Krátko po narodení sa u novorodenca objavuje prvá „reč“ - v neverbálnej podobe. Robí rôzne grimasy, všimnete si rôzne druhy plaču, ktorými komunikuje svoje potreby, mení sa mu výraz tváre v snahe vyjadriť nielen potreby (hlad, kakanie, prítomnosť rodiča), ale aj emócie (strach, frustráciu, spokojnosť) a reakcie na zmyslové podnety (pohladenie, vôňa rodiča). Rodičia sa učia tieto spôsoby komunikácie interpretovať, dieťatko počúvať a reagovať. Celkovo sa mozog u dieťaťa rapídne rozvíja v prvých 3 rokoch života, veľmi preto závisí na interakciách s okolím, vrátane vás, rodičov. Aké sú teda míľniky, ktoré by ste mali u svojho 21-mesačného dieťaťa sledovať, a kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc? Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o vývoji reči, jazyka a motorických zručností u 21-mesačných detí, ako aj praktické tipy, ako podporiť ich rast a rozvoj.
Rozdiely medzi oneskorením jazyka a reči
Na úvod je dôležité rozlišovať medzi oneskorením jazyka a oneskorením reči. Mgr. Lívia Hozlárová, klinická logopedička, vysvetľuje: „Jazyk je systém znakov, pravidiel (gramatických, lexikálnych), ktoré používame na vyjadrenie našich myšlienok a komunikáciu. Môže mať písanú, hovorenú a posunkovú formu. Reč je zase konkrétna forma jazyka, jeho realizácia v praxi, motorický akt.“
- Oneskorenie jazyka sa prejavuje neschopnosťou porozumieť jazyku a pomalším vývojom reči. Môže zahŕňať afáziu (problémy s rečou a porozumením spôsobené poranením mozgu) alebo problémy so sluchovým spracovaním (dieťa nevie spracovať význam zvukov).
- Oneskorenie reči znamená, že dieťa nesprávne vyslovuje slová a zvuky, neformuje plynulo slová a vety, alebo je jednoducho pozadu oproti rovesníkom.
Deti môžu mať problémy aj s receptívnou zložkou reči (nerozumejú abstraktným slovám, zložitým vetám) alebo s expresívnou zložkou (nedokážu skladať slová dokopy, poznajú ich, ale nevedia sa nimi vyjadrovať).
Príčiny oneskorenia reči a jazyka
Ak ste premýšľali, prečo sa u vášho dieťaťa objavilo oneskorenie, príčin môže byť viacero. "Vývin reči a jazyka ovplyvňujú napríklad na začiatku prenatálne podmienky, perinatálne a postnatálne. Vývin mozgu ovplyvňuje rizikové tehotenstvo, ťažkosti počas tehotenstva, prekonané choroby počas tohto obdobia, následne pôrod - prirodzený alebo cisárskym rezom. Aj faktory ako či bolo dieťa počas pôrodu pridusené, následné postnatálne podmienky - ako sa adaptovalo na prostredie."
Vývin reči je tiež úzko spojený s motorickým vývinom. Je dôležité, aby si dieťa prešlo všetkými štádiami vývinu - napr. aby nepreskočilo štádium štvornožkovania. Ovplyvňuje ho aj spoločenské prostredie, v ktorom sa nachádza, napr. sú rodičia dostatočne vyladení na dieťa? Venujú mu dostatok pozornosti? Komunikujú s ním? Urýchliť vývin reči sa nedá, nakoľko je to niečo, čo má každé dieťa vrodené. Môžeme mu len správnou komunikáciou dopomôcť a stimulovať správnym smerom jeho vývin reči.“
Prečítajte si tiež: Sprievodca vývojom 11-mesačného dieťaťa
Míľniky vo vývoji reči a jazyka u 21-mesačného dieťaťa
Logopédi používajú tabuľky vývinu reči alebo Laheyovej metódu na hodnotenie reči dieťaťa. V týchto tabuľkách je uvedené, na akej úrovni by mala byť reč dieťaťa v určitom mesiaci života, aká by mala byť slovná zásoba, na akej úrovni syntax a gramatika jazyka (napr. 18-mesačné dieťa má mať slovnú zásobu najmenej 50 slov, začína tvoriť krátke dvojslovné vety, môže ešte používať spojenie gesta a slova na vyjadrenie vety). Ak sa dieťa voči svojim rovesníkom oneskoruje o 6 mesiacov, hovoríme o oneskorenom vývine reči, ak o viac ako 6 mesiacov, tak o narušenom vývine reči. Môže sa jednať o samostatný problém (teda dieťa má ťažkosti len s rečou) alebo môže ísť o symptóm inej primárnej diagnózy (napr. autizmus, ADHD, rôzne genetické ochorenia a pod.),“ upozorňuje ďalej logopedička.
