Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je základným pilierom rodinného práva. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto oblasť, od vzniku a trvania vyživovacej povinnosti až po možnosti jej zrušenia či úpravy.
Vznik a trvanie vyživovacej povinnosti
Každý rodič má voči svojim deťom vyživovaciu povinnosť, ktorá vyplýva priamo zo zákona o rodine. Táto povinnosť trvá bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo mimo neho. Dôležité je, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá až do momentu, kým deti nie sú samy schopné sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť sa rozumie schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady.
Rozsah vyživovacej povinnosti
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. To znamená, že čím má rodič vyššiu životnú úroveň, tým vyšším výživným by mal prispievať svojmu dieťaťu. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Často sa rodič bráni tým, že má rôzne výdavky a tak nemá možnosť platiť požadovanú výšku výživného. Zákon o rodine však jednoznačne uvádza, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Dohoda rodičov a súdne konanie
Na výške výživného sa môžu rodičia dohodnúť tzv. rodičovskou dohodou. Je potrebné zdôrazniť, že akákoľvek rodičovská dohoda je neplatná, ak ju neschváli súd a nakoľko súd v prvom rade sa snaží chrániť záujmy dieťaťa, nie každú dohodu schváli. Ak nedôjde k uzatvoreniu dohody medzi rodičmi, je potrebné podať návrh na príslušný okresný súd. V konaní o určenie výšky výživného na dieťa je rodič povinný preukázať výšku svojich príjmov. Ak si nesplní túto povinnosť, platí v zmysle Zákona o rodine domnienka, že jeho príjem je vo výške 20-násobku sumy životného minima. Táto domnienka bola uzákonená z dôvodu ťažkého dokazovania príjmov podnikateľov, resp.
Úspory pre dieťa
Ak to majetkové pomery povinného rodiča umožňujú, je možné žiadať na súde, aby povinný rodič poskytoval maloletému finančné prostriedky na tvorbu úspor (napríklad na prípravu na budúce povolanie). Súd uloží povinnému poskytovať úspory na osobitný účet, ktorý zriadi v prospech maloletého.
Prečítajte si tiež: Výživa matky a dieťaťa
Právo na výživné matky
Zákon o rodine v prípade otca dieťaťa, ktorý nie je manželom matky, priznáva matke dieťaťa právo na náhradu jej výživy. Tým, samozrejme, nie je dotknutá vyživovacia povinnosť takéhoto otca dieťaťa voči samotnému dieťaťu.
Zmena výšky výživného
Ak už raz súd stanovil výšku vyživovacej povinnosti rodiča, neznamená to že sa nedá zvýšiť alebo znížiť. Predtým, ako podáte návrh na súd, je nevyhnutné, aby ste zvážili dôvody, pre ktoré takto chcete postupovať. Nárok na úpravu výživného vzniká, ak sa zmenia pomery na strane rodičov mal. dieťaťa alebo na strane mal. dieťaťa. Vo väčšine prípadov ide o zmenu na strane majetkových pomerov, keď za zmení výška príjmu rodiča alebo opodstatnených výdavkov mal. dieťaťa. Zmena pomerov odôvodňuje úpravu výšky výživného, pričom výsledkom tejto úpravy má byť výživné, ktoré bude vyvažovať životnú úroveň mal.
Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku.
Zrušenie vyživovacej povinnosti
Ak máte vedomosť o tom, že Vaše plnoleté dieťa, ktorému platíte výživné, je schopné sa samostatne živiť, máte nárok požiadať o zrušenie vyživovacej povinnosti. V spoločnosti je zakorenená mylná domnienka že, keď dieťa dovŕši 25 rokov už mu nemusia platiť výživné.
Dohoda s dieťaťom
Najprv je vhodné sa pokúsiť dohodnúť na zrušení výživného. Dohoda a komunikácia s dieťaťom je vždy lepšia pre zachovanie dobrých vzťahov ako aj pre ďalšie konanie pred súdom. Dohodu odporúčame uzavrieť v písomnej forme.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Problémy s komunikáciou
Pokiaľ dieťa odmieta komunikovať, napr. z dôvodu dlhodobého odlúčenia, tak povinný rodič má problém vôbec zistiť, či jeho vyživovacia povinnosť trvá alebo nie. Školy nie vždy takéto informácie poskytujú, pokiaľ je dieťa plnoleté. Zostáva teda jediná možnosť, a to pokúsiť sa zistiť potrebné informácie od dieťaťa.
