Časté afty v ústach môžu byť nepríjemným a bolestivým problémom, ktorý obmedzuje v jedení a rozprávaní. Hoci existuje mnoho rád a liečebných postupov, nie vždy je ľahké nájsť účinné riešenie. Príčinou áft môže byť aj alergia na pšenicu, pričom pri kontakte so sliznicou sa môžu objaviť afty v ústach, opuchnutý jazyk a hrdlo. V takomto prípade je potrebná prísna diéta. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty prísnej diéty pri zdravotných problémoch, ako sú alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM), intolerancia laktózy, celiakia a histamínová intolerancia, a tiež na ochorenia spojené s lepkom.
Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM)
Alergia na mlieko sa diagnostikuje pomocou alergických testov, ktoré sa môžu vykonať na koži alebo ako krvný test. Presne určiť túto diagnózu nie je jednoduché, na potvrdenie ABKM totiž neexistuje žiadny jednoznačný spoľahlivý diagnostický test. Základom diagnózy je anamnéza a podrobný popis príznakov. Zlatým štandardom je tzv. expozičný test. Okrem toho v diagnostike sa uplatňujú aj kožné testy a vyšetrenie špecifických protilátok proti bielkovine kravského mlieka z krvi. Dôkaz prítomnosti týchto protilátok nám pomôže odlíšiť alergiu od potravinovej neznášanlivosti. Pozitívny výsledok testov a negatívne klinické príznaky však ešte neznamenajú ochorenie.
Liečba ABKM
Jediným riešením je prísna diéta. Pri alergií by ste mali vynechať všetky potraviny, ktoré obsahujú mlieko alebo mliečne výrobky, ako sú mlieko, jogurt, syry, maslo a tvaroh. Zo stravy malých alergikov je potrebné vylúčiť všetky potraviny, ktoré obsahujú mliečnu bielkovinu. Týka sa to nielen mlieka a mliečnych výrobkov - syry, jogurty, zakysané nápoje, maslo, smotana, mliečne dezerty, ale aj potravín, kde sa mlieko nachádza v skrytej podobe (niektorých pekárenských a mäsových výrobkov). Na trhu je široká škála rastlinných mliek, ktoré sa vyrábajú zo strukovín, obilnín, orechov alebo z olejnatých semienok. Varenie bez mlieka so sebou môže niesť problémy. Nájsť vhodnú alternatívu k mlieku, tak aby to bolo chutne dá zabrať.
Ochorenia spojené s lepkom: Celiakia, neceliakálna gluténová senzitivita a alergia na pšenicu
Čoraz častejšie sa na pultoch predajní stretávame s bezlepkovými potravinami a čítame o tom, aký je pre nás lepok škodlivý. S lepkom, obilnou bielkovinou v pšenici, v raži, v jačmeni a v ovse súvisia tri diagnózy: celiakia (CD), neceliakálna gluténová senzitivita (NCGS) a alergia na pšenicu. Tieto ochorenia sa týkajú ľudí, ktorí po konzumácii múčnych jedál pociťujú ťažkosti. Klinický prejav je pri všetkých troch diagnózach približne rovnaký. Prejavy sa môžu týkať tráviaceho traktu alebo orgánov mimo neho, dokonca nemusí byť ani žiadny, ako je to v prípade asymptomatickej CD, keď je toto ochorenie diagnostikované náhodne v rámci iného vyšetrenia alebo skríningu príbuzných pacientov.
Diagnostika celiakie
Ak príznaky poukazujú na možnú CD, potom na prvotnú diagnózu zvyčajne postačuje krvný test. Definitívna diagnostika si však vyžaduje biopsiu tenkého čreva, ľudovo nazývanú hadicu. Pri biopsii odoberú vzorky tkaniva a preverujú, či je tenké črevo poškodené. Bez tohto vyšetrenia nie je možné CD diagnostikovať. Pokiaľ sa zistí atrofia slizničných klkov, čo znamená, že v tenkom čreve pacientovi chýbajú výbežky zabezpečujúce vstrebávanie živín, lekár definitívne diagnostikuje CD a nastaví ho na liečbu bezlepkovou diétou. Mikroskopické poškodenie sliznice tenkého čreva je len pri CD. Na Slovensku majú pacienti s CD nárok na preskripciu určitého sortimentu bezlepkových výrobkov, ktoré sú čiastočne hradené zdravotnou poisťovňou.
