Vírusové ochorenia u detí sú bežnou súčasťou života, najmä v detských kolektívoch. Časté prechladnutia a chrípky vedia potrápiť nielen dieťa, ale aj celú rodinu. Dôležité je preto vedieť, ako týmto ochoreniam predchádzať a ako ich správne liečiť. V tomto článku sa pozrieme na zodpovednosť rodičov pri posielaní chorých detí do kolektívu, na domáce spôsoby liečby bežných ochorení a na dôležitosť prevencie.
Choré dieťa v kolektíve: Nočná mora rodičov
Nie je nič horšie, ako choré deti v detskom kolektíve a predsa sa táto situácia opakuje stále dookola. Zrejme každá mama pozná prípad, kedy jej dieťa prinieslo zo školy alebo škôlky chorobu. Stačí jedno nakazené dieťa v kolektíve a lavína chorôb sa môže začať sypať. Na jeseň a v zime sa darí najmä chrípke a nachladnutiu, v letných mesiacoch deti trápia ešte aj brušné virózy ako hnačka, bolesti bruška, alebo často aj zvracanie. A všetky sú prenášané najmä v detských kolektívoch. Organizmus dieťaťa sa s chorobou vyrovnáva horšie, a preto je potrebné nastaviť dieťaťu správnu liečbu hneď na začiatku a dopriať mu dostatok času na zotavenie.
Mnohé mamy však chorobu svojich detí podceňujú a neváhajú poslať ich prechladnuté do školy či škôlky. A tu nastáva naozajstný problém. Nie je nič horšie, ako nakazené dieťa v kolektíve iných detí. Aj lekári sa zhodujú na tom, že ak na dieťati rodič spozoruje nejaké známky ochorenia, dieťa by malo zostať doma. Lenže často sa stáva, že rodičia najskôr akože skúšajú - či a ako sa rozvinie začínajúca choroba dieťaťa. Choré dieťa patrí do postele!
Takíto rodičia by si však mali uvedomiť dôležitú vec, a to - že ak dajú choré dieťa do kolektívu, neškodia len ostatným deťom, ale najmä tomu svojmu. Ak už totiž v sebe má nejaký vírus, tým, že nezostane doma, mu spôsobujete len väčšie trápenie a väčšiu záťaž na organizmus. Choroba potom prebehne ťažšie, oveľa horšie a dlhšie bude aj zotavovanie sa. Dieťa by malo nastúpiť späť do kolektívu až v prípade, že nemá žiadne ťažkosti ani príznaky choroby.
Ak chcete poslať svoje choré dieťa do škôlky či školy, skúste si najskôr úprimne spomenúť, ako sa cítite vy sami, keď ste chorí, keď sa vám ani z postele nedá vstať a každý pohyb je pre vás utrpenie. A uvedomte si, že aj vaše dieťa bolí hlava, trápi ho upchatý nos a stekajúce hlieny, možno má aj zvýšenú teplotu či už horúčku a vy napriek tomu chcete, aby normálne fungovalo v procese škôlky alebo školy, kde sa musí hýbať a sústrediť?
Prečítajte si tiež: Kristína Turjanová: Rodinné šťastie
Zákon na strane zdravých detí
Na strane zdravých detí stojí aj zákon. Podľa paragrafu 24 zákona č. 355 / 2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia môže byť dieťa umiestnené v predškolskom zariadení len v prípade, že je zdravotne spôsobilé na pobyt v kolektíve, neprejavuje príznaky prenosného ochorenia, nemá nariadené karanténne opatrenia.
Prevádzkovateľ zariadenia je povinný:
- zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia,
- zabezpečiť, aby osoba zodpovedná za každodenné prijímanie detí do zariadenia prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom,
- zabezpečiť izoláciu dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zástupcu dieťaťa.
Ak ste sa teda stretli s tým, že do škôlky opakovane dávajú rodičia svoje choré deti, skúste to riešiť. Zdravé dieťa je totiž v práve.
