Priblížme si životný príbeh Jozefa Majského, kontroverzného podnikateľa, ktorého meno rezonovalo v slovenskej spoločnosti najmä v 90. rokoch. Jeho príbeh je plný zvratov, od podnikateľských úspechov až po pád na dno spojený s odsúdením za rozsiahle tunelovanie.
Posledná Rozlúčka s Jozefom Majským
Jozefa Majského pochovali v Slávičom údolí v Bratislave. Veľkoprivatizér z deväťdesiatych rokov Jozef Majský (†78) podľahol ťažkej chorobe, vydýchnuť naposledy mal v nedeľu popoludní v Národnom onkologickom ústave v Bratislave. Rodina sa ho rozhodla pochovať v hlavnom meste, posledná rozlúčka prebehla v piatok v Slávičom údolí. Do domu smútku, ktorý má na cintoríne komorné rozmery, pustili len najbližšiu rodinu, medzi nimi boli synovia Jozef, Erik a dcéra Eva. Medzi smútiacimi sme si všimli milionára Alexandra Rozina staršieho, Gabrielu a Karola Rumanovcov, manažéra Adriany Sklenaříkovej Mira Šimoniča, bývalú Miss Karolínu Čičátkovú, onkológa Jozefa Dolinského, fitnestrénera Janyho Landla, ktorý roky tvoril pár s Majského dcérou Evou, či veľkopodnikateľovu exmanželku Dianu Dubovskú, neskôr Štrofovú. Bývalá životná partnerka zosnulého milionára priniesla kyticu bielych ruží a zostala stáť pred domom smútku ako zvyšok verejnosti. S Jozefom Majským sa najbližší rozlúčili pesničkou od Andreu Bocelliho. Truhlu mal Jozef Majský presne v štýle, ktorý mal za života rád. Z masívneho lakovaného dreva a ozdobenú ornamentami. Náhrobný kameň, ktorý mu prichystala rodina, však predčila očakávania - zosnulému podnikateľovi dali vyrobiť náhrobok s jeho bustou.
Jozef Majský: Cesta na Vrchol a Pád
Majský bol označovaný za jedného z prvých oligarchov na Slovensku, podporoval a sponzoroval viacero politických strán ako HZDS či SOP. Nakoniec ho odsúdili za tunelovanie BMG Invest a Horizontu Slovakia.
Ing. JUDr. Jozef Majský sa narodil 15.5.1946 v Hlohovci. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú a Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pred rokom 1989 pracoval ako učiteľ, neskôr ako námestník v strojárskej fabrike OBAL, š. p. v Novom Meste nad Váhom, od roku 1982 až do roku 1990 ako námestník riaditeľa v bratislavskej Matadorke. Po novembri 1989 založil spoločnosť SIPOX Holding a so 40 firmami, ktoré vlastnil, sa stal jedným z prvých slovenských veľkopodnikateľov. Stretnutie novinárky a spisovateľky Ivany Havranovej s Jozefom Majským, s človekom a podnikateľom, ktorý prešiel traumou policajného vyšetrovania a dvojročným väzením, dalo podnet na vznik tejto knihy. Podnikanie, privatizácia, rodina, ženy, kauzy Horizont a BMG, väzenie, poľovačky, médiá a politici - to sú hlavné témy ich rozhovorov. Na priame otázky autorka dostáva odpovede, ktoré ešte v médiách nezazneli. Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala v denníku Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov (Maxisuper, Slovenský Bulvár, Lišiak a ďalšie). Je autorkou štyroch kníh poviedok a troch románov. Ing. JUDr. Jozef Majský sa narodil 15.5.1946 v Hlohovci. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú a Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pred rokom 1989 pracoval ako učiteľ, neskôr ako námestník v strojárskej fabrike OBAL, š. p. v Novom Meste nad Váhom, od roku 1982 až do roku 1990 ako námestník riaditeľa v bratislavskej Matadorke. Po novembri 1989 založil spoločnosť SIPOX Holding a so 40 firmami, ktoré vlastnil, sa stal jedným z prvých slovenských veľkopodnikateľov. Stretnutie novinárky a spisovateľky Ivany Havranovej s Jozefom Majským, s človekom a podnikateľom, ktorý prešiel traumou policajného vyšetrovania a dvojročným väzením, dalo podnet na vznik tejto knihy. Podnikanie, privatizácia, rodina, ženy, kauzy Horizont a BMG, väzenie, poľovačky, médiá a politici - to sú hlavné témy ich rozhovorov. Na priame otázky autorka dostáva odpovede, ktoré ešte v médiách nezazneli. Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala v denníku Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné.