Písomná výzva
Odporúčame písomne vyzvať dieťa listom, v ktorom ho požiadate, aby Vám predložilo potvrdenie o návšteve školy za účelom posúdenia jeho nároku na výživné. Vzniká logická otázka, či dieťa je povinné rodičovi na takúto výzvu odpovedať. Podľa nášho názoru táto povinnosť vyplýva z §43 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa je povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu. Či už dieťa zašle odpoveď alebo nie, tak táto písomná výzva má aj význam vo vzťahu k náhrade trov konania na súde. Pokiaľ povinný rodič nemal inú možnosť ako podať návrh na súd, tak súd pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov konania na túto výzvu prihliada.
Zánik vyživovacej povinnosti
Z citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov trvá do tej doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. Ide o najobvyklejší dôvod zániku vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu patriaci k dôvodom, ktoré nepôsobia samy o sebe, ale iba ako podklad pre rozhodnutie súdu. Podmienka stanovená pre zrušenie vyživovacej povinnosti určenej rozhodnutím súdu je v zákone definovaná ako schopnosť dieťaťa samo sa živiť. Táto schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej hranice, konkrétne ani na dosiahnutie plnoletosti, dokonca ani na ukončenie urč.
Neplnenie vyživovacej povinnosti
Zanedbanie povinnej výživy je v zmysle Trestného zákona dokonca trestným činom. Zanedbanie povinnej výživy je v zmysle Trestného zákona dokonca trestným činom za predpokladu, že povinný si neplní vyživovaciu povinnosť najmenej tri mesiace v období dvoch rokov a nakoľko tento môže byť spáchaný aj z nedbanlivosti, je irelevantné, či si je, alebo nie je vedomý porušovania tejto povinnosti. Zanedbanie povinnej výživy ako trestný čin nie je viazané na vek, a teda možno sa ho dopustiť bez ohľadu na to, či ide o dieťa maloleté, alebo plnoleté.
Možnosti vymáhania výživného
Ak sa bývalý partner zdržiava v cudzine, musíte alimenty vymáhať prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Máte v zásade viacero možností. Či už možnosť podať trestné oznámenie na ktorejkoľvek polícii bez ohľadu na trvalý pobyt, alebo u prokurátora, alebo má už vaše plnoleté dieťa možnosť vymáhať dlžné výživné v exekučnom konaní na podklade vykonateľného súdneho rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody, v ktorej sa váš bývalý manžel zaviazal alebo bol zaviazaný platiť výživné. Podanie trestného oznámenia a vymáhanie výživného prostredníctvom exekučného konania sa navzájom nevylučujú.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Náhradné výživné
Mamička, ktorej bývalý partner neprispieva na deti, môže požiadať štát o náhradné výživné. Problém je, že najprv musí alimenty vymáhať - sama a najmenej tri mesiace. Štát by automaticky zaplatil žene výživné a potom by štát na seba prevzal povinnosť viesť príslušný spor s človekom, ktorý neplatí výživné.
Podmienky nároku na náhradné výživné
- rodič povinný platiť neplní vyživovaciu povinnosť najmenej 3 mesiace v rade a
- exekučné konanie trvá najmenej 3 mesiace
- dieťa má trvalý pobyt na Slovensku a zdržiava sa tu, výnimkou je štúdium v cudzine
- školopovinné dieťa riadne chodí do školy
- priemerný mesačný príjem domácnosti za 6 mesiacov neprevyšuje 2,2-násobku jej životného minima
Judikatúra a právne vety
Určenie výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady.
Výživné na maloleté dieťa, ktoré mal povinný podľa rozsudku zaplatiť vždy do 15. v mesiaci je zaplatené včas, ak bolo poukázané prostredníctvom pošty najneskôr 15.
Pri skúmaní zavinenia páchateľa trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 Trestného zákona, ak je súkromným podnikateľom, nie je možné vychádzať len zo zistenia, že nemá v peňažnom ústave žiadny vklad. Osoba, ktorá má zákonnú povinnosť vyživovať iného, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila (§ 9 ods. 1 Trestného poriadku), bez ohľadu na to, že mu podnikateľská činnosť dočasne neprináša zisky v takom rozsahu, z akého sa vychádzalo pri určení výšky jeho vyživovacej povinnosti.
Skutočnosť, že obvinený je bez zamestnania a poberá v tom čase len príspevok pred nástupom do zamestnania, sama osebe nemá vplyv na existenciu jeho vyživovacej povinnosti voči dieťaťu podľa § 85 ods. 1 zák. o rodine a nezbavuje ho preto trestnej zodpovednosti za neplnenie vyživovacej povinnosti v zmysle § 213 Tr. zák., pokiaľ výška príspevku prevyšuje hranicu sociálnej odkázanosti stanovenú v príslušných právnych predpisoch.