Ktorý rodič by nechcel, aby jeho dieťa bolo úspešné v škole? Táto otázka napadne snáď každého rodiča. Návrat do školy môže byť pre niektoré deti stresujúci. Rozprávajte sa so svojimi deťmi o ich obavách a umožnite im bezproblémový návrat do školských lavíc. Školáci môžu z rôznych dôvodov zažívať stres a úzkosť. Všímajte si svoje dieťa a nepodceňujte jeho psychické zdravie. Tento článok sa zameriava na to, ako sa psychicky pripraviť na školu, a to ako pre študentov, tak aj pre rodičov, ktorí chcú svojim deťom pomôcť zvládnuť túto dôležitú etapu života.
Príprava na školu už v maternici a ranom detstve
Príprava dieťaťa na úspešný štart v škole sa nezačína až v predškolskom veku, ale už oveľa skôr. Bábätko v maternici potrebuje pokoj, pretože intenzívne pracuje na svojom vývine. Všetko sa programuje samo a k dobrému výsledku. Pokoj znamená najmä pokoj pre matku. Stres má negatívne vplyvy na telo matky a tiež na plod. Pokoj by mal byť psychický a telo by malo byť primerane aktívne. Vedeli ste, že pri každom pohybe ženy plod urobí drobný protipohyb, ktorým reaguje na pohyb matky? Náročný fyzický pohyb nepotrebujeme, lebo telo sa bude snažiť okysličiť nositeľa a ak je problém, tak aj na úkor plodu. Úplne postačí strečing, tehotenská joga, prechádzky. Pridajme primeranú výživu.
Skladba materinského mlieka obsahuje oproti iným mliekam látky, ktoré výrazne pôsobia na rozvoj centrálnej nervovej sústavy. Plne dojčené deti majú v priemere vyššie IQ než ich nedojčení rovesníci. Dojčiť je lepšie, ako nedojčiť. Dojčenie vylepšuje situáciu o niekoľko bodov, nie dramaticky. Mozog má hlbokú potrebu prežitia a náš druh má vpísané vo vzorcoch prežitia, že sa musí vzťahovať k ostatným. Vzťahy sú pre optimálne fungovanie človeka kľúčové. Partnerský vzťah je na prvom mieste. Spokojnosť rodičov vo vzťahu tvorí prvú istotu dieťaťa. Následne je v poradí vzťah k dieťaťu. Ako sa najlepšie pestuje vzťah k dieťaťu? Na začiatku cez fyzický kontakt a starostlivosť. Dieťa upokojuje bezpečie, predvídateľnosť reakcií rodiča. Nerozbieha sa stresová odpoveď, ktorá negatívne pôsobí na nervový systém. Pre pokračujúce správne programovanie potrebuje bábätko pokoj a veľa spánku. Vo chvíľkach bdenia stačí ako stimulácia bežná starostlivosť.
Následne sa oplatí investovať do vzťahov so širšou rodinou či priateľmi. Osamelosť je pre človeka stresujúca a stres produkuje neurochemické látky, ktoré poškodzujú mozog. Naopak, láska sprevádzaná fyzickými dotykmi podporuje produkciu látok, ktoré budujú mozog. V prvých mesiacoch najvýraznejšiu stimuláciu dozrievania centrálnej nervovej sústavy prináša pohyb. Čím viac skúseností, hoci aj so zle koordinovaným pohybom, tým efektívnejšie začína fungovať mozog a pohyb sa dostáva pod stále väčšiu kontrolu. Dieťa potrebuje kvalitný priestor, ktorý neobmedzuje jeho pohyb. Dieťa v ranom veku potrebuje náruč starostlivého človeka a pevnú rovnú podložku, ktorá neobmedzuje v pohybe. Práve v prvých mesiacoch sa budujú základné štruktúry, v ktorých sa bude odohrávať myslenie, reč a organizovať mentálna činnosť. V posledných desaťročiach sa u detí zredukoval perimeter pohybu o 90 percent a my sa čudujeme, kde sa berie toľko porúch.
