Nástup dieťaťa do materskej školy je významný míľnik, ktorý prináša zmeny pre celú rodinu. Adaptácia na nové prostredie, kolektív a odlúčenie od rodičov môže byť pre dieťa náročná, preto je dôležité, aby rodičia a pedagógovia postupovali citlivo a podporovali dieťa v tomto procese.
Adaptačný pobyt: Pomocník pre dieťa a rodiča
Pri nástupe do škôlky môže výrazne pomôcť adaptačný pobyt. Ide o obdobie, počas ktorého si dieťa postupne zvyká na nové prostredie, kolektív a odlúčenie od rodiča. Pedagógovia aj psychológovia ho odporúčajú, pretože zmierňuje stres dieťaťa aj rodiča. Riaditeľ môže podľa § 59 ods. 8 školského zákona určiť adaptačný pobyt, a to najviac na 3 mesiace. Počas adaptačného pobytu dieťa chodí do škôlky len na čas, ktorý si rodič dohodne s riaditeľom.
Dnes platí, že riaditeľ môže podľa § 59 ods. 8 školského zákona určiť adaptačný pobyt, a to najviac na 3 mesiace. Počas adaptačného pobytu dieťa chodí do škôlky len na čas, ktorý si rodič dohodne s riaditeľom.
Individuálny prístup je kľúčový
Manuál k predprimárnemu vzdelávaniu MŠ SR upozorňuje, že nie je správne určovať všetkým „novo prijatým“ deťom rovnaký adaptačný pobyt (napr. 2 hodiny denne na 1 mesiac). Fixný adaptačný pobyt nie je OK, svedčí o nerešpektovaní individuálnych osobitostí jednotlivých detí. Každé dieťa má iné potreby. V praxi môže nastať situácia, že dieťa prijaté na celý deň do škôlky, ktoré nemá určený adaptačný proces, by ho potrebovalo. V takom prípade riaditeľ môže po dohode s rodičmi určiť dočasný skrátený režim dochádzky. Tento režim sa uplatňuje len na prechodné obdobie (niekoľko dní až týždňov) a nezakladá potrebu vydania nového rozhodnutia o prijatí.
Každé dieťa je jedinečné, a preto si vyžaduje individuálny prístup. Veková hranica, odkedy je dieťa zrelé ísť do kolektívu, býva veľmi individuálna. To, že odborníci odporúčajú vek 3 roky, ešte neznamená, že všetky deti musia byť na nástup do škôlky pripravené. Niektoré deti si zvykajú na škôlku ľahko, iné potrebujú viac času a podpory.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Čo robiť pred nástupom do škôlky? Príprava je dôležitá
Práve rodičia môžu cielenou prípravou veľmi uľahčiť nástup detičiek do materskej školy. Nájdite si preto čas a pokúste sa vyskúšať naše odporúčania v praxi, aby ste eliminovali úzkosť dieťaťa z neistoty, čo ho v škôlke čaká.
Rodičia môžu deťom uľahčiť adaptáciu cielenou prípravou. Dôležité je:
- Rozprávať sa s dieťaťom o škôlke pozitívne: Čo najviac sa s dieťaťom pred začiatkom škôlky rozprávajte o tom, prečo je škôlka pre detičky dôležitá a dobrá, že sa tu naučia množstvo nových vecí, spoznajú nových kamarátov a môžu sa hrať s cudzími hračkami. Pozitívne ho motivujte.
- Nacvičovať režim: Skúste aplikovať dostatočne vopred (aj niekoľko mesiacov) režim, ktorý bude škôlka vyžadovať. Týka sa to predovšetkým vstávania a stravovania.
- Navštíviť škôlku: Ak to režim škôlky umožňuje, navštívte ju počas leta niekoľko krát (i bezprostredne pred prvým septembrom), aby dieťa vstupovalo do relatívne známeho prostredia. Čiastočne tým eliminujete neistotu.
- Detailne hovoriť o režime: Hovorte detailne o režime, ktorý škôlka vyžaduje. Dieťa to potrebuje vedieť.
