Je bežné, že rodičia sa obávajú, keď ich dieťa často ochorie. Tento článok poskytuje komplexné informácie a rady pre rodičov, ktorí sa stretávajú s touto situáciou, a pomáha im pochopiť, čo robiť, keď je ich dieťa často choré.
Úvod
"Naše dieťa je často choré. A keď je choré, sme doma dva týždne. Už to trvá niekoľko mesiacov a skoro každý mesiac máme dáky sopeľ alebo kašeľ. Je to v poriadku? Nemali by sme ísť na nejaké imunologické vyšetrenie?" Takýto úvod, plus-mínus vždy rovnaký, som počula už niekoľkokrát. Je mi jasné, že ešte veľmi veľakrát ho počuť budem. A ešte veľmi veľakrát budem musieť položiť maminke, či ockovi niekoľko nasledujúcich otázok, ktoré si kľudne položte, ak máte pocit, že úvodné slovo sa týka aj vás 😉.
Prečo sú deti častejšie choré?
O tom, že detičky bývajú vo všeobecnosti choré častejšie než dospelí, už zrejme viete. Deti sa totiž rodia s neúplne vyvinutou imunitou. Buduje sa a silnie postupom času, no musí sa vysporiadať aj s rôznymi „nástrahami“ v podobe ochorení. Týka sa to predovšetkým detí, ktoré trávia čas v kolektívoch, napríklad v jasliach, škôlke či škole. U takýchto detičiek sa zvyšuje šanca na infekciu rôznymi vírusmi a baktériami.
Choroba ako tréning
Druhá a asi ešte podstatnejšia vec je, že nikto učený z neba nespadol. Presne tak isto ani náš imunitný systém nebude vedieť, čo s vírusmi a baktériami pri jeho prvom intenzívnejšom nápore z ich strany. Tak, ako aj vy ste niekoľkokrát spadli a postavili sa, kým ste sa naučili chodiť (a naučili ste sa chodiť, aj keď to nebolo zo dňa na deň; stálo vás to pomerne veľa námahy a asi tak rok spevňovania jednotlivých svalových skupín), tak aj náš imunitný systém potrebuje choroby na to, aby sa naučil s nimi pracovať/bojovať/vysporiadať sa s nimi. To znamená, že, či sa vám to páči alebo nie, deti choroby potrebujú. Ak nebudú choré, nenaučia sa byť zdravé. Každá jedna choroba je tréning a po každej jednej chorobe je organizmus odolnejší a pripravenejší na tú ďalšiu.
Kedy by ste mali spozornieť?
Ak má dieťa do veku 5 rokov 6-8 krátkych infekcií ročne, spravidla to nie je dôvod na paniku. Pokiaľ ich zvládne bez výrazných komplikácií, v rámci domácej liečby a s ľahkým priebehom, ide o bežnú súčasť vývoja imunitného systému.
Prečítajte si tiež: Úzkosť a Diéta: Súvislosť
Zvýšenú pozornosť imunite dieťaťa je potrebné venovať aj v týchto situáciách:
- závažný priebeh ochorení, ktoré si vyžadujú opakovanú antibiotickú liečbu alebo hospitalizáciu,
- dieťa sa pomaly zotavuje z bežných ochorení (viac ako 7-10 dní) alebo príznaky sa opakovane vracajú,
- infekcie často prechádzajú do komplikácií, ako sú zápaly stredného ucha, prínosových dutín alebo pľúc,
- dieťa pôsobí dlhodobo unavene, má nízku energiu alebo vykazuje nezvyčajnú letargiu,
- vzhľadom na svoj vek dieťa nemá dostatočný prírastok na hmotnosti alebo raste.
Čo robiť, keď je dieťa choré?
Choré dieťa je dieťa, ktoré prejavuje niektoré z príznakov akejkoľvek choroby. Inak povedané, nejaví sa nám ako zdravé.
Príznaky choroby
- celkové zmeny správania: strata nálady, hravosti, nezáujem o okolie, únava až apatia, nechuť do jedla prípadne jeho odmietanie
- zvýšená teplota alebo horúčka
- prechladnutie: nádcha výtok z nosa kašeľ, bolesti hrdla, červené slzavé oči, bolesti hlavy
- bolesti brucha, vracanie, hnačka
- vyrážky na koži
Režim chorého dieťaťa
- Choré dieťa má byť doma. Dieťa aj s miernymi príznakmi ochorenia musí ostať doma. Takéto dieťa v žiadnom prípade nedávajte do škôlky alebo školy, nepatrí na detské ihrisko, do detských kútikov, ani na záujmové aktivity, na výlet k starým rodičom, do prírody alebo nákupného centra. Dieťa nesmie ani na vianočné besiedky, koncerty, vystúpenia - akokoľvek sa na ne pripravovalo a tešilo.