Prečítajte si tiež: Soor u novorodencov
Alergia na pšenicu
Ide o potravinovú alergiu, pri ktorej vznikajú protilátky na niektoré alergény obsiahnuté v pšenici. Najčastejšie sú postihnuté pokožka a dýchacie cesty. U detí sú najbežnejšími príznakmi astma, exantém a hnačka. Prejav môže byť aj okamžitý. Pri kontakte so sliznicou sa môžu objaviť afty v ústach, opuchnutý jazyk, hrdlo. V najhoršom prípade to môže viesť až k anafylaktickému šoku. Týmto pacientom prekážajú i najmenšie stopové množstvá danej obilniny. Diagnostika pozostáva zo sérologického vyšetrenia, keď u pacienta vylúčime CD a v krvi sledujeme hladinu špecifických protilátok na pšenicu. Liečba je bezlepková diéta a pacienti majú rovnako nárok na preskripciu bezlepkových výrobkov gastroenterológom alebo imunoalergológom.
Neceliakálna gluténová senzitivita (NCGS)
Môže prepuknúť kedykoľvek a v akomkoľvek veku. Ide o formu symptomatickej intolerancie lepku, teda reakciu na vstrebávanie lepku u pacientov, u ktorých bola vylúčená CD a alergia na pšenicu. Príznaky sa zvyčajne objavujú niekoľko hodín až dní po konzumácii potravín obsahujúcich lepok. Častými sú tráviace ťažkosti, no čoraz častejšie sa stretávame s kožnými prejavmi na tvári, krku, dekolte a ramenách. Diagnostika spočíva vo vylúčení CD a alergie na pšenicu a v záťažovom teste, pričom by prítomnosť pacientových ťažkostí mala reagovať na príjem lepku, resp. lepkových obilnín. Záťažový test je potrebné realizovať pod dohľadom lekára alebo kvalifikovaného dietológa. Pacienti sú odkázaní na bezlepkovú diétu, avšak nemajú nárok na preskripciu bezlepkových výrobkov.
Bezlepková diéta a celiakia
Vo väčšine prípadov stačí dodržiavať „len“ bezlepkovú diétu, no závisí to od toho, ako dlho nebola CD diagnostikovaná a či sa nepridružili iné komplikácie ako napríklad osteoporóza, prípadne či nejde o kožnú formu CD, keď je potrebná okrem bezlepkovej diéty aj iná liečba. Známa je tiež forma CD nereagujúca na bezlepkovú diétu, pri ktorej je potrebná liečba potláčajúca vlastnú imunitu človeka. Pacienti často zo strachu z deficitu niektorých vitamínov a minerálnych látok v čase diagnostiky CD siahajú po multivitamínových doplnkoch. Nemá to však veľký význam, nakoľko sliznica tenkého čreva je poškodená, a teda je vstrebávanie jednotlivých živín ešte neúplné. Potrebná je prísna bezlepková diéta a ak aj bol prítomný deficit niektorých živín, vyváženou bezlepkovou stravou sa tento stav upraví aj bez suplementov. Sliznica tenkého čreva má na bezlepkovej diéte schopnosť regenerácie. Vtedy sa obnoví aj vstrebávanie živín. U detí je proces obnovy väčšinou rýchlejší, u dospelých závisí od stupňa poškodenia sliznice, avšak väčšinou to trvá rok, rok a pol.
S nedodržiavaním bezlepkovej diéty sa stretávame pomerne často. Najčastejšie je nevedomé. Pacient - celiatik pravidelne konzumoval zemiakový chlieb, pretože nevedel, že obsahuje aj pšenicu. Vedomé nedodržiavanie bezlepkovej diéty je najmä u adolescentov, častejšie u mužov a tiež u asymptomatických pacientov, ktorí po konzumácii lepku nepociťujú žiadne ťažkosti. Takýto pacienti často nerozumejú tomu, prečo by sa mali nastaviť na bezlepkovú diétu a ešte aj na celý život. Je to také šťastie v nešťastí, keď sa na ochorenie príde včas, keď pacient ešte netrpí ťažkosťami a keď sa ešte nestihli k CD pridružiť ďalšie komplikácie. CD je autoimunitné ochorenie, čo znamená, že organizmus bojuje proti sebe samému tvorbou protilátok. Takýchto autoimunitných ochorení poznáme niekoľko a veľa celiatikov trpí niekoľkými z nich súčasne, ako napr. CD a cukrovka alebo CD a autoimunitné ochorenie štítnej žľazy. V najhoršom prípade môže neskorá diagnostika a permanentné porušovanie bezlepkovej diéty viesť až k vzniku onkologických ochorení v tráviacom trakte. Z toho dôvodu jednoznačne neodporúčam ignorovať bezlepkovú diétu, keďže následky môžu byť fatálne.