Neurovedkyňa Wendy Suzuki tvrdí: „Štúdia za štúdiou preukazujú, že pohyb a cvičenie je najefektívnejšia transformačná sila pre zmenu funkčnosti centrálnej nervovej sústavy.“ Na pohyb, resp. jeho nedostatok je asi najcitlivejší hipokampus. Ten má na starosti dlhodobú pamäť a tiež prepájanie jednotlivých „priečinkov“, ktoré skladujú rozmanité množstvo informácií do zmysluplného celku. Doprajte deťom čo najviac pohybu. Inteligentnejšie sú tie deti, na ktoré sa veľa rozprávalo v ranom veku. Rodičtina (angl. parentese) pomáha rozvíjať jazykové schopnosti dieťaťa. Dieťatko sa učí vzorcu komunikácie, učí sa, že je dobré snažiť sa hovoriť, lebo to spôsobuje u iného človeka pozitívnu odozvu. Kvalitnejšie nadobúdanie reči, zdá sa, súvisí aj s intelektom. Keď je dieťa staršie, okolo roku, dvoch, už pokojne spolu môžeme čítať. Ukazujeme mu obrázky, rozprávame. Spoločné čítanie sa ukazuje ako účinný spôsob rozvoja jazykových kompetencií. Významným dielom prispievajú tzv. exekutívne funkcie. To sú schopnosti ako sebaregulácia, plánovanie, organizácia činnosti, riešenie problémov či predvídanie. Samotný intelekt bez týchto schopností dieru do sveta neurobí.
Prečítajte si tiež: Príčiny neúspešnej adaptácie v škôlke
Čo rozvíja tieto funkcie? Existuje prirodzená činnosť, kde sa tieto funkcie rozvíjajú najefektívnejšie, a to v spoločnosti iných detí počas neštruktúrovanej hry, ideálne vo vekovo zmiešanej skupine. Práve momenty frustrácie ich učia, že nemôžu postupovať tak, ako postupovali. Sú nútené vykonať veľa psychickej práce, aby prekonali rozpory a vymysleli novú hru. Dieťa sa moce, nudí sa a otravuje nás. Počas nudy sú aktívne oblasti pre „negatívne“ emócie a tiež prefrontálne oblasti. Dieťa práve pracuje na tom, ako z nepríjemného von. Neprerušujte nudu! Grafomotorické zručnosti stoja na zvládnutých základoch hrubej motoriky. Zamerajte sa radšej na rozvoj všeobecných pohybových zručností. Všetko, čo som sem vybrala, sú elementárne veci, ale majú najvýraznejší stimulujúci efekt na dozrievanie mozgu a tvorbu kvalitných neuronálnych štruktúr na zvládanie akademických výziev. Nevyžadujú si extra náklady.
Príprava na školu v predškolskom veku
Problematika prípravy detí na školu je pre mnohých rodičov dosť náročná. Niektorí začínajú so samostatnou prípravou dávno pred nástupom do prvej triedy, niektorí sa obracajú na detské rozvojové centrá a niektorí sa predškolskej príprave vôbec nevenujú. Nadobudnutie zručností v čítaní a písaní v škole sa stáva obzvlášť dôležitou etapou pre tie deti, ktoré sa nepripravovali na základnú školu. Po štúdiu vo vývojových centrách je to na prvom stupni nuda, keďže dopredu vedia, čo budú študovať. Z tohto dôvodu môžu strácať motiváciu, ktorá je nevyhnutná pre produktívny proces učenia.
Úlohou rodičov je vytvoriť pre svoje dieťa jasnú hranicu medzi životom pred školou a nástupom do prvej triedy. Je dôležité, aby hovoril o štúdiu v škole ako o zaujímavom a vzrušujúcom dobrodružstve. Pred pohovorom s učiteľom nie je potrebné absolvovať celý program prvého stupňa. Aby ste u svojho dieťaťa udržali túžbu chodiť do školy a pocit novosti, nemali by ste kupovať školskú výbavu a potreby vopred.
Pre budúceho prváka je dôležitý najmä rozvoj sociálnych zručností. Dieťa musí byť schopné počúvať ostatných, vyjadrovať svoje myšlienky a komunikovať s rovesníkmi aj dospelými. Malo by vedieť čakať, sústrediť sa, hromadiť poznatky a aplikovať ich v praxi. Aby sa dieťa prispôsobilo kolektívu, potrebuje sa orientovať vo svojich vzoroch a pochopiť, či môže byť vodcom, či ho iné deti uznávajú a aké emócie jeho vlastné činy vyvolávajú v iných. Deti vo veku 6-7 rokov by mali vedieť, aké činy spôsobujú u rodičov radosť, hnev, rozhorčenie a potešenie.