Detektív Majský: Kriminálne Príbehy a Vyšetrovania
-Dom detektíva Majského-Detektív Majský miloval spánok. Zbožňoval sny, ktoré ho dostali ďaleko od jeho reálneho života, kde na každom kroku čakal nejaký problém alebo zložitý prípad. Najhoršie bolo, že inak už žiť nevedel a preto neznášal, keď ho niekto zobudil pred tým ako zazvonil budík. Takýto prípad nastal jeden jesenný deň, keď o pol šiestej ráno zazvonil telefón. „DO BOHYNE!“ zvrieskol na celý byt. „Čo tu kričíš, Gabriel. Zdvihni to, nech nezobudí aj susedov na konci ulice,“ ozvala sa v polospánku jeho manželka Júlia a obrátila sa mu chrbtom.Keď telefón zazvonil po tretíkrát, detektív Majský zdvihol slúchadlo a ozval sa s podráždeným tónom. „Áno?!“„Gabriel, vstávajte, máme tu niečo zaujímavé pre vás.“Detektív Majský hneď spoznal hlas - bol to jeho šéf, Marek Uhorský. Keď volal takto skoro ráno, muselo ísť o niečo dôležité a to ho ešte viac vyviedlo z miery. Naposledy sa to stalo pred troma rokmi, keď sa našli zavraždené deti Ignáca Serváta. Na ten prípad nemal dobré spomienky. Veľa driny, potu a celé mesiace mal migrénu. Nanajvýš sa páchateľ do dnes nenašiel a prípad sa uzavrel ako nevyriešený. Dúfal, že sa niečo podobné už nikdy nebude opakovať.„Čo sa deje, pán Uhorský?“ povedal detektív Majský a snažil sa potlačiť v sebe hnev. „Máme tu prípad, ktorý si žiada vaše skúsenosti. V byte číslo 9 na ulici Rúfusa Šípku sa našlo telo bez hlavy. Správkyňa bytu tvrdí, že to je jej nájomník, Daniel Hora.“Keď to Gabriel započul, jeho tlsté telo zalial pot a nervy začali hrať symfóniu výbuchu. Prsty na voľnej ruke zaboril celou silou do matracu a pokúsil sa v sebe udržať zlosť. „Rozumiem, pán Uhorský, už som na ceste,“ povedal so zaťatými zubami, okamžite položil telefón a z nervov zajačal. „Do kravy aj s takýmito debilnými prípadmi!“„Kľud, Gabriel, čo sa rozčuľuješ?“ prehovorila jeho manželka s menej zaspatým hlasom. „Našlo sa telo bez hlavy a zase to hodili mne, krista, toto bude zase peklo,“ chytil sa za hlavu, ktorá ho začala bolieť a začal premýšľať, kde si dal tabletky proti migréne. „Si detektív, čo si čakal? Že budeš hľadať stratené mačky? Pekne choď makať, z niečoho musíme zaplatiť hypotéku. Keď to vyriešiš, dostaneš odmeny a my ju konečne môžeme splatiť skorej,“ rozrušene nahúkala Júlia na svojho manžela a vybrala sa do kuchyne.Detektív Majský pokrútil hlavou, utrel si čelo vzorovanou vreckovkou, ktorá bola uložená na nočnom stolíku a začal vytáčať číslo Karola Mrzutého. Musel zavolať svojmu podradenému a vernému kolegovi, aby pre neho prišiel.„Dobré ráno, šéfe, čo sa deje?“ zdvihol milým hlasom Karol Mrzutý.„Karol, hneď vstávaj a dôjdi po mňa. Máme veľký problém!“ naliehal detektív Majský.„Čo sa stalo šéfko?“„Čaká nás mŕtvola bez hlavy.“„Čože? Tak to je pecka! Už letím,“ zaryčal Karol do telefónu až Gabrielovi zaľahlo v ušiach.„To nie je darček pod stromček, Karol. Hlavne tu buď do polhodiny!“ povedal podráždene detektív Majský.