Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. S rastúcim vekom dieťaťa a meniacimi sa životnými okolnosťami sa môže stať, že pôvodne určená výška výživného už nezodpovedá potrebám dieťaťa alebo možnostiam rodičov. V takýchto prípadoch je možné požiadať o zmenu výšky výživného. Tento článok sa zameriava na problematiku zmeny pomerov a zvýšenia výživného, najmä s dôrazom na plnoleté deti.
Základné Princípy Vyživovacej Povinnosti
Základným prameňom rodinného práva je zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine. Výživné je upravené v § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z.z. Pojem výživné alebo alimenty nemá svoju definíciu v zákone o rodine, avšak je možné ho odvodiť z početnej rozhodovacej praxe súdov. Ide o zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb osôb, ktoré sú v príbuzenskom alebo v inom rodinnom vzťahu. Rodičia môžu o výživnom uzavrieť i rodičovskú dohodu.
V zmysle § 65 ods. 1 a ods. 2 ZR platí, že „Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Výška výživného sa v čase rozhodovania súdu o úprave vyživovacej povinnosti, resp. odôvodnených potrieb maloletého, resp. schopností, možností a majetkových pomerov rodičov v čase rozhodovania súdu, resp. Z uvedeného ustanovenia ZR vyplýva, že výživné sa určuje na pomerne dlhé obdobie do budúcna, a to až do obdobia kým nie sú deti schopné sa sami živiť. odôvodnené potreby maloletého, resp. dieťa začalo navštevovať vysokú školu, resp.
Dospelosť a Schopnosť Samostatne sa Živiť
Dospelosť, t.j. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť tak nárok na výživné nemá, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť nárok na výživné má.
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti.
Prečítajte si tiež: Práva otca na materskej
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné a to aj v prípade, že neštuduje.
Zmena Pomerov ako Dôvod na Zmenu Výživného
Podľa § 78 ods. 1 ZR „Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak došlo k zmene pomerov, či už na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, môže súd zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Toto ustanovenie sa nazýva aj tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej pri posudzovaní, či došlo alebo nedošlo k zmene pomerov podľa § 78 ods. 1 ZR, sa vždy prihliada aj na vývoj životných nákladov (napr. inflácia). Vývoj životných nákladov sa posudzuje za obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodnutia o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť alebo zrušiť, resp.
Zmenou pomerov v zmysle § 99 ods. 1 ZR sa rozumie výrazná zmena okolností (na jednej či druhej strane), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, v porovnaní s terajšími okolnosťami.
Subjektívne a Objektívne Okolnosti
Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi okolnosťami na strane oprávneného či povinného alebo objektívnymi okolnosťami, napríklad vývojom životných nákladov. Súd je povinný podrobne skúmať okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
Príklady subjektívnych okolností:
- Zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa vyžadujúce zvýšené náklady na liečbu.
- Nástup dieťaťa na strednú alebo vysokú školu, čo zvyšuje náklady na štúdium a ubytovanie.
- Strata zamestnania alebo zníženie príjmu povinného rodiča.
- Zvýšenie príjmu povinného rodiča.
Príklady objektívnych okolností:
- Výrazný nárast životných nákladov (inflácia).
- Zmena právnej úpravy ovplyvňujúca výpočet výživného.
Zvýšenie Výživného a Zmena Pomerov
zvýšenie výživného je možné vtedy, ak došlo k takej zmene pomerov, ktorá by toto zvýšenie odôvodňovala. Judikatúra ohľadom zmeny výživného ustanovuje (rozhodnutie č. 27/1974), že „Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané. Ak vo Vašom prípade existujú okolnosti odôvodňujúce potrebu zvýšenia výživného, je Vašim zákonným oprávnením podať návrh na zvýšenie výživného na príslušný súd.
Prečítajte si tiež: Riešenia zmien správania u 6-mesačných bábätiek
Valorizačná Klauzula
Toto ustanovenie sa nazýva aj tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej pri posudzovaní, či došlo alebo nedošlo k zmene pomerov podľa § 78 ods. 1 ZR, sa vždy prihliada aj na vývoj životných nákladov (napr. inflácia). Vývoj životných nákladov sa posudzuje za obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodnutia o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť alebo zrušiť, resp.
Ako Postupovať pri Žiadosti o Zvýšenie Výživného
Ak sa domnievate, že nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, je potrebné podať návrh na súd.
Návrh na Zmenu Výživného
Návrh na zmenu, t.j. V zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení „Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 OSP) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. V súlade s § 79 ods. Všeobecnými náležitosťami návrhu sú v zmysle § 42 ods. 3 OSP „Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Návrh musí obsahovať:
- Označenie súdu, ktorému je návrh určený.
