Úzkosť je prirodzenou súčasťou života, často vyvolaná stresovými situáciami. Avšak, keď sa stane chronickou a paralyzujúcou, hovoríme o úzkostnej poruche, ktorá môže vážne ovplyvniť život človeka.
Úzkosť: Bežný Problém s Hlbokými Koreňmi
Úzkosť je bežná emócia, ktorú zažívame v každodennom živote, napríklad pri strate zamestnania alebo konflikte s partnerom. Niekedy sa však objavuje bez zjavnej príčiny, prejavuje sa ako bezdôvodný strach, svalové napätie, tras, alebo pocit blížiacej sa smrti. Hoci tieto príznaky nemusia signalizovať bezprostredné ohrozenie života, v prípade úzkostných porúch ide o vážne zdravotné problémy, ktoré môžu negatívne ovplyvniť prežívanie a spoločenský život, v extrémnych prípadoch dokonca viesť k invalidite.
Príbeh Anny: Desaťročie v Boji s Úzkosťou
Anna, s ktorou sme sa stretli, trpí úzkosťou už desať rokov. Prvý panický atak zažila ako 22-ročná, keď bola sama doma s dieťaťom. Zrazu jej začalo búšiť srdce, cítila slabosť, tŕpla jej tvár, jazyk a ruky, mala silný tlak na hrudi a nemohla sa nadýchnuť. Myslela si, že má infarkt a že vidí svoje dieťa poslednýkrát. Záchranári infarkt vylúčili a s námietkami o jej pocitoch sa nezaoberali. Dostala Ibalgin a bola poslaná domov s tým, že je zdravá.
Tento príbeh poukazuje na nedostatok povedomia o úzkostných poruchách nielen medzi bežnými ľuďmi, ale aj medzi lekármi a záchranármi. Skutočnosť, že ide o problém "v hlave", neznamená, že nie je vážny. Annin život už roky ovplyvňuje diagnóza F41 - úzkostná porucha. Od prvého záchvatu úzkosti nedokáže normálne fungovať, naplno pracovať a ani sama ostať s deťmi. Bojí sa, že ju opäť prepadne úzkosť a nebude sa môcť o ne postarať.
Anna sa však nevzdala a hľadala odbornú pomoc. Trikrát skončila v nemocnici po záchvatoch, strávila týždne na psychiatriách, kde skúšali rôzne experimentálne spôsoby liečby, ktoré jej však nepomohli. O deti sa musel starať jej manžel. Až po týchto problémoch zistila, aké bežné sú úzkostné poruchy medzi ľuďmi, keď sa jej s podobnými diagnózami priznalo až devätnásť priateľov.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Dnes sa Anna snaží fungovať čo najviac "normálne" s pomocou psychiatričky a psychoterapeutky. Avšak, dostupnosť a preplácanie psychoterapie zdravotnou poisťovňou je na Slovensku zložité, čo vedie k nadužívaniu liekov, ktoré užíva aj Anna. Prvú tabletku dostala od matky po tom, čo ju záchranári odbili s Ibalginom. Až vtedy pochopila, že jej problém je psychický.
Prečo Úzkosť Rastie? Celosvetový Pohľad
Podľa psychiatra Jozefa Hašta je úzkosť bežnou emóciou aj u zdravých ľudí ako reakcia na určité situácie. Často sa vyskytuje spolu s inými psychickými poruchami, najmä s depresiou. Úzkostné poruchy sú celosvetovo časté a patria k najčastejším psychickým problémom. Hašto sa na Slovensku stretáva najčastejšie s panickou poruchou a s agorafóbiou, sociálnou úzkostnou poruchou.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že v roku 2015 trpelo rôznymi úzkostnými poruchami až 264 miliónov ľudí, čo predstavuje nárast o 14,9 percenta za desať rokov. Úzkosťou trpí čoraz viac ľudí nielen v chudobných krajinách, kde ju spôsobuje neistota, ale aj v bohatých krajinách sveta, ako sú USA a krajiny EÚ.