„Za dvadsaťpäť minút som tam,“ euforicky dodal Karol a zložil telefón.Detektív Majský neznášal Karolove zanietenie pre zložité prípady, keby bol v jeho veku, tak by si hľadal niečo iné. Teraz už bolo pozde, musel sa s tým zmieriť a v tom mu pomáhali tabletky.Karol Mrzutý bol presný. Prešlo dvadsaťpäť minút a pred domom detektíva Majského sa ozval klaksón. Gabriel si stihol dať sprchu, prehltnúť dve tabletky proti migréne, zjesť dve vajíčka, ktoré mu nachystala manželka a akurát si dával nohavice, keď započul klaksón. „Len nech počká, človek bez hlavy nám neutečie,“ povedal s úsmevom a potešil sa, že Karolovi kúsok klesne úsmev z čakania. Manželka len vypúlila oči a pokrútila hlavou. Prešlo ďalších pätnásť minút a Karol cez zarosené okno uvidel ako sa k nemu blíži veľké červená vianočná guľa v uniforme. Po tichu sa nad tým pousmial. Často si svojho šéfa predstavoval ako vianočnú guľu alebo ako vypasené prasa. Tuční ľudia mu prišli strašne smiešni. „Kde to bude, šéfe?“ povedal Karol, keď jeho vedúci nasadol do auta.„Ulica Rúfusa Šípku deväť, ale choď okolo nejakej benzínky, musím si dať kávu, kvôli tebe som ju nestihol a nemôžeš si dať ten klaksón tichšie, však si zobudil polku ulice,“ zašomral detektív Majský.„Vykonám!“ povedal Karol, aj keď si myslel opak, naštartoval auto a vydali sa za novým prípadom, ktorý im prinesie nielen drinu a pot, ale aj hrôzu.-Byt číslo 9 na ulici Rúfusa Šípku-Gabriel s Karolom zbadali majáky dobrých päťsto metrov pred cieľom ich cesty. Detektív Majský si popíjal kávu a utieral pot bavlnenou vreckovou. Karol sa už nevedel dočkať, aké dobrodružstvo ho čaká. Vždy bol taký. Už ako dieťa miloval záhady. Mal prečítaných všetkých Sherlockov Holmesov a Agathu Christie. Prípad detí pána Serváta prežíval opačne ako jeho šéf. Miloval, keď našli ďalšiu stopu, či dôkaz, no nakoniec ho sklamalo, že ho šéf uzavrel ako nevyriešený, pritom tam videl potenciál. Žiaľ, nechcel odporovať vedúcemu, no keď sa on stane detektívom, tak ten prípad vyrieši. Mal ešte pár nápadov, o ktorých detektív Majský nechcel ani počuť. „Zdravím vás, Gabriel,“ ozval sa pán Uhorský z dverí, keď uvidel, že detektív Majský vystúpil z auta.„Dobré ráno, pane,“ ozval sa nasilu-milo.„Poďte dnu, ukážem vám telo a pani správkyňa čaká na váš výsluch. Nikto z mojich ľudí nemá toľko skúseností ako vy a tak som zakázal každému, aby sa s ňou rozprával. Je to váš prípad, tak nechcem aby vám ho ktokoľvek maril,“ povedal veliteľ Uhorský a zakýval rukou na svojho detektíva. Gabriela Majského z tejto informácie oblial pot a Karol zase chytil červeň na lícach od nadšenia.Telo bez hlavy ležalo v pivnici v mrazáku. Na sebe malo hnedý oblek a celé bolo ostriekané od krvi. Gabriel sa neho pozrel len letmým okom a hneď si pred ústa priložil premočenú vreckovku, no Karol pri ňom stál dobrých päť minút. Prezeral všetky zákutia a hľadal akúkoľvek stopu až kým ho jeho šéf neodvolal k výsluchu jediného svedka.Správkyňa Andrea Pistáciová ich čakala vo svojom byte. Bola oblečená v teplákoch, sedela na stoličke a od nervozity klopala nohou o podlahu. Detektív si k nej priložil stoličku a sadol si. Karol sa postavil vedľa neho a vytiahol zápisník a pero.