Rozprávky sú neodmysliteľnou súčasťou detstva. Sú to príbehy, ktoré sa tradujú z generácie na generáciu, a ktoré nás učia o svete, o dobre a zle, o láske a priateľstve. Mnohé rozprávky sa začínajú slovami "Kde bolo, tam bolo…", a aj táto, ktorú si prečítate, vás zavedie do sveta fantázie a dobrodružstva.
Úvod do sveta rozprávok
Kde bolo, tam bolo… Takto sa začína mnoho rozprávok, ktoré deti poznajú. Rozprávky sa rozprávajú, preto sa aj tak volajú - doteraz vám ich rozprávali dospelí alebo čítali z kníh. Teraz, keď sa učíte čítať a písať, môžete si ich čoskoro prečítať samy. Tieto rozprávky vám pomôžu naučiť sa čítať čo najrýchlejšie a najlepšie. Každá z nich má vyznačené určité písmenká a tie spolu tvoria abecedu. Keď si tie písmenká osvojíte, ľahko poskladáte ďalšie slová i vety.
Príbeh Zlatej priadky
Ďaleko, až voľakde za červeným morom, býval kedysi mladý pán. Keď už prišiel do rokov a k rozumu, pomyslel si, že by vari nebolo zlé obzrieť sa po svete, vyhľadať si dobrú gazdinú a poriadne žieňa. A ako povedal, tak aj urobil. Vybral sa on do sveta, no nedarilo sa mu najlepšie. Nakoniec prišiel do izby jednej vdovy, ktorá mala tri dcéry na vydaj. Tie dve staršie, ktorých meno zabudol, boli do roboty ako osy. Ale tá najmladšia, Hanka, bola do práce ako olovený vták.
Keď prišiel pán k nim na tie priadky, začudoval sa: Hana pod pecou driemala a ostatné priadli ako o preteky. I povie materi: „Ale, stará mať, povedzte mi, prečo i tamtú nepripriete k práci? „Jaj, mladý pán, Veď ja by som jej z celého srdca povolila priasť, ale ona je taká priadka, čo by do rána nielen všetko pradivo popriadla, ale i všetky snopky zo strechy, a to na zlaté nitky. „Akže je tak, mohli by ste mi ju za ženu dať. Gazdovstvo mám nie plané. Ľanu, konopy, pačesov a zrebí celé kopy. Napriadla by sa do vôle,“ riekne pán a starká po týchto slovách dlho neváhala. Na druhý deň dal náš mladý zať ošírovať kone, a keď bolo zapriahnuté, tak si posadil uplakanú mladuchu do koča. Sedí milá Hanka pri mladom zaťovi, sedí uplakaná a smutná. Dosť ju on rozhováral, Hanka ako ryba mlčala. K večeru dorazili do pánovho kaštieľa.
„No,“ vraví pán, „tu máš praslicu a vreteno, i červené jabĺčka a praď! Ak toto všetko do rána na zlaté nitky popradieš, hneď sa zosobášime. Keď Hanka ostala sama, nesadla si pod praslicu, veď nevedela ani nitku skrútnuť. Začala smutne vykladať: „Ach, ja nešťastná! Veď som ja vyšla na psiu hanbu! „Čože máš také vyplakané oči Hanka?“ spytuje sa jej a ona mu vyrozpráva, že ak nepopradie do rána pradivo, tak ju dajú zmárniť. „Akže len to,“ prerečie malý chlapík, „nič sa neboj! Ja ťa už naučím priasť zlaté nitky. Ale iba ak mi sľúbiš, že ťa takto o rok nájdem na tomto istom mieste. Ak neuhádneš moje statočné meno, staneš sa mojou ženou a odveziem si ťa. Ale ak ho uhádneš, nechám ťa na pokoji. Ale vravím ti: ak by si sa mi o rok chcela ukryť, nájdem ťa a krk ti vykrútim. „Či mi je skapať tak či tak! Nech už bude ako bude, pristávam!“ riekla Hanka. Učil a naučil ju priasť zlaté nitky. A potom kadiaľ prišiel, aj tade odišiel a stena sa sama zavrela.
