Už sme si povedali o vplyve konzumácie určitých potravín na naše zdravie, ale nezaoberali sme sa tým, či ich môže konzumovať každý. Práve tieto otázky sa často objavujú pri rozličných témach. Preto sa budeme venovať téme potravinových intolerancií. Sú iba mýtus alebo akýsi „hit“ posledných rokov, alebo ide o serióznu diagnózu, ktorá postihuje veľa ľudí a s ktorou nie je ľahké popasovať sa? Pozrime sa na túto problematiku obšírnejšie.
Stále zlý pocit pri trávení?
Určite každý z nás zažil nepríjemné pocity po najedení sa a keďže väčšina ľudí má naviazané črevné ťažkosti priamo na príjem potravy, logicky si myslia, že u nich ide o potravinovú intoleranciu. Keď sa však podrobia gastroenterologickému vyšetreniu zistí sa, že väčšina z nich nemá skutočnú intoleranciu na potraviny. Napriek tomu však, veľa ľudí tomuto neverí a zbytočne postupne vylučujú zo svojho jedálnička viac a viac potravín, takto si žiaľ ešte viac škodia a zhoršia svoje črevné a tým pádom aj celkové zdravie. Ako je to v skutočnosti s potravinovými intoleranciami, na to sa pozrieme bližšie v nasledovných riadkoch.
Intolerancia, či alergia? Vysvetlenie základných pojmov
Existujú 2 typy precitlivenosti na potraviny: potravinové intolerancie a potravinové alergie. Nanešťastie sa veľakrát tieto zamieňajú napriek tomu, že sa ide o odlišné stavy. Potravinové intolerancie sú definované ako neimunologická odpoveď organizmu navodená jedlom alebo jeho súčasťou, ktorá vzniká po zjedení potraviny a imunitný systém nemá na ňu vplyv (na rozdiel od alergií).
Pri alergiách ide o abnormálnu imunitnú odpoveď tela sprostredkovanú imunoglobulínom E (IgE) na bielkovinu jedla, kedy telo „označí“ určité potravinové bielkoviny ako škodlivé, a preto s nimi doslova bojuje. Spustí sa obranný systém tela a následky takéhoto alergického stavu sú omnoho závažnejšie. Pri alergiách môže dôjsť k ťažkostiam s dýchaním, zrýchlenej činnosti srdca, vyrážkam na koži, tráviacim problémom… Alergie sú našťastie menej časté, postihujú iba 1-2% populácie a ich diagnostika spadá do rúk špecialistov (imunoalergológov).
Najčastejšie vyskytujúcou alergiou na potraviny je takzvaný orálny alergický syndróm, ktorý je sprevádzaný svrbením, respektíve až opuchom pier alebo jazyka. Práve ten je často spojený so sezónnou alergiou na pele či trávy a v liečbe zaberajú antihistaminiká. Ďalej sa pomerne často vyskytujú aj alergie na kravské mlieko, vajcia, sóju, orechy a ryby.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Naopak potravinové intolerancie sú omnoho častejšie. Predpokladá sa, že môžu postihnúť až 20% dospelých. Na rozdiel od alergií nie sú život ohrozujúce, môžu však mať významný vplyv na kvalitu života, poprípade doslova až zmeniť „vzťah k jedlu“ (vyvolať strach z príjmu určitých potravín). Ich význam spočíva aj v tom, že veľa pacientov je zle - nedostatočne diagnostikovaných. Nazvime ich „poddiagnostikovaných“. Stáva sa totiž, že časť pacientov môže dostať chybne „nálepku“ dráždivého hrubého čreva (pod pojmom nálepka myslím diagnózu) bez toho, aby sa u nich zvážila možnosť potravinovej intolerancie, čo samozrejme potom vedie k neefektívnej liečbe. Pre uvedené má význam na intolerancie myslieť zakaždým ako na možnú diagnózu, ak sa ide o pacienta s „nevysvetliteľnými“ tráviacimi ťažkosťami (pod pojmom nevysvetliteľné myslím, že pacient má normálne laboratórne výsledky, ako aj výsledky endoskopických vyšetrení a brušnej ultrasonografie).