- Zoznámiť sa s budúcimi spolužiakmi: Ak vám to situácia umožňuje, pokúste sa zoznámiť a spriateliť s deťmi, ktoré nastúpia do vašej triedy ešte pred začiatkom roka. Prípadne sa skúste dohodnúť so starým kamarátom dieťaťa a nastúpiť do rovnakej škôlky.
- Zvážiť súkromnú škôlku: Ak si myslíte, že by vaše dieťa mohlo odlúčenie od vás niesť obzvlášť ťažko a finančná situácia vám to umožňuje, zvážte dočasný pobyt v súkromnej škôlke. Pokúste sa s dieťaťom nástup do materskej školy jednoducho natrénovať v súkromnej škôlke. Cca 3 mesiace pred nástupom do škôlky začnite so začleňovaním do kolektívu. V súkromných škôlkach, obzvlášť počas leta, môžu mať učiteľky menej detí- približne 5 na jednu učiteľku. Budú sa môcť tomu vášmu venovať neporovnateľne viac a zažije režim a pocit odlúčenia, ktorý ho následne bude čakať v štátnej škôlke.
Prvé dni v škôlke: Trpezlivosť a podpora
Po nástupe do materskej školy majú učiteľky doslova plné ruky práce. Tri plačúce deti na rukách obetavých učiteliek nie sú žiadna výnimka. V orientačnej fáze sa dieťa stáva pozorovateľom nového prostredia, ľudí, pravidiel a aktivít, ktorých súčasťou sa stáva. Býva málo výrečné a kontaktné voči svojmu okoliu a snaží sa spracovať všetky podnety zo svojho okolia.
Prvé dni v škôlke sú pre dieťa stresujúce. Rodičia by mali byť trpezliví a podporovať dieťa. Dôležité je:
- Krátke a dôsledné lúčenie: Ranné lúčenie s množstvom kriku a plaču je pre všetkých veľmi náročné. Toto obdobie proste musíte vydržať a dôverovať skúseným učiteľkám. Ak vám to učitelia dovolia, poproste ich o možnosť prvé dni zostať nejaký čas v triede. Snažte sa však dieťa nekontaktovať a napríklad si čítať. Každý deň tento čas skracujte a pomaličky sa po veľmi rýchlej rozlúčke s dieťaťom vytraťte. Nikdy neodchádzajte bez rozlúčenia! Ak vám nie je umožnené v triede zotrvať počas prvých dní, veľmi rýchlo sa rozlúčte. Nedávajte dieťaťu ani na sekundu pocítiť, že by mohlo odísť s vami. Pokiaľ dieťa chytí záchvat, musíte ho uistiť, že napriek tomu budete musieť odísť a ono aj tak musí zostať v škôlke. Je jasné, že ste v šoku a možno ste u svojho dieťaťa obdobný záchvat ešte nevideli, ale musíte pozbierať sily a ísť.
- Žiadne ďalšie aktivity: Dieťatku nedávajte po škôlke žiadne ďalšie aktivity, bolo by preťažené.
- Malý snack po škôlke: Nakoľko deti veľmi málo prípadne vôbec v škôlke nechcú jesť, ich nervozita, prípadne plačlivosť sa zvyšuje aj kvôli tomu. Majte po príchode do škôlky pripravený malý snack, ktorý má rád a potlačte tak ďalšiu vlnu nervozity z vášho stretnutia. Z detí zvykne opadnúť stres a po uvoľnení sa opäť rozplačú.
- Rozprávať sa o strachu a úzkosti: Hovorte o jeho strachu a úzkosti. Snažte sa zistiť, čoho konkrétne sa dieťa bojí. Má strach, že sa nevrátite? Ublížil mu niekto? Alebo nevie, kde je toaleta?
- Obľúbená hračka: Poproste učiteľku, aby si dieťa mohlo vziať do škôlky svoju najobľúbenejšiu hračku.
Fázy adaptácie: Čo môžete očakávať?