„Povedzte nám, ako ste našli telo?“ detektív Majský začal výsluch.Správkyňa Andrea si povzdychla a spustila. „Dnes ráno som šla upratať pivnicu ako zvyknem každý týždeň. Bežne sa toho mrazáku nedotýkam, nemyslite si,“ urobila zvláštne gesto rukou, „dokonca mi to pán Hora zakázal. Vraj tam skladuje vzácne semiačka, ktoré musia mať stálu nízku teplotu.“„Prepáčte, že vám do toho skáčem. Bol pán Hora bol botanik?“ prerušil ju Karol.„To neviem, nikdy sa mi s tým nezdôveril. Sem-tam spomenul, že musí ísť do laboratória, tak som brala, že je nejaký vedec,“ odpovedala pani Pistáciová.„Dobre, pokračujte. Karol, buď ticho. Výsluch vediem ja,“ povedal detektív Majský a zamračil sa.„Takže, kde som to skončila? Už viem. Dnes ráno sa mi zdal mrazák akýsi špinavý, tak som ho začala utierať a neopatrením som ho otvorila. Neviete si predstaviť, čo to bol za šok, keď som tam uvidela Pána Horu a ešte bez hlavy, bože,“ pozrela sa do hora a prežehnala sa.„Prepáčte, ale ako ste vedeli, že je to on, keď nemal hlavu?“ znovu ju milým tónom zastavil Karol a detektív Majský sa opäť na neho zamračene pozrel.„Kvôli jeho oblečeniu. Stále nosil tie hnedé, kaki, saká a čudné farebné kravaty. Nikdy som nikoho iného nevidela takto sa obliekať.“„Karol, píš si - musíme overiť identitu. Oblečenie nám nebude stačiť. Pani Pistáciová,“ otočil hlavu ku svedkyni, „ako by ste opísali pána Horu? Mal nejakých nepriateľov alebo nasraté milenky?“ povedal unudene detektív Majský.„Pán Hora bola veľmi tichý a tajnostkársky človek. Nikdy mi veľa toho nepovedal, platil nájom načas, tak som sa do neho nestarala. Keď som s niečím chcela pomôcť, tak mi furt odvrkol, že má prácu v laboratóriu a už ho nebolo,“ povedala nahnevane Andrea Pistáciová.„Čiže neviete, či mal nejakých nepriateľov?“ spýtal sa detektív Majský.„To neviem. Často za ním chodil jeho kolega Herman, aspoň tak sa mi predstavil. No, nikdy som nepostrehla, žeby viedli spolu nejakú hádku. Vždy sa len zavreli v byte a potom spolu niekde odišli, zrejme do toho laboratória,“ povedala pani Pistáciová.„Karol, píš si - zistiť, kde pán Hora pracoval a kde býva jeho kolega Herman. Musíme ho navštíviť,“ povedal detektív Majský a Karol si všetko poctivo zapísal.„Čiže agresívne milenky môžeme tiež vylúčiť,“ povzdychol si detektív Majský a utrel si vreckovkou pot.„Keď to spomínate, dávnejšie tu mával ženské návštevy, no pred mesiacom prestali,“ zamyslela sa Andrea.„Vravíte ženské návštevy?“ napojil sa detektív Majský.„Asi som sa zle vyjadrila, myslela som našu kaderníčku Anežku, čo má svoj butik cez ulicu. Asi polroka sa často stretávali, občas som počula aj to oné, však viete čo, no pred mesiacom som ju videla nahnevanú odchádzať preč a od vtedy sa tu neukázala.“„Karol, píš si - vypočuť kaderníčku Anežku. Kde ju nájdeme?“ „Ak vyjdete na ulicu, pôjdete doprava na koniec ulice a na druhej strane uvidíte taký malý domček s nápisom - Kaderníctvo u Anežky, tak tam ju isto nájdete. Vidíte ten melír, ona mi ho robila,“ Andrea Pistáciová začala zvláštne obracať hlavou.