Názor lekárky na inkubačnú dobu a rekonvalescenciu
Spýtali sme sa detskej lekárky MUDr. Marty Špánikovej - kedy je vhodný nástup plus mínus do škôlky či jaslí pri bežnej viróze a kedy po liečbe antibiotikami? "Inkubačná doba je doba od získania infekcie, stretnutím jedinca s infekciou a prejavmi ochorenia. Je u rôznych infekčných ochoreniach rôzna. To, čo mamičky zaujíma, je asi doba rekonvalescencie a vhodného a možného návratu do kolektívu. V zásade platí, že dieťa má mať rekonvalescenciu tak dlho ako dlho trvalo ochorenie. Mnohé mamičky sa s návratom do kolektívu naozaj dosť ponáhľajú a potom sa divia, že sa ochorenie opakuje. Presne stanoviť, kedy je možný návrat do kolektívu sa nedá. Závisí to naozaj od priebehu ochorenia, reakcie na liečbu, prípadných komplikácií."
Ako správne liečiť choré dieťa v domácom prostredí?
Choroba sa väčšinou u dieťaťa začne prejavovať ešte skôr, ako vypukne v plnej sile. Môžete spozorovať zmeny v správaní, deti vedia bývať podráždenejšia, či viac unavené. Medzi najčastejšie príznaky chrípky patria bolesť kĺbov, bolesť v krku, horúčka, zimnica či všeobecná slabosť. Prechladnutie má miernejšie príznaky a prejavuje sa najmä smrkaním, pokašliavaním, kýchaním alebo bolesťami hlavy. Príčinou sú vírusy, ktoré sa šíria vzduchom a chorý ich prenáša rozprávaním, kýchaním alebo kašlaním. Bežné prechladnutie je u detí normálne a zväčša do troch či štyroch dní odznie. Horšie je to pri chrípke, ktorej prejavy sú oveľa horšie a väčšinou je aj potrebná návšteva lekára, nakoľko je vo väčšine prípadov sprevádzaná aj horúčkou. V prípade prechladnutia sa dokážete s problémom popasovať aj doma, nie je potrebné utekať k lekárovi. Ak však u dieťaťa spozorujete napríklad vysokú teplotu, ktoré pretrváva, je čas navštíviť lekára.
Prečítajte si tiež: Materstvo a nové začiatky Kataríny Saganovej
Antibiotiká nie sú univerzálnym riešením
Rozhodne každá matka, ktorá vidí, že s jej dieťaťom niečo nie je v poriadku premýšľa, akým spôsobom, by mu najlepšie dokázal a pomôcť. Mnohé z nás sa domnievajú, že ak už dieťa napadla nejaká viróza, najlepšie bude zájsť k lekárovi, ktorý mu predpíše antibiotiká. S liekmi je však potrebné zachádzať veľmi opatrne. Nie sú vhodné na všetky druhy ochorení a nemusia byť vždy prospešné. Predsa len ide o liečivo a okrem toho, že v niektorých prípadoch vedia byť pre organizmus naozaj prospešné, s ich užívaním vzniká aj niekoľko problémov. Nie je ničím výnimočným, ak deti po užívaní antibiotík bolí bruško alebo majú hnačku. Taktiež je dôležité pripomenúť, že ak dieťa užíva antibiotiká veľmi často, organizmus si na ne zvykne. To znamená, že nezaberú a dieťa ich užíva zbytočne.
Účinná domáca liečba: Základ pre rýchle zotavenie
Lekári sa zhodujú na tom, že nie len lieky, ale aj domáce prostredie vedia pomôcť rýchlejšie sa dieťaťu zotaviť. Rodičia by nemali zabúdať na to, že prostredie, v ktorom dieťa žije je veľmi dôležité.
Tipy pre domácu liečbu:
- Zvýšený prísun tekutín: Všetky deti, ktoré trpia chrípkou alebo prechladnutím, by mali veľa piť. Zvýšeným prísunom tekutín tak môžete predísť dehydratácii, ktorá pri ochorení hrozí.
- Strava bohatá na vitamíny: Choré dieťa by malo mať zvýšený prísun vitamínov a minerálov. Tie môžu dopomôcť rýchlejšiemu zotaveniu sa organizmu. Do stravy by ste preto mali pridať najmä veľa ovocia a zeleniny.
- Dostatočný odpočinok: Nie je ničím prekvapujúcim, že choré dieťa by malo odpočívať. Aj keď je niekedy ťažké udržať deti v posteli, mali by odpočívať čo najviac. Dôležitá je aj celková psychická pohoda, pretože prípadný stres môže zotavovanie sa iba predĺžiť.
