Diéta pre žiakov a učiteľov: Ako sa zdravo stravovať počas štúdia a práce

Študentský a učiteľský život je plný výziev, ktoré si vyžadujú dostatok energie a sústredenia. Ranné prednášky, večerné učenie a príprava na vyučovanie si vyžadujú zdravú stravu. Mnohí študenti a učitelia majú obmedzený rozpočet a minimum času na varenie, čo často vedie k nezdravým stravovacím návykom. No jesť zdravo neznamená minúť veľa peňazí ani tráviť hodiny v kuchyni. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa dá stravovať zdravo a efektívne počas štúdia a práce.

Význam kvalitnej stravy pre študentov a učiteľov

Kvalitná strava má priamy vplyv na energiu, sústredenie a celkovú pohodu. Správne jedlo pomáha lepšej pamäti a môže znížiť únavu počas skúškového obdobia. Počas učenia je dôležité vyhnúť sa sladkostiam a fast foodu, ktoré spôsobujú výkyvy energie. Zdravé stravovanie nemusí byť drahé ani komplikované. Stačí si vybrať správne potraviny, plánovať jedlá a variť jednoduché, ale výživné recepty.

Zdravé stravovanie s obmedzeným rozpočtom

Mnohí študenti sa domnievajú, že zdravé stravovanie je drahé, a preto siahajú po lacných polotovaroch, instantných jedlách alebo fast foode. Pravda je však taká, že s trochou plánovania a správnym výberom potravín sa dá stravovať zdravo aj s obmedzeným rozpočtom. Tu je niekoľko tipov:

  • Plánovanie jedál: Priprav si jednoduchý jedálniček na týždeň.

  • Nakupovanie podľa zoznamu: Vyhneš sa zbytočným výdavkom. Najväčšou chybou pri nakupovaní je impulzívne rozhodovanie v obchode.

    Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

  • Výber lacných, ale výživných potravín: Niektoré potraviny sú nielen zdravé, ale aj cenovo výhodné, najmä ak si ich kupujete vo väčšom balení.

  • Varenie doma: Mnoho študentov míňa veľa peňazí na obedové menu v reštauráciách, hoci domáca strava je výživnejšia aj lacnejšia.

Lokálne a sezónne potraviny

„My nie sme šalátový národ," hovorí Jarka Kreškóciová, mama troch chlapcov a ambasádorka Nadácie Jamieho Olivera. Historicky Slováci jedli vždy zemiaky, rajčiny, papriku, uhorky, cesnak, cibuľu a kapustu. Vyrástli sme na fazuľovom a hráškovom prívarku. Uprednostňovať sezónnosť a regionálnosť je kľúčové. Netreba jesť bataty z USA, lebo to sa zdá zbytočné.

Ako by mal vyzerať klasický jedálniček dieťaťa?

Deti sú veľmi často kráľmi situácie, a to nielen v kuchyni. Deti často vravia „to nechcem, to neľúbim“ a mamy sú ochotné stiahnuť ich jedálny lístok na 5 - 6 jedál. Je to lenivosťou tejto doby. V prípade, že mamina nemá rada rajčiny, tak ani dieťa - rajčinová polievka sa nevarí. Je tu ťažko hovoriť o klasickom jedálničku. Deti farby milujú a sú nimi motivované na tanieri. V zúfalstve mamy začínajú mixovať polievky a kamuflujú tak zeleninu. Namiesto toho by si mali sadnúť za jeden stôl a jesť mäso a zeleninu spolu. Jedálniček by mal byť rozdelený na 5 jedál a medzi nimi nič. Žiadne dopĺňanie cukrom, len čistá voda. Ale to je boj. Cukor by sme mali pri deťoch rozumne obmedziť, ale nezakazovať. V žiadnom prípade ich nemôžeme odmeňovať za to, že dieťa zjedlo obed. Ak je dezert súčasťou obeda, tak tomu dieťa musí rozumieť. Deti skúšajú okresať jedálny lístok na vlastné chute. Rozprávajme sa s deťmi o tom, čo im chutí, chystajme spolu večeru, tvorme jedálny lístok rodiny spolu. Deti by mali poznať svoje menu. Ak sa spýtate školákov, čo dnes obedovali, neviem, koľko z nich bude vedieť čo mali na tanieri. Aj to je súčasťou výchovy o jedle. Stačilo by, keby pani učiteľky v škôlke oboznámili deti s tým, čo práve jedia.