Počas hodiny nie je potrebné vyvíjať tlak na dieťa v očakávaní bleskových výsledkov. Pre dieťa nastupujúce do prvej triedy sú dôležité aj kognitívne schopnosti. Musí vedieť sumarizovať a systematizovať informácie, vedieť triediť predmety podľa farby a tvaru a nájsť ich charakteristické črty. Schopnosť skladať príbehy na základe obrázkov - nezávisle vymýšľať dej a hlavné postavy - bude účinná. Dieťa v predškolskom veku musí presne uviesť svoje priezvisko, krajinu a mesto bydliska a adresu bydliska. Mal by poznať aj ročné obdobia, názvy mesiacov a dní v týždni, najčastejšie rastliny a živočíchy, sviatky a povolania, mená známych básnikov a spisovateľov. Dieťa musí mať vyvinutú koordináciu pohybov, musí vidieť a rozumieť rozdielu medzi vtákmi a rybami, zeleninou a ovocím, zvukmi a písmenami. Takéto základné veci treba deti učiť doma, keďže v škole sa predpokladá, že základné vedomosti už majú.
Prečítajte si tiež: Diskutované aspekty adopcií homosexuálnymi pármi
Aby sa dieťa rýchlo adaptovalo na veľký kolektív, potrebuje poznať svoje zdroje, sklony a schopnosti. Keď dieťa nastúpi do prvej triedy, zažíva veľa stresu. Mení sa mu životný štýl, každodenné povinnosti, podmienky a denný režim. Keď sa dieťa dostane do kolektívu, čelí rôznym infekciám a vírusom, a preto je vystavené imunologickému stresu. Vo veľkej skupine sa potrebuje prispôsobiť a v procese zvykania si na rovesníkov prežíva sociálny stres. V detskej psychológii existuje aj pojem výchovná stresová porucha. Pre prváka je ťažké zvyknúť si na potrebu sedieť 45 minút na jednom mieste a odpovedať na otázky učiteľa zdvihnutím ruky. Ak dieťa nechodí tri roky do škôlky, môžeme ho tam dať aj rok pred nástupom do školy.
Školský výkon dieťaťa bude priamo závisieť od toho, ako dobre sa dokázalo adaptovať na nový kolektív, ako vnímalo požiadavky učiteľa a zmenu aktivity. Všetky tieto faktory majú veľký vplyv na pohodu prváka. Niektorí rodičia sa obracajú na centrá rozvoja detí so žiadosťou o pomoc s prípravou svojich detí na prvú triedu.
Tipy pre rodičov prváčikov
Nástup do školy je v živote každého dieťaťa veľkou udalosťou. Ako vieme zistiť, či je dieťa na nástup do školy už pripravené? O tejto zrelosti dieťaťa hovorí tzv. školská zrelosť, ktorú posudzujú pedagógovia a psychológovia. Zápis do školy má dve funkcie: diagnostickú a preventívnu. Mal by rozlíšiť medzi deťmi tie, ktoré sú pripravené na nástup do školy a tie, pre ktoré je vhodný odklad. Počas zápisu môžu pedagógovia upozorniť rodiča, v čom je dieťa nezrelé a rovnako aj navrhnúť možné riešenie. V predškolskom veku je dôležité venovať pozornosť práve tým schopnostiam, na ktorých podklade sa v budúcnosti utvárajú ďalšie: reč, zrakové a sluchové vnímanie a základné matematické predstavy.
Pre posudzovanie školskej zrelosti sú dôležité tieto oblasti:
- Telesný a zdravotný stav
- Úroveň kognitívnych funkcií
- Pracovné predpoklady a návyky
- Osobnostná zrelosť
- Rozumové schopnosti na určitej úrovni a rovnomerný vývin v jednotlivých oblastiach poznávania sú základom pre zvládnutie písania, čítania a počítania. Treba posúdiť, či dieťa zaostáva celkovo v každom z týchto predpokladov. Motorické schopnosti majú súvis so všetkými ostatnými oblasťami vývinu. Hrubá motorika dovoľuje deťom objavovať svet okolo nich, manipulovať s predmetmi a osamostatňovať sa.