- Teplá polievka: O účinkoch kvalitného domáceho vývaru zrejme nemožno pochybovať. Teplá polievka dokáže naozaj zmierniť príznaky prechladnutia a zlepšuje celkový stav chorého.
- Zvlhčovanie priestoru: Lekári odporúčajú pri prechladnutí zvlhčovať vzduch v miestnosti. Môžete tak urobiť buď pravidelným vetraním priestoru alebo môžete použiť zvlhčovač vzduchu. Pomôžete tak zvlhčiť dýchacie cesty dieťatku.
Prevencia: Najlepšia zbraň proti chorobám
Veľmi dôležité je pripomenúť, že najlepšia vec ako bojovať s chrípkou či prechladnutím, je prevencia. Dôležité je budovať imunitu a nezabúdať na zdravý životný štýl. Správnou a vyváženou stravou dokážete obmedziť niektoré ochorenia.
Výchova detí a vplyv kolektívu: Skúsenosti rodičov
Jedna z mamičiek sa podelila o svoju skúsenosť s výchovou dvoch dcér: "Moja dcérka má 2 a trištvrte roka je podľa mňa inteligentné dieťa, vychádzame, snažím sa jej dosť venovať aj keď niekedy stratím nervy ja alebo môj manžel keď zareagujeme neprimerane ospravedlníme sa jej. Ale chceme aby primerane veku rešpektovala dianie v rodine, aby brala ohľad aj na to že keď telefonujem počká nejaký jej problém… snažíme sa ju viesť k tomu že sa okolo nej netočí celý svet. Snažíme sa rešpektovať ju a očakávame že postupne berie viac a viac ohľad aj na svoju sestričku napríklad. Tá má 1 rok a 3 mesiace. Mám pocit že sa nám to vcelku darí k spokojnosti všetkých členov rodiny."
Problém však nastáva v spoločnosti iných detí: "Mali sme návštevu kde prišli dve živé - podľa môjho názoru - deti bez hraníc. Skákali po posteli, vychádzali všetky hračky, chceli nosiť malú, kričali tak že som nepočula vlastné slovo. Boli u nás možno 4 hodiny. Dcérka ešte nechodí do škôlky, veľmi sa teší keď sa môže hrať s inými deťmi. Bola celá bez seba, vo všetkom ich nasledovala. Jeden chlapec je jej rovesník a to dievčatko je od nej o rok a pol staršie. Ten chlapec sa aj dosť bije, kope do hlavy atď. Musím pri nich občas stáť ako policajt a sledovať, napomínať… nekop ju do hlavy .. rodičia sa len usmejú alebo zareagujú už neskoro. Sú naučení že tí dvaja súrodenci sa stále bijú. Deň po návšteve je dcérka ako vymenená… Drzá, nepozorná, saškuje, odvráva, robí zle sestričke celé jej správanie akoby naruby. Keď poviem manželovi že to môže súvisieť s tou návštevou ešte sa rozčúli že to isto nie ( sú to deti jeho brata) a dáva dcérke prísne tresty a chce ju exemplárne potrestať. Ja ju však nespoznávam. Ako reagovať v takejto situácii, bojím sa že keď pôjde do škôlky môže sa jej správanie podobne zhoršiť. Chceme ju dať od 3 rokov do škôlky. Je riešenie sa vyhýbať „problémovým deťom“ ?" Táto skúsenosť poukazuje na dôležitosť výberu detského kolektívu a vplyv, ktorý môže mať na správanie dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Druhé Dieťa a Rodičovská Dovolenka: Príspevky
Bolestivá strata a materstvo: Pohľad redaktorky
Známa redaktorka a mama 6-ročnej Emmky sa s nami otvorene porozprávala o živote i materstve, ale aj o bolestivej strate druhého dieťaťa. Dlhoročná novinárka, redaktorka Televízie Markíza - sympatická Andrea Šprochová, okrem práce a materstva momentálne končí štúdium Verejnej politiky a verejnej správy v Trnave.
"Nechápem, kde sa to v nás berie, že máme potrebu pýtať sa párov takéto otázky. Je to absolútne netaktné, drzé a vôbec - čo koho do toho," hovorí Andrejka na margo nevyžiadaných otázok o deťoch.