Identifikácia intolerancie na potraviny: Metóda Z-V-V
Dobrou správou je, že vo väčšine prípadov si potravinovú intoleranciu vieme diagnostikovať pomerne jednoduchým spôsobom, ktorý spočíva v nasledovných 3 krokoch (Z-V-V):
- Zisti
- Vylúč
- Vráť
Kým si bližšie vysvetlíme čo vlastne „Z - V - V“ v praxi znamená, chcel by som vás uistiť, že nič sa nemení na fakte, že jedlo je nielen liekom, ale aj našim priateľom a dokáže pre naše telá urobiť neskutočne veľa prospešných vecí. Píšem o tom preto, lebo často sa vo svojej praxi stretávam s tým, že potravinové intolerancie navodia negatívny vzťah k jedlu. Cieľom nasledovných riadkov je ale dosiahnuť opak. Cieľom je pomôcť dosiahnuť a znovu nastoliť (po identifikovaní konkrétnej potraviny, ktorá je zodpovedná za tráviace ťažkosti a po následných správnych krokoch) radosť z jedenia, bez zbytočných reštrikcii, bez zbytočných dlhodobých, obmedzujúcich diét a bez zbytočného „zužovania“ si jedálneho lístka. Treba vždy pamätať na to, že kľúčom k dobrému črevnému a celkovému zdraviu je čo najväčšia rozmanitosť ako rastlinných potravín v strave, tak aj druhov mikróbov žijúcich v našich črevách.
Obmedzovanie jedla a sociálna izolácia
Ukazuje sa, že reštrikčná diéta (strava s obmedzeniami, ktorá vynecháva určité potraviny) niekedy vie navodiť až sociálnu izoláciu (nemožnosť sa najesť s priateľmi v reštaurácií…), ako aj dosiahne zníženie príjmu určitých živín. V štúdií, ktorá sledovala 200 000 ľudí bez celiakie sa ukázalo, že tí, ktorí mali najvyšší príjem lepku, mali o 20% nižšie riziko vzniku cukrovky 2. typu v porovnaní s tými, čo mali v sledovanej skupine najnižší príjem lepku. Pravdepodobne to súvisí aj so skutočnosťou, že ľudia na bezlepkovej diéte prijímajú vo všeobecnosti menej vlákniny v strave, pričom je ale známy ochranný účinok vlákniny pred vznikom cukrovky. To znamená menej vlákniny v strave spôsobuje aj zvýšenie rizika vzniku cukrovky 2. typu. A čo črevná mikrobiota? Ukázalo sa, že bezlepková diéta môže mať vplyv aj na ňu, nakoľko tento typ stravovania môže viesť k zníženiu určitých „dobrých“ baktérií v čreve, ktoré tvoria protizápalové mastné kyseliny s krátkym reťazcom. Rovnako bezlepkové polotovary sú niekedy nielen cenovo drahšie, ale žiaľ môžu obsahovať viac pridaného cukru a soli, ako aj menej vlákniny, v porovnaní s potravinami, ktoré obsahujú lepok. Čo v praxi znamená, že napríklad v prípade potreby dodržiavania bezlepkovej diéty, treba zameniť ultraprocesované polotovary, ako sú napríklad bezlepkové cereálie za ovos, ktorý lepok neobsahuje a ide sa o neprocesovanú stravu. Taktiež sa ukázalo, že dlhodobé vynechanie určitej potraviny zo stravy môže nakoniec viesť k vytvoreniu ešte väčšej precitlivelosti na určité jedlá. Na všetko uvedené treba myslieť ešte pred tým, ako sa z potravy dlhodobo vynechá určitá potravina, lebo „dobre mienené“
Potravinová intolerancia má rôzne príznaky
