Hoci sa môže zdať, že dospelosť je definovaná vekom, správanie niektorých 20-ročných žien môže pripomínať detinské črty. Tento článok sa zaoberá príčinami takéhoto správania a kontextom, v ktorom sa prejavuje.
Úvod
Dvadsiate roky sú obdobím významných zmien a výziev, keď mladí ľudia prechádzajú z adolescencie do dospelosti. Hľadajú svoju identitu, budujú kariéru a vytvárajú si intímne vzťahy. Avšak, niektoré ženy v tomto veku môžu prejavovať správanie, ktoré je vnímané ako detinské alebo nezrelé.
Faktory ovplyvňujúce správanie
Psychologické faktory
- Nezrelosť: Niektorí jedinci dosahujú emocionálnu a sociálnu zrelosť pomalšie ako iní. To môže viesť k impulzívnosti, neschopnosti zvládať stres a ťažkostiam s preberaním zodpovednosti.
- Úzkosť a depresia: Psychické problémy môžu viesť k regresívnemu správaniu, ako je hľadanie pozornosti, plačlivosť alebo závislosť od iných.
- Trauma: Prežité traumy v detstve alebo dospievaní môžu ovplyvniť emocionálny vývoj a viesť k nezrelému správaniu v dospelosti. Môže sa tiež objaviť posttraumatická stresová reakcia (PTSD) - napr. nočné mory, flashbacky, vyhýbanie sa tehotným ženám či nemocniciam. Tieto reakcie sú bežné a zhoršujú sa najmä po neskorších potratoch či opakovaných stratách.
Sociálne faktory
- Rodičovská výchova: Príliš ochranárska alebo naopak zanedbávajúca výchova môže brániť rozvoju samostatnosti a zodpovednosti.
- Vplyv rovesníkov: Obklopovanie sa nezrelými priateľmi môže podporovať detinské správanie.
- Kultúrne normy: V niektorých kultúrach je závislosť od rodičov a nezrelé správanie u mladých dospelých viac tolerované.
Biologické faktory
- Hormonálne zmeny: Hormonálne výkyvy môžu ovplyvňovať náladu a správanie, najmä počas menštruačného cyklu alebo tehotenstva.
- Genetická predispozícia: Niektoré osobnostné črty a sklony k psychickým problémom môžu byť dedičné.
Prejavy detinského správania
- Emocionálna nestabilita: Časté zmeny nálad, výbuchy hnevu alebo plaču, ťažkosti s reguláciou emócií.
- Závislosť od iných: Potreba neustálej podpory a uistenia, neschopnosť samostatne sa rozhodovať.
- Hľadanie pozornosti: Snaha byť stredobodom pozornosti, dramatizovanie situácií.
- Nezodpovednosť: Nedodržiavanie záväzkov, vyhýbanie sa povinnostiam.
- Impulzívnosť: Konanie bez premýšľania, nerozvážne rozhodnutia.
Dôsledky detinského správania
- Problémy vo vzťahoch: Ťažkosti s vytváraním a udržiavaním zdravých vzťahov, konflikty s partnermi a priateľmi.
- Kariérne prekážky: Neschopnosť zvládať pracovné povinnosti, problémy s autoritou, nízka produktivita.
- Finančné problémy: Nerozvážne míňanie peňazí, neschopnosť hospodáriť s rozpočtom.
- Nízke sebavedomie: Pocity menejcennosti, nespokojnosť so sebou samým.
Riešenia a podpora
- Psychoterapia: Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) a dialektická behaviorálna terapia (DBT) môžu pomôcť pri zvládaní emócií, zlepšovaní sociálnych zručností a rozvoji zdravších vzorcov správania.
- Rodinná terapia: Ak je príčinou detinského správania dysfunkčná rodinná dynamika, terapia môže pomôcť pri zlepšovaní komunikácie a riešení konfliktov.
- Lieky: V niektorých prípadoch môžu byť potrebné lieky na liečbu úzkosti, depresie alebo iných psychických problémov.
- Podporné skupiny: Zdieľanie skúseností s ľuďmi, ktorí prechádzajú podobnými problémami, môže byť veľmi povzbudivé a užitočné.
