Nástup do materskej školy je významný míľnik v živote dieťaťa, ale aj jeho rodičov. Prechod z bezpečného a známeho domáceho prostredia do nového, neznámeho sveta plného cudzích detí a dospelých, môže byť pre dieťa náročný. Mnohé deti prežívajú v tomto období strach, úzkosť a neistotu, čo sa prejavuje plačom, odmietaním jedla, hier a aktivít, a celkovou neschopnosťou adaptovať sa. Tento článok sa zameriava na príčiny, prečo sa dieťa nevie adaptovať v škôlke, a ponúka praktické rady a riešenia pre rodičov a pedagógov, ako tento náročný proces uľahčiť.
Faktory ovplyvňujúce adaptáciu dieťaťa v škôlke
Úspešnosť adaptácie dieťaťa v materskej škole závisí od viacerých faktorov. Medzi najdôležitejšie patria:
Typ osobnosti dieťaťa: Každé dieťa je jedinečné a má svoju vlastnú povahu. Niektoré deti sú prirodzene odvážnejšie a otvorenejšie novým skúsenostiam, zatiaľ čo iné sú bojazlivejšie a potrebujú viac času na prispôsobenie sa. Pri bojazlivom dieťati je dôležité pôsobiť ústretovo, ale nenútene, a poskytovať mu pocit istoty a bezpečia.
Sociálno-emocionálna zrelosť: Dieťa by malo byť schopné zvládať základné sociálne interakcie, ako je delenie sa o hračky, komunikácia s inými deťmi a rešpektovanie dospelých. Taktiež by malo byť schopné vyjadriť svoje emócie a potreby primeraným spôsobom.
Pripravenosť na vstup do materskej školy: Dieťa by malo mať osvojené základné sebaobslužné návyky, ako je samostatné jedenie, obliekanie a používanie toalety. Ak sa niečo zanedbá, býva nástup do materskej školy „boľavý“ pre dieťa a „šokový“ pre rodiča.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o špeciálnych materských školách
Prístup pedagógov: Učitelia v materskej škole zohrávajú kľúčovú úlohu v adaptačnom procese. Mali by byť trpezliví, empatickí a mali by sa snažiť vytvoriť pre dieťa bezpečné a podnetné prostredie. Dôležitá je snaha o nadviazanie očného kontaktu s dieťaťom, najlepšie znížením sa k nemu, to znamená polohou v podrepe. Ďalej pár milých slov na privítanie a následne nenútené motivovanie a sprevádzanie dieťaťa vopred pripraveným podnetným prostredím, odpútavanie jeho pozornosti od prípadného smútku, plaču ponukou hier, aktivít, kamarátov.
Prístup rodičov: Rodičia by mali dieťa na vstup do materskej školy pripraviť a podporovať ho v tomto procese. Mali by s ním hovoriť o tom, čo ho v škôlke čaká, a ubezpečiť ho, že ho majú radi a že sa poňho vrátia.
Špecifické príčiny problémov s adaptáciou
Okrem všeobecných faktorov existujú aj špecifické príčiny, ktoré môžu viesť k problémom s adaptáciou dieťaťa v škôlke:
Separačná úzkosť: Ide o prirodzenú reakciu dieťaťa na odlúčenie od rodičov. Prejavuje sa plačom, úzkosťou a snahou zostať s rodičmi. V prípade tzv. separačnej úzkosti, teda problematického oddeľovania sa od rodiča je kľúčové, aby bol na túto zmenu pripravený aj rodič.
Zmena prostredia a rutiny: Prechod z domáceho prostredia do materskej školy predstavuje veľkú zmenu. Dieťa sa musí prispôsobiť novému prostrediu, novým pravidlám a novej rutine. Je dobré vizualizovať mu rutinu denných činností, aby sa pomocou obrázkov vedelo orientovať počas dňa - čo robíme teraz, čo bude nasledovať potom. Poskytuje mu to pocit istoty, že vie, čo môže očakávať a zároveň vie, že deň v škôlke sa aj skončí a ono pôjde opäť domov.
Prečítajte si tiež: Záujmy detí pri striedavej starostlivosti
Problémy s komunikáciou: Ak má dieťa problémy s rečou, môže mať ťažkosti pri komunikácii s inými deťmi a dospelými, čo môže viesť k frustrácii a izolácii. Adaptáciu môžu komplikovať aj poruchy vývinu reči, pretože dieťa má ťažkosti sa dorozumieť a z toho vyplývajúce problémy v nadväzovaní vrstovníckych vzťahov.
