Každý rodič sa teší na prvé kroky svojho dieťaťa. Je to významný míľnik vo vývoji, ktorý signalizuje rastúcu samostatnosť a schopnosť objavovať svet. Avšak, čo ak má vaše dieťa už 13 mesiacov a ešte nechodí? Je to dôvod na obavy? Tento článok sa zaoberá príčinami oneskorenia chôdze u 13-mesačných detí a ponúka rady, ako postupovať.
Individuálny vývoj dieťaťa
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a vyvíja sa vlastným tempom. Niektoré deti začnú chodiť skôr, iné neskôr. Priemerný vek, kedy deti začnú chodiť, je okolo 12 mesiacov, ale je úplne normálne, ak dieťa začne chodiť aj neskôr, napríklad v 14 alebo 16 mesiacoch.
- Normálny rozsah: Deti sa spravidla naučia samostatne chodiť do 18. mesiaca.
Príčiny oneskoreného nástupu chôdze
Existuje niekoľko dôvodov, prečo dieťa v 13 mesiacoch ešte nemusí chodiť. Niektoré z nich sú:
- Individuálne tempo vývoja: Niektoré deti sa jednoducho vyvíjajú pomalšie ako iné.
- Opatrnosť: Niektoré deti sú opatrnejšie a potrebujú viac času na to, aby sa cítili isté pri chôdzi.
- Nedostatok istoty: Dieťa môže mať nedostatok istoty a potrebuje viac povzbudenia a podpory.
- Slabé svaly: Dieťa môže mať slabšie svaly na nohách a potrebuje ich posilniť.
- Zdravotné problémy: V zriedkavých prípadoch môže byť oneskorenie chôdze spôsobené zdravotnými problémami, ako sú neurologické alebo svalové poruchy.
Čo robiť, ak má vaše 13-mesačné dieťa problémy s chôdzou?
- Konzultácia s pediatrom: Ak máte obavy, je dôležité konzultovať s pediatrom. Lekár posúdi vývoj dieťaťa a vylúči prípadné zdravotné problémy.
- Podpora a povzbudzovanie: Podporujte a povzbudzujte dieťa v jeho pokusoch o chôdzu. Chválte ho za každý úspech, aj ten najmenší.
- Bezpečné prostredie: Vytvorte pre dieťa bezpečné prostredie, kde sa môže voľne pohybovať a skúšať chodiť bez obáv z pádu.
- Podlaha: Podlaha, po ktorej dieťa chodí, by nemala byť mäkká ani pružná. Nenacvičujte chôdzu na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke.
- Pomôcky: Používajte pomôcky, ktoré dieťaťu pomôžu pri chôdzi, ako sú napríklad odrážadlá, chodítka alebo stabilné hračky na kolieskach.
- Cvičenie: Pomôžte dieťaťu posilniť svaly na nohách pomocou jednoduchých cvičení, ako je napríklad dvíhanie nôh alebo chôdza po špičkách.
- Hra: Urobte z učenia chôdze zábavnú hru. Hrajte sa s dieťaťom hry, ktoré ho motivujú k pohybu a chôdzi.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak dieťa nezačne chodiť do 18. mesiaca, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Pediatrička môže odporučiť neurologické vyšetrenie, ktoré vylúči alebo potvrdí prípadné neurologické alebo svalové poruchy. V niektorých prípadoch môže byť potrebná terapia Vojtovou metódou alebo iné formy rehabilitácie.
Čo už vie povedať dieťa v 13. mesiaci?
Od 1. roka sa batoľa naučí priemerne tri nové slová mesačne. Spočiatku môže mať jediné slovíčko viac významov - zároveň opisuje človeka, zviera, vec, ale aj ich vlastnosti. Mňau môže byť aj mačka, aj zvuk, ktorý zvieratko vydáva. Drobec väčšinou dokáže pomenovať najbližších rodinných príslušníkov, niektoré obľúbené predmety a činnosti. Možno budete spočiatku zmätení a chvíľu vám potrvá, kým pochopíte, čo váš miláčik vlastne chce povedať. Rodičia a batoľatá si však rýchlo nájdu vlastnú formu komunikácie. Jazykové porozumenie, slovná zásoba a sociálna komunikácia sa neustále rozvíjajú. Batoľa v 13. mesiaci rozumie základným každodenným slovám a primerane na ne reaguje - na požiadanie zdvihne rúčku, zloží si čiapku, natiahne nôžku. Hoci rýchlo napreduje v komunikačných zručnostiach, niekedy ho frustruje vlastná neschopnosť vyjadriť všetko, čo chce. Vtedy môže reagovať mrzutosťou, plačom, hnevom.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Ako sa vyrovnať s obdobím vzdoru?
Dieťa sa vo veku 13. mesiacoch stáva samostatnejšie, dokáže odlíšiť seba od svojej matky, zameriava sa na vonkajšie prostredie, ale aj svoje pocity. Väčšinou je pozitívne naladené a má radosť z objavovania, avšak občas sa môže prejaviť separačná úzkosť a strach z odlúčenia od matky. Pri skúmaní okolia sa batoľa ubezpečuje, že je rodič v dosahu. Drobec začína aktívne chodiť a trénuje si rovnováhu. Samozrejmosťou sú pády, avšak dieťa treba povzbudzovať, aby sa znova postavilo a kráčalo. Jemnú motoriku môžete v tomto veku rozvíjať kreslením. Slovná zásoba sa v tomto veku rýchlo rozširuje, dieťa rozumie tomu, čo hovoríte a komunikuje vlastným jazykom, gestami i naučenými slovami. Žiaľ, drobec aj napriek rozvíjajúcim sa komunikačným zručnostiam nevie vždy vyjadriť, čo chce, preto sa uňho môžu striedať emócie. Z usmiateho šťastného dieťaťa sa razom stane zúriace. Obdobie osamostatňovania a individualizácie dieťaťa pokračuje, preto sa stále môžu vyskytovať prejavy separačnej úzkosti (krik a plač, utiahnuť, odmietanie jedla, hier). Dieťa testuje hranice - svoje aj rodičov. Začína si presadzovať veľmi dôrazne svoju vôľu a nezriedka sa objavujú počiatky žiarlivosti.
- Nevyčítajte si: Nevyčítajte si, že ste vo výchove spravili chybu, a neberte vzdor dieťaťa osobne. Touto fázou autonómie musí prejsť každý človiečik.
- Zostaňte pokojní: Zostaňte pokojní, trpezliví a priateľskí. Riešte jednotlivé situácie podľa ich závažnosti.
- Zistite príčinu: Zistite, v čom je problém. Prečo si drobček odmieta obuť topánočky?
- Pozitívne prostredie: Budujte pozitívne prostredie, v ktorom dominuje áno a v ktorom len zriedka musíte povedať nie.
- Empatia: V prípade výbuchu hnevu, odporu, plaču či iných negatívnych emócií si kľaknite k dieťaťu tak, aby ste sa mu pozerali do očí. Chyťte ho za rúčky a potichu sa mu prihovárajte.
Prečítajte si tiež: Tipy na stravovanie 7-mesačného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Separačná úzkosť