Tipy pre učiteľov na podporu zdravého stravovania u žiakov

V školách by sa deti mali učiť viac, ako žiť, motivovať ich zážitkovým vzdelávaním, vniesť silu humánnosti medzi seba a prestať toľko tlačiť na výkon. Ešte mi nikto nedal odpoveď, na čo je to dobré. Prvú časť života deti tlačíme do výkonov a potom, keď sú dospelé, kupujeme knižky Ako zvládať stres. Áno, prečo nie? Číňania majú takú zásadu, ak chcú niečo zmeniť, zopakujú novú vec 9-krát v určitom čase. Tento princíp funguje na deti v ich vzťahu k zelenine dokonale. Neznamená to, že keď dieťaťu nechutí špenát, že mu ho dám aj na večeru, lebo mi zostal. Ale trpezlivo ho zaraďujem do jedálneho lístka a, samozrejme, musí vidieť, že ho jem aj ja.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Ako bojovať proti averzii detí k zelenine?

Zelenina sa stala strašiakom detí. „Keď si nedáš aj šalát, nepôjdeme na zmrzlinu,“ alebo: „Budeš tu sedieť, pokiaľ tú špenátovú polievku nezješ.“ Výchova strachom sa u nás generačne udomácnila. Zato my dokážeme byť pyšný na seba, že aj tak tú polievku náš potomok zjedol. Neuvedomujeme si, že stravovacie návyky by mali byť súčasťou výchovy a vzdelávania prioritne v rodine a neoddeliteľnou súčasťou v škole. Rodič, škola aj dieťa - všetci by mali spolu ťahať za jeden povraz. Roky si prehadzujeme horúci zemiak. Deti milujú pracovať. Treba im dať škrabku a nechať ich načistiť mrkvu alebo kaleráb pre celú rodinu a spolu ju pochrúmať pred televízorom. Poznám mamy, čo to robia, a funguje to. Neporiadok v kuchyni je súčasťou, ale im to neprekáža, ich deti milujú zeleninu. Verím tomu, že sa stačí len pridať a nechať lenivosť za dverami. Jedlo ľudí spája.

Predmet Zdravie v školách

Veľa rozmýšľam nad tým, že je čas na nový školsky predmet Zdravie. Rovnocenný matematike alebo slovenčine. Tých pár aktivít, ako sú Deň mlieka, jablka alebo vody, je málo. Konceptom predmetu Zdravie by malo byť spoznávanie zeleniny, ako si ju vypestovať, odkiaľ pochádzajú potraviny, ako všetko skladovať, učiť sa prípravu jedla, hodnoty prísunu a výdaja energie. O tom všetkom by mali deti vedieť.

Zeleninkové šialenstvo

S projektom prevencie detskej obezity v škôlkach sa stretávam s rôznymi deťmi. My sa však riadime heslom: „Aspoň okoštovať, nemusíš jesť.“ Funguje to. Deti sú prirodzene zvedavé. Keď si spolu očistíme zeleninu s ozajstnou škrabkou, nakrájame, tak už tá úžasná zvedavosť im nedovolí si nedať. Ja hryziem vždy ako prvá, napodobňujeme zajace, vymýšľame si recepty. Deti ma vidia, som ich kamarátka. Raz som im zakázala ochutnať cviklu. Povedala som im, že budú červené. Krájali sme si v škôlke fenikel. Žiadne z detí ho nepoznalo, traja sa prihlásili, že ho neľúbia, a ďalší chlapček tvrdil, že je alergický. Keď sme ho nakrájali, voňal úžasne a potom to prišlo. Malé mravce všetko zjedli. Chrúmali, rozprávali sme sa a nakoniec maľovali.