Ako pripraviť dieťa na nástup do škôlky
Nástup dieťaťa do škôlky prináša veľkú zmenu v oblasti doterajšieho fungovania celej rodiny. Na túto zmenu si musia zvyknúť deti aj ich rodičia. Mamy a otcovia, pochopiteľne, túžia po tom, aby svojim synom a dcéram zabezpečili bezbolestný nástup a rýchlu adaptáciu. Správna príprava budúcich škôlkarov a škôlkariek môže výrazne uľahčiť tento prechod a pomôcť im cítiť sa v škôlke bezpečne a sebaisto.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Na konzultáciách s rodičmi malých detí najčastejšie počúvam to, že po nástupe ich syna či dcéry do škôlky sa cítia byť nepotrební. Majú pocit, že strácajú lásku a náklonnosť svojho dieťaťa. Je náročné pustiť svoje dieťa do sveta. Síce vaše dieťatko už nepotrebuje vašu nepretržitú prítomnosť, ale dlho bude závislé od vašej emocionálnej podpory - a v tom vás nikto nenahradí. Choďte sa pozrieť na priestory škôlky, sledujte, ako sa správajú pani učiteľky k deťom a položte všetky svoje otázky, ktoré potrebujete mať zodpovedané.
- Pokiaľ sa s deťmi odmala stretávate s rôznymi ľuďmi, ľahšie budú znášať aj škôlkarský kolektív. Stačí chodiť na návštevy a prijímať ich, hrať sa na detskom ihrisku či prechádzať sa mestom plným ľudí. Riešením môže byť aj kurz v Baby Balance. Nemenej dôležité je aj to, aby chlapček či dievčatko trávili istý čas aj s inými dospelými či bez mamy. Stačí, keď to bude najprv otec v známom domácom prostredí dieťaťa alebo starí rodičia, krstní rodičia či iní príbuzní alebo opatrovateľka, ktorým mama dôveruje. Nedôvera v inštitúciu a jej učiteľky býva častou príčinou ťažkostí s prispôsobením sa detí v škôlke.
- Využívajte každú príležitosť na to, aby ste zoznámili svoje dieťa so škôlkou - jej prostredím či atmosférou. Stačí sa prechádzať okolo budovy škôlky (nemusí byť nutne tá, do ktorej vaše dieťa pôjde). Pozorujte spolu deti, popisujte, čo robia ony, čo robí pani učiteľka. Hovorte nadšene. Vôbec sa nemusíte baviť o tom, že tam raz bude chodiť aj ono. Veľkou výhodou je, ak už súrodenec dieťaťa navštevuje škôlku. Pred samotným nástupom do škôlky je dobré, ak máte možnosť navštíviť škôlku spolu s dieťaťom či už na zápise, alebo kedykoľvek inokedy, kedy vám to škôlka umožní. Zoznámte ho s prostredím, ukážte mu triedu, toalety, jedáleň a ďalšie priestory, kde bude tráviť čas.
- „Deti vyjadrujú svoje zážitky, potreby a pocity najprirodzenejšie hrou. Hra je jednou z možných stratégií pre deti, ako sa vyrovnať so zmenami, ktoré so sebou prinášajú stres.“ Z tohto dôvodu hra na škôlku pomáha deťom lepšie si predstaviť, čo ich čaká a zároveň spracovávať pocity, ktoré sú s nástupom do škôlky spojené. Hrať sa na škôlku môžete doma s postavičkami alebo zvieratkami alebo môžete hrať rolovú hru a imitovať škôlkarský život. Dieťa si postupne zvyká na to, že pár hodín trávi bez vás - zisťuje, že sa nemá čoho báť.