- Sebavzdelávanie: Čítanie kníh a článkov o emocionálnej inteligencii, asertivite a zdravých vzťahoch môže pomôcť pri osobnom raste.
Konkrétne situácie a odporúčania
Strata dieťaťa
Strata dieťaťa vo včasnej fáze tehotenstva je častejšia, ako by ste si mysleli - napriek tomu ide v spoločnosti o obrovské tabu a ženy tak majú pocit, že sú na svoje trápenie samy. Podľa údajov Birminghamskej univerzity až 15 až 25 percent tehotenstiev končí potratom a 25 až 50 percent žien zažije aspoň jeden spontánny potrat počas svojho reprodukčného života. V roku 2024 bolo na Slovensku hlásených 4 642 spontánnych potratov, 519 umelých prerušení tehotenstva zo zdravotných dôvodov, 460 prípadov mimomaternicového tehotenstva a od roku 2017 sme mali 146 poisteniek s viacnásobnými potratmi.
Každá strata dieťaťa ženu významne ovplyvní po psychickej stránke. „U niektorých žien sa rozvinie úzkostná alebo depresívna porucha, pričom podľa štúdií 10 až 20 percent žien má klinicky významné príznaky depresie po potrate. Môže sa tiež objaviť posttraumatická stresová reakcia (PTSD) - napr. nočné mory, flashbacky, vyhýbanie sa tehotným ženám či nemocniciam. Tieto reakcie sú bežné a zhoršujú sa najmä po neskorších potratoch či opakovaných stratách,“ uvádza revízna lekárka Ingrid Dúbravová. Dodáva, že je však veľmi oslobodzujúce vedieť, že v tom nie ste samy. Často sa stáva, že keď žena zažije prvú stratu, hoci aj v skorom štádiu tehotenstva, má pocit, že zlyhala a niečo určite urobila zle - napríklad si nemala dať tabletku, keď ju bolela hlava alebo pohár šampanského na oslave, keď ešte nevedela, že je tehotná. Je to však naozaj také jednoduché a dá sa potratu nejako zabrániť?
Keď žena zažije spontánny potrat doma, lekár by mal v prvom rade pristupovať s rešpektom, empatiou a pochopením. Ide o veľmi náročnú situáciu - fyzicky aj psychicky. Po príchode k lekárovi sa vykoná gynekologické vyšetrenie a ultrazvuk, aby sa potvrdilo, že maternica je úplne vyčistená a nehrozí infekcia ani nadmerné krvácanie. Ak sa v maternici nachádzajú zvyšky tehotenského tkaniva, lekár odporučí sledovanie, medikamentózne alebo chirurgické dočistenie (tzv. revíziu), ktorú vždy dôkladne zvážime. Dôležitou súčasťou starostlivosti je aj vyšetrenie Rh faktoru. Ak má žena Rh negatívnu krvnú skupinu a partner Rh pozitívnu, po každom potrate - aj v skorom štádiu tehotenstva - je potrebné podať anti-D imunoglobulín. Tým sa zabráni tvorbe protilátok, ktoré by mohli v budúcich tehotenstvách ohroziť plod. Po potrate je dôležité dopriať si čas na fyzické aj psychické zotavenie. Menštruácia sa obvykle obnoví do 4 až 6 týždňov. Tehotenstvo je možné plánovať po dvoch až troch menštruačných cykloch, ak bol priebeh bez komplikácií a žena sa cíti pripravená, nie je nutné čakať dlhšie. Ak sa potrat opakuje, odporúča sa doplniť rozšírené vyšetrenia - genetické, hematologické a imunologické - aby sa zistila príčina a mohla sa zvoliť vhodná liečba.
Prečítajte si tiež: Slobodná matka po 40-tke: Skúsenosti a výzvy
Pri opakovaných potratoch je potrebné vyšetriť možné príčiny - genetické, hormonálne, hematologické či imunologické. Na základe výsledkov sa následne stanoví individuálny liečebný a preventívny postup, aby sa zvýšila šanca na úspešné tehotenstvo.