Skúsenosti zo školských jedální na Záhorí

V školských jedálňach na Záhorí sa nevarí rovnako. Aj keď problémy stravovania žiakov nie je záhoráckou doménou, urobili sme sondu do školských jedální. Vo viacerých jedálňach sa zhodli, že súčasná generácia je takpovediac odchovaná na fastfoodoch a deti sú vyberavé. Túto skutočnosť sa snažia kompenzovať práve v školských jedálňach. Dbajú najmä na konzumáciu zeleniny, ovocia a mliečnych výrobkov.

Príklady dobrej praxe

  • Sološnica: K stravovaniu nemajú žiadne pripomienky. Stravujú sa aj všetci učitelia, aj vedenie školy. Stravníkov majú viac ako v predošlé roky. Žiaci dostávajú ovocie a mlieko k múčnemu jedlu - jedenkrát týždenne, a zeleninové šaláty takisto jedenkrát týždenne. Ryby sú na jedálnom lístku asi raz za dva týždne. Nápoj ku každému jedlu je samozrejmosťou, je to buď mlieko, ovocný čaj alebo sirupová voda.
  • Holíč: Školské stravovanie hodnotíme ako priemerné. Zriaďovateľom našej jedálne je mesto Holíč, teda všetky finančné dotácie plánujú tam. Peniaze by neboli problém, ten vidím skôr v receptoch, ktoré nejdú s dobou a je potrebné ich zmodernizovať.
  • Senica: Snažíme sa brať do úvahy podnety rodičov a žiakov. Zaviedli sme čipový systém, ktorý sa veľmi dobre osvedčil, okrem iného odstránil problémy so stratou straveniek. Vďaka čipovému systému má rodič zároveň prehľad o odobratej strave - kedy bolo jeho dieťa na obede. Počnúc týmto školským rokom v škole varia aj ďalšie nové jedlá, ktoré sú v dodatkových normách - ide o českú a taliansku kuchyňu. Pochutiť si na nich môže 335 stravníkov. Ich počet neklesá, skôr mierne stúpa, a to i napriek stagnujúcemu počtu žiakov v škole (396). Cena obeda pre 1. Určite zaujímavým je podávanie mlieka, ktoré žiaci dostanú jedenkrát do týždňa k múčnemu jedlu: v ponuke majú nielen čisté mlieko, ale aj ochutené viacerými príchuťami, napríklad kakao, jahoda, biela káva, banán.

Bezlepková diéta

V senickej škole na V.P. Tótha sa v školskej jedálni stravujú dvaja žiaci, ktorí majú bezlepkovú diétu. Týmto žiakom sa osobitne odkladá jedlo, do ktorého sa pridáva múka - ešte pred jej pridaním do jedla. Do jedálne im dodajú aj bezlepkové cestoviny, ktoré im zvlášť varia.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Čo deťom chutí?

Dnešní stravníci sú vyberaví, radi jedia pizzu, vyprážaný syr. Majú radi hydinu, mäso nakrájané na kocky alebo rezance, z príloh majú najradšej ryžu, cestoviny a na poslednom mieste sú zemiaky.

Ako riešiť odmietanie jedla u detí

Mgr. Vo verbálnom prejave sa to prejavuje odporovaním autoritám rodičov alebo učiteľov za sprievodného slova „nie, nebudem, neurobím!“. Okrem iného sa v tomto období môže objaviť odmietanie jedla, resp. razne selektívny výber určitých potravín prípadne ich formy. Ide o to, mať aspoň niečo vo vlastných rukách. Jedlo, ktoré pripravujú rodičia je jedným z mála nástrojov, ktoré dieťa môže použiť v tomto boji o moc.

Čo robiť, ak dieťa odmieta jesť?