U 21-mesačného dieťaťa môžete očakávať:
- Rozširovanie slovnej zásoby a používanie jednoduchých slov.
- Spájanie dvoch slov do jednoduchých viet (napr. "Mama, daj").
- Porozumenie jednoduchým pokynom a otázkam.
- Ukazovanie na známe predmety a obrázky.
- Napodobňovanie zvukov a slov.
Varovné príznaky, ktoré by ste mali sledovať
Oneskorenie reči si v podstate môžeme začať všímať od 1. roku dieťaťa, keďže vtedy sa majú u detí objavovať prvé slová. Samozrejme v tomto období dosahujú jednotlivé vývinové míľniky deti veľmi individuálne, u niektorého sa môžu objaviť prvé slová v 10. mesiaci, u niektorého v 18. mesiaci. Za oneskorenie reči považujem, ak dieťa je voči svojim rovesníkom oneskorené o 6 mesiacov.
Napr. ak si dieťa v roku nedžavoce, neobjavujú sa u neho prekurzory reči ako spoločná pozornosť, hľadanie predmetu, stálosť predmetu, očný kontakt, uvažovanie o predmete. Ak v 18. mesiacoch nemá slovnú zásobu aspoň 50 slov (počítajú sa aj zvuky zvierat). V 24. mesiacoch netvorí krátke vety, neohýba slová (teda si nezačína uvedomovať gramatiku slovenského jazyka).“
Lekára vyhľadajte, ak dieťa:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- do 3 mesiacov sa neusmieva a nereaguje na vás.
- do 5 mesiacov nereaguje na hlasné zvuky, nevydáva žiadne šťastné a smutné zvuky.
- do 6 mesiacov nehľadá zdroj zvuku - neotáča hlavičku ani ho nehľadá očami.
- do 7 mesiacov nebľaboce, do 11 mesiacov nevyužíva gestá, neimituje zvuky.
- do 10 mesiacov nereaguje akýmkoľvek spôsobom na svoje meno/oslovenie.
- do 12 mesiacov zriedkavo vydáva zvuky, nebľaboce, nevyužíva gestá, neukazuje prstom, aby s vami komunikovalo.
- do 15 mesiacov sa neobjavujú žiadne slová, nerozumie slovám ako „nie“, „papa“ (do 18 mesiacov nemá slovník ani 10 slov, resp. nepovedalo ani svoje prvé slovo), nehovorí slová ako „mama“, „tata“.
- do 2 rokov hovorí len pár slov, alebo zabudlo aj tých pár, čo predtým poznalo, má problémy s porozumením ostatným, s porozumením jednoduchých inštrukcií („poď ku mne“, „kopni do loptičky“).
- do 2 rokov by nemalo už len bľabotať, ale zvuky by sa mali viac podobať na slová, nespája dve slová dokopy, nemá slovnú zásobu ani 25 slov, neukazuje na obrázky ani časti tela napr. keď ich menujete, neodpovedá na otázky verbálne alebo aspoň pokrútením, prikývnutím hlavou.
- do 3 rokov rozpráva menej ako 50 slov a zriedkavo komunikuje a hrá sa s ostatnými deťmi, nie je schopné tvoriť krátke vety, objavuje sa echolália (opakuje frázy v odpoveď na otázku), nepýta si veci ich pomenovaním.
- má slabú artikuláciu alebo vyslovovanie, má problém skladať vety alebo vynecháva slová z viet.
Preventívne prehliadky a čo nepremeškať
Deti majú absolvovať u pediatra či pediatričky 9 preventívnych prehliadok do prvého roku života, potom v 18. mesiaci a následne v 3. roku, potom každé dva roky. Pediater či pediatrička majú na preventívnej prehliadke sledovať psychomotorický vývin dieťaťa, majú k dispozícií vývinový skríning S-PMV, ktorý obsahuje aj otázky ohľadom reči. Takisto majú k dispozícii dotazník TEKOS, ktorý hodnotí aktuálne komunikačné schopnosti dieťaťa a ak dieťa v dotazníku nezíska primeraný počet bodov, má byť odoslané na logopedické vyšetrenie. Môže sa ale stať, že ak dieťa je zdravé, tým pádom navštívi ambulanciu v 18. mesiaci a následne až v 3. roku, čo je dlhý časový úsek a toto obdobie je najcitlivejšie pre vývin reči. Ak dieťa nie je zachytené, začína sa jeho reč „riešiť“ neskoro.“
Čo robiť, ak si všimnete problém?