Proces adaptácie dieťaťa v predprimárnej edukácii (Daša Vetráková: Predškolská výchova) Príchodom do materskej školy väčšina detí prvýkrát vstupuje do spoločnosti. Zčína sa osamostatňovať od rodiny, ako primárnej sociálnej skupiny. V súvislosti s tým je nútené sa vyrovnávať s odlúčením od hlavnej vzťahovej osoby, ktorou najčastejšie býva matka, alebo otec. Tento prvý krok je krokom najťažším. Ťažko sa s ním vyrovnávajú nielen deti, ale aj rodičia. Väčšina z nich takúto zmenu úspešne zvládne. Ide o prechod úplne prirodzený, v živote dieťaťa veľmi dôležitý, pretože je prípravou na ďalšie zmeny, ktoré ho v neskoršom období neobídu a môžu byť oveľa náročnejšie. Dôležité je, aby do materskej školy vstupovali deti psychicky zrelé. Pri pokusoch uľahčiť nováčikom prechod z rodiny do materskej školy (ďalej MŠ), je dôležitá znalosť postupnosti fáz:
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Adaptácia zvyčajne prebieha v niekoľkých fázach:
- Obdobie orientácie (1. týždeň): Dieťa z ústrania pozoruje dianie v triede, sleduje denný "rytmus" a spracováva nové informácie. Pretože ešte nepozná žibot v MŠ, nezúčastňuje sa aktivít ostatných detí. Neistota, ktorá sprevádza vstup do MŠ, môže viesť k tomu, že sa uzatvára do seba. Jedným z poznávacích znakov môže byť, že dieťa rozpráva veľmi potichu. V orientačnej fáze sa dieťa stáva pozorovateľom nového prostredia, ľudí, pravidiel a aktivít, ktorých súčasťou sa stáva. Býva málo výrečné a kontaktné voči svojmu okoliu a snaží sa spracovať všetky podnety zo svojho okolia.
- Obdobie sebapresadzovania (2. týždeň): Dieťa je už oboznámené s priebehom dňa v MŠ. Začína nadväzovať prvé kontakty - pokúša sa upútať pozornosť a zaradiť sa do stredu diania. Na jednej strane takéto správanie vedie ku konkurenčnému boju s ostatnými nováčikmi, ktorí sa chcú tiež presadiť, na druhej strane môže dôjsť ku konfliktu s deťmi, ktoré navštevujú MŠ už dlhší čas. Kontaktná fáza ( druhý týždeň ) predstavuje obdobie, kedy sa snaží dieťa o svoje presadenie v kolektíve. Hľadá si svoje miesto a upútava na seba pozornosť. Všíma si, čo je pre rovesníkov zaujímavé a snaží sa získať si ich priazeň. Dieťa je komunikatívnejšie, hravejšie, no stále veľmi vyčerpané zo spracúvania nových podnetov. Musí si zvykať na nové povahy spolužiakov, zvládať riešenia konfliktov pod vedením učiteľky. V prítomnosti rodičov môže byť plačlivejšie a pôsobiť nevyrovnane.
- Obdobie zvláštnych opatrení (3. týždeň): Dieťa už získalo určité skúsenosti a postupne sa mu podarilo zistiť rozdelenie rolí v moci v skupine. Cielene sa pokúša získať priazeň u najmocnejších detí - vyhľadáva ich spoločnosť, snaží sa podľa nich podriadiť.
- Upokojenie, vyrovnanie (4. týždeň): Väčšina nováčikov si v priebehu tohto týždňa na MŠ privykne. V celkovom správaní môžeme pozorovať normalizačné zmeny. Dieťa má za sebou základné kroky k začleňovaniu, sú odstránené najväčšie neistoty, dokáže odhadnúť a prispôsobiť sa pravidlám, postupne si zvyká na dochádzku do MŠ. Tretí týždeň sa zväčša prekrýva s poslednou fázou ukľudnenia. Dieťa sa stáva vyrovnanejšie, je menej plačlivé a chápe pravidlá materskej školy. Prejavuje svoju náklonnosť, napodobňuje iné deti a prehlbuje priateľstvá. Priestory školy sú pre neho známe a upokojenie umožňuje štandardné stravovanie. Ak ste boli trpezliví a nenechávali ste svoje dieťa celodenne v škole, teraz je ten správny čas. Dieťa je na to pripravené. Vyčerpanie stále pretrváva, a preto sa neodporúča po škôlke žiadny fyzicky náročnejší režim.
