Mnoho rodičov sa ocitá v situácii, keď ich deti, často aj v školskom veku, spávajú v ich posteli. Hoci to niektorým neprekáža, iní by radi vrátili život do normálu a dopriali si viac súkromia. Naučiť dieťa spať samé je proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, pochopenie a správny prístup. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako podporiť dieťa v samostatnosti a vytvoriť zdravé spánkové návyky.
Prečo deti nechcú spať samy?
Tento problém je veľmi bežný u detí rôzneho veku. S rastúcou predstavivosťou si deti dokážu predstaviť rôzne potenciálne nebezpečenstvá, čo vedie k uvedomeniu si ich zraniteľnosti. Počas spánku si deti neuvedomujú, čo sa okolo nich deje, čo môže vyvolávať úzkosť.
Príčinou môže byť aj strašidelný film, zlé správy alebo traumatická udalosť, o ktorej rodič nemusí ani vedieť. Racionálna diskusia v takýchto prípadoch často nepomáha a dieťa prirodzene hľadá ochranu u rodičov. Detský mozog sa stále riadi základnými inštinktmi, ktoré mu v noci šepkajú, že musí prežiť. V minulosti deti spávali s rodičmi kvôli ochrane pred reálnymi nebezpečenstvami. Hoci v dnešnej dobe už deťom väčšinou žiadne reálne nebezpečenstvo nehrozí, ich mozog takto funguje stále.
Vo výnimočných prípadoch môže mať úzkosť dieťaťa pôvod aj vo všeobecnej neistote, úzkosti či dokonca depresii, avšak takéto prípady sú veľmi zriedkavé. Väčšinou je to znakom závislosti dieťaťa na rodičoch, ktorí ho dokážu ľahko upokojiť. Schopnosť upokojiť sa samostatne je však pre každého človeka nevyhnutná a získava sa skúsenosťami.
Prečo nechávame spať deti vo svojej posteli?
Mnohí rodičia sa v tejto téme cítia neisto a sami majú problém so separáciou. Chcú, aby sa ich dieťa cítilo v bezpečí a nedokážu uniesť predstavu, že je vystrašené. Obávajú sa, že ak prinútia dieťa spať samo, emocionálne alebo psychicky mu ublížia. Iní rodičia tvrdia, že chcú, aby ich dieťa spalo samo, ale už nevedia, čo viac by preň mohli urobiť. Snažili sa dieťa uisťovať, vysvetľovať, ale ich dieťa je stále v noci rozrušené a nevie sa upokojiť. Problém vidia v tom, že rodičia nedôverujú svojim deťom, že dokážu tieto situácie zvládnuť. Veria, že tento strach je na ich plecia priveľa a nedokážu pevne nastavovať dieťaťu hranice.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Úloha rodičov pri učení samostatného spánku
Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu pri zmierňovaní strachu a neistoty dieťaťa. Ich úlohou je byť dieťaťu oporou, ale zároveň mu pomôcť vyvinúť vlastnú schopnosť bojovať so strachom. Ako teda viesť dieťa k tomu, aby bolo schopné časom spávať samo?
Nepodceňujte večernú rutinu
Večerná rutina by mala upokojiť každého člena rodiny. Je to relaxačný záver dňa, ktorý by mal trvať 20 až 30 minút a netýka sa len malých bábätiek. Doprajte si dostatok času, aby ste sa nikam neponáhľali. Už samotná pravidelnosť bude pre dieťa upokojujúca. Všímajte si, čo robí dieťa pred spaním. Má obľúbené hračky, s ktorými spí? Napráva si špeciálne vankúš? Skúste si všimnúť aj drobné detaily, ako napríklad tón hlasu. Vaším cieľom je, aby malo dieťa pocit, že sa nachádza na najbezpečnejšom mieste na svete. Dbajte na to, aby dieťa išlo vždy do postele v rovnakú hodinu. Všetko, čo dieťa potrebuje urobiť pred spánkom, by malo byť hotové. Aktivity, ktoré vaše dieťa vykonáva predtým, než ide od postele, by mali byť relaxujúce a nie stimulujúce.
Dajte deťom pravidlá
Aj keď to deti nikdy nepriznajú, potrebujú pravidlá, pretože tie im dávajú pocit bezpečia. Jasne ich teda dieťaťu odkomunikujte, aby vedelo, čo od neho očakávate, čo je dovolené a čo nie. Tu je niekoľko príkladov pravidiel, ktoré môžete zaviesť:
- Dieťa musí zostať v posteli celú noc.
- Nie je dovolené z postele vstávať.
- Dieťa musí zaspávať samo. Môžete byť pri ňom, môžete pri ňom sedieť, ale nemôžete pri ňom ležať.
- Zhasnuté svetlá a žiadny plač. Dieťa na vás nesmie volať, ani si vás žiadať mimo pravidelných časov na kontrolu.
- Môžete dieťaťu poskytnúť uistenie objatím, ale len vtedy, ak je dieťa v posteli.
