Rozvod alebo rozchod rodičov je náročná životná situácia, ktorá si vyžaduje úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Jednou z kľúčových otázok, ktoré v tejto súvislosti vznikajú, je miesto odovzdávania dieťaťa pri styku s druhým rodičom. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku v kontexte slovenskej legislatívy a súdnej praxe.
Rodičovská dohoda ako základ úpravy starostlivosti
Slovenská legislatíva, konkrétne Zákon o rodine, uprednostňuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Za možnosťou uzatvárania takýchto dohôd stojí presvedčenie zákonodarcu, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami a odráža skutočné záujmy a potreby nielen dieťaťa, ale aj rodičov v konkrétnych podmienkach, funguje lepšie ako autoritatívne rozhodnutie súdu.
Princípy, ktoré súd zohľadňuje pri schvaľovaní dohody
Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Kto môže uzavrieť rodičovskú dohodu?
Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia maloletého dieťaťa ak spolu nežijú. Dôležité je, že "nežiť spolu“ neznamená automaticky "nebývať spolu“. Pod výrazom "žiť spolu" sa myslí úroveň a kvalita vzájomného vzťahu medzi rodičmi. V praxi rodičia "nebudú spolu žiť" predovšetkým vtedy ak medzi nimi existujú vážne nezhody, nevytvárajú bezpečné prostredie pre seba navzájom a ani pre dieťa, nepodieľajú sa na úhrade spoločných nákladov, neorganizujú spoločne trávený čas, či nezabezpečujú spoločné potreby.
Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia maloletého dieťaťa ak:
Prečítajte si tiež: Vek a trvanie výživného
- spolu nežijú: z toho vyplýva, že nezáleží na tom, či sú rodičia dieťaťa manželmi alebo nie. Dôležité je, že spolu nežijú (buď nikdy ani nezačali žiť spolu alebo prestali spolu žiť). Keďže v takejto situácii dieťa nemôže byť s oboma rodičmi súčasne, je potrebné, aby sa rodičia na starostlivosti o dieťa dohodli.
- rozvádzajú sa alebo spolu nežijú a rozvádzajú sa: v prípade, že rodičia sa rozvádzajú, rodičovskú dohodu je možné uzavrieť aj na čas do rozvodu, najmä ak je predpoklad, že rozvodové konanie bude dlho trvať (napr. jeden z manželov bráni rozvodu, alebo sú skutkové okolnosti komplikované). Zároveň táto dočasná dohoda môže byť v znení, ktoré bude platiť aj po rozvode a súd ju schváli priamo v rozsudku o rozvode. Ak sa rodičia na úprave podmienok starostlivosti o dieťa nedohodnú, rozhodne o nich súd v rozvodovom konaní.
Forma a vykonateľnosť rodičovskej dohody
Napriek tomu, že zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a zväčša žiadúca. Vytvorená a podpísaná dohoda rodičov je platná. Navyše, rodičia si môžu nechať dohodu schváliť súdom. Súd schvaľuje dohodu rozsudkom a následne sa dohoda stáva vykonateľnou, teda vynútiteľnou súdnou cestou (napr. ak povinný rodič nebude hradiť výživné, odovzdávať dieťa na styk alebo inak porušovať podmienky dohody, oprávnený rodič sa môže dožadovať plnenia povinností súdnou cestou). Ak sú rodičia aj manželmi, ktorí sa rozvádzajú môžu medzi sebou uzavrieť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
Obsah rodičovskej dohody
Pri formulovaní obsahu jednotlivých ustanovení dohôd majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok. V prípade, že rodičia plánujú nechať si svoju dohodu schváliť súdom, mali by už pri jej formulácii myslieť aj na, čo všetko súd posudzuje.
Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Formy starostlivosti o dieťa
Súd môže rozhodnúť o rôznych formách starostlivosti o dieťa:
- Výlučná osobná starostlivosť: Dieťa je zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s ktorým býva. Druhý rodič má právo na styk s dieťaťom.
- Striedavá osobná starostlivosť: Rodičia sa striedajú v osobnej starostlivosti o dieťa vo vopred určených časových intervaloch.
- Spoločná osobná starostlivosť: Spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom/rozchodom.