Adaptácia má šťastný koniec
Ak ste boli trpezliví a nenechávali ste svoje dieťa celodenne v škole, teraz je ten správny čas. Dieťa je na to pripravené. Vyčerpanie stále pretrváva, a preto sa neodporúča po škôlke žiadny fyzicky náročnejší režim. Kto prežil nástup svojich detí do škôlky, vie že každé to prežívalo úplne inak. Nestanovujte si preto žiadny limit a neporovnávajte vaše dieťa s inými. Pamätajte, že každé dieťa je jedinečné a má iné povahové črty a preddispozície. Niektoré deti fyzické prejavy úzkosti či teatrálne záchvaty vôbec nemajú. U iných sa objavia na pár dní a u ďalších môžu pretrvávať týždne. Nástup dieťaťa do škôlky alebo školy je proces, ktorý vyžaduje veľa zmien na strane dieťaťa, ale aj rodičov. Je to obdobie náročné na adaptáciu a flexibilné zvládnutie nových výziev. Ak sú adaptačné schopnosti dieťaťa alebo rodiny oslabené, môžu nastať problémy.
Adaptácia sa považuje za úspešnú vtedy, keď dieťa počas dňa zvláda bežné aktivity pokojne a zapája sa do hry a kolektívu. Ranné odlúčenie môže byť ešte emočne náročné, no to neznamená neúspech. Úspech sa nehodnotí len podľa toho, či dieťa neplače, ale podľa celkového prežívania počas celého dňa v škôlke.
Nezabúdajte, že každé dieťa je jedinečné a adaptuje sa iným tempom. Dôležité je byť trpezlivý, podporujúci a vnímať potreby dieťaťa.
Problémy s adaptáciou: Kedy vyhľadať pomoc?
Problémy s adaptáciou nemusia byť len indikátormi zrelosti. Úlohu hrá aj osobnosť dieťaťa. Sú deti, ktoré nové situácie zvládajú bezproblémovo, ale aj také, ktoré majú v nových situáciách väčšie či menšie ťažkosti. Problémy v adaptácii sú časté u citlivých detí, ktoré sú už odmalička náročnejšie na výchovu. Môžu byť plačlivejšie, nervóznejšie alebo emočne menej stabilné v porovnaní s vrstovníkmi. Častejšie majú problémy so spánkom a výraznejšie výbuchy zlosti. Nejedenkrát majú citlivé deti vysoký intelekt alebo sú všeobecne intelektovo nadané. Výrazná citlivosť, introverzia a utiahnutosť alebo naopak výbušnosť až agresívne prejavy môžu vyústiť až do tzv. porúch emócií a správania.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Ak pretrvávajú problémy s adaptáciou, zvážte konzultáciu s psychológom, ktorý vám môže poskytnúť nový pohľad na vec a dostatočnú podporu na zvládnutie adaptačných ťažkostí.
Adaptačné ťažkosti môžu naznačovať vývinovú poruchu. U pomerne veľkej časti detí, ktoré navštívia odborníkov pre ťažkosti s adaptáciou nájdeme aj neurovývinové ochorenie, napríklad poruchy aktivity a pozornosti alebo poruchy autistického spektra. Často na niektoré odlišnosti v správaní upozornia práve pani učiteľky v škôlke alebo v škole. Pedagógovia si často všimnú, že dieťa ťažšie nadväzuje vrstovnícke vzťahy alebo sa vôbec nezapája do spoločných aktivít, prípadne tieto aktivity ruší alebo deštruuje. Tieto deti bývajú veľmi často zvýšene citlivé na hluk, pachy alebo dotyky, čo sa môže prejaviť stránením sa kolektívu detí, vyhýbaním sa spoločným aktivitám alebo odmietaním stravy. Ťažkosti s adaptáciou môžu súvisieť aj s potrebou dieťaťa dodržiavania jeho typických rutín alebo rituálov, ktoré v predškolských alebo školských zariadeniach nemôžu byť realizované tak ako doma. Pani učiteľky často odpozorujú aj hyperaktivitu, neposednosť, krátku výdrž pri aktivitách, rýchlu zmenu činností, roztržitosť či neustále skákanie do reči a predbiehanie sa, ktoré môžu byť prejavmi ADHD. Adaptáciu môžu komplikovať aj poruchy vývinu reči, pretože dieťa má ťažkosti sa dorozumieť a z toho vyplývajúce problémy v nadväzovaní vrstovníckych vzťahov. Rodičia predškolákov si tieto prejavy niekedy nemusia uvedomovať, pretože ich považujú za bežnú súčasť ich života, obzvlášť ak ide o prvé dieťa v rodine.