- Choré dieťa s akútnymi príznakmi je zdrojom infekcie pre svoje okolie - v rámci možností chráňte najmä zraniteľných členov domácnosti (dojčatá, seniori, onkologickí pacienti).
- Choré dieťa má mať kľudový režim. Čo najviac času by malo dieťa tráviť v posteli, v teple. Je potrebné udržať ho v pokoji čítaním rozprávok, hraním spoločenských hier, rozhovormi, počúvaním príbehov a pesničiek, a v tomto čase pokojne aj pozeraním rozprávky v televízii. Limitujte však čas pri obrazovkách mobilov, tabletov a počítačov.
- Choré dieťa má byť pod dozorom dospelej známej a zodpovednej osoby. Podľa veku dbajte, aby bola dostupná pomoc dospelej osoby, príznaky sa môžu vystupňovať a celkový stav dieťaťa sa zhoršiť.
- Choré dieťa má mať zvýšený príjem tekutín. Podávame akékoľvek tekutiny - vodu, riedené ovocné šťavy, čaj, rehydratačný roztok. Tekutiny nemajú byť horúce. Keďže dieťa v čase choroby potrebuje viac energie, sladeným nápojom sa nevyhýbame. Vhodnou tekutinou je aj mäsovo-zeleninový vývar. Deti v začiatočných fázach ochorenia často trpia nechutenstvom a tekutiny je často jediným zdrojom energie. Ak ochorenie sprevádza aj horúčka, hnačka alebo vracanie, straty tekutín sú ešte väčšie. Pozor na dehydratáciu.
- Choré dieťa sa má liečiť dostatočný čas. Doba liečby a teda doba, počas ktorej má dieťa dodržiavať režim chorého je minimálne 48 hodín po poklese teploty, alebo do doby určenej lekárom. Dieťa musí byť doma najmä počas celej doby užívania antibiotík.
Dôležitosť doliečovania
Pre dieťa je nevyhnutná aj dostatočná doba doliečovania (rekonvalescencia). Podľa imunológov je ideálne, aby trvala minimálne tak dlho, ako samotná choroba. Počas tejto doby je potrebné vyhnúť sa náročným aktivitám, fyzickú aktivitu zvyšovať postupne, dbať na dostatočný pitný režim, dopriať dieťaťu dostatok oddychu a ak je to možné, vyhýbať sa miestam, kde sa zdržuje veľa ľudí.
Kedy navštíviť lekára?
Ak by však vaše dieťa malo opakované zápaly priedušiek, časté laryngitídy, zápaly stredného ucha, zápaly pľúc, časté a opakované horúčnaté stavy v trvaní viac dní s potrebou pravidelnej liečby liekmi na horúčku, vtedy už je zdvihnutý prst. Takisto nie je v poriadku, ak nám dieťa chrápe, aj keď už je zdravé, ak dlhodobo dýcha ústami alebo, ak máme pocit, že kričí, či zle počuje (ak predtým počulo normálne). Za takých okolností sa treba dožadovať hlbšieho vyšetrenia, návštevy otorinolaryngológa.
Liečba bez antibiotík
Väčšina chorých detí pri prechladnutí alebo ochoreniach dýchacích ciest nepotrebuje antibiotiká. Nepodávajte svojmu dieťaťu svojvoľne antibiotiká ani iné lieky na lekársky predpis, pretože také lieky dostali susedia alebo spolužiaci vášho dieťaťa. Väčšina bežných prechladnutí a infekcií dýchacích ciest je vírusových, a jediné, čo dieťa potrebuje je domáci kľud, dostatok tekutín a zmierňovanie príznakov ako horúčka, nádchu, hnačku, vracanie a podobne. Ak máte o svoje dieťa obavy, kontaktujte svojho lekára.
Prečítajte si tiež: Stravovanie: Čo platí zamestnávateľ?
Psychologický aspekt detských chorôb
Šiestou otázkou sa presúvame k ďalšiemu aspektu detských chorôb a tým je psychika detí. Keďže imunitný systém je úzko prepojený s tým nervovým a hormonálnym, aj naše psychické prežívanie výrazne vplýva na naše zdravie. Ak zažívame psychicky náročné obdobie sme zraniteľnejší. Určite to poznáte na sebe. U detí je to rovnaké.