  • Lekárske vyšetrenie: Najprv je potrebné vylúčiť organické alebo fyziologické ochorenia.
  • Dostatok živín: Zabezpečiť dostatok živín, vitamínov, stopových prvkov a pod., aby tieto nedostatky prípadne boli doplnené výživovými doplnkami alebo liekmi.
  • Trpezlivosť: Obrniť sa trpezlivosťou. Jednou z ciest, je akceptovať výber dieťaťa a nechať ho jesť to, čo žiada (ak by to mal byť aj len suchý chlieb).
  • Nekomentovať: Nenechajte to naňho, či bude ochotné to vyskúšať.
  • Ponúknuť alternatívy: Ponúknuť potraviny, ktoré uznáte za vhodné (nie sladkosti, skôr ovocie, zeleninu, možno nejaký druh pečiva) v miestnosti tak, aby si ich dieťa mohlo samo vziať, keď bude chcieť. Môže využiť príležitosť najesť sa bez toho, aby bolo pod drobnohľadom okolia.
  • Čas: Nejde o to, ako len niekoľko dní, naozaj proces zmeny si bude vyžadovať čas.
  • Nenútiť: Ak nebude mať sladkosti, zje niečo iné.

Ak nastáva tento boj, nejedná sa len o zmenu v dieťati - naučiť ho jesť bez zásadných pripomienok, ale aj samotní rodičia musia prejsť určitou zmenou. Rodina je síce spojená z jednotlivých členov, ale celok je viac ako len suma jej častí. Jednotlivcovi napr. v jeho postoji, ktorý následne ovplyvňuje zložku správania, má za následok určitú reakciu. Akcia - reakcia. Zamerať sa na výchovný postup, ktorý ak čiastočne upraví, dôjde k zmene správania u dieťaťa.

Čo nerobiť, ak dieťa odmieta jesť?

  • Neporovnávať: Neporovnávať s inými deťmi, ktoré by mu mohli dávať za vzorný príklad.
  • Neprejavovať prílišnú pozornosť: Akákoľvek pozornosť voči tomuto javu podporuje a upevňuje nežiaduce správanie.

Zdravé stravovanie v materskej škole: Rozhovor s učiteľkou

Byť učiteľkou v škôlke bol sen mnohých dievčatiek. Dokonca aj ja som po tom ako malá túžila. Vy ste však učiteľstvo posunuli o level vyššie. Povedzte nám však na začiatok, kedy ste sa rozhodli, že sa stanete učiteľkou, a čo sa vám na tomto povolaní páči?

Učiteľkou v škôlke som túžila byť vždy, už od detstva. Hrávala som sa doma na školu, na pani učiteľku, vymýšľala si rôzne úlohy, veľa som kreslila a písala. Určite som mala aj dobrý vzor vo svojej pani učiteľke, ktorá u nás v dedine robila dlhé roky. Nemala som v zálohe žiadnu náhradu, keby toto povolanie nevyšlo. Len učiteľka a učiteľka, nič iné… no a sen sa splnil a tomuto povolaniu sa venujem už 30 rokov.

Zdravé základy v škôlke

Škôlka, v ktorej pracujete, mala vždy takéto zdravé základy? Myslím tým, či sa tam stále ponúka zdravá, pestrá a vyvážená strava.

Áno, v mojej škôlke som vždy dbala na zdravý a plnohodnotný jedálniček a pestrú stravu. To je jedna zo základných priorít našej škôlky okrem hlavných výchovno-vzdelávacích aktivít. V strave sa vždy prispôsobujem chuťovým pohárikom detí a dbám na to, aby sa cítili komfortne, boli spokojné, pokojné a vyrovnané. Každé dieťa je iné, citlivé a každé má aj iné stravovacie návyky z domu. Neexistuje asi maminka, ktorá by sa svojho dieťatka neopýtala, čo papal v škôlke.

Viem, že to mnohé, hlavne štátne škôlky majú so stravovaním ťažké a veľa jedál nie je takých, aké by mali byť, a vždy je tam strašne veľa zbytočného odpadu len preto, že sa nevarí pre deti, ale podľa rôznych tabuliek, noriem, kupujú sa čo najlacnejšie potraviny. V štátnej správe som pracovala 20 rokov a zažila som rôzne premeny, rôzny režim, rôzne nové spôsoby, a to aj v stravovaní. Najhoršie na tom je, že žiadna učiteľka nemá nijaké kompetencie a možnosť rozhodovať o stravovaní.