Andrejka, keď ste sa rozhodli mať prvé bábätko, podarilo sa vám to hneď, alebo ste museli nejaký čas čakať? Boli sme mladší a podarilo sa nám to hneď. To ma naozaj prekvapilo. Nemali sme s tým žiaden problém. Dali sme tomu voľný priebeh a v podstate do mesiaca som zistila, že som tehotná. Príjemne nás to šokovalo. Myslím si, že sa nám to podarilo aj preto, lebo sme boli na dovolenke. Neriešili sme prácu, iba sme si tak užívali život. Emmku sme splodili šesť rokov po svadbe.
My sme mali svadbu v roku 2007 a ja som vzápätí od januára 2008 nastúpila do Markízy. Povedali sme si, že nemôžem teraz hneď v novej práci zahlásiť, že som tehotná. Chcela som ešte trochu zapracovať, udomácniť sa v kolektíve a v novom meste, keďže sme sa do Bratislavy presťahovali zo Žiliny. Tých šesť rokov sme vlastne obaja žili iba prácou.
Človek si aj stále hovorí, že ešte nie je vhodný čas a potom mentálne dospeje do bodu, keď si povie, ale ten čas nebude nikdy. Preto sme si povedali, že už to teda neriešme. Nechali sme tomu voľný priebeh a podarilo sa nám to rýchlo.
Dnes si totiž páry hovoria, že si chcú ešte užiť, potom majú toho veľa v práci, ešte si chcú kúpiť byt a potom, keď už naozaj chcú bábätko, nedarí sa im. Áno, sú aj také prípady a nie je ich málo. V konečnom dôsledku aj tak vždy zistíš, že i v tej práci sa bez teba zaobídu. Vždy sa nájde človek, ktorý ťa nahradí, lebo život musí fungovať ďalej. Myslieť si, že sme nenahraditeľní je úplná hlúposť. Na sklonku života si potom budeme hovoriť, že sme celý život obetovali práci a čo z toho máme.
Fyzicky som sa nepripravovala nijak. Odkladali sme si však peniaze na tento účel. Nie je to jednoduché, keď vypadne jeden rodinný príjem. Mali sme našetrené na materskú a tým pádom sme neboli v takom strese. Každý chce priviesť bábätko do nového, voňavého hniezda, a tak sme aj my trochu prerábali, konkrétne kúpeľňu a kuchyňu.
Ja som si užívala materskú. Vôbec som to nebrala tak, že mi chýba práca. Akurát 6 týždňov pred pôrodom som zrazu ostala sama doma a veci v školstve sa diali. Mrzelo ma, že som nemohla byť pri tom. Mala som však prácu aj doma. Chystala som si vecičky do pôrodu.
Tak ako každá matka, aj ja som zažívala pekné i horšie časy. Keď sa Emmka narodila, veľmi málo jedla. Natrápila som sa s dojčením. Zapisovala som si každé cikanie, kakanie, dojčenie. Prvých šesť mesiacov to bolo ťažké. Každý týždeň sme ju vážili u pediatričky, lebo málo priberala. Ale nikdy jej nezistili nejaký zdravotný problém. Jednoducho jej menej mlieka stačilo.
Ja nie som vôbec gazdinka. Keď to bude mamina čítať, tak povie áno, je to tak. Nezaváram, ani nešijem, neháčkujem. Vždy som ticho závidela tým mamičkám, ktoré na materskej začali zarábať a otvorili si obchodík s náušnicami, maľovali na tričká a neviem čo všetko. Ja na toto nemám bunky. Ale možno to bolo aj tým, že keď mala Emmka 8 mesiacov, ja som sa vrátila do Telerána robiť správy. Nechýbala mi preto ani socializácia, ani pracovný deficit. Okrem toho som si počas materskej dala prihlášku na vysokú školu a začala som študovať.
Koncom minulého roka si nečakane prišla o druhé bábätko. Pre rodičov, ale zvlášť pre matku je to obrovská bolesť. Čo sa vlastne stalo? Uzol na pupočnej šnúre spôsobil, že bábätko v brušku v 22. týždni zomrelo. Ja som pár dní po morfologickom ultrazvuku, kde bolo všetko v poriadku, prestala cítiť pohyby. Skúšala som dieťatko prebudiť čokoládou, či polievkami. Osvedčenými receptami na čo reagujú v brušku. Netušila som, že je to také vážne. Keď sa mi to už nezdalo, tak sme išli na pohotovosť a tam nám oznámili tú zdrvujúcu správu. Lekár mi však povedal, že sa tomu nedá dopredu predísť, nejak tomu zabrániť, jednoducho sa to stane.