Chudnutie a bezlepková diéta
Niekedy v 80., 90. rokoch začal veľký boom, keď sa o CD veľmi veľa hovorilo, výrazne sa zlepšovala diagnostika a počet pacientov s CD začal stúpať. Okrem pozitívneho vplyvu bezlepkovej diéty na CD sa hovorilo o tom, že bezlepková diéta má vplyv aj na zmiernenie ťažkostí epileptikov, schizofrenikov, autistov, diabetikov a zdalo sa, že to je „liek na všetko“. Chytili sa toho známe osobnosti, ktoré začali bezlepkovú diétu propagovať aj ako prostriedok na chudnutie, športovci zase hovorili o vyššej výkonnosti, ktorú im bezlepková diéta priniesla. Väčšina týchto informácií sú však mýty. Bezlepkovou diétou sa dá schudnúť, ale aj pribrať. Je to vždy o spôsobe stravovania a stravovacích návykoch a celkovom energetickom príjme pacienta. Hotové bezlepkové výrobky obsahujú viac sacharidov, tukov, je v nich menej bielkovín, menej vlákniny. Glykemický index takýchto potravín je vyšší, to znamená, že po ich konzumácii rýchlo stúpne hladina cukru v krvi, následne rýchlo klesne, čo vedie k únave a k ešte väčšiemu hladu. Samozrejme, nie je bezlepkový výrobok ako bezlepkový, sú medzi nimi aj rozdiely. Pacientom prízvukujem, aby si vyberali kvalitnejšie produkty, sledovali ich zloženie na obale a podľa toho sa riadili. Tieto výrobky by však mali byť len doplnkom k prirodzene bezlepkovým potravinám, akými sú mäso, ryby, zelenina, ovocie, strukoviny, mlieko, vajcia, kukurica, ryža, zemiaky, pseudo- obilniny… Ak pacient alebo ten, čo sa rozhodol byť na bezlepkovej diéte, preferuje len hotové bezlepkové výrobky, tak na tom sa schudnúť určite nedá.
Prečítajte si tiež: Všetko o frenulotómii: Indikácie a postup
Riziká bezlepkovej diéty u zdravých ľudí
Ak sa zdravý človek nastaví na bezlepkovú diétu a konzumuje veľké množstvo práve týchto hotových produktov, môže si poškodiť zdravie? Ublížiť si tým v pravom slova zmysle nemôže, no je to v podstate úplne zbytočné. Bezlepková strava, pokiaľ sa preferujú len hotové bezlepkové výrobky a v dostatočnom množstve sa nekompenzuje príjem vlákniny, vitamíny B skupiny, zinku, ale aj železa, ktoré sú v nich často v deficite, môže viesť k vzniku iných ťažkostí s tým súvisiacich. Nedostatok vlákniny, vyšší príjem funkčného škrobu, vyšší glykemický index v týchto potravinách môžu byť zodpovedné za vznik cukrovky alebo aterosklerózy, ako aj nadváhy až obezity, ktorej výskyt sa u celiatikov zvyšuje. V bezlepkových výrobkoch sa často stretávame aj s vysokým obsahom fruktózy (ovocný cukor), ktorá sa metabolizuje v pečeni a jej nadmerný príjem môže viesť k nealkoholovému stukovateniu pečene. Je preto mylné presvedčenie ľudí, že bezlepkový výrobok je lepšia a zdravšia alternatíva ako ten lepkový. Treba však povedať, že množstvo výrobcov sa začalo čoraz viac zameriavať na zlepšovanie nutričného statusu bezlepkových výrobkov tým, že znižujú obsah jednoduchých sacharidov, stužených tukov a soli v bezlepkových výrobkoch. Zvyšuje sa tiež obsah vlákniny a bielkovín pridávaním napríklad strukovinových múk do bezlepkových zmesí. Novinkou na trhu je múka s vylepšenou receptúrou od spoločnosti Schär, ktorá obsahuje viac bielkovín, je tam pridaná šošovicová múka, obsahuje menej sacharidov, tukov, má nižší glykemický index a ľahšie sa s ňou pracuje. Navyše je zbavená vlčieho bôbu, ktorý je pomerne veľký alergén, čím sa tak stala dostupnou aj pre takýchto pacientov.
