Výživné na plnoleté dieťa je komplexná téma, ktorá sa riadi Zákonom o rodine a súdnymi rozhodnutiami. Tento článok sa zameriava na rozsudky týkajúce sa zníženia výživného na plnoleté dieťa a objasňuje právne aspekty, ktoré sú relevantné pri rozhodovaní o tejto otázke. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na problematiku zníženia výživného na plnoleté dieťa, s odkazom na konkrétne súdne rozhodnutia a právne ustanovenia.
Úvod
V živote sa môžu vyskytnúť situácie, keď sa sociálna a finančná situácia rodiča zhorší. Či už ide o stratu zamestnania, zníženie príjmu, krach podnikania, vážne ochorenie, úraz alebo iné nepredvídateľné dôvody, tieto zmeny môžu ovplyvniť schopnosť rodiča platiť výživné. Zníženie výživného na plnoleté dieťa je možné dosiahnuť súdnou cestou, pokiaľ sa zmenia pomery na strane rodiča alebo dieťaťa.
Rozsudky súdov v prípadoch zníženia výživného
Príklad rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
Napadnutým rozsudkom z 20. augusta 2019, sp. zn. 27 Co 108/2019, Krajský súd v Trenčíne potvrdil rozsudok Okresného súdu Trenčín z 29. januára 2019, č. k. 16 C 84/2016-642, ktorým súd prvej inštancie znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči jeho plnoletej nesvojprávnej dcére, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 23. februára 2012, č. k. 32 P 194/2011-219, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 22. augusta 2012, sp. zn. 17 Co 227/2012.
Zdôvodnenie súdu prvej inštancie
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 - 5, § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie znížil vyživovaciu povinnosť vzhľadom na zmenené pomery na strane navrhovateľa.
Dôvody odvolania a rozhodnutie odvolacieho súdu
Odvolací súd považoval odvolanie za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nastali také zmenené okolnosti a pomery, ktoré by zníženie výživného odôvodňovali.
Prečítajte si tiež: Vplyv Ketogénnej Diéty na Cholesterol
Základné princípy určovania výšky výživného
Životná úroveň rodiča ako primárne kritérium
Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodič vysoký príjem, bude platiť viac ako rodič s nízkym príjmom, bez ohľadu na výšku výdavkov.
Podiel dieťaťa na životnej úrovni rodiča
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného v zákone. Súdna prax k tejto otázke nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú.
Výdavky a majetkové pomery
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Súd uzná tie výdavky, ktoré sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky súd nebude prihliadať. Súd posudzuje majetkové pomery rodičov, ktoré tvoria ako aktíva (príjmy, nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory) tak pasíva (výdavky, dlhy, pôžičky).
Schopnosti a možnosti rodičov
Súd určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča, jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Ak je rodič dobrovoľne nezamestnaný, súd zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol využiť a za akú mzdu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania.
Minimálne a maximálne výživné
Minimálne výživné je zákonom určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Maximálne výživné zákonom upravené nie je.
Prečítajte si tiež: Zbavte sa podkožného tuku stravou
Zmena v pomeroch a zníženie výživného
Zmena v pomeroch ako dôvod na zníženie výživného
Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o znížení výživného na dieťa, t. j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. Súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa.
Príklady zmenených okolností
Medzi zmenené okolnosti, ktoré môžu viesť k zníženiu výživného, patria:
- Zhoršenie sociálnej a finančnej situácie rodiča (strata zamestnania, zníženie príjmu, vážne ochorenie).
- Zlepšenie finančnej situácie dieťaťa (napr. brigádnická práca popri štúdiu).
- Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť.
Brigádnická práca dieťaťa
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Dospelosť a schopnosť samostatne sa živiť
Základná podmienka pre nárok na výživné
Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne.
Kedy je dieťa schopné sa samostatne živiť?
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti.
Prečítajte si tiež: Optimalizácia spotreby energie v MŠ Turčianske Jaseno
Zdravotné postihnutie
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné a to aj v prípade, že neštuduje.
Dobré mravy
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča.
Postup pri podávaní návrhu na zníženie výživného
Obsah návrhu
Návrh na zníženie výživného musí obsahovať predovšetkým označenie povinného rodiča (navrhovateľa) a dieťaťa (odporcu). V návrhu musí povinný rodič uviesť, na základe akého rozhodnutia bola naposledy určená vyživovacia povinnosť a v akej výške. Následne by mal presne špecifikovať, v čom sa jeho možnosti a schopnosti zmenili do takej miery, že odôvodňujú zníženie výživného. Tiež musí uviesť, v akej výške je v súčasnosti schopný platiť výživné. Svoje tvrdenia musí doložiť dôkazmi.
Miestna príslušnosť súdu
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ.
Priebeh konania
Súd vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie, či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške, príp. či došlo k zmene v pomeroch a ak áno, ako je potrebné zmeniť výšku výživného.
Zročné výživné
Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
Splatnosť výživného a informačná povinnosť
Dodržte splatnosť výživného. Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ plnoletého dieťaťa. Informačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z §43 ods. 3 ZoR. Táto je dôležitá najmä pokiaľ ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom čo súvisí s trvaním nároku na výživné či s jeho výškou.
Zastúpenie advokátom
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Advokát Vám vie pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa o ktoré v celom procese ide.
Zánik vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona, ak dieťa je schopné samé sa živiť (§62 ods. 1 Zákona o rodine) alebo smrťou oprávneného alebo povinného.
Dôležité právne ustanovenia
- § 62 Zákona o rodine: Upravuje vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom.
- § 78 Zákona o rodine: Umožňuje zmeniť výšku výživného, ak sa zmenia pomery.
- § 97 Zákona o rodine: Ustanovuje funkčnú príslušnosť súdov v konaniach o výživnom.