Treba si uvedomiť, že, ak boli doteraz s vami doma a zrazu majú byť väčšinu dňa bez vás, je to pre ne obrovská zmena. Je to náročné. Pretože v škôlke musia robiť to, čo ostatní, musia sa prispôsobovať, musia sa kontrolovať. Majú nových spolužiakov, niektorých lepších, niektorých, čo im vadia. Musia sa učiť vyrovnať sa s novými situáciami, aké doma nezažívali. Ešte k tomu im chýba maminka, či ocko. A, ak je mama doma s mladším súrodencom, je pre ne ešte nepochopiteľnejšie, prečo oni musia byť v nejakej škôlke. Prečo? Veď mama je doma? Jednoducho v ich malej dušičke je smútok, úzkosť, hnev, neistota a ktovieaké ešte pocity a to všetko vplýva aj na ich fyzické zdravie. Je úplne prirodzené, že spočiatku ľahšie ochorejú. A preto je tiež úplne prirodzené, že z roka na rok budú choré menej. Lebo si na to zvyknú. Začnú sa do škôlky tešiť. Lebo budú mať kamarátov, budú robiť zaujímavé veci. Začnú si to užívať. Začnú byť psychicky v pohode. Prosto psychiku detí treba brať do úvahy a snažiť sa po škôlke dať dieťaťu toľko lásky a trpezlivosti, koľko budeme schopní. Byť s nimi plne prítomní, keď budú s nami. Nech si nás aspoň po škôlke môžu užiť naplno. A tiež im dovoľme vypustiť na nás všetky emócie, ktoré v sebe celý deň tlmili.
Strava a výživa chorého dieťaťa
Obdobie, kedy v dieťatku prepukne nejaké ochorenie, je náročné nielen preň samotné, ale tiež pre rodičov. Okrem lekármi a lekárkami stanovenej liečby vedia účinne a efektívne pomôcť a chorobu skrátiť, či dokonca sa jej vyhnúť - potraviny. To, čo jeme počas obdobia choroby, ale aj mimo nej.
Čo určite NIE a prečo nie
- Živočíšne produkty (mlieko, vajcia a mäsové výrobky): „Živočíšne výrobky sú podstatne ťažšie stráviteľné (mäso je na tom najhoršie) a môžu narúšať acidobázickú rovnováhu organizmu, čo v prípade choroby nie je žiadúce. Predstavujú tiež záťaž na obličky, čo je nebezpečné napríklad v prípade ochorenia močových ciest,“ vysvetľuje príčinu vyradenia týchto produktov z jedálnička v čase choroby Silvia Tylš.
- Vyprážané potraviny: Vyprážané potraviny by v jedálničku malých detí nemali vôbec čo robiť. Napríklad v prípade bolesti hrdla ho iritujú ešte oveľa viac.
- Pikantné a silne korenené jedlá: „Vo všeobecnosti výrazne zaťažujú tráviaci a tým pádom aj imunitný systém,“ komentuje Silvia Tylš. Ak už chcete pridať niečo extra do jedla, aby nemalo monotónnu chuť, zvoľte radšej bylinky - a to sezónne.
- Sladené nápoje, kola aj kofola: Sladené nápoje a koncentrované džúsy nepatria do jedálnička detí, pretože sú presýtené cukrami a sladidlami (ťažko stráviteľné), dráždia hrdlo a miesto, aby dieťa hydratovali, niektoré látky v nich obsiahnuté (kofeín) ho dehydrujú. Ďalej môžu bruško nafukovať, spôsobiť kŕče, prípadne hnačky, ak je imunita oslabená.
- Sladkosti: „Cukor v akejkoľvek podobe je najväčším nepriateľom choroby. Či sa bavíme o kupovaných cukrovinách, nápojoch, či doma vyrobených sladených pokrmoch. Cukor podporuje množenie vírusov i baktérií a paralyzuje biele krvinky, ktoré sa starajú o našu obranyschopnosť.
Čo do jedálnička určite zaradiť
Zelenina a ovocie majú tvoriť gro detského jedálnička. Najmä zelenina. Je preto vhodné pripravovať im rôzne typy zeleninových polievok. Používajte hlavne hlúbovú zeleninu (brokolica, kapusta, kel a ružičkový kel, mangold, žerucha), nasekanú najemno, alebo rozmixovanú a krátko povarenú. Je zdrojom látok, ktoré majú protizápalový a antioxidačný účinok.
Ak jesť nechce, nenúťte ho. Pri horúčkach ale dieťa nemusí mať na jedlo chuť. Nenúťme ho jesť - krátkodobý „pôst“ pomáha telu sa lepšie vyrovnať s patogénmi. Detský organizmus má dostatok rezerv, aby sa vedel bez jedla zaobísť približne na 2 dni. Ak aj počas choroby trochu dieťa schudne, nevadí.
Prečítajte si tiež: Výživa chorého dieťaťa
Vzorový jedálniček pre choré deti v závislosti od choroby
- Čo jesť v prípade horúčok: Vhodný je čistý zeleninový vývar alebo bezlepková nesladená obilná kaša doplnená semiačkami: ideálne sú konopné, ľanové, tekvicové, ktoré obsahujú veľa zinku. Odporúča sa sezónne ovocie, žiadne citrusy či iné exotické ovocie, ani maliny, černice - zapálené hrdielko môžu ešte viac podráždiť. Základom je polievka, zeleninová so strukovinou, vývar z kostí so zeleninou (bez mäsa), krémová zeleninová polievka. Odporúčam zaradiť dostatok hlúbovej zeleniny, výborná je napr. brokolica nielen v polievke, ale aj v plackách či len tak naparená so zemiakmi.