Pacienti s týmito diagnózami pribúdajú aj na Slovensku, a to aj napriek tomu, že životná úroveň rastie a nezamestnanosť klesá. Ide najmä o fóbicko-anxiózne poruchy, iné úzkostné poruchy, reakcie na ťažký stres a adaptačné poruchy. Podľa Zdravotníckej ročenky SR v roku 2018 pribudlo 21 151 osôb, ktorým bola prvýkrát diagnostikovaná nejaká forma úzkosti. Za posledných desať rokov pribudne ročne v priemere 21 184 pacientov s psychickou chorobou, ktorá spadá pod úzkosť. Celkovo bolo v psychiatrických ambulanciách v roku 2018 vyšetrených až 97 365 pacientov s takouto diagnózou, čo tvorí štvrtinu všetkých vyšetrení na slovenských psychiatriách.
Keďže tieto ochorenia sú chronické, podiel ľudí, ktorí nimi trpia, v spoločnosti rastie ročne minimálne o 20-tisíc. Tieto čísla navyše ukazujú iba tých, ktorí vyhľadali pomoc. Väčšina to pravdepodobne nikdy nespraví.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Úzkosť a Depresia na Slovensku: Problém Neliečených Pacientov
Úzkosti a depresie sú na Slovensku najčastejšími psychickými ochoreniami. V roku 1997 nimi trpelo približne 53 percent pacientov. Znepokojujúce je, že väčšina pacientov sa nelieči. Počet ľudí, ktorí potrebujú liečbu, je podľa odhadu epidemiologičky Alexandry Bražinovej asi 851 000 a z nich sa lieči asi 201 000. Počet neliečených pacientov je pri depresii 67 percent a pri úzkosti 84 percent. Problémom je aj to, že väčšina postihnutých sa začne liečiť až po niekoľkých rokoch, často je to desať rokov a viac. Dovtedy sa buď neliečia, alebo sa liečia neefektívne pre rôznorodé somatické ťažkosti spojené s úzkosťou.
História Liečby: Od Bedlamu po Súčasnosť
História liečby duševných ochorení bola dlhá a často krutá. V stredoveku sa verilo, že tvrdé zaobchádzanie, diéta a sociálna izolácia "vyhladujú" narušenú psychiku. Jedným z príkladov je aj nechvalne známy ústav Bedlam.
Bedlam: Symbol Šialenstva a Utrpenia
Ústav Bedlam, pôvodne Rád Svätej Márie Betlehemskej, bol založený v roku 1247 a pôvodne sa staral o chudobných a psychicky chorých. Neskôr sa však stal miestom hrôzy a synonymom šialenstva. V Bedlame boli umiestňovaní nielen schizofrenici a psychopati, ale aj jedinci s epilepsiou a poruchami učenia.
Liečba v Bedlame bola často kontroverzná a krutá. Pacienti boli pripevňovaní na stoličky alebo hojdačky a otáčaní vysokou rýchlosťou, čo spôsobovalo nevoľnosť a inkontinenciu. V 18. a 19. storočí boli pacienti kúpaní v ľadovej vode, hladovali a boli bití. Bežná bola aj izolácia a púšťanie žilou. Mnohí pacienti liečbu neprežili.
V Bedlame sa však liečili aj známe osobnosti, ako architekt Augustus Pugin a zlodejka Mary Frith. Azda najznámejším pacientom bol Daniel, kreslič Olivera Cromwella.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Umenie a Duševné Zdravie: Spojitosť Medzi Kreativitou a Utrpením
Umenie často kráča ruka v ruke s psychickými ťažkosťami. Edvard Munch, Vincent van Gogh a Michelangelo mali svojich démonov, ktorí ich sprevádzali pri práci. William Hogarth zobrazil Bedlam ako ľudskú trosku menom Tom Rakewell v sérii obrazov Rakeov progres. Richard Dadd, trpiaci paranoidnou schizofréniou, strávil v Bedlame dva roky po tom, čo ubodal svojho otca na smrť.