Ženu po potrate je veľmi dôležité podporiť aj po psychickej stránke. Po takejto strate je prirodzené vyhľadať človeka, ktorý jej pomôže po duševnej stránke - rozhovorom, poradenstvom alebo jednoducho tým, že bude pri nej, tak ako to práve potrebuje. Psychika a prežívanie síce nespôsobujú potraty, no výrazne ovplyvňujú, ako žena vníma seba, svoje telo aj ďalšie tehotenstvo. Smútok je potrebné prežiť a prijať, dopriať si čas na hojenie, no zároveň si uchovať vedomie, že cesta vpred existuje - aj keď je niekedy kľukatá.
Tehotenstvo vo vyššom veku
Vek žien je základný a kľúčový faktor, ktorý ovplyvňuje ich plodnosť a reprodukčné výsledky. Vek žien je základný a kľúčový faktor, ktorý ovplyvňuje ich plodnosť a reprodukčné výsledky. Akého počtu žien sa to týka? V roku 2004 porodilo po 35. roku života okolo 4 000 žien. Dáta z roku 2020 udávajú nárast až na 10 000 žien, čo je naozaj enormný nárast. Predpokladáme, že počet žien, ktoré sa v tomto veku snažia otehotnieť, je oveľa vyšší. Spontánna plodnosť žien je v nižšom veku, do 30. roku života, približne rovnaká. U zdravých párov sa šance na počatie pohybujú okolo 25 % na cyklus a následne klesajú. Po 35. roku života je pokles plodnosti enormný. Šanca žien po 40-ke je naozaj veľmi nízka, približne v percentách, a to aj napriek tomu, že majú zdravého partnera. Jedným z dôvodov je klesanie šancí na spontánne počatie. Keď ženská plodnosť spontánne klesá, prirodzene stúpa riziko, že tehotenstvo sa skončí spontánnym potratom. Riziko tehotenských strát je v mladom veku relatívne nízke. Do 30. roku života je to cca do 10 %. Po 40. roku života sa môže neúspechom skončiť až tretina tehotenstiev a po 45.
Kvalita vajíčok má zásadný vplyv na plodnosť, ktorá sa vekom ženy výrazne mení. Zatiaľ čo muži tvoria nové spermie konštante v priebehu života, ženy sa narodia s definitívnou zásobou vajíčok, ktorá neustále ubúda. Vajíčka zanikajú prirodzeným procesom, ktorý môže byť u niektorých žien rýchlejší, u iných pomalší. Napriek tomu, že pri narodení majú ženy jeden až dva milióny vajíčok, počas fertilného života dozrie a uvoľní sa pri ovulácii približne len štyristo vajíčok. Všetky ostatné zaniknú. Zásadná je aktuálna reálna kvantita vajíčok a reálna ovariálna rezerva. Znížená zásoba vajíčok spôsobuje v cykle umelého oplodnenia to, že v danom cykle sa chystá na ovuláciu oveľa menší počet vajíčok, ktoré sme schopní získať. Keď klesne počet vajíčok pod kritickú hodnotu, žena sa dostáva do menopauzy, dochádza k vymiznutiu menštruácie a k výraznému poklesu hormónov. Pokles vajíčok je neustály, kontinuálny a nevieme ho zásadne ovplyvniť v pozitívnom smere. Na ovariálnu zásobu môžu negatívne vplývať vonkajšie faktory, medzi ktoré patria operácie vaječníkov, endometrióza, operácia endometriózy, prípadne vonkajšie vplyvy chemoterapie a rádioterapie, ktoré môžu výrazne znížiť počet, ale aj kvalitu vajíčok. Sú ženy, ktoré majú genetickú predispozíciu na predčasnú menopauzu a ich ovariálna rezerva klesá oveľa výraznejšie a rýchlejšie. Testy ovariálnej rezervy sú dostupné všetkým ženám prostredníctvom siete ambulantných gynekológov. Ide o vyšetrenie AMH (Anti-Müllerov hormón) a vyšetrenie počtu drobných folikulov vo vaječníku, ktoré sa v ňom nachádzajú počas aktuálneho cyklu.