Striedavá osobná starostlivosť - detailnejšie
Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa spočíva v osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, pri ktorej sa rodičia striedajú vo vopred určených časových intervaloch striedania. Intervaly striedania môžu byť s rovnomerne alebo nerovnomerný rozložením času. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, príp. dvojtýždňový. Nie je vhodné ak sú intervaly príliš dlhé, pretože dieťa tak stráca kontakt s rodičom, u ktorého nie je. Pri školopovinných deťoch je vhodný spomínaný týždenný/dvojtýždenný cyklus striedania. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, príp. nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.
Prečítajte si tiež: Splácanie hypotéky počas materskej
Spoločná osobná starostlivosť - detailnejšie
Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, t .j. stavu, ako keď rodičia dieťaťa vykonávajú rodičovské práva a povinnosti ako manželia prípadne nezosobášení partneri spoločne s minimálnym zásahom zo strany štátu a je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a teda túto formu starostlivosti umožňuje. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Súčasne je vždy kritériom najlepší záujem dieťaťa teda zverením dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti musí byť naplnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa a zároveň musia tým byť zaistené jeho potreby.
Úprava styku s blízkymi osobami
K úprave styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami dochádza v prípadoch, kedy je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa (maloletý má s blízkou osobou vybudovaný vzťah a jeho prerušenie by malo na maloletého negatívny dopad) a vtedy ak to vyžadujú pomery v rodine. K úprave styku maloletého s blízkymi osobami dochádza na základe návrhu, ktorý na príslušný súd podávajú priamo dotknuté blízke osoby. Blízkou osobou sa rozumie osoba podľa ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb.
Zastupovanie a správa majetku dieťaťa
Prípad, kedy maloleté dieťa zastupuje iba jeden z rodičov nastane, ak bol druhý rodič pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená. V praxi v bežných veciach maloletého dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa. V podstatných veciach maloletého dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne. V prípade ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o podstatnej veci dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Výživné (Alimenty)
K výživnému môžu rodičia zaujať dva základné postoje, a to:
- dohodnú sa, že výživné sa neurčuje
- dohodnú sa na výške výživného.
Výživné sa neurčuje najčastejšie pri striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti. Pri striedavej starostlivosti rodičia sa v zmysle zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, môžu dohodnúť, že rodič, ktorý má výrazne vyšší príjem ako druhý a dieťa má u tohto rodiča vyšší životný štandard bude výživné predsa len uhrádzať. Takto výživné zabezpečí, že dieťa bude mať u oboch rodičov zabezpečenú rovnakú životnú úroveň. Pri spoločnej osobnej starostlivosti sa výživné neurčí vôbec alebo si výživné určia rodičia vzájomnou dohodou.
Prečítajte si tiež: Riziká zdvíhania počas tehotenstva
Bežné a spoločné výdavky
Pri financovaní potrieb dieťaťa je veľmi užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, šk. potreby a pod. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu nato, u ktorého rodiča dieťa je a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takéhoto výdavku. Týmito výdavkami sú školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.
Kritériá pre určenie výšky výživného
Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritéria dané Zákonom o rodine:
- odôvodnené potreby oprávneného,
- schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného,
- právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov,
- osobná starostlivosť rodiča o dieťa,
- starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú,
- najlepší záujem dieťaťa.
Vzájomná informovanosť a komunikácia
Najmä pri zverení dieťaťa do osobnej alebo striedavej osobnej starostlivosti rodičia nesmú zabúdať na právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati toho rodiča, ktorému maloleté dieťa nie je zverené alebo sa u neho nenachádza.
Striedavá starostlivosť - pohľad psychológov a súdna prax
Podľa názoru niektorých psychológov je striedavá starostlivosť v mnohých prípadoch dobrým riešením. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.
V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách dieťaťa. Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.
Podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti
Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa."
Z uvedeného vyplýva, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. V týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.
V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.
Striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
Miesto odovzdávania dieťaťa: Zákon a prax
Zákon o rodine priamo nedefinuje povinnosť matky, respektíve rodiča, byť prítomná pri odovzdaní dieťaťa. Rodič má právo zabezpečiť toto odovzdanie aj treťou osobou, to znamená príbuznými alebo inou osobou. Nie je porušením súdneho rozhodnutia, pokiaľ by matka odovzdávala dieťa otcovi prostredníctvom inej osoby. Rovnako to platí aj pre prípad prevzatia dieťaťa.
