Zákon o rodičovskom príspevku je dôležitým nástrojom sociálnej politiky štátu, ktorý má zabezpečiť finančnú podporu rodinám s malými deťmi. V priebehu rokov prešiel rôznymi zmenami, ktoré mali za cieľ zlepšiť jeho adresnosť a efektívnosť. Avšak, niektoré navrhované a prijaté úpravy vyvolávajú diskusie o možnej diskriminácii a nerovnostiach, ktoré môžu negatívne ovplyvniť niektoré skupiny rodičov a detí.
Nerovnaké zvyšovanie rodičovského príspevku: Preferovanie pracovníčok pred matkami?
V roku 2019 sa v parlamente diskutovalo o novele zákona o rodičovskom príspevku, ktorá navrhovala nerovnaké zvýšenie príspevku pre rôzne skupiny rodičov. Väčšina mamičiek mala dostávať 270 eur mesačne, zatiaľ čo menšina 370 eur mesačne. Tento návrh, ktorý vzišiel z dielne strany SMER, bol kritizovaný za preferovanie socialistickej filozofie, ktorá kladie dôraz na ženu ako pracovníčku a až následne ako matku.
Kritici argumentovali, že tento návrh môže viesť k zbytočnému odďaľovaniu materstva, čo by mohlo mať negatívny dopad na celkovú pôrodnosť. Rodičovský príspevok by mal byť podľa nich priznaný v rovnakej výške každej matke, ktorá sa stará o svoje dieťa.
Predĺžený rodičovský príspevok: Nedostatky a diskriminačné aspekty
Ďalšia diskusia sa rozprúdila okolo návrhu na predĺženie poberania rodičovského príspevku pre rodičov, ktorých deti neboli prijaté do škôlky. Tento návrh, ktorý predložila strana HLAS - SD, mal za cieľ pomôcť rodičom, ktorí nemajú možnosť umiestniť svoje deti do predškolského zariadenia.
Simona Petrík však poukázala na viaceré nedostatky a diskriminačné aspekty tohto zákona:
Prečítajte si tiež: Zákon o starostlivosti o dieťa
- Nízka motivácia pre umiestnenie dieťaťa do inej ako spádovej škôlky: Rodičom stačí zamietavé stanovisko zo spádovej škôlky, aby mali nárok na predĺžený príspevok, čo ich nemotivuje hľadať alternatívne možnosti v iných škôlkach.
- Kopanie žiadostí o zamietavé stanovisko: Riaditeľky materských škôl dostávajú žiadosti od rodičov, ktorí uprednostňujú finančný príspevok pred vzdelávaním dieťaťa v škôlke.
- Diskriminácia detí s nevhodným dátumom narodenia: Deti, ktoré nedosiahnu vek 3 roky do 31. augusta, nemajú nárok na predĺžený príspevok, aj keď ich neprijmú do škôlky.
- Diera v zákone pri žiadostiach mimo riadneho zápisu: Rodičia, ktorí žiadajú o miesto v škôlke mimo mesiaca máj, nemajú nárok na predĺžený príspevok, čo diskriminuje rodiny, ktoré sa presťahujú počas roka.
Tento návrh bol kritizovaný za znižovanie motivácie rodičov dávať deti do škôlok, diskriminačný charakter a zbytočnú finančnú náročnosť pre štátny rozpočet. Alternatívnym riešením mal byť príspevok na predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorý by nahradil súčasný príspevok na starostlivosť o dieťa a bol by financovaný z prostriedkov EÚ.
Diskriminácia matiek s viacerčatami
Ďalšou skupinou, ktorá poukazuje na diskrimináciu v oblasti rodičovského príspevku, sú matky s viacerčatami. Tie upozorňujú na to, že dostávajú rovnaký príspevok ako matky s jedným dieťaťom, hoci ich náklady na starostlivosť o deti sú oveľa vyššie.
Matky s viacerčatami sa cítia okradnuté štátom, ktorý podľa nich nedostatočne podporuje biologické rodiny, najmä tie, v ktorých sa narodilo viac detí naraz. Navrhujú rôzne modely riešenia tejto situácie, napríklad:
- Zvýšenie rodičovského príspevku pre matky s viacerčatami na úroveň, ktorá zodpovedá nákladom na starostlivosť o dve deti.
- Zavedenie príspevku na každé dieťa pri narodení viacerčiat.
- Rozdelenie dávky na každé dieťa, čím by sa zvýšila celková suma príspevku pre rodinu.
Rovnaké zaobchádzanie v pracovnoprávnych vzťahoch a princíp dobrých mravov
Zákonník práce zakazuje akúkoľvek diskrimináciu zamestnancov v pracovnom pomere a vyžaduje rešpektovanie zásady rovnakého zaobchádzania. Táto zásada sa vzťahuje na všetky aspekty pracovnoprávneho vzťahu, vrátane vzniku, trvania a skončenia pracovného pomeru, pracovných podmienok, odmeňovania a prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave.
Zamestnávateľ je povinný zaobchádzať so všetkými zamestnancami rovnako, pokiaľ neexistujú objektívne a odôvodnené dôvody na rozdielne zaobchádzanie. Príkladom prípustného rozdielneho zaobchádzania je úprava pracovného času tehotnej žene alebo zamestnancovi, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Prečítajte si tiež: Interrupcie a kontroverzie
Zákonník práce tiež zakotvuje zásadu dobrých mravov, ktorá vyžaduje, aby výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov bol v súlade so slušnosťou a morálkou. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Ako sa brániť proti diskriminácii?
Ak sa domnievate, že ste obeťou diskriminácie v oblasti sociálneho zabezpečenia alebo v pracovnoprávnom vzťahu, máte niekoľko možností, ako sa brániť:
- Podať sťažnosť nadriadenému orgánu: V závislosti od inštitúcie, ktorá sociálnu pomoc poskytuje, môžete podať sťažnosť jej nadriadenému orgánu.
- Obrátiť sa na súd: Ak sťažnosť nebola úspešná, môžete sa obrátiť na súd a domáhať sa ochrany svojich práv.
- Obrátiť sa na právnika alebo organizáciu, ktorá sa zaoberá antidiskrimináciou: Títo odborníci vám môžu poskytnúť právnu radu a pomôcť s formuláciou žaloby.
- Písomne požiadať zamestnávateľa o vysvetlenie: V prípade diskriminácie v zamestnaní máte právo požiadať zamestnávateľa o písomné vysvetlenie, prečo s vami zaobchádza rozdielne ako s ostatnými zamestnancami.
- Obrátiť sa na inšpektorát práce: V prípade porušenia pracovnoprávnych predpisov máte právo obrátiť sa na inšpektorát práce, ktorý vykoná kontrolu u zamestnávateľa a môže mu uložiť sankcie.
Prečítajte si tiež: Diéta a výchova: Riešenie problémov
tags: #diskriminacny #zakon #o #rodicovsky #prispevok