- Čo jesť v prípade chrípok alebo kašľa: Pri chrípke, kašli a nachladnutí dochucujte dieťaťu čajík šťavou, sirupom alebo extraktom z čiernej bazy.
- Čo jesť v prípade žalúdočných problémov: Ak dieťa vracia alebo má hnačku, podávajte mu po lyžičkách sladený a mierne osolený čaj , ktorý telu vráti minerály a energiu stratenú vracaním či hnačkou. Pri hnačke podávame podusené jabĺčko alebo banán - pektín z jablka stolicu zhutňuje. Ryžová a ovsená kaša odľahčujú tráviaci trakt, napomáhajú tomu, aby sa žalúdok a črevo rýchlejšie zotavili.“ Dôležitá je aj pomalá postupnosť - začnite napríklad najskôr len odvarom z bielej ryže, postupne prejdite na kašu z bielej ryže, potom ovsenú kašu, podusené jablko, mrkva a banán.
Ako zabaviť choré dieťa?
Keď dieťa maróduje, trpíme spolu s ním a prajeme si, aby mu bolo zase lepšie a vrátil sa nám ten náš výmysleník. Akonáhle sa mu ale uľaví a naše prianie sa splní, nastáva nový problém. Ako udržať neposedníkov v pokoji, aby sa choroba naozaj poriadne vyliečila?
Aktivity pre choré deti
- Pohrabte sa v spomienkach: Vyberte staré albumy s fotografiami. Užívajte si zábavu a spoločne sa zasmejte nad fotkami otecka v čase, keď ešte nosil plienky, alebo napríklad nad vašou snímkou, ktorá bola zhotovená vo chvíli, kedy ste bola celá ušpinená od čokolády.
- Kreativite sa medze nekladú: Za vyskúšanie stoja aj najrôznejšie súťaže. Skúste napríklad Bobríka mlčania. Čím dlhšie dieťa vydrží mlčať, tým väčšiu odmenu dostane. Fajn zábava s deťmi v čase choroby je maľovanie, ručná výroba čohokoľvek a práca s plastelínou či hlinou.
- Spoločenské hry: Obľúbená klasika, na ktorú bežne nezostáva čas. Spoločenské hry sú obvykle zdĺhavé, takže si na ne v bežný deň nie vždy nájdete dostatok času. Pri chorobe nastáva ideálna príležitosť. Vyberať môžete medzi didaktickými, náučnými alebo čisto zábavnými hrami.
- Zabavte sa v kuchyni: Choré deti často nemajú takú veľkú chuť do jedle ako zdravé. Niečo málo by ale zjesť mali. Oveľa väčší hlad dostanú potom, čo vám s prípravou obeda alebo olovrantu pomôžu. Zapojte ich do varenia polievky, urobte spoločne nejaký dezert alebo zavarte kompóty a marmelády.
- Obmieňajte aktuálne hračky na hranie: Časť hračiek svojim deťom schovávajte a raz za čas tieto veci vyberte alebo vymeňte za iné. Tak si budú mať stále s čím hrať a zaženú nudu.
- Hry do postele: Urobte z obyčajnej postele neobyčajnú a premeňte ju na bunker. Alebo urobte malej princeznej posteľ s nebesami. Okolo postele rozostavte stoličky a prehoďte cez ne veľkú deku, záclonu či prehoz. Vezmite si baterku, zatiahnite závesy a začnite so skvelou zábavou.
Ako posilniť imunitu dieťaťa?
Budovanie imunity je aj zodpovednosťou rodičov.
„Majú k dispozícií viaceré možnosti. Úplne základné sú opatrenia, ktoré sú často podceňované - dostatočný spánok, vyhýbanie sa stresu a taktiež atmosféra lásky, prijatia a bezpečia v rodine. Široká téma je pestrá a racionálna strava,” prízvukuje detský lekár MUDr. Jozef Serafín.
V téme vyváženej stravy platia podobné pravidlá, ako aj pre dospelých - vitamíny, minerály a antioxidanty sú kľúčové pre správne fungovanie imunitného systému. Pravidelné aktivity vonku, ideálne v prírode, pomáhajú budovať fyzickú kondíciu a imunitu. Pohyb na čerstvom vzduchu zároveň podporuje tvorbu vitamínu D. Napokon, deti často kopírujú správanie rodičov. Ak uvidia, že sami dbáte na zdravý životný štýl, budú ho prirodzene nasledovať.