Stravovanie dieťaťa doma a v škôlke je vždy iné. Ja som sa toho chcela vyvarovať a ponúknuť deťom to, čo majú v obľube a na čo majú chuť. Treba len premyslieť, ako tú potravinu pripravím, ochutím, ako ju ponúknem pre detského stravníka, ktorý papá aj očami. Dôležité je, aby deti dané potraviny poznali, takže ten proces prípravy na jedenie je tiež daný formou hry, poznávania a skúmania.

Deti sú u nás naučené zjesť všetko, nevymýšľajú, nemrnčia, poznajú potraviny. Máme nulový odpad. Snažíme sa, aby strava bola pôžitkom a aby poznávali aj ten gurmánsky svet stravovania, ktorý patrí ku každodennému životu.

Detský jedálniček v praxi

Na lepšiu predstavivosť našich čitateliek, ako vyzerá detský jedálniček? Čo vašim deťom chutí najviac? Nekrčia nosíkom ani nad brokolicou?

Keďže pracujem ako samostatná jednotka a sama si riadim chod zariadenia, je na mne zostaviť taký jedálniček, aby bol plnohodnotný, s vyváženými produktmi, obsahoval ovocie, zeleninu a aj kvalitné domáce slovenské produkty. Jedálniček mávame často prispôsobený téme týždňa. Keď je témou Slovensko, varíme a pripravujeme len klasické slovenské jedlá (halušky, buchty, zemiaky, domáce koláče, pečivo, zeleninu, ovocie atď.) Mali sme aj témy susedné štáty, farby, snehuliak, jablkový týždeň, dedkova záhradka a tiež boli tomu jedlá prispôsobené. Fotky jedál a aj výchovno-vzdelávací proces si potom môžu rodičia pozrieť na našej stránke aj sa inšpirovať stravovaním a prípravou jedla. V našom jedálničku nechýbajú zelenina, ovocie, mäso, cestoviny, strukoviny, slané aj sladké jedlá, vždy prispôsobené detskému veku.

Náš jedálniček je pestrý a hlavne vždy iný. Niekedy si ho pripravujeme spolu s deťmi. Samozrejme, do našich výchovno-vzdelávacích aktivít patria aj praktické aktivity, ako sú varenie a pečenie. Deti zapájam do samotnej prípravy jedla, poznávame potraviny, produkty a všetko, čo sa nám na stôl dostane. Veľa pečieme, učíme sa pravidlá slušného správania pri jedení aj stolovaní, deti zapájame aj do samotného procesu prípravy jedla. Nerobia im problémy žiadne jedlá, či je to brokolica, alebo špenát. Menšie 2-, 3-ročné deti ešte nepoznajú všetky druhy jedál, takže pestrosti stravovania sa postupne prispôsobujú. Všetky však obľubujú slané aj sladké jedlá, kašičky, pečivo, rôzne upravenú zeleninu či akékoľvek nátierky. Jediná zelenina, ktorá všeobecne nechutí všetkým deťom, je kapusta. Neviem, čím to je, ale kapustové polievky a rôzne prílohy im veľmi nevoňajú. Všetky jedlá, ktoré deťom pripravujeme, som premenila aj do knižnej podoby a máme teda svoju kuchársku knihu plnú receptov pre deti predškolského veku. Maminky a aj milovníci dobrého jedla si v nej nájdu námety na desiatu, obedy a olovrant. Sú to všetko jedlá, ktoré sme už navarili v škôlke.

Pohyb a zdravá strava

Zdravá strava a pohyb idú spolu ruka v ruke. Majú vaše detičky aj pohybové aktivity? Aké zábavky ich najviac bavia? Poradili by ste mamičkám, ktoré majú detičky momentálne doma, nejaké hry a aktivity, ktorými ich zabaviť?

