Dohovor o právach dieťaťa, prijatý v New Yorku 20. novembra 1989, definuje dieťa ako každú ľudskú bytosť mladšiu ako osemnásť rokov, pokiaľ právny poriadok, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nestanovuje skoršiu plnoletosť. Tento článok sa zameriava na práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z tohto Dohovoru a ďalších právnych predpisov pre 17-ročné deti na Slovensku.
Medzinárodné a vnútroštátne právne rámce
Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý nadobudol platnosť 6. februára 1991. Tento dohovor zakotvuje základné práva detí, vrátane práva na život, meno, štátnu príslušnosť, vzdelanie, ochranu pred diskrimináciou a právo na vyjadrenie názoru vo veciach, ktoré sa ich týkajú.
Na vnútroštátnej úrovni upravuje práva a povinnosti detí zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení a ďalšie právne predpisy.
Práva 17-ročného dieťaťa
Právo na život a rozvoj
Štát uznáva prirodzené právo každého dieťaťa na život a zabezpečuje v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.
Právo na ochranu pred diskrimináciou
Štát sa zaväzuje rešpektovať a zabezpečiť práva ustanovené Dohovorom každému dieťaťu bez akejkoľvek diskriminácie podľa rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu, majetku, telesnej alebo duševnej nespôsobilosti, rodu a iného postavenia dieťaťa alebo jeho rodičov alebo zákonných zástupcov.
Prečítajte si tiež: Dôvody, prečo sa mladé ženy správajú ako deti
Právo na vyjadrenie názoru
Štát zabezpečuje dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Dieťa má právo byť vypočuté v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu.
Právo na slobodu prejavu
Dieťa má právo na slobodu prejavu, ktorá zahŕňa slobodu vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky každého druhu, bez ohľadu na hranice, či už ústne, písomne alebo tlačou, prostredníctvom umenia alebo akýmikoľvek inými prostriedkami podľa voľby dieťaťa.
Právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva
Štát uznáva právo dieťaťa na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva a rešpektuje práva a povinnosti rodičov alebo zákonných zástupcov usmerňovať dieťa pri výkone jeho práva spôsobom, ktorý zodpovedá jeho rozvíjajúcim sa schopnostiam.
Právo na ochranu súkromia
Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť. Dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom.
Právo na vzdelanie
Každé dieťa má právo na vzdelanie, ktoré je bezplatné na základných a stredných školách. Vzdelávanie má smerovať k plnému rozvoju osobnosti dieťaťa, jeho talentu, duševných a telesných schopností.
Prečítajte si tiež: Slobodná matka po 40-tke: Skúsenosti a výzvy
Právo na ochranu zdravia
Dieťa má právo na ochranu zdravia a na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti.
Právo na sociálne zabezpečenie
Dieťa má právo na sociálne zabezpečenie, ktoré zahŕňa pomoc v hmotnej núdzi, prídavky na deti a ďalšie dávky.
Participačné práva dieťaťa
Participačné práva dieťaťa, garantované predovšetkým medzinárodno-právnymi dokumentami, výrazným spôsobom posilňujú jeho právne postavenie ako slabšieho subjektu. Právo dieťaťa vyjadriť svoj názor k otázkam, ktoré sa ho priamo dotýkajú, mu umožňuje čiastočne vyrovnať jeho nerovné postavenie vo vzťahu k jeho zákonným zástupcom. Zároveň tým dieťa participuje na formovaní vlastného života a budúcnosti.
Povinnosti 17-ročného dieťaťa
Povinnosť školskej dochádzky
Na Slovensku je povinná školská dochádzka desaťročná a trvá do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16 rokov. Hoci 17-ročné dieťa už nemá povinnú školskú dochádzku, má právo na vzdelanie a malo by sa aktívne podieľať na svojom vzdelávaní.
Povinnosť dodržiavať zákony
Rovnako ako všetci občania, aj 17-ročné deti sú povinné dodržiavať zákony a právne predpisy Slovenskej republiky. Od 14. roku veku sú deti trestne zodpovedné.
Prečítajte si tiež: Riešenie tehotenstva v 14 rokoch
Povinnosť prejavovať úctu rodičom
Dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich.
Povinnosť starať sa o seba
Dieťa by sa malo v rámci svojich možností starať o seba, o svoje zdravie a o svoje veci.
Rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k 17-ročnému dieťaťu
Rodičovské práva a povinnosti trvajú až do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa, t.j. do 18. roku veku. Rodičia majú právo a povinnosť starať sa o výchovu a vývoj dieťaťa, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.
Ak sa rodičia nedohodnú na podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností, ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa. Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.
Sebazastupovanie a samorozhodovanie 17-ročného dieťaťa
Hoci 17-ročné dieťa nie je plnoleté, má právo na sebazastupovanie a samorozhodovanie v záležitostiach, ktoré sa ho týkajú. Jeho názor by mal byť zohľadnený pri rozhodovaní v detských domovoch, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a v iných oblastiach.
Dieťa má právo vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, a tento názor by mal byť zohľadnený s ohľadom na jeho vek a úroveň.
Neodkladné opatrenia a právo dieťaťa na vyjadrenie názoru
V konaniach o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré sa týkajú maloletého dieťaťa, by malo byť dieťaťu umožnené vyjadriť sa k návrhu na jeho nariadenie. Dohovor o právach dieťaťa zabezpečuje väčší rozsah práv než vnútroštátne právne akty, platí preto režim jeho prednosti pred zákonom v zmysle čl. 154c ods. 1 Ústavy SR.
Je zrejmé, že povinnosť súdu zisťovať názor maloletého v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nemôže platiť absolútne. Pochopiteľne tomu tak bude v prípadoch, kedy z objektívnych dôvodov nebude možné dieťa vypočuť, napr. z dôvodu okamžitej ochrany maloletého, kedy je potrebné rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia do 24 hodín od doručenia návrhu alebo z dôvodu príliš nízkeho veku.
Možnosť "vyhodenia" dieťaťa z domu
Nikde v zákone nie je napísané, že rodič nemôže vyhodiť svoje dieťa z domu (domácnosti). Pokiaľ sa dieťa správa v hrubom rozpore s dobrými mravmi voči rodičovi, rodič nie je povinný toto správanie dieťaťa trpieť. To, či môže rodič vyhodiť dieťa z domu, závisí od toho či je dieťa schopné samé sa živiť. Nepozerá sa pritom na to, či dieťa je zamestnané a má príjem ale na to, či je schopné sa zamestnať a mať príjem. Pokiaľ dieťa má schopnosti a možnosti sa samé o seba postarať, potom ho môže rodič "vyhodiť" z domu. Pokiaľ si dieťa myslí, že na to rodič nemá právo, môže sa obrátiť na súd. Súd v tomto prípade bude brať do úvahy to, či dieťa je schopné sa samé živiť a samozrejme bude sa prihliadať aj na dobré mravy a správanie sa dieťaťa k rodičovi.