Dôležitá je aj zrelosť rodiča
Pri nástupe dieťaťa do škôlky alebo školy by mal byť “zrelý” aj rodič. V prípade tzv. separačnej úzkosti, teda problematického oddeľovania sa od rodiča je kľúčové, aby bol na túto zmenu pripravený aj rodič. Z našej skúsenosti je úzka väzba vo veľkej väčšine obojstranná, teda týkajúca sa nielen dieťaťa, ale aj rodiča, najčastejšie mamy. V anamnéze niekedy vypátrame “obojstrannú” traumatizáciu, napríklad počas pôrodu. Nespracované psychické traumy bránia prirodzenému oddeleniu sa matky od dieťaťa, pretože matka často prežíva silný pocit viny a strach, že sa jej dieťaťu stane niečo veľmi zlé. Podporu by v týchto prípadoch mala dostať predovšetkým mama. U dieťaťa potom prebehne separačný proces omnoho hladšie. Niekedy v tom pomôže aj “tréning” separácie v bezpečnom a hravom terapeutickom prostredí. Vyplačte sa na káve s kamarátkou alebo na sedení s psychoterapeutom. Nie ráno v škôlke. Ak dieťa vidí vaše slzy, keď ho ráno odprevádzate a cíti z vás stres a úzkosť, sťažuje mu to už aj tak náročnú separáciu od vás. Znie to paradoxne, ale jeho plačom sa vám môže snažiť pomôcť uľahčiť vašu emočnú situáciu. Aby ste sa necítili tak zle, plače aj ono. Aby vám potvrdilo vaše pocity, aj ono bude prejavovať strach. Pamätajte na to, že dieťa sa snaží svojimi reakciami uspokojiť očakávania rodičov a potvrdiť ich postoje. Bez ohľadu na to, že si myslíte, že nemôže vedieť, aké sú. Verte mi, pozná ich veľmi dobre.
Oslabené môžu byť nielen adaptačné schopnosti dieťaťa, ale aj celej rodiny. Problémy s adaptáciou môžu mať aj deti, ktoré v rodine aktuálne prežívajú napätie a stres. Najčastejšie vtedy, keď medzi rodičmi dochádza k častým konfliktom, hádkam alebo dokonca násiliu. Rozvod rodičov oslabuje schopnosť dieťaťa adaptovať sa na nové situácie, pretože v tomto období stráca svoju bezpečnú bázu. Strata pocitu bezpečia môže adaptačné schopnosti dieťaťa výrazne zamestnávať až vyčerpávať. Môže sa to prejavovať častými výbuchmi zlosti alebo naopak utiahnutosťou, plačlivosťou či zvýšenou chorobnosťou, čo ďalej sťažuje proces adaptácie v škôlke alebo škole.
Bezpečný vzťah s pedagógom je kľúčový
Jednou z najdôležitejších vecí je, aby mama a otec cítili, že ich dieťa bude v bezpečí a nebude na všetko samé. Bezpečný vzťah s pedagógom je kľúčový. Keď dieťa v predškolskom veku vstupuje do úplne nového prostredia potrebuje vzťah, ktorý ho cez neznáme situácie prevedie. Prechádza od primárnych vzťahových osôb, ktorými sú väčšinou mama a otec k osobám, ktoré doposiaľ nepoznalo. Nadviazanie pevného vzťahu s pedagógom je v procese adaptácie kľúčový. Rodičia sa nás často pýtajú, ktorý školský systém je pre deti najlepší. Z môjho pohľadu to nie je školský systém, ktorý určuje, či sa dieťa v škôlke alebo škole cíti dobre. Je to bezpečný, úprimný a vyživujúci vzťah s pedagógom.
