojili do riešenia problémov. To im pomôže byť odolnými voči konfliktom a odmietnutiu zo strany rovesníkov. Pomôžte deťom odkomunikovať svoje pocity. Napríklad: „Sára sa hrala s Petrom a Máriou v čase obeda a nehrala sa s tebou. Poďme vymyslieť tri veci, ktoré by si mohla urobiť, aby ste tento problém vyriešili, ak sa to bude opakovať.
- Staršie deti a dospievajúci: Staršie deti a dospievajúci začínajú definovať priateľstvo na základe pojmov, ako sú dôvera, rešpekt, podpora a emocionálna blízkosť. Mladí dospievajúci prijímajú názor druhého, riešia problémy spoločne a odhaľujú svojim priateľom osobné myšlienky a pocity. Priateľstvo sa stáva čoraz dôležitejším z hľadiska emocionálnej opory, pretože dospievajúci chcú tráviť viac času s priateľmi než so svojou rodinou. Najmä dievčatá si môžu nájsť veľmi blízke „najlepšie priateľkyˮ. Od týchto vzťahov očakávajú, že budú robiť všetko spolu a môžu sa cítiť zradené, keď ich požiadavky priatelia nenaplnia. Vo všeobecnosti sa v ženských priateľstvách zvykne budovať vzťah prostredníctvom rozhovorov a mužské priateľstvá vznikajú skôr prostredníctvom spoločných aktivít. Starším deťom a dospievajúcim naďalej poskytujte príležitosti na stretávanie sa s ľuďmi so spoločnými záujmami. Zapojte sa do záujmových krúžkov (napr. Začnite spolu skúmať koncepty priateľstva z vyššej perspektívy (napr. Zoznámte sa s kamarátmi svojho dieťaťa a zároveň mu ponechajte osobný priestor. Uistite sa, že váš tínedžer sa cíti pohodlne, keď si domov pozýva kamarátov. Podporte otvorenú diskusiu o priateľstvách a romantických vzťahoch.
Andy Keay, pedagogický psychológ, uskutočnil výskum, na základe ktorého dokazuje, že priateľstvá v detstve pomáhajú rozvíjať sociálne zručnosti, a tým aj rast a kvalitu vzťahov v neskoršom veku. Mimo pohodlia rodinného domova si deti potrebujú vytvárať vzťahy, v ktorých sa cítia bezpečne a niekam patria. V ťažkých časoch, keď začínajú prežívať prvé životné pády, je dobré mať po svojom boku špeciálneho priateľa - a to platí najmä pre deti. Šikanovanie, rozvod, neistota - nech už vaše dieťa prechádza čímkoľvek, ak bude mať oporu v priateľovi, na ktorého sa môže obrátiť, bude mať pocit, že nie je samo. Nájsť si ľudí, ktorí sú pre deti dobrou spoločnosťou a vyhýbať sa ľuďom, ktorí dobrí nie sú, je nevyhnutná životná zručnosť. Vaše dieťa musí vedieť pochopiť, kedy určití ľudia alebo skupiny nie sú pre neho vhodné a ako odísť. Ak máte pocit, že vaše dieťa nemá žiadnych kamarátov, je dobré porozprávať sa s jeho učiteľmi a zistiť, čo sa v škole deje. Učitelia možno budú vedieť ponúknuť určitý pohľad na to, prečo má vaše dieťa problémy s nadväzovaním priateľstiev. Keď budete mať od nich jasnejšie informácie, porozprávajte sa priamo so svojím dieťaťom. Hoci je možné, že vaše dieťa je plaché a potrebuje pracovať na svojom sebavedomí, je tiež možné, že je šikanované. Niekedy môže byť nadväzovanie priateľstiev v škole veľmi ťažké, najmä ak má vaše dieťa pocit, že s ostatnými deťmi nemá nič spoločné. Ak je to tak, navrhnite mu, aby sa zúčastňovalo mimoškolských aktivít, ktoré zodpovedajú jeho záujmom.
