Očkovanie je jednou z najvýznamnejších a najúčinnejších metód prevencie proti infekčným ochoreniam. Na Slovensku je očkovanie detí povinné a riadi sa očkovacím kalendárom. Hoci je očkovanie považované za bezpečné, u niektorých detí sa môžu po očkovaní vyskytnúť vedľajšie účinky. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na vedľajšie účinky po týždni povinného očkovania, zameriava sa na očkovanie detí na Slovensku a zohľadňuje obavy rodičov.
Úvod
Očkovanie je medicínsky postup, ktorého cieľom je ochrániť jednotlivca pred infekčnými chorobami. Vakcíny obsahujú oslabené alebo usmrtené mikroorganizmy, alebo ich časti, ktoré stimulujú imunitný systém k tvorbe protilátok. Tieto protilátky potom chránia organizmus pred infekciou v budúcnosti. Hoci je očkovanie považované za bezpečné a účinné, môže byť spojené s vedľajšími účinkami.
Očkovanie na Slovensku: Povinnosť a realita
Na Slovensku je očkovanie detí povinné a je upravené zákonom. Cieľom povinného očkovania je zabezpečiť kolektívnu imunitu, ktorá chráni nielen očkované deti, ale aj tie, ktoré nemôžu byť očkované zo zdravotných dôvodov. Napriek tomu, celoslovenská zaočkovanosť detí narodených v roku 2020 v základnom očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) klesla pod hranicu 95 %. Naposledy Úrad verejného zdravotníctva SR zaznamenal takúto situáciu v roku 2017.
Dôvody poklesu zaočkovanosti
K poklesu zaočkovanosti mohli prispieť rôzne faktory, vrátane:
- Obavy z nepriaznivej situácie s pandémiou COVID-19.
- Celosvetovo rastúca váhavosť v očkovanie.
- Obavy z možných vedľajších účinkov povinného očkovania.
- Opakované infekcie vírusom SARS-CoV-2, ktoré mohli spôsobiť, že sa rodičia s deťmi na očkovanie nedostavili z dôvodu choroby.
- Obavy zo závažnejších vedľajších účinkov po povinnom očkovaní, ak bolo dieťa ochoreniu COVID-19 vystavené.
Vedľajšie účinky po očkovaní: Čo očakávať?
Úlohou vakcíny je vyvolať tvorbu protilátok, telo na ňu reaguje, a preto sa po očkovaní môžu objaviť vedľajšie účinky. Väčšina vedľajších účinkov je mierna a prechodná. Medzi najčastejšie vedľajšie účinky patria:
Prečítajte si tiež: Vedľajšie účinky očkovania proti kliešťovej encefalitíde
- Začervenanie, citlivosť alebo bolestivosť v mieste vpichu.
- Zvýšená teplota alebo horúčka.
- Únava.
- Plačlivosť a nepokojný spánok.
- Mierna únava.
- Znížená chuť do jedla.
Tieto reakcie sú normálne a zvyčajne odznejú do 2-3 dní.
Závažnejšie vedľajšie účinky
Vážnejšie vedľajšie účinky sú však veľmi zriedkavé. Z administratívnej kontroly očkovania k 31. 8. 2022 vyplýva, že zo všetkých očkovaní (teda nielen proti MMR) sa vedľajšie účinky objavili len v deviatich prípadoch, z toho v piatich išlo o celkovú reakciu, kedy sa objavila napríklad nevoľnosť, zvýšená teplota, horúčka, zväčšenie lymfatických uzlín. Hospitalizácia bola potrebná v jednom prípade.
Medzi veľmi zriedkavé, ale závažné vedľajšie účinky patria:
- Alergická reakcia (anafylaktický šok).
- Kŕče (s horúčkou alebo bez nej).
- Encefalopatia (ochorenie mozgu).
V extrémne zriedkavých prípadoch bola hlásená paralýza, neuropatia, Guillainov-Barrého syndróm, encefalopatia, encefalitída a meningitída. Kauzálna súvislosť s očkovacou látkou sa nedokázala.