Akonáhle má matka pocit, že reč jej dieťaťa sa nevyvíja tak, ako by sa mala, už to je prvý varovný signál, že je potrebné sa poradiť s odborníkom. Keďže veľakrát ani my v tomto veku ešte nevieme 100% určiť a predpovedať, ako to bude do budúcnosti s rečou dieťaťa, vieme však poučiť rodiča, zaučiť ho do efektívnych komunikačných stratégii a tým stimulovať reč dieťaťa. Najhoršie je zvoliť vyčkávaci mód, čakať, že dieťa sa „rozhovorí“. Áno, môže sa tak stať, ale nikto nám to nezaručí a ak sa tak neudeje, tak sme stratili niekoľko mesiacov alebo rokov, kedy sa už s dieťaťom na jeho oneskorení mohlo pracovať a malo tak možnosť „dobehnúť“ rovesníkov.
Neskôr, ak sa dieťa oneskoruje v reči od svojich rovesníkov o viac ako 6 mesiacov (teda napr. 3-ročné dieťa hovorí na úrovni jeden a polročného), vtedy už nehovoríme o oneskorení, ale narušení reči a dieťa už nemusí svojich rovesníkov dobehnúť. Jeho rečové schopnosti budú stále slabšie, a v školskom veku sa to môže pretaviť na problémy s učením (dyslexia, dysgrafia a pod.),“ zdôrazňuje Hozlárová význam včasnej intervencie.
Kedy vyhľadať ďalších odborníkov?
Rodič sa môže sám rozhodnúť kontaktovať logopedičku či logopéda bez predchádzajúceho odporúčania pediatričky či pediatra, ak títo nepracujú v rezorte zdravotníctva. Klinická logopedička či logopéd však potrebujú výmenný lístok od pediatričky či pediatra,“ radí ďalej. „Ďalších odborníkov a odborníčky je potrebné navštíviť, ak sa zistí, že dieťa má viac ťažkostí vo vývine. Napríklad audiológ a audiologička v prípade podozrenia na poruchu sluchu, psychológ, psychologička a psychiater a psychiatrička na vylúčenie PVP, ADHD. Dieťa môže byť odoslané aj neurologičke či neurológovi, na imunológiu alebo genetické vyšetrenie.“
Ako rozvíjať jazyk a reč u dieťaťa doma?
Ak dieťa nemá žiadny problém, tak je dôležité s ním správne komunikovať. Spočiatku u najmenších detí používajte krátke, možno aj jednoslovné vety. Postupne hovorte vždy o niečo náročnejšie, ako hovorí ono, napr. ak dieťa tvorí 2-slovné vety, vy naň hovorte 3-slovne. Ak dieťa tvorí dlhé vety, používajte súvetia. Veci a predmety, o ktoré sa zaujíma, mu pomenujte, hovorte, na čo ich používame, ako fungujú. Spočiatku používajte otázky pomenej, nakoľko veľakrát nám dieťa nevie na otázky odpovedať - skúste hovoriť akoby za dieťa - napr. pozerá na džús, nepýtajte sa, čo chceš, ale povedzte zaň „chcem džús“. Tým sa dieťa naučí, ako si má veci vypýtať.“
Prečítajte si tiež: Tipy na stravovanie 7-mesačného dieťaťa
Ďalšie možnosti, ktoré máte doma k dispozícii zadarmo:
- od narodenia využívajte rôzne tóny reči, aby mohlo dieťa imitovať vaše ústa a učiť sa nové zvuky.
- reagujte na snahy dieťaťa komunikovať, pýtať sa, aktívne počúvajte, udržiavajte očný kontakt.
- spoločne sa hrajte.
- recitujte si spoločne detské riekanky a pesničky, asociujte slová v nich so skutočnými predmetmi, činnosťami, osobami, zvieratkami, vyťapkávajte si slová a slabiky.
- pridávajte k hrám a činnostiam slovíčka „ešte?“ „viac?“, aby ste upriamili a udržali jeho pozornosť.
- čítajte dieťaťu, správne artikulujte.