Pri zisťovaní pôvodcu ťažkostí treba mať na mysli, že niektoré potraviny vedia navodiť aj mimočrevné príznaky. Pacienti majú nielen tráviace ťažkosti ako nafukovanie, zvýšená tvorba plynov, bolesť brucha, nevoľnosť, hnačka. Môžu mať aj kožné, dýchacie, svalové alebo kĺbové problémy, poprípade bolesti hlavy alebo únavu. Najčastejšie sa však vyskytujú tráviacich ťažkosti. Tak a teraz poďme si vysvetliť Z - V - V pekne po poriadku. Prvé Z - Zisti. Veľakrát ide doslova o výzvu, keďže identifikovať potravinu, ktorá robí ťažkosti nie je vôbec také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Prečo? No pretože jedlo je komplexné. Zložky stravy, ktoré spôsobujú reakcie sa často nachádzajú v rôznych jedlách, keďže každý jeden chod (raňajky, obed…) samozrejme obsahuje početné prísady. Nápomocné je preto v tomto štádiu viesť si diétny denník. Čiže treba si starostlivo zaznamenať každé jedno jedlo, tekutinu a rovnako aj čas ich príjmu… Taktiež je v tomto denníku potrebné zaznamenať čas vzniku ťažkostí a ich charakter. Následne si treba pozrieť, čo každé jedno jedlo obsahovalo. Práve táto doslova detektívka pomáha, aby sa ľahšie našiel vinník. Ak sa stále nedarí nájsť konkrétnu potravinu, ktorá robí zle, stále nie je dôvod na zúfalstvo. Pretože môže ísť aj o viacero potravín, ktoré spôsobujú ťažkosti (i keď uvedené je našťastie zriedkavejšie). V takom prípade sa treba poradiť s „potravinovým detektívom“, alebo inými slovami je treba konzultovať výživového špecialistu.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Zisťovanie potravinových intolerancií - Dôležité aspekty
Rovnako si treba uvedomiť, že intolerancie na rozdiel od alergií, sú závislé od dávky, teda od zjedeného množstva danej potraviny. Inými slovami je to aj dobrá správa, ktorá hovorí o tom, že väčšina ľudí s potravinovou intoleranciou, vie tolerovať určité malé množstvo potraviny. Tá konkrétna potravina uškodí až pri vyššej dávke, pri zjedení väčšieho množstva. Rovnako netreba zabúdať, že toto minimálne množstvo potraviny, ktoré ešte nenavodí problémy je vysoko individuálne. Čiže každý ho má nastavené inak. Inými slovami niekto dokáže zjesť 10g určitej potraviny bez ťažkostí a až vyššie dávky mu navodia problém a u niekoho sa problémy dostavia už po zjedení viac ako jedného gramu konkrétnej potraviny.
Časový vzťah - Príjem jedla a vznik problémov
Čo sa týka časovania vzniku ťažkostí musíme myslieť na to, že príznaky, ktoré pociťujeme počas alebo hneď po jedle, nemusia mať nič spoločné s jedlom, ktoré práve konzumujeme alebo sme práve zjedli. Naopak, môžu byť navodené predchádzajúcim jedlom. Ako je to možné? Keď sa jedlo dostane do žalúdka, dochádza k spusteniu pohybov v hrubom čreve, čo sa odborne volá gastrokolický reflex (najlepšie je viditeľný u novorodencov, u ktorých po vypití mliečka dochádza pomerne promptne k naplneniu plienky). Tento reflex je dôležitý a pomáha nám posunúť predchádzajúce jedlo hrubým črevom, čím aj „nakŕmime“ našich črevných priateľov (mikrobiotu). U niekoho však práve tento reflex môže byť spúšťačom príznakov. Naopak u iného je to zase iba veľkosť dávky jedla, ktorá spustí ťažkosti čo tiež znamená, že to nemá nijaký súvis s obsahom aktuálne zjedenej stravy. A aby sme to už úplne zamotali, toto všetko vie ovplyvniť aj hladina stresu. Ak ho bolo cez deň viac ako je únosné, zvýšené hladiny stresových hormónov môžu taktiež spustiť tráviace ťažkosti.