Miesto bydliska matky ako miesto odovzdávania
Ak je v rozsudku uvedené, že otec prevezme a odovzdá syna na mieste bydliska matky, je potrebné, aby bola pri odovzdávaní prítomná osobne matka, prípadne iná osoba poverená matkou. Dobre uvažujete, za mal. dieťa máte obaja ako rodičia zodpovednosť, preto je namieste, aby sa mal. Ale áno, aj my sme sa stretli s prípadmi, kde to medzi rodičmi funguje tak ako to vyžaduje matka. Je to však už na dohode rodičov a na tom, či majú v seba vzájomnú dôveru, napr. aj o tom, že tá matka je v skutočne v dome a dieťa nebude doma samé. Ak je táto dôvera narušená, tak potom nech otec trvá na tom, aby si dieťa matka skutočne osobne prevzala, prípadne, aby ho čakala napr. za bránou tak, že ju tento v čase odovzdania dieťaťa bude reálne z auta vidieť, ako na mal. dieťa čaká. Zodpovednosť za dieťa má ten rodič, ktorý ho odovzdáva, aby sa nestalo, že budete stíhaný za opustenie dieťaťa. Mali by ste mať aspoň potvrdenie od matky (v SMS), že matka je doma a môžete dieťa poslať hore.
V prípade, ak má otec uvedené v rozhodnutí, že má prebrať dieťa na mieste bydliska matky, je to aj miesto pred bytovým domom, napríklad na parkovisku. Vykladať to tak, že musí prísť hore až k bytu (najmä pri 12 ročnom dieťati) by nebolo správne a ani možné. Na druhej strane, ak by aj on privolal políciu, nič by neriešili, nakoľko nebudú nútiť dieťa, aby išlo s ním na styk ak nechce.
Problémy pri odovzdávaní a ich riešenie
Ak matka odmieta otca dieťaťa pustiť do bytového domu, aby si dieťa mohli prevziať, vrátane toho, že táto situácia je aj pri vrátení dieťaťa, potom vy ako otec dieťaťa nie ste povinný odovzdať dieťa inej cudzej osobe alebo prípadne rodinnému príslušníkovi. Usudzujeme na základe položenej otázky resp. vašich pochybností, že neviete, či dieťa bude odovzdané matke, preto môžete žiadať o predloženie splnomocnenia od matky na prevzatie dieťaťa.
Zmena bydliska a povinnosť informovať
Ak sa matka s deťmi odsťahuje do Prahy, kde momentálne žije so svojím partnerom a deťmi vo veku 8 a 13 rokov a každé dva týždne vozí deti do Bratislavy k ich otcovi a otec detí sa s partnerkou plánuje sťahovať z Bratislavy do Slovenského Grobu a trvá na tom, aby matka deti vozili priamo pred jeho dom, odpoveď na túto otázku sa nachádza priamo v rozsudku, ktorým bol otcovi určený styk s maloletým dieťaťom. V rozsudku je totiž okrem času určeného styku uvedený aj spôsob odovzdania detí druhému rodičovi. Bežnou formuláciou je, že otec si dieťa prevezme v určený čas v mieste ich bydliska a v určený čas ich odovzdá v mieste ich bydliska. Miesto určenia odovzdania detí však môže byť určený aj iným spôsobom, v tomto smere nie je súd viazaný žiadnymi zákonnými ustanoveniami. Z toho dôvodu je potrebné pozrieť presné znenie Vášho rozsudku.
Ak sa matka presťahovala, je povinná informovať druhého rodiča o všetkých závažných skutočnostiach a zmenách čo sa dieťaťa týka - je povinná informovať ho o novom bydlisku dieťaťa. V rámci Slovenskej republiky nemá právo ti v presťahovaní brániť. Pokiaľ nemáš v rukách predbežko o tom, že si oprávnená nenahlásiť mu zmenu bývania kvôli bezpečnosti (napr.
Postup súdu pri zmene bydliska
Ak by sa rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti, odsťahoval do väčšej vzdialenosti z pôvodného miesta bydliska, súdy nemôžu takého konanie ponechať bez povšimnutia. Naopak, musia na ne reagovať. Tento presun musia súdy zohľadniť v rozhodovaní o úprave styku či vyživovacej povinnosti. V záujme rovnomerného vyváženia prekážok spojených s realizáciou styku dieťaťa s rodičom na väčšiu vzdialenosť je vhodné, aby takéto prekážky niesol čiastočne aj rodič, ktorý sa odsťahoval. K odovzdávaniu dieťaťa by malo zásadne dochádzať v mieste pôvodného bydliska dieťaťa.