- využívajte jednoduché farebné knihy s obrázkami a veľkými slovami, ktoré vyslovujte, ukazujte prstom, čítajte si spolu (aj zábavné rýmovačky), používajte hračky, ktoré vydávajú zvuky a hrajú pesničky (musia byť však bezpečné, neškodné a čisté, bez častí, ktoré by dieťa mohlo prehltnúť, odtrhnúť, zvuky nesmú byť príliš hlasné).
- popisujte dieťatku, čo práve robíte, ako, popisujte objekty, hračky, oblečenie, časti tela, domácnosť, zvieratká, farby, tvary, čísla, materiály, veľkosti, opakujte slová, ktoré dieťa práve vníma (staňte sa „komentátorom“).
- neskôr nedopĺňajte jeho vety, neopravujte ho - vyslovte však slovo správne, keď naň ukazuje.
- dávajte na výber viacero možností - aby si vedelo vypýtať.
Na čo si dávajte, mamičky, pozor? Ešte jedno malé upozornenie od logopedičky: „V tejto dobe je základným problémom aj priveľa mobilov, tabletov a rôznych elektronických hračiek. Treba sa vrátiť ku klasike - s dieťaťom komunikovať, venovať sa mu, čítať, hrať sa s ním. Zdrojom vývinu reči je sociálny kontext - okolie dieťaťa, raná komunikácia s dieťaťom. Aj na to si ale treba dávať pozor - nemôžeme s 2-ročným dieťatkom komunikovať ako s dospelým, pretože nestíha spracovať v našom prúde slov jednotlivé slová, správne gramatické koncovky. V prvých rokoch života si preto dávajte pozor na rýchlosť reči a dĺžku prehovorov na dieťa. Dieťaťu dajte čas na to, aby sa prejavilo. Nestíha odpovedať na otázky tak rýchlo ako my.“
Čo môžem očakávať od terapie?
Ak zistíte, že vaše dieťatko má predsa len problémy s jazykom a rečou, vedzte, že potrebuje špecifickú pomoc, ktorú mu môže poskytnúť len odborník či odborníčka. Opäť zdôrazňujeme význam včasnej diagnostiky a intervencie: „V prvom rade využívame komunikačné stratégie, ktoré boli opísané vyššie a kopírujeme normálny vývin reči. Snažíme sa dieťa postupne previesť jednotlivými vývinovým štádiami, rozvíjame slovnú zásobu, všetky slovné druhy, gramatiku, tvorbu viet. Každá terapia s dieťaťom je individuálna, šitá na mieru. A rovnako závisí od toho, akú má dieťa primárnu diagnózu, aj tomu terapiu prispôsobujeme,“ dodáva logopedička.
Bilingválna domácnosť a vývin reči
Keď dieťa žije vo viacjazyčnej domácnosti, zvyčajne v bilingválnej (dvojjazyčnej), neznamená malé oneskorenie za tabuľkovými míľnikmi ostatných detí hneď problémy s jazykom či rečou. Vývojové míľniky u týchto detí nemusia byť rovnaké, dosiahnuté v rovnakom veku, než je to u detí učiacich sa len jediný, primárny jazyk. Ak v primárnom jazyku nemá dieťa z bilingválnej domácnosti žiaden problém, menšie oneskorenie riešiť nemusíte. Ak sa vám však zdá, že predsa len sa v reči akokoľvek oneskoruje, neváhajte sa poradiť s odborníkom či odborníčkou.
Motorický vývin 21-mesačného dieťaťa
Počas svojho doterajšieho života je vaše dieťa veľmi aktívne. Pravdepodobne počas celého dňa je väčšinu času na cestách - nevedno kam, ale nezastavuje sa. Jeho obľúbenou činnosťou je horolezectvo cez nábytok, používanie podlahy ako pretekárskej dráhy pri naháňaní sa hore a dole am a späť v plnej rýchlosti, ktorú dokáže vyvinúť. Keďže vaše batoľa nemá odhad a tiež mu chýba zmysel pre vytušenie nebezpečenstva v jeho činnostiach, je na vás, aby ste sa uistili, že je jeho prekážková dráha bezpečná. Uistite sa, že nábytok dieťa nemôže posúvať a že nebezpečné predmety sú udržiavané mimo jeho dosah. Beží už vaše batoľa okolo vás alebo nábytku s istotou? Dokonca sa mu občas môže podariť aj vybrať zákrutu, či nenaraziť do nábytku. Ale nie vždy.