Nedá sa to úplne stráviť. Stále mám v hlave myšlienky, že koľko by už malo bábätko, aké by už bolo veľké. Predstavovala som si, že teraz keď Emmka pôjde do školy, ja budem s bábätkom doma. Človek mieni, pán Boh mení. Nedá sa s tým úplne vyrovnať. Vždy sú otázky, prečo sa to muselo stať. Navyše, keď to bolo úplne zdravé bábätko. Taká nezmyselná strata.
Máte však v tomto období aj dôvod na radosť. Emmka nastupuje od septembra do školy. Je to veľká zmena v živote dieťaťa i rodičov. Pripravujete sa nejako špeciálne? Dcérka si doma trénuje ako bude chodiť na obedy. Odkladá si veci na tácku, tanier, pohárik. Ešte musíme natrénovať zaväzovanie šnúrok. Inak žiadne úlohy doma nerobíme, nepíšeme, nekreslíme. To všetko robia v škôlke. Pomaličky ju pripravujeme na to, že už je veľká a bude musieť byť samostatnejšia. Ona sa teší, nevníma to ako nejakú zásadnú zmenu.
Preventívne prehliadky: Dôležitá súčasť starostlivosti o zdravie detí
Rodičia sa musia naučiť, že k pediatrovi sa nedostane každé dieťa, len to, ktoré potrebuje lekára. Tak to dnes funguje v západnej Európe, hovorí MUDr. Elena Prokopová, hlavná odborníčka pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast.
Preventívne prehliadky detí sú častejšie ako preventívne prehliadky dospelých. Deti absolvujú u všeobecného lekára pre deti a dorast 9 prehliadok do 1 roku života, z toho najmenej 3 prehliadky v prvých troch mesiacoch, 1 prehliadku vo veku 18 mesiacov a medzi 3. a 18. rokom veku 1 preventívnu prehliadku raz za 2 roky. Prvá preventívna prehliadka sa spravidla vykonáva do 3 pracovných dní po prepustení novorodenca z pôrodnice alebo z nemocnice. Súčasťou preventívnych prehliadok u detí sú aj laboratórne vyšetrenia. Orientačne sa vyšetrí sluch, reakcie očí a zraková ostrosť. Hodnotí sa sociálna situácia. V posledných rokoch sa detská preventívna prehliadka rozšírila v 11. a 17. roku života o sledovanie rizikových faktorov srdcovocievnych ochorení, predovšetkým meraním hladiny cholesterolu v krvi, a v 17. alebo 18. roku života aj o vyšetrenie triacylglycerolov.
Ak je vaše dieťa aktívne v organizovanom športovom klube, raz do roka má nárok na preventívnu prehliadku v špecializovanej ambulancii telovýchovného lekárstva.
Deti majú absolvovať preventívnu prehliadku u zubára dokonca častejšie ako ich rodičia, a to dvakrát do roka. Prvá návšteva ich podľa odporúčaní čaká už po dovŕšení jedného roka.
Povinnosť preventívnych prehliadok: Názory rodičov
Ahojte mamičky, hľadám info či sú preventívne detské prehliadky zo zákona povinné a ak aj nie sú, či hrozia nejaké problémy s úradmi atd. Myslím tým prehiadky od narodenia a ďalej. Riešili ste to niekto? Ide mi iba o to, že máme ďalšie bábo a je neuveriteľne otravné vláčiť zdravé dieťa každý mesiac po zakašlaných ambulanciach plných chorých teenagerov, len aby som sa po pol hodinovom čakaní dozvedela koľko dieťa váži a meria. Tá informácia mi je k ničomu, to že je dieťa zdravé a rastie vidím aj sama. Chápem že doktorka zarába na tom že ľudí prezerá a tak naobjednáva na všetky prehliadky ktoré jej preplatí poisťovňa, ale mňa aj deti to iba otravuje. Dieťa je šťastné vo svojej postieľke a nie uplakané na chladnom stole v ambulancii…Aby bolo jasné, nespochybňujem význam a prácu lekárov, keď ich človek potrebuje, má k ním ísť, ale toto kolektívne stádovité prezeranie bez rozmýšľania či to má význam mi vadí. Absolvujete všetky prehliadky čo vám predpíšu, alebo tie intervaly riešite podľa seba? Môžem sa slobodne rozhodnúť kedy a koľko krát pojdem na prehliadku? (bez nejakého obťažovania zo strany štátu, ktorý mi chce zasa určiť čo je pre mňa najlepšie). Táto otázka poukazuje na dilemu mnohých rodičov, ktorí hľadajú rovnováhu medzi starostlivosťou o zdravie dieťaťa a minimalizovaním zbytočnej záťaže.