Pohybové aktivity sú každodennou súčasťou života detí v materskej škole, či sú to ranné cvičenia, cvičenia na fitloptách, cviky zamerané na precvičenie klenby chodidla, na chrbtové svaly, pohybové aktivity, pohybové hudobné hry, alebo každodenný pohyb na čerstvom vzduchu, kde sa deti dostatočne nabijú energiou, odbúrajú stres a naberú nové sily. Vychádzky v daždi alebo pri snežení nie sú prekážkou, treba zvoliť len správne oblečenie a priestor, v ktorom sa deti budú pohybovať.

V lete sme takmer celý deň vonku a prispôsobíme si tým aj naše aktivity. Mávame rôzne športové hry, súťaže, detskú olympiádu, turistiku, vychádzky do prírody po rôznom nerovnom teréne, loptové hry aj hry cez rôzne prírodné prekážky. Keďže sme na dedine, máme kopec možností v okolí škôlky pozorovať prírodu a tráviť tam veľa času. Chodíme na lúky, na polia, vychádzky po poľnej ceste, k jazeru, na športové ihriská a pozorujeme život na dedine a tiež rôzne zvieratá. Športových aktivít pre deti je veľmi veľa, ale treba sa prispôsobiť potrebám detí, danej aktivite, ktorú máme, a aj našej téme týždňa.

Boli sme už s deťmi aj v škole v prírode v Tatrách na Podbanskom. Podľa možností sme chodili na wellness do termálnych bazénov vo Vyhniach, kde sa deti vykúpali a vyhriali v termálnej vode. V našej škôlke si vieme dopriať aj perličkové masáže chodidiel, používame relaxačné masážne pomôcky a využívame terapiu esenciálnych olejov. Takýto relaxačný wellness si užívame po turistickom týždni, keď nášmu telu doprajeme aj poriadny oddych. Deti vedia byť veľmi pružné a pohybovo zdatné, keď sa im odmalička venujeme. Posilňujeme tým aj imunitu.

Čo poradiť mamičkám, je dosť ťažké. Dnešné mamičky sú skôr viac ochranárky ako dobrodružné typy. S deťmi treba robiť všetky športové aktivity podľa ich možností. Nie všetky sú pohybovo zdatné a tam treba pristupovať postupne, ale zato často a pravidelne v malých športových dávkach. Nech sa maminky neboja, keď deti skáču, jašia sa, behajú, majú ušpinené kolená, ruky, hrabkajú sa v zemi, v blate, hline, hrajú sa v mláčke, chodia po vode. Nech si zbierajú rôzne kamienky a rôzne prírodniny. Potom si to doma môžu napr. namaľovať, polepiť rôzne prírodné obrázky. Nebáť sa akéhokoľvek športového vyžitia, ak deti prejavujú záujem. Príroda ponúka množstvo športových hier, či sme na dedine, alebo v meste.

Nápady na jedlo pre deti

Kam chodíte na nápady, čo pripravovať detičkám na jedenie?

Vždy máme tému týždňa a podľa toho aj pripravený výchovno-vzdelávací program a väčšinou tomu prispôsobujem i jedálniček a výber jedál. Pripravujem vždy desiatu, obed, olovrant a pitný režim. Recepty si väčšinou vymýšľam, ale aj veľa študujem a čítam kuchárske knihy, rôzne články o stravovaní u nás aj v zahraničí, hlavne čo sa ponúka pre detského stravníka. U nás na Slovensku je dostatok kvalitných potravín a produktov, z ktorých sa dajú vymyslieť rôzne jedlá, pochutiny, koláčiky, či to je už v slanej, alebo sladkej verzii.