„To stačí, pani Pistáciová. Ešte ste nevideli niekoho podozrivého?“ opýtal sa nervózne detektív Majský. „Už nie, aj to som sa čudovala, že mal vôbec takú sympatickú priateľku a pán Herman mi bol vždy nesympatický. Bol hrozne chudý a vysoký. Vyzeral ako obrovská mŕtvola. Ešte aj tie spadnuté líca, ach, až ma trasie, ak si na neho spomeniem,“ zatriasla sa.„Dobre, to mi zatiaľ bude stačiť, dajte mi kľúče od jeho bytu, pôjdeme sa pozrieť, čo skrýva,“ povedal detektív Majský a natiahol ruku.Pani Pistáciová odišla do druhej miestnosti, asi minútu tam s niečim buchotala a vrátila s kľúčmi. „Nech sa páči, no ja s vami nepôjdem.“„To ani nemôžete,“ pokrútil tučným prstom pred jej hlavou, „Karol, poď, nech to už máme za sebou,“ povedal detektív Majský a pomaly sa začal štverať zo stoličky. Byt otvárala chodba, v ktorej im do nosa vbehol plesnivý pach. Majský si hneď dal kapesník pred ústa a začal zhlboka dýchať. Karol bez váhania pokračoval ďalej. Kuchyňa bola ako po krvavom výbuchu. Na stole bol obrovský fľak od krvi, na zemi ležala zakrvavená pílka a všade boli rozhádzané sáčky a igelity. Na dreze boli rozliate čudné fialové tekutiny, ktoré kvapkali na podlahu. Smrad bol tak neúnosný, že ani Karol to dlhšie nevydržal a vrátil sa k šéfovi. „Zavolaj sem expertov, nech to celé prehrabú. Kriste, ja mám dosť,“ povedal detektív Majský a vybehol na chodbu.Karol sa vydal za ním. „Do boha aj s takýmito prípadmi, poďme preč,“ odpľul si Majský na podlahu. „Skočíme za tou kaderníčkou a ty mi cestou povieš, čo si videl v tej miestnosti.“Trvalo ešte dobrých päť minút, kým sa vydýchal a pohol. Karol sa len usmieval a bez rečí nasledoval svojho vedúceho.-Kaderníctvo u Anežky-Pani Pistáciová neklamala, kaderníctvo bolo presne tam, ako opísala. Taktiež mala pravdu v tom, že to bol taký malý domček. Gabriel Majský na nič nečakal, vošiel dnu bez klopania a rovno oslovil mladé dievča s dlhými blond vlasmi a kaderníckou zásterou. Karol ostal vonku, vytiahol telefón a začal zisťovať informácie.„Vy ste Anežka?“ vyblafol detektív.Kaderníčka Anežka vypúlila na tlstú postavu oči, položila nožničky na priečku pri veľkom skle a povedala, „áno, som, potrebujete niečo?“„Výborne, som detektív Majský a musím sa s vami v súkromí porozprávať.“„Môžem vedieť, z akého dôvodu?“ čudovala sa Anežka.„Týka sa to vášho bývalého priateľa, pána Hory.“„Čo ten debil urobil? Ach…,“ pokrútila hlavou, utrela si ruky o zásteru a vykročila, „poďme teda vonku.“ Karol dokončil všetky telefonáty a netrpezlivo ich čakal vonku. Detektív Majský robil pomalé a ťažké kroky. Anežka len prekrúcala očami a začínala byť nervózna. Keď dorazili ku Karolovi, Anežka od nedočkavosti prehovorila, „už mi konečne poviete, čo sa stalo tomu debilovi?“„Nemám dobré správy. Pán Hora je mŕtvy a nás v prvom rade zaujímalo, či nemal s niekým konflikty?