- Aj to najodvážnejšie a najkomunikatívnejšie dieťa môže pred nástupom do škôlky zažívať istú mieru stresu a môže mať obavy. Predsa ho čaká niečo nové, nepoznané. Dávajte pozor na to, aby ste nechtiac nepotlačili pocity detí. Smútok, hnev aj strach potrebujú zažiť a prežiť - jedine tak sa s týmito nepríjemnými pocitmi vyrovnávajú. Uznajte to, ako sa cítia. Pri komunikácii s dieťaťom vám môže pomôcť, ak si predstavíte, ako sa cítite vy, keď ste vystavení novej situácii, a čo vám pomáha, resp. Myslite ale na to, že vy ako dospelí už máte skúsenosti a máte vypestované určité stratégie na zvládanie nových situácií - vaše deti ešte nie. Prijmite a rešpektujte emócie svojho dieťaťa.
- Nech vaše dieťa vyberie nejakého „mojkáčika“, hračku, ktorá mu bude pripomínať bezpečie domova a tým pomôže v náročných chvíľach.
- Deti potrebujú rutinu a predvídateľnosť, aby sa cítili bezpečne a isto. Pred nástupom do škôlky im vysvetlite, aký bude ich nový denný režim. Môžete si spolu prejsť časové rozvrhy, ako napríklad kedy budú jesť, hrať sa, spať a kedy si ich prídete vyzdvihnúť. Toto pomôže dieťaťu pochopiť, čo môže očakávať. Keď už viete, že vaše dieťa bude nastupovať do škôlky, tak sa snažte doma nastaviť „škôlkarský“ režim - nech vaše dieťa vstáva v podobnom čase, ako bude vstávať aj do škôlky. Večer sa majú uložiť do postele tiež skôr, aby boli ráno oddýchnuté. Pamätajte, že pre zdravý vývin dieťaťa je potrebný dostatok spánku. Veďte svoje dieťa k čo najväčšej samostatnosti.
- Ak je dieťa zvyknuté byť stále s vami, začnite cvičiť krátke odlúčenia ešte pred nástupom do škôlky. Nechajte dieťa na chvíľu s babičkou, opatrovateľkou alebo iným rodinným príslušníkom. Rituál na rozlúčku môže pomôcť dieťaťu cítiť sa bezpečne pri odchode z domu do škôlky. Môže to byť napríklad objatie, pusa a vymyslený „tajný“ pozdrav, ktorý budete používať len vy dvaja. Po príchode do škôlky sa nezdržujte dlho v jej priestoroch. Povedzte svojmu synovi a dcére, že ich ľúbite a kedy konkrétne pre ne prídete. Po objatí a puse odchádzajte. Zoberte svoje dieťa do vašej práce - nech si vie predstaviť, kde budete vy a čo budete robiť, kým ono bude v škôlke. Takto si to vie lepšie a jednoduchšie predstaviť.
- Keď prídete po svoje dieťa do škôlky, tak ho privítajte a povedzte, ako rád/rada ho vidíte. Môžete povedať niečo v zmysle, čo pravdepodobne vystihuje jeho deň („zdá sa mi, že ste dnes boli veľa na dvore“ alebo „vyzerá to tak, že ste kreslili obrázky“). Určite nehovorte, ako veľmi ste bez neho trpeli (hoci to prvé dni môže byť naozaj tak) a nevypytujte sa otázky, na ktoré od detí nedostanete odpovede („čo jedlo, či spalo, s kým sa hralo“). Dôležité: pamätajte, že pre deti sú dôležité iné veci ako pre nás. Vyvarujte sa vyvíjaniu tlaku na dieťa alebo strašenie škôlkou. Vyhnite sa frázam typu „Musíš byť veľký/á chlapec/dievča“ alebo „Ak nebudeš dobrý/á, budeš musieť ísť do škôlky“. Tieto výroky môžu zvyšovať úzkosť a nepríjemné emócie voči škôlke. Správna príprava na nástup do škôlky môže výrazne uľahčiť tento prechod a pomôcť dieťaťu cítiť sa v novom prostredí bezpečne a spokojne. Každé dieťa je iné a každé sa prispôsobuje rôznym tempom. Buďte trpezliví a flexibilní pri adaptácii dieťaťa na škôlku. Ak je potrebné, prediskutujte s učiteľmi možnosti postupného zvykania si na nové prostredie.