- Identifikačné údaje navrhovateľa (plnoletého dieťaťa) a odporcu (rodiča).
- Opis rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného (zmena pomerov).
- Označenie dôkazov, ktoré preukazujú zmenu pomerov (napr. potvrdenie o návšteve školy, lekárske správy, doklady o zvýšených nákladoch).
- Návrh, čoho sa navrhovateľ domáha (zvýšenie výživného o konkrétnu sumu).
- Dátum a podpis navrhovateľa.
Je nevyhnutné aby súd vedel z čoho žijete, t.j. aké sú Vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky či už na domácnosť, na Vašu osobu resp. Je prirodzené, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa rastú aj náklady na jeho výchovu a výživu. - nástup na základnú školu, I. - nástup do II. Ide najmä o prípady, kedy sa dieťaťu prihodí napr. úraz s následným postihnutím, chronická choroba, objaví sa alergia - dieťa musí brať dlhodobo lieky a pod.
Miestna Príslušnosť Súdu
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva.
Prečítajte si tiež: Rodinné prídavky a zmena trvalého pobytu
Dôkazné Prostriedky
Je dôležité, aby ste k návrhu priložili všetky relevantné dôkazy, ktoré preukazujú zmenu pomerov a odôvodňujú zvýšenie výživného. Medzi takéto dôkazy patria:
- Potvrdenie o návšteve školy (v prípade štúdia plnoletého dieťaťa).
- Lekárske správy a doklady o nákladoch na liečbu.
- Doklady o zvýšených nákladoch na bývanie, stravu, ošatenie a iné potreby.
- Potvrdenie o príjme povinného rodiča (ak je známy).
- Iné dokumenty, ktoré preukazujú zmenu pomerov.
Priebeh Súdneho Konania
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča a to na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške , príp. či došlo k zmene v pomeroch a ak áno ako je potrebné zmeniť výšku výživného.
Spolupráca so Súdom
Za daných okolností je vhodné, ak budete so súdom spolupracovať a súdu oznámite všetky rozhodujúce skutočnosti, na ktoré sa dopytuje. Pokiaľ ide navrhované zníženie, v tomto smere by mal otec preukázať podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala navrhované zníženie výživného. Súd by mal teda porovnávať pomery, aké boli v čase posledného určenia výživného a aké sú teraz. Obdobne to platí aj v prípade, ak podáte protinávrh a budete žiadať o zvýšenie výživného. V súdnom konaní budete každopádne preukazovať najmä majetkové pomery (príjem, výdavky a pod.). Je preto vhodné, aby ste si odkladali všetky doklady, preukazujúce Vaše výdavky (napr.
Kritériá pre Určenie Výšky Výživného
Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Súd prihliada napr. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Životná Úroveň Rodiča
Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak mám rodiča ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák a to bez ohľadu na výšku výdavkov.
Schopnosti a Možnosti Rodičov
Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce.
Majetkové Pomery Rodičov
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach tak pasívach, t.j.
Minimálne Výživné
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu.
Informačná Povinnosť Dieťaťa
Informačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z §43 ods. 3 ZoR. Táto je dôležitá najmä pokiaľ ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom čo súvisí s trvaním nároku na výživné či s jeho výškou. V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Ak sa tak nestane nezostáva nič iné len podať návrh na zrušenie výživného na súde.
Dátum Zmeny Výživného
Rozhodujúcim okamihom pre zmenu skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre mal. deti (zvýšenie, zníženie, zrušenie) je zmena pomerov, a nie začatie súdneho konania.
Súd totiž zmení rozhodnutie o výživnom, ak sa zmenia pomery, podľa ktorých rozhodol naposledy. Dátum od ktorého žiadate zvýšiť výživné sa odvíja od momentu tzv. zmeny pomerov.
Zročné Výživné
Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka.
Dohoda Rodičov
Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na úprave výživného. Ak sa dohodnete postačuje písomná dohoda medzi rodičom a dieťaťom a nemusíte sa súdiť. Posledné čo Vaše dieťa potrebuje je sa súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretať na súde.
Zastúpenie Advokátom
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. V rámci mojej praxe sa dlhodobo špecializujem na rodinné právo a ponúkam klientom komplexné právne služby v tejto oblasti. Pred podaním návrhu na súd Vám viem pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúkam zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.
Vykonateľnosť Rozsudku
Rozsudky o výživnom sú v zmysle § 44 Civilného mimosporového poriadku vykonateľné doručením. Rozsudky o výživnom sú tzv. predbežne vykonateľné. Tzn. že sú vykonateľné doručením, bez toho, aby nadobudli právoplatnosť.