Najčastejší potravinoví vyvolávači problémov
Najčastejšími vyvolávateľmi potravinových intolerancií sú v súčasnosti laktóza (mliečny cukor), glutén, respektíve pšenica, fruktóza (ovocný cukor) a histamín. Na chvíľu sa zastavím pri pšenici, lebo tej je najčastejšie (niekedy neprávom) dávaná nálepka „hlavného vinníka“ potravinových intolerancií. Treba vedieť, že za ťažkostí nemôže iba glutén (lepok). Preto hovorím aj o pšenici. Je pravdou, že niektorí majú problémy navodené iba gluténom, ale nie všetci. Treba si totiž uvedomiť, že pšenica má aj iné súčasti, ako napríklad aglutinín, inhibítory trypsínu a fruktány, ktoré tiež dokážu spôsobiť ťažkosti. Preto aj moji kolegovia navrhujú už nehovoriť o gluténovej senzitivite (precitlivenosti na glutén, ktorá nemá nič spoločné s celiakiou), ale odporúčajú, aby sa zaviedol odborný výraz neceliakálna pšeničná senzitivita (non-coeliac wheat sensitivity). Treba na to pamätať najmä vtedy, ak dôjde k reakcii po príjme pšenice, pretože sa ukázalo, že nie vždy je na vine lepok (glutén). Hovorím o tom preto, lebo často, ak má niekto ťažkosti po príjme pšenice bez toho aby konzultoval príslušného špecialistu, si pacient urobí v strave zbytočné obmedzenia, tým že začne s bezlepkovou diétou. ( o tejto téme si viac prečítate aj na mojom webe) A ako už vieme, každé obmedzenie (reštrikcia) má za následok zmenu v črevnom mikrobióme, nehovoriac o tom, že takéto obmedzenie (v prípade, že na vine nie je lepok, ale iné zložky pšenice) pacienta nezbaví ťažkostí. Ak totiž celiakiu nemáte (gastroenterológ ju potrebnými vyšetreniami vylúčil), ale máte tráviace problémy navodené gluténovou senzitivitou ukázalo sa, že vo väčšine prípadov nejde o skutočnú precitlivelosť, respektíve intoleranciu gluténu, ale ide o precitlivenosť na fruktány, čo sú vlastne krátkoreťazcové uhlohydráty (oligosacharidy), ktoré sa nachádzajú v jedlách obsahujúcich glutén (pšenica, jačmeň, žito, v ovocí a zelenine, ako sú cesnak a cibuľa). Ak teda predpokladáte, že máte gluténovú senzitivitu netreba sa obávať, pokojne môžete postupne a pomaly prejsť na stravu s vysokým obsahom rastlinnej rozmanitej vlákniny.
Najčastejší potravinoví vyvolávači problémov - lepok?
Aj keď vám robí problém glutén - lepok, nemusí to byť presne tak a za precitlivenosťou na lepok sa skrýva viac. Dôkazom je aj konkrétna štúdia, ktorá sledovala tráviace ťažkosti formou dotazníka u ľudí s predpokladanou gluténovou senzitivitou. Túto si účastníci výskumu diagnostikovali sami, na základe svojich ťažkostí. Každému účastníkovi štúdie výskumníci povedali, že bude týždeň dostávať každý deň bezlepkové jedlá, pričom ale „potichu“ (bez vedomia skúmaných) skupiny rozdelili na 3 časti. Jednej podávali placebo (cukor), jednej glutén a jednej fruktány. Ukázalo sa, že ľudia so samodiagnostikovanou gluténovou intoleranciou, ktorí jedli glutén, mali paradoxne menej tráviacich ťažkostí v porovnaní so skupinou konzumujúcou placebo. Naopak ale, ak jedli fruktány, došlo u nich k významnému nárastu tráviacich ťažkostí a úľavu dosiahli až po vysadení fruktánov. Bezlepková diéta, totiž nie je bezpšeničná, nakoľko odstránením iba gluténu zo stravy ostávajú ostatné zložky (pšeničné bielkoviny) zachované. Naopak bezpšeničná diéta sa tiež nerovná bezlepkovej, keďže lepok sa môže nachádzať aj v iných obilninách, ako sú napríklad raž a jačmeň. Takže priatelia pozor, ak si sami nasadíte akúkoľvek diétu, lebo sa vám zdá, že vám niektorá potravina nerobí dobre, tak paradoxne si škodíte. Treba na príčinu prísť s odborníkmi.