Ďalším zásadným faktorom je kvalita vajíčok. Zdravé vajíčko obsahuje 23 chromozómov. Pokiaľ splynie so zdravou spermiou, ktorá obsahuje tiež 23 chromozómov, je predpoklad, že vznikne zdravé embryo. Bohužiaľ, u žien narastá spolu s vekom aj počet geneticky nezdravých embryí, ktoré nazývame aneuploidné. Vo veku nad 43 rokov je drvivá väčšina vajíčok práve aneuploidných. Základným problémom, prečo sa týmto ženám nedarí otehotnieť, nie je množstvo a kvalita hormónov. Deje sa to kvôli tomu, že ich kvalita vajíčok, a tým aj kvalita embryí, je už veľmi nízka. Kvalitu vajíčka nevieme individuálne otestovať a zhodnotiť. Jediným vyhodnotiteľným kritériom na posúdenie kvality vajíčka je tehotenstvo ukončené pôrodom. V dnešnej dobe však máme možnosť geneticky vyšetriť embryá.
Prečítajte si tiež: Riešenie tehotenstva v 14 rokoch
Pri cykle umelého oplodnenia niekedy odhalíme zvýšený počet geneticky zlých (aneuploidných) embryií aj u zdravých žien v mladom veku. Aj u nich sa môže vyskytovať 20 % - 30 % aneuploidných embryí. Štandardne však dochádza k nárastu nízkej kvality embryí hlavne po 40. Je to samozrejme individuálne, ale tieto štatistiky dotvárajú celkový obraz. Ak sa pozrieme na graf, ktorý zobrazuje percento tehotenstiev po transfere čerstvého embrya, na zelenej krivke vidíme, že úspešnosť vkladov (transferov) vlastných vajíčok (oocytov) je do 30. roku života približne rovnaká a pohybuje sa medzi 40 - 50 %. Do 35. roku dochádza k pozvoľnému poklesu a po 35. roku je pokles veľmi strmý. Šanca na dosiahnutie tehotenstva pri použití vlastných vajíčok vo veku nad 40 rokov je naozaj nízka, len približne 1 %. Modrá krivka predstavuje úspešnosť transferov embryí, ktoré vznikli z vajíčok získaných od darkyne, ktorá je zdravá a v mladom veku. Vidíme, že krivka úspešných transferov takýchto embryí zásadne neklesá ani u žien, ktoré majú 40 - 45 rokov. V súčasnosti neexistuje žiaden liečebný postup, ktorým môžeme zvýšiť kvalitu vajíčok. Rovnako nevieme zvýšiť reálnu ovariálnu rezervu. Možnosťou, ako si zachovať plodnosť, je zamrazenie adekvátneho počtu vajíčok v mladšom veku, keď predpokladáme ich vyššiu kvalitu. Vajíčka tak zároveň chránime pred budúcimi možnými negatívnymi faktormi, ktoré môžu ich kvalitu výrazne znížiť. Napríklad v prípadoch, keď pacientku čaká chemoterapia, rádioterapia malej panvy alebo významná operačná liečba, ktorá zasiahne vaječníky.
Plodnosť nevieme zvýšiť zmenou životného štýlu, no pozitívnou zmenou životného štýlu vieme predísť tomu, aby bol pokles plodnosti výrazný. Výrazný pokles plodnosti je spôsobený predovšetkým fajčením, obezitou a metabolickými syndrómami. Každý jednotlivec a pár má individuálny reprodukčný potenciál. Aj 30-ročné ženy môžu mať výrazne zníženú kvalitu alebo kvantitu vajíčok a môžu trpieť predčasnou menopauzou. Naopak, niektoré ženy aj po štyridsiatke veľmi ľahko otehotnejú a nemajú problém donosiť dieťa. Neexistuje záruka toho, aký priebeh bude mať pokles plodnosti - či bude plynulý, alebo strmý.