Vedľajšie účinky špecifických vakcín
Každá vakcína môže mať špecifické vedľajšie účinky. Tu sú niektoré z nich:
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o očkovaní proti meningokokom
- Vakcína proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu (DTaP): Bolesť, citlivosť, opuch a začervenanie v mieste vpichu (u štvrtiny detí do 12 hodín), horúčka (zmizne do 24-48 hodín), spavosť, znížená chuť do jedla.
- Vakcína proti Hemophillus Influenzae (Hib): Horúčka, bolestivosť v mieste vpichu (veľmi zriedkavé).
- Vakcína proti pneumokokovi: Opuch, začervenanie v mieste vpichu, horúčka do 39°C (trvá max. 2 dni).
- Vakcína proti poliomyelitíde (detskej obrne): Bolestivosť svalov.
- Vakcína proti hepatitíde typu B: Horúčka (veľmi zriedkavo).
- Vakcína proti osýpkam (časť MMR vakcíny): Horúčka, vyrážky (vyskytujú sa 6-12 dní po podaní vakcíny).
- Vakcína proti rotavírusom: Horúčka (po 14-28 dňoch).
- Vakcína proti hepatitíde A: Bolestivosť v mieste vpichu, strata chuti do jedla, bolesti hlavy (zmiznú do 2 dní).
- Vakcína proti chrípke: Bolesť, citlivosť či opuch v mieste vpichu, horúčka do 39.5° C.
- Vakcína proti meningokokovej meningitíde: Bolestivosť v mieste vpichu, obmedzené používanie ramena, bolesti hlavy, bolesti kĺbov.
Mýty a fakty o očkovaní
Okolo očkovania koluje množstvo mýtov, ktoré môžu rodičov zbytočne znepokojovať. Je dôležité rozlišovať medzi mýtmi a faktami.
Mýtus: Vakcíny spôsobujú autizmus
Fakt: Neexistujú vedecké dôkazy o tom, že vakcína proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) spôsobuje autizmus. Fámy o tom, že MMR vakcína spôsobuje autizmus, vznikli v roku 1998. Pochádzajú zo štúdie Andrewa Wakefielda publikovanej v britskom časopise Lancet, odkiaľ však bola neskôr stiahnutá, pretože nespĺňala vedecké kritériá. Žiadna z relevantných štúdií ani meta-analytické štúdie spájajúce výsledky viacerých štúdií doteraz nepotvrdili príčinnú súvislosť medzi očkovaním a autizmom.
Mýtus: Vakcíny obsahujú škodlivé látky (napr. hliník, ortuť)
Fakt: Vo vakcínach sú definované presné, zvyčajne miligramové hodnoty na základe ich bezpečného posúdenia z pohľadu ochrany ľudského zdravia. Koncentrácia hliníka vo vakcínach podlieha prísnej kontrole nielen na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. Množstvo hliníka vo vakcínach neprekračuje hodnotu 1,25 miligramu na jednu dávku (maximálne povolené množstvo hliníka v jednej dávke vakcíny). Ortuť sa vo vakcínach používa ako konzervačná látka tiomerzal, ktorá sa pri rozpade mení na etylortuť - tá sa rýchlo vylučuje z tela a nie je toxická.
Mýtus: Očkovanie preťažuje imunitný systém dieťaťa
Fakt: Imunitný systém dieťaťa je schopný reagovať na extrémne veľký počet antigénov. Schopnosť imunitnej odpovede je daná množstvom B-lymfocytov v krvi a schopnosťou produkovať protilátky. Pri počte 107 B-lymfocytov v jednom mililitri krvi má dieťa teoretickú kapacitu odpovedať asi na 10 000 vakcín kedykoľvek.
Mýtus: Očkované deti majú viac alergií a autoimunitných ochorení
Fakt: Viaceré štúdie vyvrátili tento mýtus. Neexistujú dôkazy, že očkovanie zvyšuje riziko alergií ani u vysokorizikových ľudí (s rodinným výskytom alergie). Taktiež je vedecky potvrdené, že vakcíny nespôsobujú autoimunitné ochorenia.
Prečítajte si tiež: Výzvy v súrodeneckých vzťahoch
Ako minimalizovať riziko vedľajších účinkov
Pred očkovaním je dôležité:
- Informovať lekára o zdravotnom stave dieťaťa a prípadných alergiách.