Fruktóza a jej vstrebávanie
Pri intolerancii na potraviny sa určite musíme pristaviť pri fruktóze. Ide o cukor, ktorý sa prirodzene nachádza v ovocí a mede. Často sa pridáva do iných jedál a nápojov vo forme kukuričného sirupu s vysokým obsahom fruktózy. Fruktóza, keďže je jednoduchý cukor, nepotrebuje tráviace enzými na to, aby mohla byť vstrebaná. Na druhej strane si ale treba uvedomiť, že vstrebávanie fruktózy má aj svoje limity. Čiže, ak dodáme do tela väčšie množstvo fruktózy, ktoré presiahne možnosti tela vstrebať ju (napríklad ak naraz zjeme väčšie množstvo čerešní), dostane sa nevstrebaná fruktóza aj do hrubého čreva, kde pritiahne tekutiny a dôjde k jej kvaseniu črevnými mikróbami. Keďže možnosti vstrebávania fruktózy v tenkom čreve sú individuálne, môže sa stať, že už aj malé množstvo fruktózy dokáže u niekoho spustiť tráviace ťažkosti (nafukovanie, hnačky…). Dobrou správou je, že ak je v jedle okrem fruktózy prítomná aj glukóza (ako je to u väčšiny ovocia), pomáha táto nášmu telu lepšie vstrebať fruktózu a preto napriek tomu, že každé ovocie obsahuje fruktózu, dokáže niekto s fruktózovou intoleranciou, tolerovať aj niektoré druhy ovocia.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Potravinová intolerancia, alergia alebo precitlivenosť
Vstup do sveta precitlivenosti na potraviny sa často javí ako cestovanie temným labyrintom, kde symptómy nepríjemne prekvapia a bývajú spojené s nedávnou konzumáciou potravy. Ide o stav, ktorý môže mať významný vplyv na každodenný život a pohodu človeka. Symptómy môžu byť pestré a nepredvídateľné a ich výskyt a prejavy sú vysoko individuálne, čo zdôrazňuje komplexnosť tohto problému.
Všeobecne môžeme hovoriť o nežiadúcich reakciách na potraviny, ktoré sú rôzneho typu. V tejto súvislosti sa najčastejšie spomínajú potravinové alergie, intolerancie, celiakia a precitlivenosť na potraviny. Kvalitu života jednotlivca ovplyvňujú podľa toho, ako intenzívne sa prejavujú. Príznaky môžu byť rôzne. V prípade alergickej reakcie I. typu sa môže objaviť svrbenie a začervenanie kože, žihľavka, svrbenie príp. V prípade potravinovej intolerancie (laktózová, histamínová) telo nedokáže spracovať niektoré zložky potravín, napríklad histamín alebo laktózu, a nadbytok týchto látok spôsobuje rôzne tráviace ťažkosti, plynatosť, nadúvanie, bolesti brucha, nevoľnosť, pocit plného žalúdka a neschopnosť stráviť potravu. Tieto ťažkosti sa môžu vyskytovať aj pri precitlivenosti na potraviny, ktorá predstavuje oneskorenú potravinovú alergiu III. typu (tiež je niekedy nazývaná potravinová intolerancia), označuje sa aj ako neznášanlivosť potravín (angl.
Nežiaduce reakcie v súvislosti s potravinami môžu mať rôznu intenzitu od veľmi miernych prejavov až po závažné problémy negatívne ovplyvňujúce každodenné fungovanie jednotlivca. V prvom rade treba zdôrazniť, že potravinové intolerancie (histamínová, laktózová) a precitlivenosť na potraviny (=oneskorená alergia III. Precitlivenosť na potraviny nie je vrodená a môže sa rozvinúť v akomkoľvek veku. Potravinová precitlivenosť sa často považuje za dôsledok už prebiehajúceho iného chorobného stavu, ktorý nebol doposiaľ diagnostikovaný a konkretizovaný. Niektoré z najčastejších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť jej výskyt, sú práve stravovacie návyky.
Potravinová alergia I. typu je sprevádzaná tvorbou IgE protilátok v organizme, ktorých hladina sa testuje v prípade podozrenia na alergie. Na rozdiel od potravinovej precitlivenosti sa alergická reakcia I. Precitlivenosť na potraviny (alergická reakcia III. typu) je sprevádzaná zvýšenou tvorbou IgG protilátok, čo môže okrem výskytu tráviacich problémov prispievať k rozvoju nových alebo zhoršeniu už prítomných ochorení ako sú kožné problémy (ekzém, atopia, dermatitída), bolesti hlavy až migrény, chronická únava, zníženie športového výkonu, úzkostné a depresívne stavy či bolesti kĺbov. Ťažkosti v súvislosti s potravinovou precitlivenosťou sa objavujú po niekoľkých hodinách alebo dokonca dňoch po konzumácii potravín. Upozorňujeme, že skôr, než sa niekto rozhodne pre vyšetrenie precitlivenosti na potraviny, je potrebné vylúčiť ostatné ochorenia, ktoré by mohli byť príčinou ťažkostí. Odporúčame realizovať základné biochemické, hematologické a mikrobiologické vyšetrenia s cieľom vylúčiť infekčné ochorenia tráviaceho traktu (napr. Helicobacter pylori, parazity), chronické zápalové, prípadne autoimunitné ochorenia (celiakia, ulcerózna kolitída, Crohnova choroba a pod.), histamínovú a laktózovú intoleranciu a samozrejme vyšetrenie na odhalenie prípadnej alergie I.