Vaše dieťatko bude chcieť skúšať nové veci neustále a vaše okolie mu kladie nové výzvy na prekonávanie. A to najmä tie, ktoré sa týkajú jeho fyzického vývinu. To znamená, že vás to bude udržiavať neustále bdelých a pripravených zasiahnuť. Nábytok je pre dieťa len ďalšia hračka a príležitosť vyskúšať niečo nové - to znamená, že sa dieťa môže snažiť posunúť stoličku, aby vyliezlo na skrinku apod. Pohovka môže predstavovať trampolínu, rovnako ako posteľ. Zásuvky na skrinke môžu byť pokojne schodmi, ktoré je potrebné prekonať. To, že Vás nenapadne nejaká možnosť, neznamená to, že tu nie. Musíte si uvedomiť, že myslenie dieťaťa nie je myslením dospelého človeka. A aj keď sa snažíte dávať na svoje dieťa pozor nemôžete ho sledovať každú minútu celého dňa. Takže ak máte doma minihorolezca, pokúste sa odstrániť potenciálne nebezpečenstvo - zabezpečte nábytok, ktorý sa môže dať odtiahnuť, udržte nízky nábytok mimo okien, takže vaše batoľa nemôže vyliezť naň a nakláňať sa von apod. Snažte sa však skôr učiť dieťa, čo je vhodné a čo nie - nie zákazmi, ale tým, že mu poskytnete alternatívu prekážkovej dráhy, možnosti na lezenie, aby sa naučilo.
Okolo jedného roku patrí rozvoju chôdze. Niektoré detičky už prvé kroky urobili, niektoré to čaká v najbližších mesiacoch. Po prvých narodeninách už nemáte doma dojča, ale batoľa. V prvom pol roku si bude dieťatko čoraz viac cvičiť chôdzu. Bude vedieť spraviť kroky dopredu, dozadu, zohnúť sa, zodvihnúť si hračku, zastať a ísť ďalej. Všetko sú to činnosti, ktoré si vyžadujú cvik a nastávajú postupne.
Emocionálny vývin a sociálne interakcie
Dieťa sa v emocionálnom vývine posúva stále ďalej. Postupne sa učí ovládať svoje emócie - učí sa ich poznávať, ale to neznamená, že ho ešte neprepadávajú záchvaty zlosti, plaču apod. Tak ako spontánne vyjadruje radosť spontánne vyjadruje aj svoj hnev a frustráciu. Najlepšia vec, ktorú môžete počas záchvatu hnevu vášho dieťaťa urobiť, je zostať pokojný a blízko svojho dieťaťa a počkať, kedy jeho pocit frustrácie odznie. Niektoré dieťatká potrebujú objatie a rameno, na ktorom sa môžu vyplakať, aby sa cítili lepšie. Iným pomôže rozptýlenie inou činnosťou alebo hračkou, ktorú majú pri sebe. Ak ste na verejnom mieste alebo u niekoho na návšteve, vezmite svoje batoľa niekde na pokojné miesto, kde nie je príliš ľudí. Takto dokážete obaja sedieť a počkať, kým sa dieťa neuspokojí a neprestane vyvádzať. Pravdepodobne si postupom času vytvoríte svoje vlastné stratégie prekonávania výbuchov hnevu. Nikdy to však nesmie byť niečo, čo by mohlo byť považované za odmenu - nová hračka alebo sľuby na nový výlet apod. Pokúste sa zachovať si zmysel pre humor - požiadavky vášho dieťaťa môžu byť rovnako zábavné ako aj frustrujúce - ktorý Vám pomôže udržať sa nad vecou, najmä v tých situáciách, kedy budete mať vy sami chuť začať plakať a hodiť sa o zem. Dieťa sa učí tým, že kopíruje správanie ostatných - v tomto veku dospelých ľudí okolo neho. Keď sa dieťa upokojí pokojným hlasom mu vysvetlite - veľmi stručne, prečo je tento typ správania nesprávny.
Rovnako sa však tiež môže začať prejavovať agresívne voči ostatným deťom alebo aj vám tým, že udrie, uhryzne a tlač do ostatných. Batoľatá často začínajú robiť tieto veci ako druh experimentu, aby zistili, akú reakciu vyvolajú vo svojom okolí.