Vzťahy s vrstovníkmi sú novou a príťažlivou pôdou pre rozvoj dieťaťa. Škôlka je väčšinou prvé prostredie, kde dieťa príde do častého pravidelného kontaktu s množstvom cudzích detí. Postupne si vytvára a formuje vzťahy, ktoré pre neho budú znamenať podporu, ale ja množstvo výziev. Aj keď rodičov často už v začiatkoch zaujíma, či ich dieťa má v škôlke kamarátov, treba mu na to nechať čas. Nemusí to vôbec vyjsť na prvý pokus. Vzťahy v tomto období sú veľmi fluidné a menia sa zo dňa na deň. Rastú a pevnejú až postupne. Ak však dieťa vzťahy nadväzovať nechce alebo nevie, je zmysluplné venovať tejto téme pozornosť a pátrať po tom, v čom je problém. Aj v tomto smere môže pedagóg pôsobiť korektívne, podporne a môže deti viesť k vzájomnej úcte, priateľstvu a tolerancii odlišností. Pri pretrvávaní ťažkostí v nadväzovaní vzťahov, často súvisiacimi aj s inými vývinovými nápaditosťami, je vhodné poradiť sa s odborníkom.
Ako uľahčiť dieťaťu adaptáciu?
Čo môžete urobiť, aby ste vášmu dieťaťu uľahčili proces adaptácie?
- Nebojte sa pocitov dieťaťa: Keď vám vaše dieťa hovorí, že sa bojí alebo je smutné, je to v poriadku. Pocity mu nevyvracajte ani nenegujte. Jeho pocity sú súčasťou adaptácie. Má strach z neznámeho a je smutné za vami. Dajte týmto pocitom dostatočnú validitu. Môžete uviesť príklady, kedy sa cítite podobne a prejsť si, ako ste tieto situácie riešili.
- Zaveďte rutinu: Konzistentné denné rutiny, vrátane vstávania, jedál, domácich úloh a spánku, môžu pomôcť vášmu dieťaťu cítiť sa bezpečnejšie a pripravenejšie na deň.
- Podpora sociálnych zručností: Zúčastňujte sa aktivít, ktoré budujú vzťahy s vrstovníkmi a podporujú priateľstvá. Najlepším spôsobom, ako dieťa podporovať vo vytváraní vzťahov s vrstovníkmi je ukázať mu, ako vy budujete a udržiavate vzťahy s vašimi priateľmi.
- Komunikujte s učiteľmi: Komunikácia s pedagógmi vás môže podporiť v rozpustení obáv z toho, ako sa vaše dieťa v škôlke má. Veľakrát totiž skutočne plač zmizne, akonáhle sa zavrú dvere triedy.
- Postupný a pozvoľný nástup: Ak je to možné, doprajte vášmu dieťaťu prechod od vás do škôlky postupne s navyšovaním počtu hodín. Pomalším procesom sa môžete vyhnúť výraznej separačnej úzkosti alebo adaptačným problémom.
- Neodmeňujte vaše dieťa za chodenie do škôlky alebo školy, ale oslavujte jeho pokroky: Aj malé úspechy sú dôvodom na oslavu. Oslava každého malého kroku poskytuje dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu na budovanie dôvery a motivácie.
- Podporujte samostatnosť dieťaťa: Niekoľkokrát ukážte vášmu dieťaťu, ako sa vyberá oblečenie, balí batôžtek či rieši hygienická očista a dajte mu potom dostatok vašej dôvery, že to zvládne aj samé. Chyby považujte za skúsenosti - je výborné, že ich vaše dieťa robí. Tento prístup mu pomôže budovať dôveru v samého seba, svoje zručnosti a schopnosti vyriešiť aj neznámu situáciu.
Čo potrebuje škôlkar?