Neurovývinové poruchy: U pomerne veľkej časti detí, ktoré navštívia odborníkov pre ťažkosti s adaptáciou nájdeme aj neurovývinové ochorenie, napríklad poruchy aktivity a pozornosti alebo poruchy autistického spektra. Často na niektoré odlišnosti v správaní upozornia práve pani učiteľky v škôlke alebo v škole. Pedagógovia si často všimnú, že dieťa ťažšie nadväzuje vrstovnícke vzťahy alebo sa vôbec nezapája do spoločných aktivít, prípadne tieto aktivity ruší alebo deštruuje.
Stres v rodine: Problémy s adaptáciou môžu mať aj deti, ktoré v rodine aktuálne prežívajú napätie a stres. Najčastejšie vtedy, keď medzi rodičmi dochádza k častým konfliktom, hádkam alebo dokonca násiliu. Rozvod rodičov oslabuje schopnosť dieťaťa adaptovať sa na nové situácie, pretože v tomto období stráca svoju bezpečnú bázu.
Ako pomôcť dieťaťu adaptovať sa v škôlke
Existuje mnoho spôsobov, ako pomôcť dieťaťu adaptovať sa v škôlke. Medzi najúčinnejšie patria:
Príprava dieťaťa na škôlku: Rodičia by mali dieťa na vstup do materskej školy pripraviť vopred. Mali by s ním hovoriť o tom, čo ho v škôlke čaká, a ubezpečiť ho, že ho majú radi a že sa poňho vrátia. Je dobré ukázať mu, kam bude chodiť, veľa sa s ním rozprávať na tému, čo tam bude robiť, ako bude preň chodiť, ako ho dieťa v škôlke počká, kým on bude v práci a podobne. V prvom rade by rodičia s dieťaťom mali trénovať odlúčenie. Malo by byť naučené ostať počas dňa s inou osobou. Nemusia hneď trénovať aj škôlkarský režim, ale pomaly by od dieťaťa mohli začať vyžadovať akési plnenie úloh, teda akceptáciu toho, že teraz robíme túto činnosť, potom inú a podobne a teraz si len tak robíme, čo chceme. Všetko toto sa dá robiť aj doma.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Dieťa v nemocnici
Postupná adaptácia: Ak je to možné, doprajte vášmu dieťaťu prechod od vás do škôlky postupne s navyšovaním počtu hodín. Pomalším procesom sa môžete vyhnúť výraznej separačnej úzkosti alebo adaptačným problémom. Manuál k predprimárnemu vzdelávaniu MŠ SR upozorňuje, že nie je správne určovať všetkým „novo prijatým“ deťom rovnaký adaptačný pobyt (napr. 2 hodiny denne na 1 mesiac). Fixný adaptačný pobyt nie je OK, svedčí o nerešpektovaní individuálnych osobitostí jednotlivých detí. Každé dieťa má iné potreby.
Krátke lúčenie: Pokiaľ je však dieťa nezrelé a neprešlo procesom aspoň krátkodobého odlúčenia od rodičov, netreba to siliť a treba sa prispôsobiť dieťaťu postupným privykaním, pridávaním hodín pobytu v škôlke. Jasné, že nie je dobré zbytočne predlžovať rozlúčku medzi rodičom a dieťaťom, lebo ide o úzkostnú chvíľku pre oboch. Ideálne je, ak tomu, ako to prebehne, predchádza dohoda s učiteľkou. Vtedy to deti v pohode zvládnu. Je až úsmevné, ako rýchlo sa deti dokážu po rozlúčke „preladiť“.
Predmet z domu: Okrem toho predmetu z domu, ako vankúšik, hračka, pomôže, samozrejme, krátke lúčenie. Samozrejme, mám na mysli primeranú hračku alebo predmet ako plyšiak či obľúbený vankúšik. Je to niečo, na čo sa dieťa ako jediné dokáže vo svojej náročnej situácii naviazať, čo mu aspoň ako-tak pomáha. V mojej praxi som vždy na tento účel využívala dve krabice - „Strážka“ pre chlapcov a „Stráženku“ pre dievčatá, ktoré mali svoje stabilné miesto. Deti vedeli, že ak práve nebudú chcieť držať hračku v rukách, môžu si ju tam kedykoľvek odložiť a Strážko a Stráženka im ju postrážia. A keď budú opäť chcieť, vždy si ju tam nájdu.
