Dopravná nehoda je tragédia, ktorá môže v jedinej sekunde zmeniť životy a priniesť so sebou nielen fyzické zranenia, ale aj hlboké psychické a existenčné následky. Ak pri nehode dôjde k úmrtiu blízkej osoby, situácia sa stáva ešte bolestivejšou a zložitejšou. Tento článok sa zameriava na odškodnenie pri úmrtí manželky a dieťaťa pri dopravnej nehode, s cieľom poskytnúť prehľad o právach a nárokoch pozostalých v zmysle platnej legislatívy Slovenskej republiky.
Dopravná nehoda vs. škodová udalosť
Je dôležité rozlišovať medzi dopravnou nehodou a škodovou udalosťou. Škodová udalosť je menšie narazenie bez zranení, pri ktorom sa účastníci vedia dohodnúť na zavinení a nie je potrebné volať políciu. Dopravná nehoda nastáva vždy, keď dôjde k zraneniu osoby, poškodeniu verejného majetku, alebo ak sa účastníci nevedia dohodnúť. V takom prípade je povinnosťou privolať políciu, inak môže byť poškodený neskôr právne znevýhodnený.
Postup pri škodovej udalosti
Ak ide o škodovú udalosť, je dôležité zachovať pokoj a postupovať správne. Kľúčovým krokom je spísanie Záznamu o dopravnej nehode, ktorý slúži ako oficiálny doklad pre poisťovne. Dokument musí byť vyplnený čitateľne, pravdivo a musí obsahovať všetky údaje o vozidlách, vodičoch, poistení a priebehu udalosti. Odporúča sa zdokumentovať situáciu na mieste pomocou fotografií. Po vyplnení záznamu si každý účastník ponechá jednu kópiu a škodu následne oznámi svojej poisťovni. Škodová udalosť musí byť nahlásená spravidla do 15 dní, ak ide o udalosť na území Slovenska, alebo do 30 dní, ak sa udiala v zahraničí, ale vo všeobecnosti by sa mala nahlásiť čo najskôr po jej vzniku.
Dopravná nehoda s následkami na zdraví
Ak pri dopravnej nehode dôjde k zraneniu osoby, ide o závažnejší právny aj faktický stav. V takýchto prípadoch už nejde len o náhradu poškodeného vozidla, ale aj o otázku ublíženia na zdraví, s možnými trestnoprávnymi dôsledkami pre vinníka a zložitým procesom odškodnenia pre poškodeného. Ak pri nehode dôjde k ublíženiu na zdraví, udalosť je povinne oznamovaná polícii a spravidla sa začína aj trestné konanie. Ešte závažnejšia situácia nastáva v prípade, že následkom dopravnej nehody je ťažká ujma na zdraví alebo smrť.
Postavenie poškodeného v trestnom konaní
Poškodený má v trestnom konaní špeciálne postavenie. Nie je len svedkom, ale aktívnou stranou s právom byť prítomný na výsluchoch, nahliadať do spisu, navrhovať dôkazy a uplatniť si náhradu škody na zdraví v tzv. adhéznom konaní. Podmienkou je, aby poškodený uplatnil svoj nárok riadne a včas, t. j. najneskôr pred skončením vyšetrovania. Návrh musí byť konkrétny, vyčíslený a doložený dôkazmi. Ak poškodený zmešká túto lehotu, jeho nároky sa presúvajú do civilného konania.