Tiež sa zaujímam o rôzne netradičné jedlá a kombinácie chutí. Nemám problém vymyslieť jedlá tak, aby vyhovovali detských potrebám. Aj pri nich platí, že jedia i oči, preto si často potrpím aj na servírovanie jedla. Deťom sa veľmi páči, keď si na tanieri nájdu niečo zábavné, ale zároveň zdravé a chutné. Treba dosť fantázie a motivácie, ak máme doma nejakých nejedákov. Začať by sme mali ľahkým jedlom, jednotlivé suroviny miešať a kombinovať v rôznom predvedení. Hlavne je omnoho lepšie, ak dieťa dané potraviny a suroviny, ktoré konzumuje, pozná. Preto sa treba s deťmi veľa rozprávať, ukazovať im jednotlivé potraviny, z ktorých varíme. Ideálne je vždy ich zapájať do procesu varenia a pečenia. Deti zbožňujú napodobňovať vzor dospelého. Dajte im krájať a čistiť zeleninu, spravte im cesto, nech sa s ním hrajú. Nech miešajú nejakú plnku do koláča alebo si vyrobte spoločnú nátierku. Dieťa sa pri tom pekne zrelaxuje, upokojí, naučí sa nové veci, bude si to jedlo viac vážiť a určite ho aj zje. Bude spokojné a aj maminka bude spokojná, že sa jej drobec zabavil a dobre najedol.

Sladkosti v zdravej miere

Čo si myslíte o sladkostiach z obchodov typu čokoládky, keksíky a podobne? Myslíte, že ich detičkám môžeme dávať v nejakej zdravej miere, ako máte vy?

Je jasné, že sladkosti deti milujú, ale záleží predovšetkým na rodičoch, ako ich k tomu odmalička vedú a v akej miere ich môžu konzumovať. Ja za seba môžem povedať, že nekupujem sebe ani svojej rodine, ani malej vnučke, sladkosti, ktoré majú kopec éčok a rôzne nezdravé príchute a dochucovadlá. Vždy čítam hlavne zloženie a u mňa platí kvalita, nie kvantita. Aké sladkosti kupujú rodičia deťom doma, o tom ja, samozrejme, nerozhodujem ani to nikomu nebudem prikazovať alebo odporúčať. To je ozaj každého súkromná vec.

Každý má raz za čas chuť na sladké. Aj u nás v škôlke mávame sladké jedlá, ale snažím sa obmedzovať cukor, biely vôbec nepoužívam. Keď sladíme, tak brezovým, kokosovým cukrom alebo domácim medom. Vždy keď dieťa oslavuje narodeniny, pečiem tortu, ale snažím sa, aby bola v čo najzdravšej forme, a ak chcú doniesť rodičia, tak im to nezakážem. Ale mám veľmi ústretových a fantastických rodičov, čo tiež dbajú na zdravé potraviny a tiež vždy donesú tú zdravú a kvalitnú alternatívu. Tak sme sa to v škôlke naučili a tak to dodržiavajú aj rodičia a som im za to vďačná. Sladkosti mávame aj na Mikuláša a na MDD v balíčkoch. Snažím sa zabezpečiť kvalitnú čokoládu, ovocné kože, ovocné cukríky, ovocné šťavy a podobné zdravé a bio sladkosti. Ale keď si nakrájame plnú misku ovocia, je to hneď fuč. Deti majú veľmi v obľube ovocie a sladkosti si u nás nepýtajú.

Sladkosti budú asi vždy patriť k deťom, mávajú to často aj za odmenu. Keď sa objaví dáky keksík alebo čokoláda, svet sa nezrúti. Deti do škôlky sladkosti ani nenosia a úplne je zakázaná žuvačka a tvrdé cukríky. V štátnej škôlke som sa veľakrát stretla s tým, že ráno, keď rodič prezliekal dieťa, ešte v šatni mu často dal do ruky lízanku alebo cukrík, hlavne keď plakalo. Ani vám nepovedia, že má cukrík v ústach, a pri plači mu môže ľahko zabehnúť a potom je už neskoro. Takýmto veciam sa ja po dlhoročných skúsenostiach vyhýbam.

Takže sladkosti sa môžu papkať a záleží len na rodičoch, v akej miere a ako často ich môžu deti konzumovať.

#

tags: #dieta #ziak #student #ucivo #ucitel