Komunikácia s učiteľmi: Komunikácia s pedagógmi vás môže podporiť v rozpustení obáv z toho, ako sa vaše dieťa v škôlke má. Veľakrát totiž skutočne plač zmizne, akonáhle sa zavrú dvere triedy.
Podpora sociálnych zručností: Zúčastňujte sa aktivít, ktoré budujú vzťahy s vrstovníkmi a podporujú priateľstvá. Najlepším spôsobom, ako dieťa podporovať vo vytváraní vzťahov s vrstovníkmi je ukázať mu, ako vy budujete a udržiavate vzťahy s vašimi priateľmi.
Oslavujte pokroky: Aj malé úspechy sú dôvodom na oslavu. Oslava každého malého kroku poskytuje dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu na budovanie dôvery a motivácie.
Podporujte samostatnosť dieťaťa: Niekoľkokrát ukážte vášmu dieťaťu, ako sa vyberá oblečenie, balí batôžtek či rieši hygienická očista a dajte mu potom dostatok vašej dôvery, že to zvládne aj samé. Chyby považujte za skúsenosti - je výborné, že ich vaše dieťa robí. Tento prístup mu pomôže budovať dôveru v samého seba, svoje zručnosti a schopnosti vyriešiť aj neznámu situáciu.
Nebojte sa pocitov dieťaťa: Keď vám vaše dieťa hovorí, že sa bojí alebo je smutné, je to v poriadku. Pocity mu nevyvracajte ani nenegujte. Jeho pocity sú súčasťou adaptácie. Má strach z neznámeho a je smutné za vami. Dajte týmto pocitom dostatočnú validitu. Môžete uviesť príklady, kedy sa cítite podobne a prejsť si, ako ste tieto situácie riešili.
Zaveďte rutinu: Konzistentné denné rutiny, vrátane vstávania, jedál, domácich úloh a spánku, môžu pomôcť vášmu dieťaťu cítiť sa bezpečnejšie a pripravenejšie na deň.
Čo nerobiť pri adaptácii dieťaťa v škôlke
Je dôležité vedieť, čo nerobiť, aby ste dieťaťu adaptáciu v škôlke neuľahčili:
Nepoužívajte frázy: Mám na mysli slová ako - v škôlke je dobre, máš tam kamarátov a dobré pani učiteľky, nemáš dôvod plakať. Tieto bežné frázy veľmi nepomáhajú.
Nesľubujte nesplniteľné: Najväčšiu chybu som zažila, keď rodič dieťaťu sľuboval, že počká v šatni, a ak bude plakať, vezme ho domov. Hádajte, čo sa stalo? Dieťa to zobralo ako zodpovednú úlohu a plakalo, kým rodič nestratil nervy a nesplnil, čo sľúbil.
Nevyhrážajte sa škôlkou: Dieťa si totiž pamätá, a ak rodič ako jedinečná autorita použije tieto formulky, dieťa to berie vážne a potom od neho ťažko očakávať, že niečo, s čím sa mu vyhrážalo, bude mať rado.
Nenúťte dieťa jesť: Osobne si neviem predstaviť, že by som nútila deti jesť niečo, čo nechcú. Môžu sa prekonať, ale je to zbytočné; pestujeme takto nechuť, nie chuť k jedlu.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak pretrvávajú problémy s adaptáciou, zvážte konzultáciu s psychológom, ktorý vám môže poskytnúť nový pohľad na vec a dostatočnú podporu na zvládnutie adaptačných ťažkostí. Je dôležité si uvedomiť, že každý prípad je individuálny a vyžaduje si osobitný prístup.
Úspešná adaptácia - znaky
Úspešná adaptácia dieťaťa sa prejavuje bezproblémovejším ranným lúčením s rodičmi, prejavmi spokojnosti, radosti z hier, zapájaním sa do spoločných triednych aktivít, nadväzovaním kontaktov s deťmi. Tiež badať, že dieťa sa už normálne stravuje a neodmieta každé jedlo. Dieťa sa teda zadaptovalo, keď je v materskej škole rado a pôsobí šťastne.