Psychológovia tvrdia, že rodičia, ktorí mali sami ako deti dobrú skúsenosť so škôlkou, to isté predpokladajú aj u svojich ratolestí. Takto pozitívne naladení rodičia riešia skôr organizačné otázky, napríklad, aké veci bude dieťa potrebovať do škôlky, ako ho obliecť, s kým pôjde dieťa do škôlky ráno, kto ho vyzdvihne poobede, a tak ďalej. Bavíme sa však o menšine medzi rodičmi. Oveľa väčšia časť rodičov je pod dojmom rôznych obáv a strachov o dieťa: Je dieťa na škôlku pripravené? Ako bude znášať odlúčenie? Privykne si? Nemali by sme počkať ešte aspoň rok? Budú sa o neho dobre starať? Rodičia bývajú plní pochybností, a je pomerne bežné, že sa mučia obavami napriek tomu, že im deti dávajú najavo, ako sa do škôlky tešia a nevedia sa už dočkať.
Je úplne normálne, že miesto dieťatka si prvý škôlkarsky deň odplače… mama. Zatiaľ čo dieťa je v absolútnej pohode. Podvedomá pupočná šnúra skrátka nepustí, poznajú to azda všetky mamy. Aby mohlo vstúpiť do novej životnej etapy dieťa, musí sa s tým najprv vyrovnať jeho mama (alebo možno otec, ak je ten „citlivejší“ v rodine, ktorý plače doma pri telenovelách). Inak môžeme od nášho „veľkého“ škôlkara očakávať, že vycíti naše obavy a neistoty a okrem svojich detských strachov bude mať na krku aj tie naše.
Návody „ako to prežiť“:
- Vyplakať sa je povolené, aspoň vyplavíte zo seba stres. Ale dieťa vás pri tom nesmie vidieť.
- Hlavne dopredu nemyslite na všetky tragédie, ktoré teoreticky pripadajú do úvahy. Skúste očakávať, že všetko bude v pohode.
- Dieťatko je treba čo najlepšie pripraviť. Rozprávať mu, ako to v škôlke bude, čítať si knižky so škôlkarskou tematikou, chodiť veľa medzi cudzie deti, a pokiaľ je možnosť, je dobré nechávať ho aspoň na hodinku aj s inými ľuďmi (babky, tetky, kamošky).
Ako pripraviť predškoláka na školu podľa špeciálnej pedagogičky
V súvislosti s týmto veľkým životným krokom mávajú rodičia množstvo otázok. Zaujíma ich, čo má vedieť predškolák alebo ako mu pomôcť zlepšiť sa v niektorých zručnostiach. Aký je rozdiel medzi malým škôlkarom, škôlkarom a predškolákom? Deti zväčša absolvujú v škôlke tri ročníky. Najmenší prichádzajú ako trojročný, potom je stredná trieda a detičky od päť rokov navštevujú predškolskú triedu.
Najmladšie deti sa učia postupne samostatnosti a adaptovať sa na nové prostredie. Zlepšujú si svoje rečové schopnosti. Často ešte menia činnosti a majú záujem najmä o zmyslové hry, kde môžu skúmať povrch predmetov, ich tvar, veľkosť, farbu a podobne. Často sa ešte hrajú samé. Druhý škôlkársky ročník už býva pre deti jednoduchší, čo sa týka adaptácie, ľahšie si zvykajú na nové prostredie a odlúčenie od mamy. Sú samostatnejšie, čo sa týka sebaobslužných činností a ľahšie nadväzujú kontakty s inými deťmi. Sú veľmi zvedavé, radi objavujú, pozorujú a skúmajú nové veci a práve na takéto činnosti by mali mať dostatok priestoru.
Predškolák už pomerne rýchlo nadväzuje nové kontakty s učiteľmi a deťmi. Rád sa hrá v skupine, kde si už dokáže sám hru zorganizovať. Čiže dieťa sa postupne učí odpútať od rodičov, osamostatňovať sa v sebaobsluhe a hľadá si svoje miesto v kolektíve, objavuje čaro kamarátstva a spoločných hier.
Je to obdobie počas ktorého sa dieťa pripravuje na vstup do školy. Vieme často zachytiť prvé ťažkosti a včasnou intervenciou veľa zachrániť, kým sa to začne v škole nabaľovať. Dieťa postupne dozrieva a zdokonaľuje si všetky schopnosti a zručnosti, ktoré bude v škole potrebovať. Je to prirodzený proces, netreba sa toho báť ani dieťa príliš sledovať, ale ani naopak nezanedbávať, ak sa nám niečo nezdá. Dopriať dieťaťu podnetné prostredie a dostatok času pre rozvoj, či už doma na domácom vzdelávaní alebo v materskej škole.