Mužská plodnosť nie je často preberanou témou, či už medzi laickou verejnosťou, alebo v médiách. Dlho sme si mysleli, že sa mužská plodnosť nemení, ale opak je pravdou. Vyšší vek mužov tiež ovplyvňuje šance na počatie a má vplyv na zdravie plodu, ale aj na zdravie potomstva. Pokles plodnosti však u mužov nastáva oveľa neskôr, to znamená medzi 40. - 50. rokom života. Po 50. roku života dochádza k poklesu a zhoršeniu spermiogramu. Je všeobecne známe, že u tehotenstiev starších žien dochádza k väčšiemu riziku Downovho syndrómu. Podobne je to aj u mužov, ale riziko v tomto prípade nie je také vysoké ako u žien. S vyšším vekom muža (po 40. - 50. roku života) rastie aj riziko niektorých tehotenských komplikácií, rovnakých, ako spôsobuje vyšší vek ženy, teda spontánny potrat, predčasný pôrod, riziko niektorých neuropsychiatrických chorôb, riziko onkohematologických ochorení u potomstva.
Tehotenstvá vo vyššom veku sú rizikové, ale našou úlohou nie je vás tým vystrašiť. Podstatné je informovať o tom, no predovšetkým o možnostiach, ktoré vieme využiť na to, aby sme toto riziko možných komplikácií znížili. Príčinou tehotenských komplikácií nie je len vek, ale často aj ochorenia ako vysoký tlak, nadváha, cukrovka alebo kardiovaskulárne ochorenia. Vo vyššom veku rastie riziko preeklampsie, čo je vysoký krvný tlak v tehotenstve, ktorý je spojený s dysfunkciou niektorých orgánových systémov. Ďalej je to riziko tehotenskej cukrovky, predčasného pôrodu, viacpočetnej gravidity a niektorých chromozomálnych abnormalít, ako je Downov syndróm. Riziko genetických porúch významne stúpa po 35. roku života a v 40. roku života je to asi pomer 1 : 100. Riziko nechromozomálnych, morfologických alebo štrukturálnych porúch je aj vzhľadom na rastúci vek viac-menej rovnaké.
Týmito informáciami chceme upriamiť pozornosť na prevenciu. Predimplantačná genetická diagnostika nie je automaticky indikovaná každému páru, ale pre mnohých môže byť toto vyšetrenie embryí benefitom. Napríklad v prípadoch, keď máme k dispozícii niekoľko embryí, u žien vo vyššom veku, po opakovaných neúspešných transferoch embryí, v prípade, že bola tehotenská strata plodu zapríčinená chromozomálnou poruchou , alebo sa partnerom narodilo dieťa s takouto poruchou , ďalej po liečbe onkologických ochorení, kvôli ktorej hrozí riziko chromozomálnej poruchy u potomka. Pre potreby predimplantačnej genetickej diagnostiky odoberáme u päťdňového embrya malé množstvo buniek z budúcej placenty, ktoré mu nebudú chýbať. Skríningovými vyšetreniami počas tehotenstva je možné zachytiť a vyšetriť cirkulujúcu DNA plodu v krvi matky. Ide o neinvazívne prenatálne testy - NIPT, medzi ktoré patrí aj TRISOMY test.
Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti 17-ročných
Za tehotenské komplikácie spojené s vyšším vekom ženy sa často označuje preeklampsia, predčasný pôrod, rovnako aj tehotenská cukrovka. Riziko tehotenskej cukrovky sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom. Aj v tomto prípade existuje možnosť podstúpiť skríningové vyšetrenie, ktoré toto riziko odhalí. Vďaka tomu môžete preventívne zasiahnuť a upraviť svoju hmotnosť a životný štýl ešte pred počatím, a tak výrazne znížiť riziko rozvinutia tehotenskej cukrovky. Dobré kardiovaskulárne zdravie a dobrá kondícia výrazne znižujú riziko srdcových ochorení a riziko predčasného pôrodu. Ak vopred odhalíme riziká vedúce k predčasnému pôrodu, napríklad meraním krčka maternice, vieme preventívne zasiahnuť napríklad podávaním progesterónu. Preeklampsia je veľmi časté ochorenie, ktoré sa priemerne vyskytuje u 8 % žien. Vo vyššom veku rastie aj výskyt tohto ochorenia. Súvisí to s vysokým tlakom, poruchou funkcie obličiek alebo niektorých orgánových systémov.