“Anežka ostala ako zmrznutá, vo vnútri bojovala s emóciami, no navonok sa ich snažila potlačiť. Robila všetko pre to, aby si udržala kamennú tvár, no jedna slza jej i napriek úsiliu ušla. Vydýchla si a povedala, „čo sa stalo, prosím vás?“„To zatiaľ nevieme, preto by sme boli vďační za spoluprácu a za odpoveď na položenú otázku,“ povedal odmerane detektív Majský. Karolovi to nedalo, chytil ju za ruku, pozrel sa jej do očí a povedal, „viem, že je to ťažké, ale každá informácia nám môže veľmi pomôcť.“Anežku teplo z Karolovej ruky upokojilo a tichým hlasom prehovorila „Daniel, teda pre vás pán Hora, nemal žiadnych nepriateľov. Všetok čas trávil so svojím kumpánom v tých ich experimentoch. Preto som sa s ním aj rozišla. Nemal vôbec na mňa čas,“ hlas sa jej zvýšil. „Už som to dlho nevydržala a radšej som ho nechala, nech si robí svoje hókusy-pókusy. Evidentne ho to viac bavilo ako ja.“ Anežka to nevydržala a rozplakala sa. Karol ju okamžite pritiahol k sebe a podal jej papierovú vreckovku.Detektív Majský prevrátil očami a nenechal sa zastaviť, „čo nám viete povedať o jeho kumpánovi, bol to pán Herman?“ Anežka si utrela slzy a trasľavým hlasom prehovorila, „áno, je to on.“ „Kde sa stretávali? Bolo to v tom ich laboratóriu?“ spýtal sa Majský.„Že laboratórium…,“ Anežka sa odtiahla od Karola a pousmiala sa cez slzy. „To je len obyčajný skleník, kde si pestuje, či vlastne pestoval, svoje kvietky.“„Kde to je?“ „Neviem presne ako sa volá tá ulica, je to na konci mesta, za tou opustenou budovou, kde sa stalo to nešťastie…“ Anežka sa opäť rozplakala a Karol ju znovu pritlačil k sebe.„Myslíte budovu na Drevenej ulici, kde za ňou sú dlhé a nekončené lúky?“„Áno, tam to bude,“ prehltla slinu, „ešte si spomínam, že často spolu chodili do Vladovho domu, no tam som nikdy nebola.“Karol to už nevydržal a pokúsil sa zastaviť výsluch. „Ďakujeme pekne, veľmi ste nám pomohli. Už vás necháme na pokoji. Nech sa páči, naša vizitka, kebyže si na niečo spomeniete,“ podáva Karol vizitku do trasúcich rúk Anežky. „Ešte raz ďakujeme pekne za informácie, dovidenia,“ povedal Karol milým tónom a objal ju ešte raz.„Dovidenia a dajte sa dokopy,“ povedal odmerane Majský.Anežka ostala na ulici ešte päť minút bojovať s plačom. Detektív Majský sa s Karolom vybrali spolu k autu. Vtedy Karolovi zazvonil telefón.„Áno…hmm, výborne, píšem si,“ vytiahol dotazník a začal si písať nejakú adresu. „Hmm, výborne ďakujem,…áaa, áno, počúvam,“ pár sekúnd nastalo ticho. „Tak to je veľmi čudné. Ďakujem za info, nazdar,“ ukončil Karol telefonát.„Tak spusti.“„Takže, máme adresu kolegu Hermana, a k tomu jednu veľmi zvláštnu informáciu.„Čo sme u hádankára? Však to vyklop,“ odfrkol Majský.„Na ten byt je kopec sťažností na hluk, ale nie na ľudský, ale zvierací. Vraj tam susedia často počuli rôzne zvieracie zvuky. Nielen psy a mačky, ale aj niečo čo nevedeli rozlíšiť. Policajti to zatiaľ riešili iba upozornením, pretože, keď tam dorazili, tak už tam bolo ticho a dnu ich nechcel nikdy pustiť,“ povedal nadšene Karol.„To bude dobrá hovadina, ale preveriť to musíme, ach,“ povedal Majský a sadli si do auta.