Hry a hračky pre 21-mesačné dieťa
Dieťatko je veľmi zvedavé a tiež sa rado učí nové veci. Najvhodnejšie sú pre neho hračky, ktoré mu umožňujú predstierať: hračkárska pokladňa a peniaze, telefóny, hračkárske taniere, hrnce, príbor, hračkárske jedlo, oblečenie, vlaky a autíčka, bábiky a detské kočíky. Sú to hračky, s ktorými je možné robiť viac ako jednu činnosť a nebuďte prekvapení ak sa hračkársky kočiarik zmení na závodné auto apod. Hračky na zvládanie a zlepšovanie motorických zručností: bábiky s gombíkmi a zipsmi, kocky všetkých typov, detské verzie farebných plastových stavebných tehál, skladačky. Akčné hračky: trojkolky, lopty a, ak máte priestor a rozpočet na to: mini preliezky a rebriny so žinenkou. Hudobné hračky: bubny, tamburíny, xylofóny, činely. Knihy: vaše dieťa ich nikdy nemôže mať príliš veľa! Jednoduché knihy s jednoduchými obrázkami - leporelá, gumené knihy do vody, knihy s príbehmi o zvieratkách - napr. macko Pu apod. Musíte tiež rátať s tým, že dieťa si môže svoje nové zúbky ostriť aj na knihách a dobre sa do nich zahryznúť.
Rutina a stravovacie návyky
Dieťa stále nie je zrelé, aby sa vedelo orientovať v čase - to čo mu pomáha a udržiava tak jeho svet bezpečným a stály je rutina. Preto sa pokúste udržiavať si stály čas na jedenie a na spánok. Tak bude môcť Vaše dieťa predvídať, čo sa deje a bude sa môcť na to tešiť. Rutina vám uľahčí život. Ak vaše batoľa vie, čo príde, pravdepodobne sa stretnete s jeho menším odporom voči aktivitám. Pravidelný spôsob vykonávania určitých činností Vám tiež pomôže pripraviť sa na každý ďalší deň. Pomocou rutiny pomôžete tiež u svojho dieťaťa rozvíjať jeho zručnosti. S vašou pomocou si môže vybrať a obliecť oblečenie, umývať a vysušiť si ruky alebo si vyčistiť zuby. Zvykne si to robiť v určitom čase každý deň, a to mu pomôže opakovane vykonávať rovnaké úkony. Pre dieťa rutina znamená bezpečnosť. Nemusíme byť ale úplne rigidní - to znamená do detailu udržiavať všetky úkony. Čo je najdôležitejšie pre dieťa? To, že sa veci dejú v podstate v rovnakom slede viac či menej rovnako každý deň. Víkendové časy spánku a ranného prebúdzania, ktoré sú zhruba rovnaké ako v pracovných dňoch tiež pomôžu zachovať rutinu dňa.
Mnohým deťom sa v tomto veku menia stravovacie návyky. Dieťa sa stáva v jedle omnoho prieberčivejšie. Zrazu robí scény ak má jesť niečo, čo v minulosti jedlo úplne normálne. Rovnako sa môžu vyvinúť u dieťaťa rôzne maniere - napr. môže vyžadovať, aby sa jedlo navzájom na tanieri nedotýkalo apod. Tento stav je prechodným. Môže sa tiež stať, že vaše dieťa odmieta jesť úplne. Skúste byť trpezliví a udržiavať pokoj, aj keď sa cítite frustrovaní. Nemeňte náhle jedálniček vášho dieťaťa - nové jedlá mu ponúkajte postupne a po malých častiach. Dieťa môže odmietať jedlo len z toho dôvodu, že sa mu nepáči jeho farba, konzistencia alebo aj vôňa. To môže byť dôvodom jeho odmietania a tvrdenia, že toto jedlo nemá rado aj keď ho nikdy predtým nejedlo. Nepomáha racionálne vysvetlenie ani presviedčanie. Opäť pomáha zachovať si humor a nesnažiť sa bojovať s dieťaťom o každé sústo. Nie je dobré z jedla urobiť nástroj konfrontácie. Dieťa sa naučí, že týmto spôsobom Vás môže držať v šachu. Treba sa len ubezpečiť, že dieťa počas dňa zjedlo aspoň niečo. Väčšinou dieťa už nepotrebuje jesť až tak veľa ako predtým - ak rastie a vyvíja sa normálne tak má pravdepodobne dostatok jedla pre svoju potrebu. Ak máte strach o rast a vývin svojho dieťaťa poraďte sa so svojím pediatrom. Dieťa, aby sa privyklo na nové jedlo musí ho ochutnať viackrát. To znamená, že mu ho môžete ponúkať opakovane pri ďalších príležitostiach. Štúdie dokázali, že niektoré batoľatá musia dostať nové jedlo viac ako desaťkrát, než ho prijmú a začnú ho jesť. Stravovacie návyky by sa mali postupne upravovať ako dieťa rastie a vyvíja sa - u niektorých detí to môže byť až počas puberty.