Škôlkar bude pri pobyte v materskej škole potrebovať prezuvky, žiadne šľapky, našuchovačky či crocsy, ale pevné papuče, ktoré dobre držia pätu. Ďalej potrebuje pyžamo, náhradné oblečenie, ktoré bude mať odložené vo svojej skrinke (spodná bielizeň, ponožky, tepláky, tričko, mikinu, čiapku - podľa ročného obdobia, pršiplášť) a vešiak na zavesenie. Každý drobec bude tiež potrebovať vlastnú zubnú kefku a hrebeň. Všetky tieto osobné veci dieťatka označte jeho menom.
Predchádzajme stratám
Hračky z domu, sladkosti, či sladké nápoje radšej dieťaťu do škôlkarskej tašky nepribaľujte. Jedlo aj pitie dostanú v škôlke a vlastné hračky môžu akurát tak stratiť. Nebojte sa, v každej triede je ich viac ako dosť. Ak má vaše dieťa nejakú obľúbenú hračku, s ktorou spáva alebo ju potrebuje mať blízko seba, upozornite na to pani učiteľku.
6 krokov k úspešnej adaptácii v materskej škole očami učiteľky
- Prítomnosť oboch učiteliek: Počas prvých dní adaptačného pobytu je vhodné zabezpečenie účasti oboch učiteliek v triede. Dôvodov je niekoľko: aby si deti zvykli na obe učiteľky, s ktorými budú počas šk.roka prichádzať do kontaktu najviac, hrať sa a komunikovať, aby mohli učiteľky venovať pozornosť všetkým deťom v triede. V praxi nie je vôbec výnimočné, že sa dieťa naviaže na jednu učiteľku, napr. na tú, ktorá mala v deň jeho nástupu do MŠ rannú zmenu.
- Ranné lúčenie sa s rodičom/rodičmi: Odporúčame sa vyhnúť dlhému rannému lúčeniu, ktoré môže byť príčinou zvýšeného emocionálneho napätia dieťaťa. Dôležitým v tejto situácii je aj postoj rodiča k samotnej inštitúcii. Za významné považujeme aj dôveru rodiča/rodičov k učiteľke/učiteľkám. Je pravdepodobné, že ak rodič pociťuje neistotu a strach, obdobné pocity prežíva aj dieťa.
- Základné informácie od rodiča o dieťati napomáhajú adaptácii: Jednoduchý dotazník a rozhovor s rodičom o dieťati je ďalšou vhodnou stratégiou ako spoznať a uľahčiť dieťaťu prvé dni v MŠ.
- Dĺžka pobytu dieťaťa v MŠ: Adaptáciu dieťaťa narúšajú extrémy, keď rodičia často prerušujú pobyt dieťaťa bezdôvodne, čím predlžujú adaptačný proces. Každý návrat po dlhšom prerušení spôsobuje pre dieťa opäť stres a proces prispôsobovania sa začína odznova.
- Obľúbená hračka ako podpora adaptácie: Deti majú možnosť priniesť si do MŠ svoju hračku - ideálne je plyšové zvieratko, vankúšik, jednoducho niečo - čo im bude pripomínať domov a prepojenie s ním.
- Účasť rodiča v triede v čase adaptácie je potrebné zvážiť: Kým sa dieťa vyrovná s nárokmi okolia a vybuduje si vzťah bezpečia a dôvery, potrebuje podporu rodičov. V prípade adaptačných problémov rodič často chce istý čas stráviť v triede svojho dieťaťa.
Čo ak dieťa nezvládne škôlku?
Môže sa stať, že dieťa adaptačný proces nezvládne a po dohode so škôlkou a rodičom, zostane doma a skúsi to neskôr. Adaptácia by sa nemala prelínať s inými náročnými životnými zmenami, ako je návrat rodiča do práce, tehotenstvo, odúčanie od plienky či hospitalizácia. Rovnako by mala byť prerušená počas choroby, aby malo dieťa čas zotaviť sa doma. Odborníci odporúčajú s tréningom samostatnosti začať dva až šesť mesiacov pred nástupom do škôlky (celý deň u starkej, u tety, prespávačka u rodiny, hra s inými deťmi), aby bolo dieťa pripravené na tento stres z odlúčenia. Rovnako by malo zvládať samoobslužné činnosti, napapať sa, umyť si zúbky, ruky, utrieť sa po toalete. Malo by sa vedieť obliecť a obuť, komunikovať svoje potreby.