- Zabezpečiť, aby bolo dieťa zdravé (bez horúčky, kašľa, soplíkov).
- Dodržiavať pokyny lekára po očkovaní.
Po očkovaní je dôležité:
- Sledovať dieťa a v prípade akýchkoľvek neobvyklých príznakov vyhľadať lekársku pomoc.
- Priložiť studený obklad na miesto vpichu.
- Podávať dieťaťu lieky proti horúčke (ak má horúčku).
- Zabezpečiť dieťaťu dostatok tekutín a odpočinku.
Čo robiť, ak sa vyskytnú vedľajšie účinky
Ak sa u dieťaťa po očkovaní vyskytnú vedľajšie účinky, je dôležité:
- Kontaktovať lekára, ktorý dieťa očkoval.
- Nahlásiť vedľajšie účinky Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).
Lekári majú povinnosť hlásiť každé podozrenie na nežiaducu reakciu po podaní vakcíny. Zvlášť, ak je neočakávaná, závažná, ohrozí život, vyvolá zdravotné postihnutie, znetvorenie či dokonca smrť.
Odporúčania neurologičky Jitky Škovránkovej
Podľa neurologičky Jitky Škovránkovej, výrobcovia vakcín ich vyrábajú pre deti so zdravou imunitnou sústavou, ktoré na ne budú reagovať spôsobom aký možno predvídať. V modernej spoločnosti však rastie počet detí s nedostatočnou imunitou a ich reakcia na očkovanie nemusí byť podľa očakávania.
Škovránková odporúča:
- Očkovať len úplne zdravé deti.
- Pri pretrvávajúcich príznakoch (dlhšie ako týždeň alebo veľmi intenzívne) konzultovať reakciu s pediatrom a s ďalšou dávkou vakcíny počkať.
- Očkovať najskôr o 3 až 6 mesiacov, a to iba štvorzložkovou vakcínou.
- U detí rodičov, ktorí majú obaja ťažké alergie alebo autoimunitné systémové ochorenie, dohodnúť sa s pediatrom na opatrnejšom postupe, najlepšie na preventívnom rozložení vakcín.
Očkovací kalendár na Slovensku
Na Slovensku musia byť deti očkované proti desiatim závažným infekčným ochoreniam:
- Záškrt
- Tetanus
- Čierny kašeľ
- Detská obrna
- Vírusová hepatitída B
- Osýpky
- Mumps
- Ružienka
- Invazívne ochorenia vyvolané baktériou Haemophilus influenzae b
- Pneumokokové invazívne ochorenia
Základné očkovanie detí do 12. mesiaca veku
- Hexavalentná vakcína (1. dávka): Očkuje sa proti chorobám - záškrt, tetanus, čierny kašeľ (acelulárna forma), detská obrna (inaktivovaná), vírusová hepatitída B a Hemofilus influenzae typu B. Očkuje sa tromi dávkami, a to v 3., 5., a 11. mesiaci života.
- Pneumokoková vakcína (1. dávka): Očkuje sa proti pneumokokovým ochoreniam. Očkuje sa tromi dávkami, a to v 3., 5., a 11. mesiaci života.
Preočkovanie
- MMR vakcína: Očkuje sa proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Prvá dávka sa podáva v 15. mesiaci života a preočkovanie sa vykonáva v 5. roku života.
Záver
Očkovanie je dôležitý nástroj prevencie proti infekčným ochoreniam. Hoci je očkovanie spojené s rizikom vedľajších účinkov, tieto sú zvyčajne mierne a prechodné. Závažné vedľajšie účinky sú veľmi zriedkavé. Je dôležité rozlišovať medzi mýtmi a faktami o očkovaní a informovať sa u lekára o všetkých otázkach a obavách. Pri dodržiavaní pokynov lekára a sledovaní dieťaťa po očkovaní je možné minimalizovať riziko vedľajších účinkov a zabezpečiť ochranu dieťaťa pred závažnými infekčnými ochoreniami. Je dôležité si uvedomiť, že cieľom očkovania je dosiahnuť dlhodobú imunitu organizmu.