- Kontrola každých 10 minút. Môžete sa s dieťaťom dohodnúť na pravidle, že sa každých 10 minút vrátite do izby skontrolovať a uistiť ho, že ste tam stále, až pokým nezaspí. Nehovorte s ním viac ako 2 minúty, toľko krát, koľko je to potrebné, až pokiaľ nezaspí. Je dôležité, aby ste neboli v izbe, keď dieťa zaspí. Tento moment musí dieťa zažiť samé.
Snažte sa vyhnúť konverzáciám o pravidlách, strachu a neférovosti, ktoré by trvali dlhšiu dobu. Toto už nie je čas na debatu. Nehnevajte sa na dieťa za to, že si vyžaduje vašu prítomnosť a hovorte s ním láskavým tónom. V priebehu niekoľkých nocí by si dieťa malo zvyknúť na spánok osamote. Vďaka týmto pravidlám a návyku upokojiť sa samé, bude podľa psychológov dieťa schopné zaspať vo vlastnej posteli aj pokiaľ sa zobudí uprostred noci.
Ak ide o veľmi úzkostné dieťa, psychológovia odporúčajú, že strachu treba začať čeliť postupne. Znamená to, že rodič zostane v miestnosti, kde dieťa zaspáva.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Využite systém odmien, vyhnite sa trestom
Odmena vám pomôže dieťa motivovať, trest docieli pravý opak. Snažte sa dieťa pochváliť slovne, vezmite ho do kina, alebo si naplánujte rodinnú aktivitu. Avšak snažte sa, aby odmeny neboli priveľké, inak by ich dieťa mohlo začať vnímať ako úplatky.
Odborníci z organizácie Anxiety Disorders Association of British Columbia odporúčajú, aby ste s dieťaťom absolvovali tzv. Rebrík strachu. Napríklad:
- Zavolajte kamaráta na návštevu k vám domov a dovoľte, aby s vaším dieťaťom strávil celý deň.
- Pozvite kamaráta na prespanie k vám domov.
- Pozvite prespať domov dvoch kamarátov.
- Choďte s dieťaťom ku kamarátovi na návštevu za účelom hrania, ale vy návštevu strávte v inej miestnosti ako dieťa.
- Pošlite dieťa na hraciu návštevu ku kamarátovi bez vás.
- Dieťa odchádza k priateľovi na prespanie bez vás. Ak prežíva úzkosť, môže vám raz zavolať.
- Najbližšie prespanie by už malo byť bez telefonátu.
Nie ste aj vy súčasť pretrvávajúceho problému?
Je možné, že nielen vaše dieťa, ale aj vy máte svoj podiel na probléme, s ktorým teraz bojujete. Rodičia sa často, hoci nepriamo, snažia vyhnúť tomu, aby dieťa zaťažovali. Zorganizujte si doma malé rodinné stretnutie, kde si prejdete, čo je problémom a ako ho riešiť. Zadajte si cieľ, nastavte pravidlá, a dajte si malú jednoduchú odmenu. Ak sa dieťa bojí, porozprávajte sa s ním o tom, čoho sa vlastne bojí. Snažte sa s dieťaťom sympatizovať a presunúť jeho pozornosť na niečo pozitívnejšie. Nesnažte sa problému vyhýbať a zľahčovať ho, naopak ho akceptujte. Využite humor a meditáciu.
Vek dieťaťa a stratégia učenia samostatnému spánku
Vek dieťaťa hrá kľúčovú úlohu pri výbere vhodnej stratégie. Čo funguje u ročného bábätka, bude absolútne k ničomu u novorodenca.
Novorodenci (0-3 mesiace)
V prvých troch mesiacoch života si môžete všetky knižky o „spánkovom tréningu“ strčiť späť do knižnice. Novorodenec potrebuje predovšetkým fyzický kontakt.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
- Reagovanie na potreby bábätka: Plač je jediný spôsob komunikácie, ktorý novorodenec má. Rýchlou reakciou na jeho plač budujete základnú dôveru. Nebojte sa, v tomto veku dieťa ešte nemôžete „rozmaznať“ nadmernou starostlivosťou. Tá predstava, že si 3-mesačné dieťa „zvykne“ na rozmaznávanie, je naprostý nezmysel.
- Dodržiavanie bdelých okien podľa veku dieťaťa: Bábätká sa unavia prekvapivo rýchlo, často už po 30-60 minútach bdenia.
Bábätká (4-12 mesiacov)
Okolo 4. mesiaca nastáva zásadná zmena v spánkových cykloch bábätka. Začína spať viac ako dospelý, strieda fázy ľahkého a hlbokého spánku. To často vedie k tzv. 4-mesačnej spánkovej regresii, kedy sa bábätko začne častejšie budiť v noci. Práve toto obdobie je ideálne na to, aby ste bábätko naučili zaspávať samotné. V tomto období začína prerezávanie zúbkov, deti začínajú liezť, vstávať si a niekedy aj robiť krôčiky. A prichádza aj separačná úzkosť okolo 8.-10. mesiaca. Aj preto je náročnejšie v tejto dobe bábätko naučiť zaspávať samotné.