Prečítajte si tiež: Úmrtie potomka a dedičstvo
Finančné dôsledky nehody a zodpovednosť za škodu
V súvislosti s dopravnou nehodou je pre poškodeného jednou z kľúčových otázok, kto mu uhradí spôsobenú škodu. Ak poškodený riadne a včas uplatní svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní a obžalovaný bude právoplatne uznaný vinným, súd môže v tom istom rozsudku rozhodnúť aj o povinnosti nahradiť škodu. V takom prípade bude zaviazaný predovšetkým vodič, ktorý nehodu zavinil. Ak bolo trestné konanie zastavené, alebo ak sa o náhrade škody nerozhodne, poškodený sa môže domáhať náhrady škody v občianskom konaní. Poškodený môže svoj nárok uplatniť priamo voči vodičovi, ako aj voči poisťovni, ak mal vodič uzatvorené platné povinné zmluvné poistenie (PZP). Práve z tohto dôvodu je na Slovensku zákonom stanovená povinnosť vodiča mať uzatvorené PZP, ktorého hlavným účelom je chrániť poškodeného. Maximálny limit poistného plnenia je podľa aktuálne platnej právnej úpravy 6 450 000 eur pri škode na zdraví alebo usmrtení, a 1 300 000 eur pri škode na majetku.
Nároky poškodeného pri dopravnej nehode
Dopravná nehoda predstavuje nielen fyzickú a psychickú traumu, ale často aj závažný finančný zásah do života poškodeného a jeho rodiny. Poškodený má nárok na:
- Liečebné náklady: Všetko, čo poškodený zaplatí za zdravotnú starostlivosť, rehabilitácie, pomôcky, špeciálne výživy či domáce ošetrenie.
- Cestovné náklady: Ak poškodený pravidelne dochádza na rehabilitácie či k odborným lekárom mimo svojho bydliska.
- Náhradu straty na zárobku počas PN: Rozdiel medzi tým, čo by zarábal, keby mohol pracovať, a tým, čo v skutočnosti dostáva (zvyčajne nemocenské dávky).
- Náhradu straty na zárobku po skončení PN: Ak dôsledkom nehody poškodený zostane trvalo pracovne neschopný, má nárok aj na náhradu straty na zárobku po skončení PN.
- Bolestné: Výška sa stanovuje na základe bodového ohodnotenia zdravotného stavu, vypracovaného ošetrujúcim lekárom.
- Sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU): Zníženie kvality života v dôsledku trvalých následkov.
- Náhradu nemajetkovej ujmy: Psychické utrpenie zo straty blízkej osoby (manželky, dieťaťa).
- Rentu: Pravidelný príspevok na výživu a výchovu nezaopatrených detí.
- Trovy právneho zastúpenia: Poškodený má právo nechať sa zastupovať advokátom a trovy právneho zastúpenia mu preplatí poisťovňa, ak sú primerané a nárok je uznaný.
Náhrada za smrť blízkej osoby
Smrť blízkej osoby je pre pozostalých veľmi traumatizujúca udalosť. V prípade, ak niekto svojím neoprávneným konaním spôsobil smrť fyzickej osobe, došlo k zásahu na jednu z najdôležitejších hodnôt v spoločnosti. Podľa § 15 OZ po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom. Ide o neoprávnený zásah práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. V takomto prípade nie je morálna satisfakcia postačujúca, a preto ma právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výška náhrady nemajetkovej ujmy sa líši podľa okolností prípadu. Súdy pri rozhodovaní berú do úvahy niekoľko faktorov, napr. či subjekt, ktorý je zodpovedný za smrť osoby spôsobil smrť úmyselne alebo z nedbanlivosti, do akej miery došlo k narušeniu, resp. zásahu do práva na rodinný a súkromný život (či blízka osoba mala status manžela, potomka, predka alebo viacero súčasne), podľa Krajského súdu v Bratislave má na určenie výšky nemajetkovej ujmy do značnej miery vplyv aj finančná situácia zodpovednej osoby.
Zodpovednosť za spôsobenie ujmy
Podľa platného práva SR platí, že fyzická osoba je deliktuálne spôsobilá, čiže spôsobilá na protiprávne konanie dosiahnutím 14 roku života v trestných veciach a 15 roku života v oblasti správneho práva. Ak sa teda fyzická osoba dopustí protiprávneho konania a spĺňa zákonom stanovené podmienky deliktuálnej spôsobilosti je zodpovedná za následky svojich činov, resp. tohto konania. V prípade, že sa protiprávneho konania dopustila právnická osoba, zodpovedá za ňu priamo právnická osoba. Osoby, ktoré boli v rámci pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu poverené právnickou osobou na výkon určitej činnosti, nezodpovedajú za vzniknutú škodu.
Premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
Podľa § 101 OZ je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Súdna prax sa stretáva aj sa nárokmi pozostalých, ktorý žiadajú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch po uplynutí premlčacej lehoty. Krajského súdu v Košiciach v odôvodnení vysvetlil, že aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, ktoré režimu premlčania nepodliehajú, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 OZ).
Prečítajte si tiež: Príčiny detskej úmrtnosti
Jednorazové odškodnenie a peňažná satisfakcia
V prípade smrti zamestnanca pri výkone závislej práce, sa manžel/manželka a nezaopatrené dieťa zomrelého zamestnanca môžu domáhať priamo od zamestnávateľa náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá presahuje výšku určenú ZoSP, a to konkrétne z dôvodu zásahu do osobnostných práv v rámci civilného práva. Ak poskytnuté jednorazové odškodnenie v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nie je dostatočnou satisfakciou za vzniknutú ujmu na osobnostných právach, je možné, aby sa dotknuté osoby domáhali ďalšej satisfakcie podľa ustanovení na ochranu osobnosti, avšak pre takéto ďalšie odškodnenie je potrebné preukázať mimoriadne závažnú ujmu pri mimoriadnych okolnostiach, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo.
Odškodnenie pozostalých po obeti dopravnej nehody
Nároky na náhradu nemajetkovej ujmy po obeti dopravnej nehody obvykle uplatňuje manželka a deti zomrelého. Ich žaloby sa opierajú o § 13 ods. 2 OZ, ktorý upravuje nároky osôb, ktorým bolo zasiahnuté do osobného práva (spôsobenie smútku, citovej ujmy alebo šoku, pretrhnutie rodinných väzieb). Podľa citovaného ustanovenia, ktoré platí u nás od roku 1990, môže súd v závažných prípadoch priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Jej výška nie je limitovaná a ponecháva sa na ľubovôľu žalobcu a sudcu. Právnym dôvodom pre toto odškodnenie je to, že usmrtením osoby pri dopravnej nehode došlo k zásahu do súkromia jej najbližšej rodiny.
Čo môžu pozostalí reálne očakávať?
Pokiaľ ide o rozsah náhrady škody, nárok pozostalých osôb v prípade úmrtia poškodeného je upravený v § 448 Občianskeho zákonníka. Právo na odškodnenie nákladov pohrebe Občiansky zákonník vymedzuje právo na odškodnenie primeraných nákladov spojených s pohrebom od škodcu v rozsahu, v akom neboli uhradené verejnou dávkou (podpora podľa zákona o štátnej sociálnej podpore). Odškodnenie nákladov pohrebe uplatňuje ten, kto ich vynaložil bez ohľadu na vzťah k zomretému.
Výživné pre pozostalých
Pri usmrtení sa taktiež účtujú škodcom náklady na výživu pozostalým, ktorým zomretý ku dňu svojej smrti poskytoval alebo bol povinný poskytovať výživu (najmä manželka alebo deti). Účelom tejto náhrady je zabezpečenie ekonomického stavu pozostalých ako pred úmrtím vyživovateľa. Občiansky zákonník tiež stanovuje, že je možné priznať príspevok na výživné aj inej osobe z dôvodu slušnosti, pokiaľ jej usmrtený poskytoval takéto plnenie, hoci na to nebol podľa zákona povinný. Náhrada nákladov na výživu pozostalého sa poskytuje primárne peňažným dôchodkom, tzv. rentou.
Prečítajte si tiež: Globálny hlad a deti: Kritická situácia