Prečítajte si tiež: Vojvodkyňa Kate a štvrté dieťa: Klebety vs. realita
Majského Vnučka v Centre Pozornosti
Zatiaľ čo Jozef Majský chradne vo väzení, jeho vnučka si užíva dedove zárobky. Nie je to tak dávno, čo sa Jozef Majský (74) po dlhoročných ťahaniciach dostal za mreže. Jeho kauza tunelovania BMG a Horizontu je názorným príkladom, ako môže človek padnúť z absolútneho vrcholu na absolútne dno. Majského po šestnástich rokoch súdnych priekov odsúdili na deväť rokov odňatia slobody. Senát Najvyššieho súdu zamietol v júli jeho odvolanie. Platí teda rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z roku 2015, ktorý mu vymeral deväť rokov. Base sa chcel Majský možno vyhnúť lekárskymi posudkami. Zavrel sa v Prahe na psychiatriu, kde ho česká polícia vypátrala a odviedla na Pankrác. Zatiaľ čo si Majský momentálne zúfa v predbežnej väzbe v Česku a Slovensko čaká na jeho vydanie, jeho rodina sa so situáciou vyrovnáva po svojom. Žiadne dramatické zrútenie. Veľkopodnikateľova vnučka Nicole tieto prázdniny trávila vo vrtuľníku svojho otca Jozefa Majského mladšieho a posielala usmiate pozdravy. Je už pyšnou držiteľkou licencie na pilotovanie vrtuľníka. Naposledy si ním zaletela do Slovinska.
Luxusný Životný Štýl
Aby žili v blahobyte„Sú veci, ktoré sa za peniaze kúpiť nedajú. Len za väčšie peniaze,“ vyjadril sa svojho času pre médiá korunový miliardár Jozef Majský. Keď zarobil prvé veľké peniaze, zmenil si pôvodné priezvisko Marhuľa na Majský. A majetkom, ktorý získal predovšetkým ako privatizér cez firmu SIPOX Holding a neskôr aj ako spolumajiteľ neslávne známych skrachovaných nebankoviek, sa hrdil, kade chodil. Nadštandardným životným štýlom sa prezentujú aj jeho deti. Slabosťou jeho syna Jozefa Majského mladšieho sú špičkové autá, rád lieta vrtuľníkom, ktorý užíva aj jeho dcéra Nicole. Model Eurocopter EC 120 Colibri s imatrikulačným znakom OM-MAY v oranžovom vyhotovení v týchto mesiacoch lieta krížom-krážom vzdušným priestorom na Slovensku, ale aj za hranicami.
Stretnutie vo Vzduchu
Stretla kamaráta Vnučka zatvoreného Majského podľahla ako kopa mládežníkov po celom svete sociálnym sieťam. Aplikácia Instagram jej slúži na to, aby na dennej báze prispievala fotografiami a videami svedčiacimi o pôžitkoch jej života. Pred niekoľkými dňami sa jej stala bizarná situácia, ktorú možno niektorí poznáte. Počas letu stretla vo vzduchu svojho kamaráta. Čierny a oranžový vrtuľník leteli vedľa seba ako dve spriaznené duše. Navzájom sa natáčali, lebo keby nebolo videa, nikto by tejto príhode neuveril. Náhodné stretnutie v oblakoch absolvovala Majská so synom jedného z predstaviteľov finančnej skupiny J&T Petra Korbačku. Ten užíva čierny vrtuľník z tej istej dielne ako Majský mladší, líšia sa imatrikulačným znakom. Ceny takýchto strojov sa pohybujú okolo milióna eur. Korbačkov dom na bratislavskej Kolibe má vybudovaný aj heliport, čo svedčí o vysokej frekvencii lietania.
Nová Kariéra?
Nový džob? Vnučka odsúdeného Majského a syn finančníka Petra Korbačku svoju „schôdzku“ zverejnili. Svorne pristáli na trávniku, kde nakrútili finálne video, aby všetci videli, ako ukážkovo sú dva Eurocoptery zaparkované. V prípade Nicole nie je výraz zlatá mládež podľa nášho zdroja najvhodnejší. „Teraz dostala prácu v Ríme, v nejakom centre pre vesmírny výskum. Je naozaj múdra, šikovná a samostatná. Od pomenovania zlatá mládež má naozaj ďaleko,“ prezradil nám rodinný známy. Tak či onak, Jozef Majský starší, ktorý rodine zabezpečil pohodlný život, si teraz nemôže ani na internete pozrieť, ako si príbuzenstvo užíva plody jeho práce.
Prečítajte si tiež: Rozchody a Nové Začiatky
Prečítajte si tiež: Úspechy Zlatice Švajdovej Puškárovej