Čo predškolákov čaká počas roka?
Na to, aby sme zistili, či je dieťa dostatočne zrelé a pripravené na školu nám slúžia testy školskej zrelosti. Testy školskej zrelosti vykonávajú centrá pedagogicko psychologického poradenstva a prevencie. Ak máme dieťatko pripravené na školu, tak ho čaká ešte zápis do prvého ročníka. To, akým oblastiam sa predškoláci venujú, nám určuje Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie ISCED 0. Každá škôlka si podľa toho vypracuje svoje plány. Sú to vzdelávacie oblasti ako jazyk a komunikácia, matematika a práca s informáciami, človek a príroda, človek a spoločnosť, človek a svet práce, umenie a kultúra a zdravie a pohyb.
Dieťa by na konci predškolského vzdelávania malo byť zrelé nie len, čo sa týka kognitívnych schopností, ale aj osobnostne. Malo by byť samostatné, zodpovedné, vedieť dodržiavať pravidlá, udržať pozornosť. Byť emocionálne vyspelé. Čo sa týka kognitívnych schopností, tak mať primerane rozvinutú vizuomotoriku a grafomotoriku, reč, sluchové a zrakové vnímanie, vnímanie času a matematických predstáv.
Všímať si, aké témy ich aktuálne zaujímajú. Odpovedať im na ich zvedavé otázky. Nájsť si čas na spoločnú hru. Netlačiť na dieťa, čo všetko by malo zvládnuť, nesnažiť sa zrenie urýchliť, naopak dopriať im dostatok času na hru a objavovanie sveta pozorovaním a skúmaním. Ak má dieťa nejakú oblasť oslabenú, snažíme sa ju zlepšiť hrou, nie núteným sedením za stolom. Podporovať ho v tom, čo ho aktuálne baví. Netlačme deti do toho, aby sa hrali podľa našich predstáv, lebo len vtedy máme pocit, že sa učia niečo nové a pripravujú sa na školu. Naopak naučme sa len pozorovať a nechajme sa vtiahnuť do ich sveta.
Obavy detí pred návratom do školy a ako ich prekonať
Koniec leta a blížiaci sa začiatok školského roka môže u mnohých detí vyvolávať zmiešané pocity. Zatiaľ čo niektoré sa tešia na stretnutie s kamarátmi a nové zážitky, iné pociťujú úzkosť, nervozitu či dokonca strach. Tieto pocity sú úplne prirodzené a stretávame sa s nimi každý rok. Návrat do školského prostredia po dlhých letných prázdninách predstavuje pre deti významnú zmenu v dennej rutine. Počas leta si zvykli na voľnejší režim, neskôr vstávali, mali menej povinností a viac času na hry a oddych. Okrem zmeny režimu môžu deti pociťovať obavy z nového prostredia, najmä ak prechádzajú na novú školu alebo do novej triedy. Strach z neznámeho, z nových učiteľov či spolužiakov je prirodzenou súčasťou adaptačného procesu. U starších detí sa môžu pridávať aj obavy z náročnejšieho učiva, testov či známkovania. Najmä pre prváčikov alebo deti, ktoré menia školu, je tento strach najvýraznejší. Obávajú sa, či si nájdu kamarátov, ako budú vychádzať s učiteľmi a či sa dokážu v novom prostredí zorientovať.
Mnohé deti sa boja, či ich spolužiaci prijmú, či budú patriť do kolektívu. Môžu sa obávať posmechu, šikany alebo toho, že si nenájdu priateľov. S rastúcim vekom sa zvyšujú aj nároky na školské výkony. Deti sa môžu obávať, či zvládnu učivo, či budú mať dobré známky, alebo či nebudú zaostávať za ostatnými. Po prázdninách, kedy mali deti voľnejší režim, môže byť náročné znovu si zvyknúť na pravidelné vstávanie, domáce úlohy a školské povinnosti. Nie všetky deti dokážu svoje pocity jasne vyjadriť. Namiesto toho môžu vykazovať rôzne príznaky, ktoré signalizujú úzkosť.