Na určenie precitlivenosti na potraviny sa používa test, ktorý zaradí testované potraviny do jednej z troch tried podľa intenzity odpovede organizmu.
Bezlaktózová diéta
Bezlaktózová diéta je eliminačná diéta, ktorá zahŕňa úplné alebo čiastočné vylúčenie produktov, ktoré sú zdrojom laktózy. Laktóza je disacharid, ktorý pozostáva z jednoduchých cukrov: galaktózy a glukózy. Laktóza sa tiež nazýva mliečny cukor, pretože sa nachádza v mlieku cicavcov, vrátane kráv, oviec, kôz a ľudí. Ľudské telo potrebuje enzým laktáza na správne trávenie a vstrebávanie tejto látky. Laktózová intolerancia je výsledkom nedostatku tohto tráviaceho enzýmu. Príznaky intolerancie sa objavujú v dôsledku neúplného rozkladu laktózy v tráviacom systéme. Výsledkom je, že ľudia s intoleranciou laktózy po jej konzumácii pociťujú nepríjemné príznaky. Ak po vypití mlieka alebo mliečnych výrobkov pociťujete nepríjemné príznaky ako bolesť brucha, nadúvanie, grganie v bruchu, nevoľnosť alebo hnačku, môžete mať intoleranciu laktózy.
Laktózová intolerancia sa môže vyvinúť v dôsledku zníženia schopnosti trávenia laktózy u dospelých alebo sa môže vyskytnúť pri rôznych ochoreniach tráviaceho systému pri poškodení čriev. Ak trpíte týmto typom potravinovej precitlivenosti, mali by ste dodržiavať bezlaktózovú diétu. Vyhnete sa tak nepríjemným ochoreniam. Bezlaktózová diéta zahŕňa úplné alebo čiastočné vylúčenie produktov obsahujúcich laktózu. Nie vždy sa musíte vzdať všetkých produktov, ktoré túto zložku obsahujú. Mnoho ľudí pociťuje pozitívne výsledky pri obmedzení mliečneho cukru na tolerovateľnú dávku. Pamätajte, že bezlaktózová diéta je eliminačná diéta. Takáto strava si vyžaduje úplné alebo čiastočné nahradenie škodlivých produktov bezpečnými produktmi s podobnou nutričnou hodnotou.
Čo nejesť a čo si môžete dovoliť
U ľudí trpiacich intoleranciou laktózy možno pozorovať rôznu individuálnu citlivosť na túto zložku. Pamätajte, že najskôr by ste si mali skontrolovať, ako sa cítite po konzumácii produktov s nižším obsahom laktózy. Môže sa ukázať, že laktózu stačí v strave jednoducho obmedziť a nie úplne vylúčiť. Bezmliečna diéta by mala zahŕňať predovšetkým vylúčenie mlieka cicavcov, napr. kravské, kozie alebo ovčie mlieko. Kyslé mliečne výrobky, ako je kefír, jogurt a acidofilné mlieko, majú nižší obsah mliečneho cukru kvôli baktériám mliečneho kvasenia, ktoré sa v nich nachádzajú. To znamená, že sú často dobre tolerované a môžu zostať v bezlaktózovej diéte. To isté platí pre vyzreté syry: Gouda alebo parmezán, ktoré obsahujú zanedbateľné množstvo mliečneho cukru, môžu byť tiež dobre znášané. Ak je intolerancia akútna, odporúča sa vylúčiť všetky laktózové produkty, ktoré obsahujú aj jej malé množstvo. Ak teda trpíte ťažkou formou intolerancie, mali by ste voliť mlieko a mliečne výrobky označené ako bezlaktózové. Čo by ste nemali jesť, je sladké mlieko a výrobky z neho. Môžete tiež použiť dostupné lieky, ktoré obsahujú enzým laktáza. Mali by sa konzumovať pred jedlom obsahujúcim laktózu na zmiernenie príznakov intolerancie. Bezlaktózové výrobky majú fialovú farbu etikety a sú úplne bez mliečneho cukru. Na etikete sú označené „bez laktózy“. Pamätajte, že laktóza sa nachádza aj v spracovaných výrobkoch, ako sú hotové mäso, sladkosti a hotové jedlá. Pred kúpou produktu si všímajte jeho zloženie - laktóza je v zozname ingrediencií zvýraznená tučným písmom. Okrem toho by ste mali vedieť, že srvátka je tiež vyrobená z mlieka a môže obsahovať určité množstvo laktózy. Srvátka je obľúbenou potravinovou prísadou. Obsahujú ju napr. sladkosti, hotové nátierky na chlebíčky a hotové jedlá. Pred zakúpením produktu si preto vždy prečítajte etiketu.