Čo je na nadávaní také problematické?
Americký profesor lingvistiky Benjamin Bergen napísal o nadávaní knihu a myslí si, že vždy treba rozlišovať a brať do úvahy kontext aj situáciu. Problematické a neprijateľné sú podľa neho dva momenty:
- Ak hrubé nadávky (napríklad vulgárne označenia pohlavných orgánov či rôzne pomenovania zo zvieracej ríše) použijete smerom k svojim deťom.
- Ak dieťa hovorí nadávky, ktoré sa dajú vnímať ako rasistické, sexistické alebo homofóbne a môžu zraniť city iných ľudí alebo celých skupín.
Aj tak však chápe rodičov, ktorí si neželajú, aby ich dieťa do svojho slovného prejavu pridávalo aj nadávky, hoci aj typu „do pekla“, lebo to považujú za nevhodné. Ani to ešte neznamená, že dieťa si nejaké „škaredé slovíčka“ nedonesie zo školy, od kamarátov, že ich nezačne používať, aby rodiča vyprovokovalo, zahanbilo.
Ako reagovať podľa veku dieťaťa?
„Závisí od veku. U menších detí radím nechať tomu voľný priebeh. Ak nebudete reagovať, prestane ich to baviť. S väčšími deťmi, s tínedžermi, by som si pohovoril o istých pravidlách. Ak už musia používať také slová, mali by si uvedomiť, kedy sa to hodí a kedy nie. Iná vec je súkromný čet s kamarátom, ktorého poznám od detstva, iná návšteva 80-ročnej starej mamy v domove seniorov. Deťom akéhokoľvek veku je podľa neho dobré pripomínať, že slová majú veľkú moc, môžu zraniť a uraziť. „Je dobré všímať si aj to, kedy dieťa používa nadávky. Vybehlo mu to len tak bez rozmyslu z úst alebo je to preto, aby provokovalo, získalo pozornosť? Alebo to robí v hneve? Je to súčasť nejakej slovnej agresie, verbálneho útoku napríklad na súrodenca? Lebo aj výraz „ty debil“ znie úplne inak v zápale hry a inak, keď je myslený ako súčasť nejakého útoku. Lingvista si myslí, že aj vulgarizmy a nadávky sú súčasťou slovnej zásoby a deti by s nimi mali byť oboznámené, lebo sa im nevyhýbajú ani médiá či rôzni influenceri. „Neznamená to, že ich budú aj stále používať.
Čo robiť, ak dieťa nadáva v hneve?
Tak ako dospelí i deti občas nevedia, čo si počať so svojím hnevom. Musia sa však naučiť, ako s týmto hnevom zaobchádzať. Rodičia musia byť tými, ktorí budú dieťa orientovať správnym smerom. Dajte dieťaťu alternatívu, ako narábať s hnevom. Naučte ho napríklad používať slová a frázy ako „Som naštvaný“ alebo „Nepáči sa mi to“ alebo „Nie som z toho šťastný“, keď sa hnevajú, namiesto toho, aby sa uchýlili k fyzickému násiliu.
Slušné správanie a rodinné prostredie
Správanie detí je téma, ktorá zaujíma každého rodiča. Správanie sa formuje od raného veku a je ovplyvnené prostredím, v ktorom vyrastajú. Niektoré deti si prirodzene osvoja slušné správanie, zatiaľ čo iné potrebujú viac usmernenia. Slušné správanie je kľúčové pre ich sociálny vývoj. Deti, ktoré sa naučia vhodne komunikovať a správať sa s úctou, majú lepšie vzťahy s rovesníkmi, rodičmi i učiteľmi. Deti sa učia najviac pozorovaním. Definujte, aké správanie je vhodné a aké nie. Ak dieťa urobí niečo nevhodné, vysvetlite mu, prečo je to neprijateľné a aké to má dôsledky. Ak chcete deti naučiť slušnému správaniu hravou formou, vyskúšajte Kartičky - Slušné a neslušné správanie od skooys.sk.