Bezlepková diéta u detí bez diagnostikovanej celiakie
Množstvo mamičiek nastavuje svoje deti na bezlepkovú stravu, hoci netrpia celiakiou ani alergiou. Ak malým deťom chýba lepok, môže to spôsobiť problém pri ich raste a vývoji? Na Slovensku funguje domnienka, že čo je drahšie, to je zdravšie a bezlepkové drahšie naozaj je. Veľa sa už popísalo o tom, že lepok nie je vhodný na konzumáciu, lebo môže vyvolať zápalový proces v tráviacom trakte. Do akej miery je to fakt a či sa to netýka len predisponovaných jedincov, nie je však jednoznačne potvrdené a výsledky mnohých štúdií sa líšia. Kedysi sa alergény, teda aj lepok, odporúčali zavádzať do jedálneho lístka dieťaťa čo najneskôr. Dnes už platí, dať deťom lepok najskôr v 4. a najneskôr v 7. mesiaci. Využíva sa tak imunologické okno, keď je imunitný systém dieťaťa najlepšie pripravený na prijatie jednotlivých alergénov. Vynechávanie lepku v jedálnom lístku dieťaťa je zbytočné. Ak však napríklad konzumuje bezlepkové piškóty a zvyšok múčnych pokrmov je lepkových, je to úplne v poriadku. Ak nastavíme dieťa na bezlepkovú diétu bez riadnej diagnostiky, tak ho jednak do určitej miery zbytočne obmedzujeme, izolujeme od „lepkových rovesníkov“ a ochudobňujeme o vlákninu a ďalšie látky potrebné na rast a vývin, ktoré sú v bezlepkových výrobkoch v deficite. Toto vnímam veľmi zle. Je to to isté, ako urobiť z dieťaťa vegetariána, či dokonca vegána, lebo aj ich mamina je. Aj s týmto sa čoraz častejšie stretávame v ambulanciách. Čo je ďalšie negatívum, dieťa môže byť potenciálnym celiatikom, no neprijíma dostatok lepku, pri vyšetrení potom nikdy nezistíme, či CD skutočne má, alebo nie. Nehovoriac o tom, že taký potenciálny celiatik, ktorý o tom nevie, nemá chorobu diagnostikovanú, diétu nemusí dodržiavať stopercentne, čím dráždi sliznicu tenkého čreva a škodí si. V neposlednom rade nemá človek bez riadnej diagnostiky nárok ani na preskripciu bezlepkových výrobkov, a teda to predstavuje veľkú záťaž pre jeho peňaženku.
Vakcína proti celiakii
Uvažuje sa aj nad alternatívou liečby vakcínou proti celiakii. Vakcína obsahuje Lactococcus lactis, ktorý je modifikovaný genetickým inžinierstvom a moduluje imunitnú odpoveď na glutén. Takáto vakcína, respektíve séria očkovaní s touto vakcínou, by tak mohla potenciálne oslobodiť ľudí od celoživotnej bezlepkovej diéty, ktorá nie je podľa niektorých odborníkov stopercentná, nakoľko úplne sa vyhnúť lepku nie je možné a citlivosť aj na jeho malé množstvá je individuálna. Okrem toho úplné vylúčenie lepku, pokiaľ nevieme ako na to, môže byť tiež riskantné. Je však stále potrebné počkať si na definitívne výsledky štúdií, ktoré zatiaľ známe nie sú.