Zdroje vápnika v bezlaktózovej diéte
Nesprávne vyvážená bezlaktózová strava pri akútnom priebehu intolerancie môže viesť k nutričným deficitom niektorých živín, napr. vápnik. Aby ste predišli nedostatkom, mali by ste pamätať na to, aby ste do svojho jedálnička zaradili bezlaktózové mliečne výrobky, ako aj rastlinné ekvivalenty mliečnych výrobkov. Rastlinné produkty ako sójové nápoje, sójové jogurty, tofu sú obohatené o vápnik a obsahujú aj bielkoviny, čo z nich robí dobrú náhradu mliečnych výrobkov. Mali by byť preto zaradené do jedálnička pri bezlaktózovej diéte. Medzi ďalšie rastlinné zdroje vápnika patria: mandle, brokolica, kel, kapusta, sezamové semienka, mak, sušené marhule, sušené figy. Vitamín D je nevyhnutný pre správne vstrebávanie vápnika, preto ho nezabúdajte dopĺňať na jeseň a v zime a v prípade nedostatočného slnenia aj počas celého roka.
Jedálny lístok
Jedálniček bez mliečnych výrobkov by mal byť založený na zásadách zdravého stravovania. Svojmu zdravotnému stavu prispôsobte stravu, najlepšie s pomocou odborného dietológa. Snažte sa zostavovať výživné jedlá, teda tie, ktoré obsahujú zeleninu a/alebo ovocie. Dodatočne pridajte cereálne produkty (najlepšie celozrnné), produkty, ktoré sú zdrojom bielkovín a produkty, ktoré sú zdrojom rastlinných tukov. Upravte proporcie na tanieri podľa taniera zdravej výživy. Nezabúdajte na pestrosť jedálnička - siahnite po farebnej zelenine a ovocí. Striedajte rôzne obilné produkty, zdroje bielkovín a rastlinné tuky. Vďaka tomu svojmu telu dodáte množstvo rôznych živín - vitamínov a minerálov.
Nízkolaktózovým jedlom je napríklad kefír s ovsenými vločkami, vlašskými orechmi a čerstvým ovocím. Jedlo bez laktózy je vegánsky sójový jogurt/jogurt obohatený o vápnik (s označením „bez laktózy“) s prosovými vločkami, mandľami a čerstvým ovocím.
Pre koho je vhodná bezlaktózová diéta
Akákoľvek nesprávne vedená eliminačná diéta môže spôsobiť nutričné nedostatky. Bezlaktózová diéta je diéta, ktorá sa rozhodne neodporúča každému. Nikdy nedodržiavajte bezlaktózovú diétu, pokiaľ zdravotné indikácie nenaznačujú inak. Laktóza je pre zdravých ľudí s dobrou toleranciou úplne bezpečná. Bezlaktózová diéta sa odporúča ľuďom, ktorí majú diagnostikovanú intoleranciu tohto cukru. Diagnostika zahŕňa vykonanie dychovej skúšky a vyšetrenie vydychovaného vodíka, ako aj pozorovanie vašich príznakov po vypití mlieka alebo zjedení mliečneho výrobku.
Okrem toho sa nedostatok enzýmu laktázy môže vyskytnúť pri ochoreniach, ako je celiakia, neceliakálna citlivosť na lepok, Crohnova choroba alebo potravinová alergia. Diétu často používajú aj ľudia, u ktorých sa počas liečby rakoviny vyvinula intolerancia laktózy: počas chemoterapie alebo rádioterapie. V praxi je laktóza v uvedených príkladoch často vylúčená zo stravy chorých ľudí podľa odporúčaní odborníkov: lekára a dietológa.
#