Administratívna záťaž pediatrov: Problém, ktorý ovplyvňuje starostlivosť o deti
V okrese Malacky od septembra nebudú pediatri vydávať ospravedlnenky a tlačivá. Pediatrička Eva Sláviková hovorí, že administratíva im berie tretinu pracovného času.
Eva Sláviková je pediatrička z Malaciek. Má 62 rokov a je v meste najmladšia z lekárok a lekárov, ktorí sa starajú o deti. Podľa posledného sčítania obyvateľov bolo v ich okrese 17 315 detí do 19 rokov. V rozhovore vysvetľuje, prečo osem pediatrov z okresu Malacky poslalo list ministerstvám aj župe, že od septembra odmietajú vypisovať tlačivá pre deti do školy či do táborov a na voľnočasové aktivity.
Listom ste oznámili ministerstvu zdravotníctva aj župe, že všetci pediatri v okrese Malacky od septembra nebudú vypisovať administratívne tlačivá ako sú ospravedlnenky či potvrdenia do táborov. Všetci vedia, že primárna pediatria je v kríze. Zdravotníctvo je celkovo v pomerne veľkej kríze a v primárnej pediatrii sa to vyhrotilo. Lekári odchádzajú, prevažná väčšina je v dôchodkovom veku a mladí neprichádzajú. Keď odíde lekár na dôchodok a mladý nepríde, obvody sa prerozdeľujú medzi tých, čo zostali. Na Záhorí je to už neúnosné. Naším primárnym cieľom je liečiť chorých a robiť prevenciu u zdravých detí. Byrokratická záťaž je však taká obrovská, že chorý pacient sa dostáva do úzadia. Denne nás navštevuje množstvo ľudí, ktorí potrebujú pre rôzne inštitúcie potvrdenia a domáhajú sa ich. A to prednostne pred chorými pacientmi, čo nie je možné. Nie je možné riešiť zdravého medzi chorými.
Teraz je v okrese deväť pediatrov, išlo teda o tretinu lekárov, ktorí odišli. Jedna lekárka mala 1700 pacientov, druhá 1500 a teraz sa rozdeľuje 600 detí. Vy máte v ambulancii 2800 detí. Optimálny počet je 1200. Administratívna záťaž stúpa. A aj tlak na naše ambulancie. Primárny pediater by mal robiť aj osvetu, aby ľudia vedeli, ako majú postupovať, s čím majú chodiť, s čím nemusia a čo vedia vyriešiť sami. Aj ľudia musia vedieť, ako sa správať, a ktoré odchýlky od zdravia môžu riešiť doma. Ide napríklad o náhly rast teploty z neznámeho dôvodu, pričom iné problémy dieťa nemá. Teraz sa to začína uvoľňovať a prichádza september, keď budú obrovské návaly pacientov. Vždy v septembri, keď sa deti dostanú do kolektívu, si prenášajú ľahké respiračné infekcie. Spravidla sú to ochorenia, ktoré zvládajú doma. Preto sa pristúpilo k tomu, že rodič môže dieťa ospravedlniť na päť dní, a lekár až po tomto období. Rodič si ho nechá doma a ospravedlnenku mu nebudeme vystavovať. Kompetencia rodiča je, aby ľahkú respiračnú infekciu vyliečil doma. Medicínske zákony nám neukladajú povinnosť vydávať potvrdenia. Hovoria o tom školské zákony, ale je to len byrokracia. Nás to obrovsky zaťažuje.
tags: #zoberie #mi #pediatricka #druhe #dieta