Výskyt celiakie a iných ochorení spojených s lepkom
Celiakiou trpí asi 1 percento celosvetovej populácie. Výskyt NCGS je podstatne vyšší a hovorí sa až takmer o 6 percentách, v prípade alergie na pšenicu sa odhaduje 5 percent celosvetovej populácie. Údaje o počte pacientov s NCGS a alergiou na pšenicu na Slovensku nie sú známe, avšak čo sa týka CD, ich počet je v pravidelných intervaloch na Slovensku monitorovaný, keďže sa robí ich sčítavanie. Ide o pacientov dispenzarizovaných v gastroenterologických ambulanciách a posledné číslo spred troch rokov hovorí o približne 18-tisícoch. Predpokladá sa však, že celkový počet je až okolo 50 000. Do toho rozdielu patria takí, ktorí o svojej diagnóze ešte nevedia. CD je genetické ochorenie, čo znamená, že ľudia majú určitú genetickú predispozíciu a CD sa tak môže kedykoľvek prejaviť. Je však dôležité vedieť, že nie u každého, kto má pozitívnu genetiku na CD, sa toto ochorenie prejaviť musí. U žien je často spúšťačom tehotenstvo, alebo to môžu byť črevné vírusové ochorenia, úraz alebo akákoľvek nadmerná fyzická, či psychická záťaž organizmu.
Celosvetovo sa zvyšuje aj predaj bezlepkových výrobkov a tiež jej medializácia a celková popularita nielen medzi samotnými pacientmi, ale aj v bežnej populácii, čo má, žiaľ, aj svoje negatíva v podobe zvyšujúceho sa počtu ľudí, ktorí sú na bezlepkovej diéte napriek tomu, že ich zdravotný stav si to nevyžaduje. Až 72 percent z tých, ktorí sú v Amerike na bezlepkovej diéte a 40 percent v Európe netrpí žiadnym ochorením, ktoré si vyžaduje vylúčiť lepok z jedálneho lístka. Bezlepková diéta sa tak stala akýmsi módnym hitom, proti čomu sa odborníci, samozrejme, búria.
Prečítajte si tiež: Liečba afty u detí
Úloha odborníka pri liečbe celiatikov a alergikov
Keď je pacientom diagnostikované niektoré z ochorení, ktoré si vyžadujú bezlepkovú diétu, teda pomerne výraznú zmenu ich doterajšieho stravovania a celkovo ich života, najlepšie, čo môžu urobiť, je navštíviť odborníka, ktorý im predovšetkým v začiatkoch bezlepkového stravovania dokáže poradiť. Prídu za mnou, aby som ich oboznámila s problematikou stravovania, čo môžu a čo nemôžu jesť. V podstate takíto pacienti zrazu zistia, že si musia dávať pozor takmer na všetko, lebo lepok je dnes už skoro všade. Nájdete ho v smotane, koreninách, v mrazenej zelenine, zemiakových hranolkách, sušenom ovocí, kvasniciach, kečupoch, mäsových výrobkoch, teda aj tam, kde by ste ho vôbec nečakali. Pacientom radím, na čo si dávať pozor, ako pripravovať bezlepkové pokrmy a z akých surovín. Upozorňujem ich na sekundárnu kontamináciu, ako sa stravovať bezlepkovo na cestách, v reštauráciách. Ako sa stravovať bezlepkovo zdravo a plnohodnotne tak, aby im nič nechýbalo.
Alergia na syr a intolerancia laktózy
Alergia na syr a intolerancia laktózy sú dva odlišné zdravotné problémy, ktoré sa často zamieňajú. Hoci majú niektoré podobné príznaky, príčiny a mechanizmy vzniku sú odlišné.
Čo je laktózová intolerancia?
Ak vás po konzumácii mlieka nadúva, trápi vás hnačka alebo kŕče, je možné, že trpíte laktózovou intoleranciou. Ide o neschopnosť tráviť laktózu, mliečny cukor, ktorý sa nachádza v mlieku a mliečnych výrobkoch. Príčinou je nedostatok enzýmu laktázy v tenkom čreve, ktorý je potrebný na rozklad laktózy na jednoduchšie cukry. Laktózová intolerancia sa vyskytuje vo všetkých spoločenských a etnických skupinách, ale jej frekvencia sa v závislosti od regiónu líši. V Európe je výskyt nižší vďaka genetickým a evolučným faktorom.