Rozumieme, že túžbe po bábätku sa nedá zabrániť a často neberie do úvahy váš vek. V prvom rade je dôležité zhodnotiť, či je pre vás tehotenstvo bezpečné. Upraviť prípadný zlý zdravotný stav, nastaviť liečbu tlaku adekvátnymi liekmi, optimalizovať hmotnosť, kondíciu a životný štýl a kompenzovať ochorenia v prípade, že vám boli diagnostikované. Vaše šance na otehotnenie a donosenie zdravého plodu je vhodné konzultovať s lekárom, ktorý sa venuje reprodukcii a zhodnotí, aké sú vaše možnosti a riziká. Dokedy je reálne mať očakávania na úspešné tehotenstvo s vlastnými vajíčkami a kedy je čas hľadať iné možnosti, napríklad IVF cyklus s darovanými vajíčkami? Vieme, že ani moderné metódy asistovanej reprodukcie nevedia kompenzovať stratu plodnosti závislú od veku. Pravdepodobne potrvá ešte niekoľko dekád, kým vám budeme opakovať túto vetu: Miera úspešnosti cyklov IVF so zvyšujúcim vekom klesá. To znamená, ak máte problém otehotnieť alebo dokonca odporúčanie od lekára ísť do IVF, nečakajte ďalšie 2, 3, 4 roky. Vo vyššom veku môže byť liečba neplodnosti ešte komplikovanejšia. Vaše šance na otehotnenie a donosenie zdravého plodu je vhodné konzultovať s lekárom, ktorý sa venuje reprodukcii a zhodnotí, aké sú vaše možnosti a riziká.
Tínedžerské materstvo
TEXAS - Dvadsaťročná Maddie Lambertová porodila svoje prvé dieťa ako trinásťročná. Táto dnes už dvojnásobná matka je však často terčom kritiky. Ľudia komentujú najmä jej rodičovské schopnosti. Dvadsaťročná Maddie Lambertová z Texasu je matkou šesťročnej Everly a deväťmesačného Rydera. V relácii Love Don't Judge však priznala, že predtým, ako otehotnela, pohŕdala mladými mamami kvôli nedostatku porozumenia. Keď nakoniec ona sama čakala vo veku 13 rokov prvé dieťa, ľudia ju zaplavili nenávisťou a hovorili jej, že si ničí život. Dokonca jej posielali adresy na potratové kliniky. Jeden z nich jej kruto prial, aby zomrela pri pôrode a spolužiaci sa jej neustále vysmievali. Namiesto toho, aby sa nechala ovplyvniť nenávisťou okolia, rozhodla sa všetko prijať. Maddie povedala: „Toto robí môj život kompletným. Keď sa o tehotenstve dozvedel otec jej prvej dcéry Isaac, považoval to za vtip. Vtedy mal len 15 rokov. Počas desiatich mesiacov sa vôbec neangažoval v starostlivosti a dokonca požiadal o test otcovstva. Až neskôr súhlasil, že bude súčasťou života svojej dcéry. Maddie bola na neho nahnevaná a po výsledkoch testu dlho nedovolila Everly, aby sa stretávala s otcom. Teraz si však všetko urovnali a obidvaja sa podieľajú na jej výchove. „Ľudia si myslia, že som zlá mama, pretože som tínedžerka, ale mám rovnaké rodičovské schopnosti ako ktokoľvek iný na tomto svete. Dobrá mama je niekto, kto pre svoje dieťa zahodí všetko a ja som zahodila celé svoje detstvo. Maddie je teraz šťastne vydatá za svojho manžela Randyho Crowleyho a dvojica má spoločného syna Rydera. V nedávnom rozhovore Maddie pripustila, že by chcela mať aj ďalšie deti. „Ľudia si myslia, že som blázon, ale myslím si, že určite chceme ešte aspoň dve deti," uviedla. „Úprimne, chcem mať veľkú rodinu a naplniť svoj dom láskou. Aj keď som mladá, som vo veku, keď môžem finančne aj citovo podporovať svoje deti a poskytnúť im dobrý život.