Batoľatá (1-3 roky)
Batoľací vek prináša nové výzvy - dieťa umie vstať, vyliezť z postieľky, volať vás a predovšetkým testuje hranice. Často sa objavuje odpor k večernému zaspávaniu. „Ešte rozprávku! Ešte pitie! Ešte cikať!“ - poznáte to, nie?
- Dôslednosť a jasné hranice: Stanovte jednoduché pravidlá okolo spania a dodržujte ich. Akonáhle poviete „dobrú noc“, nezačínajte vyjednávať o ďalšej rozprávke alebo pití.
- Zapojenie dieťaťa do procesu: Dajte batoľaťu možnosť voľby v drobnostiach (ktoré pyžamo, ktorú rozprávku).
Deti (2-3 roky)
Vo veku 2-3 rokov už deti lepšie komunikujú a rozumejú dohodám.
- Odmeňovací systém: Nálepky na kalendár za každú noc, kedy dieťa zostane v posteli. Po nazbieraní určitého počtu nasleduje odmena.
- Budík: Špeciálny detský budík, ktorý vizuálne ukazuje, kedy je čas spať (svieti napr. modro) a kedy už môže dieťa vstávať (zmení farbu na zelenú).
- Riešenie strachov: V tomto veku sa často objavujú strachy z tmy alebo imaginárnych príšer.
Spánkové asociácie
Spánkové asociácie sú podnety, ktoré si dieťa spája s zaspávaním. Patria sem napríklad:
- Zatemnenie miestnosti
- Biely šum alebo tichá uspávanka
- Spací vak alebo zavinovačka (pre bábätká do 4. mesiacov)
- Usínáček na spanie (pre staršie deti)
- Zaspávanie pri dojčení alebo kŕmení z fľaše
- Hojdanie alebo nosenie až do zaspatia
- Uspávanie v náručí mimo postieľku
Dôležitosť denného režimu
Ideálny denný režim vplýva na kvalitu nočného spánku.
- Dbajte na to, aby dieťa nespalo cez deň moc ani málo vzhľadom k jeho veku.
- Udržujte základnú rutinu, aj keď dočasne poskytnete viac pomoci.
- Akékoľvek narušenie režimu je problém. Pri chorobe s tým toho moc neurobíte. Po odznení choroby sa pozvoľna vrátťe k pôvodným spánkovým návykom.
Čo robiť počas spánkovej regresie?
Deti prechádzajú rôznymi vývojovými fázami, ktoré môžu dočasne narušiť ich spánok.
- Buďte počas regresie trpezliví a poskytnite dieťaťu viac podpory.
Časté otázky
- Je normálne, že moje 8-mesačné bábätko stále vyžaduje dojčenie k zaspaniu? Ak ste vždy uspávali dojčením, tak to bude vyžadovať ďalej.
- Môže samostatné zaspávanie narušiť citovú väzbu medzi mnou a dieťaťom? Nie, ak postupujete citlivo a reagujete na potreby dieťaťa. Výskumy ukazujú, že deti, ktoré sa naučia samostatne zaspávať, majú rovnakú väzbu s tými, čo sú aktívne uspávané.
- Čo robiť, keď dieťa v 2 rokoch vylieza z postieľky? Ak dieťa začne preliezať postieľku, je čas prejsť na veľkú posteľ. Vysvetlite mu, že je to „veľká posteľ pre veľké deti“ a stanovte jasné pravidlá - v noci sa zostáva v posteli. Ak príde za vami, pokojne, ale dôsledne ho odveďte späť.
- Ako dlho trvá, než sa dieťa naučí zaspávať samostatne? To závisí na veku dieťaťa a na vás, ako ste konzistentní. U niektorých detí môže byť vidieť zlepšenie už po niekoľkých dňoch, u iných to môže trvať 2-3 týždne.
Spánkové návyky a biely šum
Pre mnohé bábätká je ticho pri zaspávaní skôr rušivé. V maternici boli zvyknuté na neustály hluk - tlkot srdca, hučanie krvi. Preto im môže pomôcť tzv. biely šum (zvuk vysávača, fénu, naštartovaného auta), zvuky prírody (dážď, šumenie vĺn) alebo relaxačná hudba.
Metódy tréningu spánku
Existujú dva hlavné smery tréningu spánku:
- Cry-it-out (metóda kontrolovaného plaču): Rodičia nechajú dieťa plakať samé v postieľke v izbe až dovtedy, kým vyčerpaním nezaspí alebo sa nepovracia a podobne. Je pravda, že ho nechajú plakať, ale len na určitý, vopred stanovený čas pred tým, ako ho prídu uistiť a upokojiť.
- No-tears (metóda bez sĺz): Tento prístup je jemnejší a zameriava sa na postupné nahradenie nesprávnych spacích návykov správnymi.