Alergia na mlieko verzus laktózová intolerancia
Mnoho ľudí si zamieňa laktózovú intoleranciu s alergiou na laktózu. Pri intolerancii na laktózu ide o neschopnosť rozložiť laktózu v tele, ktorá následne kvasí v črevách, čo vedie k nadúvaniu, bolestiam brucha, hnačke a iným tráviacim problémom. Príznaky sa zvyčajne objavia od 30 minút do 2 hodín po požití laktózy. Naopak, alergia na mlieko je imunitná reakcia organizmu na mliečne bielkoviny, ako napríklad kazeín. Ide o imunitnú odpoveď, ktorá môže byť život ohrozujúca a niekedy si vyžaduje antihistaminikovú liečbu alebo adrenalínové pero. Intolerancia na laktózu vzniká v dôsledku nedostatku enzýmu laktázy, čo vedie k tráviacim problémom po konzumácii mliečnych výrobkov, a ide o neimunitnú reakciu. Pri alergii ide o reakciu imunitného systému, ktorá môže postihnúť celý organizmus, zatiaľ čo pri intolerancii ide len o neschopnosť tráviaceho traktu spracovať laktózu. Alergia zvyčajne spôsobuje širšie spektrum príznakov a môže byť život ohrozujúca, kým intolerancia postihuje najmä trávenie a priamo život neohrozuje.
Príčina alergie na mlieko
Imunitný systém vytvára protilátky (IgE) proti bielkovinám kravského mlieka. Pri každom kontakte s mliečnou bielkovinou dôjde k uvoľneniu histamínu a ďalších látok, ktoré spustia alergickú reakciu v tele. Aj malé množstvo mlieka alebo mliečneho výrobku môže u alergika vyvolať reakciu.
Príčina intolerancie laktózy
V tomto prípade nejde o imunitu, ale o nedostatok (prípadne zníženú aktivitu) enzýmu laktáza v tenkom čreve. Laktáza štiepi laktózu na jednoduchšie cukry, ktoré telo vie vstrebať. Ak je laktázy málo, nestrávená laktóza prechádza do hrubého čreva, kde ju začnú rozkladať črevné baktérie. Tento fermentačný proces spôsobuje tvorbu plynov a ďalších látok, čo vedie k typickým tráviacim ťažkostiam. Príčinou intolerancie môže byť genetická výbava (primárna laktózová intolerancia sa často rozvíja s vekom, keď telo prirodzene znižuje tvorbu laktázy), alebo môže byť sekundárna - napríklad po poškodení črevnej sliznice pri celiakii, Crohnovej chorobe či ťažkej črevnej infekcii.
Príznaky alergie na mlieko
Alergická reakcia na mliečnu bielkovinu sa môže prejaviť do pár minút až hodín po požití.
Príznaky laktózovej intolerancie
Objavujú sa zvyčajne 30 minút až 2 hodiny po konzumácii potraviny obsahujúcej laktózu. Keďže ide o neznášanlivosť v tráviacom trakte, symptómy sú výlučne tráviaceho charakteru: silné nadúvanie a pocit plnosti v bruchu, bolesti a kŕče v podbrušku, hlasné škvŕkanie v črevách, výrazná plynatosť, hnačka (často vodnatá), prípadne riedka kašovitá stolica. Iné prejavy: afty v ústach alebo celkový pocit únavy. Intenzita symptómov závisí od množstva skonzumovanej laktózy.
Diagnostika alergie na mlieko
Základom sú alergologické testy. Najčastejšie sa robí kožný prick test, pri ktorom sa na predlaktie kvapne kvapka alergénu (mliečneho extraktu) a drobným vpichom sa zanesie pod kožu. Ak je človek alergický, do 15 minút sa v mieste vpichu objaví začervenaná svrbivá reakcia (pupen). Doplnkovo alebo alternatívne sa môže vyšetriť krv na prítomnosť špecifických IgE protilátok proti kravskému mlieku. V niektorých prípadoch sa pristupuje k eliminačno-expozičnému testu - pacient sa na určitý čas vyradí všetky mliečne výrobky zo stravy a sleduje sa, či príznaky ustúpia; následne sa mlieko opäť zavedie a sleduje sa, či sa ťažkosti vrátia.