Od Bedlamu k Moderným Metódam: Pokrok v Liečbe
Od otvorenia brán Bedlamu prešlo liečenie duševných ochorení dlhou cestou. Dnes už máme spoľahlivé lieky a terapie. V minulosti bola liečba často ďalšou traumou.
Edvard Munch a Výkrik: Zobrazenie Úzkosti v Umení
Edvard Munch, nórsky maliar a priekopník expresionizmu, sa vo svojej tvorbe často zaoberal témami úzkosti, smútku a smrti. Jeho najznámejšie dielo, Výkrik, je ikonickým zobrazením úzkosti a existenciálnej bolesti.
Výkrik: Ikona Úzkosti
Obraz Výkrik zachytáva kopec Ekeberg a most, ktorý bol v minulosti miestom pre samovrahov. Podľa niektorých zdrojov bol na konci mosta ústav, kde sa liečila aj Munchova sestra trpiaca schizofréniou. V čase, keď Munch dielo namaľoval, sa sám obával, že trpí mentálnou chorobou, ktorá sa v jeho rodine objavila.
Výkrik vznikol na základe autorovho osobného zážitku:
"Išiel som po ceste s dvoma priateľmiSlnko zapadalo, obloha sa sfarbila na krvavú červenúA ja som pocítil akúsi melanchóliuZastavil som saZnehybnel som, na smrť unavenýNad modročiernym fjordom a mestom visela krv a ohnivé jazykyMoji priatelia išli ďalej - zostal som vzaduRoztrasený úzkosťouPocítil som obrovský výkrik prírody."
Štyri Verzie Výkriku
Existujú štyri verzie diela Výkrik, ktoré Munch namaľoval v období 1893 - 1910, a tiež okolo 50 litografií, ktoré boli vytlačené v roku 1895. Každá verzia je originálom, ktorý sa líši najmä farebne.
- 1893, pastel, Munchovo múzeum, Oslo, Nórsko.
- 1893, tempera a ceruzka na kartóne, 91x73,5 cm, The National Museum, Oslo, Nórsko. Najznámejšia verzia.
- 1895, pastel na kartóne, 79x59 cm, súkromná zbierka. Jediná verzia, ktorá bola a je v súkromnom vlastníctve.
- 1910, tempera na kartóne, Munchovo múzeum, Oslo, Nórsko. Táto verzia bola pravdepodobne osobnou kópiou obrazu pre autora po tom, ako najznámejšiu verziu v roku 1893 predal.
- 1895, litografie. Predpokladá sa, že existuje okolo 50 výtlačkov.
Krádeže Výkriku: Príbeh Umenia a Zločinu
Výkrik sa stal terčom dvoch krádeží. V roku 1994 bol ukradnutý z Národného múzea v Oslo, ale bol neskôr nájdený vďaka spolupráci so Scotland Yard. V roku 2004 bol ukradnutý z Munchovho múzea v Oslo spolu s obrazom Madonna. Obrazy boli nájdené až v roku 2006.
Aukcia Výkriku: Rekordná Cena
V máji 2012 bol Munchov Výkrik vydražený v newyorskej aukčnej spoločnosti Sotheby´s za rekordnú sumu 119 922 500 dolárov. Dielo tak zmenilo svojho majiteľa a dnes je v zbierke amerického podnikateľa Leona Blacka.
Edvard Munch: Život Poznačený Tragédiou
Edvard Munch bol nórsky expresionistický maliar, ktorého tvorbu ovplyvnili osobné tragédie - skorá smrť matky, sestry, otca a brata. Od mladosti mal slabú psychiku a chatrné zdravie. Jeho milostný vzťah s Tullou Larsenovou skončil dramaticky, keď sa Munch poranil guľkou z pištole na ľavej ruke.
Po nervovom kolapse v roku 1908 absolvoval liečbu na klinike, po ktorej bola jeho tvorba pestrejšia a menej pesimistická. Počas nacistickej okupácie Nórska bola jeho diela označené za "degenerované" a odstránené z múzeí. Munch zomrel v Nórsku vo veku 81 rokov.