Diagnostika laktózovej intolerancie
Na potvrdenie intolerancie laktózy existuje vodíkový dychový test. Pacient ráno nalačno vypije nápoj s určitou dávkou laktózy a potom v pravidelných intervaloch dýcha do prístroja, ktorý meria množstvo vodíka vo vydychovanom vzduchu. Ak sa laktóza v čreve nestrávi, baktérie ju fermentujú a uvoľňuje sa vodík, ktorý sa vstrebáva do krvi a v pľúcach ho vydychujeme. Okrem tohto dychového testu sa môže vykonať aj laktózovo-tolerančný test, pri ktorom sa po vypití laktózy v pravidelných intervaloch meria hladina glukózy v krvi.
Liečba alergie na mlieko
Základom je prísna eliminačná diéta - úplne vyradiť mlieko a všetky mliečne výrobky z jedálnička. Treba dávať pozor aj na skryté zdroje mliečnej bielkoviny v potravinách. V domácnosti je vhodné zaviesť oddelené riady či priestory na prípravu jedla, aby nedošlo ku kontaminácii. V prípade náhodného požitia alergénu má alergik pri sebe často antihistaminikum alebo adrenalínové pero pre pohotovú pomoc.
Liečba laktózovej intolerancie
Pri intolerancii laktózy nemusí byť diéta až taká prísna. Úplné vylúčenie mliečnych výrobkov často nie je nutné - záleží od individuálnej tolerancie. V praxi to znamená, že si otestujete svoju toleranciu. Okrem diétneho prístupu existuje aj pomôcka vo forme enzýmových tabliet (laktáza), ktoré si vezmete pred jedlom obsahujúcim laktózu. Enzým pomôže štiepiť laktózu a vy tak dané jedlo znášate lepšie.
Riziká unáhleného vyradenia mlieka zo stravy
Mlieko a mliečne výrobky patria medzi významné zdroje viacerých živín, a ak ich úplne vylúčime, musíme tieto živiny získať inde. Nedostatok vápnika je asi najznámejším rizikom - mlieko je hlavným zdrojom vápnika v našej strave a jeho nekonzumácia môže časom viesť k oslabeniu kostí a zubov. Okrem vápnika sa v mliečnych produktoch nachádza aj množstvo vitamínov a minerálov.
Alternatívy mlieka a mliečnych výrobkov
Ak trpíte alergiou na mlieko alebo intoleranciou laktózy, nemusíte sa vzdať svojich obľúbených jedál. Existuje množstvo alternatív, ktoré vám umožnia vychutnať si ich bez nepríjemných následkov:
- Bezlaktózové mlieko: bolo v procese výroby zbavené laktózy.
- Rastlinné alternatívy mlieka: ovsené, ryžové, kokosové a iné.
- Tvrdé syry: majú menej laktózy ako čerstvé syry.
- Tablety s laktázou: môžete užiť pred jedlom, ak viete, že budete konzumovať laktózu.
Histamínová intolerancia (HIT)
Histamínová intolerancia je stav, pri ktorom telo nedokáže efektívne odbúravať histamín, čo vedie k jeho nadmernému hromadeniu v organizme. Histamín je prirodzene prítomný v rôznych častiach tela a zohráva dôležitú úlohu v imunitných reakciách, tráviacom systéme a v regulácii nervových procesov. Normálne sa histamín rozkladá enzýmami, najmä diamínoxidázou (DAO).
Príznaky histamínovej intolerancie
Príznaky môžu byť veľmi rôznorodé a často pripomínajú alergické reakcie: vyrážka, červené fľaky na koži, bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, nevoľnosť.
Diagnostika a liečba histamínovej intolerancie
Diagnostika zahŕňa meranie hladiny histamínu v krvi a aktivity enzýmu diamínoxidáza (DAO). Lekári často odporúčajú eliminačnú diétu. Liečba vyžaduje komplexný prístup a zameriava sa na zmiernenie príznakov a úpravu životného štýlu.
Potraviny s vysokým obsahom histamínu
Pri histamínovej intolerancii je dôležité vyhýbať sa potravinám bohatým na histamín, ako sú fermentované potraviny, alkohol, syry, údeniny, paradajky a čokoláda.