Prečítajte si tiež: Príznaky hemoroidov po pôrode
Naša, odteraz už zlatá priadka, sadla pod praslicu a priadla. Len čo sa pán ráno zobudil, poobliekal sa a išiel pozrieť zlatú priadku. Vošiel do tej izby a dobre že neoslepol od ligotu. Objal zlatú priadku a hneď sa dali zosobášiť. A tak si oni žili v pokoji. Ak predtým mal náš pán rád Haničku pre zlatú priadzu, teraz ju mal tisíc ráz radšej pre krásneho syna, ktorý sa im narodil. No niet takej pesničky, ktorá by nemala konca. Ani radosť našich manželov nemohla trvať večne. Tu vám naša Hanka začne byť z hodiny na hodinu smutnejšia. Veď to aj nie je maličkosť, stratiť takto naraz dobrého muža i podareného synčeka! Neborák muž ešte o ničom nevedel a tešil ženu, ako mohol. Naostatok sa už len nejako premohla a vyrozprávala mužovi všetko, čo a ako sa jej vodilo v tú prvú noc. Ten od strachu zbledol ako stena. Všetci sa rozbehli na strany, poprezerali všetky kúty, len-len že nehľadali aj po myších dierach. Ale kraťúcha nikto nepoznal a jeho meno nemohla uhádnuť žiadna živá duša.
Na tej poľovačke, bolo už podvečer, keď sa začalo krížom-krážom blýskať. Spustil sa veľký dážď a aj všetci sluhovia sa poutuľovali, kde len mohli. Náš pán ostal len s jediným sluhom, premoknutým ako myš. Obzerajú sa, kam sa ukryť pred búrkou, keď uvidia, ako sa z diery spod kameňov valí dym. „Choďže ty, pozrieť, odkiaľ ten dym vychodí. Musia tam byť ľudia. Popros ich, či by nás na noc nepritúlili.“ Povie pán sluhovi. Napokon sa pán išiel pozrieť sám, ale nemohol nič nájsť ani on. Napokon našiel malú dieru, z ktorej šiel ten dym, a nakukne dnu. Tam zbadá, ako v kuchyni chystajú jedlá a ako je na kamennom stolíku prikryté pre dvoch ľudí. Pán viac nepotreboval. Čo mu nohy stačili, rozbehol sa k sluhovi. A hneď ako sa vyčasilo, tak sa vydali domov. Ženu si doma našiel utrápenú, vyplakanú.
„Nič sa netráp, žena moja!“ boli jeho prvé slová, keď vkročil do izby, „Jeho meno je Martinko Klingáč.“ Hanka si od radosti muža vyobjímala, vybozkávala, a potom sa odobrala do tej izby, kde prvú noc priadla. „Tvoje meno je Martinko Klingáč.“ povie Hanka. Od tých čias už viac zlato nepriadla. Boli dosť bohatí, s mužom radi videli, ako im chlapec rástol z vody.
Poučenie z rozprávky
Rozprávka o Zlatej priadke nás učí, že nie všetko, čo sa na prvý pohľad zdá nemožné, je naozaj nemožné. Hanka, ktorá nevedela priasť, sa vďaka pomoci a sľubu naučila priasť zlaté nite. Zároveň nás učí o dôležitosti dodržania sľubov a o tom, že láska a rodina sú najväčšie bohatstvo. Tiež je tu zdôraznené, že úprimnosť a dôvera v manželstve sú kľúčové pre prekonanie ťažkostí.
Rôzne verzie rozprávky
Existuje niekoľko verzií rozprávky o Zlatej priadke. V niektorých verziách vystupuje namiesto mladého pána kráľ, a namiesto škriatka Martinka Klingáča iné nadprirodzené bytosti. Avšak základný motív príbehu, a to premena lenivej dievčiny na zručnú priadku, ostáva zachovaný.
Prečítajte si tiež: Detský kočík pre bábiku Smoby - recenzia
Zlatá priadka v umení a kultúre
Rozprávka o Zlatej priadke inšpirovala mnohých umelcov. Bola spracovaná do podoby divadelných hier, bábkových predstavení, filmov a ilustrácií. Motív zlatej priadky sa objavuje aj v ľudovom umení, napríklad na výšivkách a maľbách na sklo.
Rozprávkový šlabikár
Rozprávka o Zlatej priadke sa často využíva v rozprávkových šlabikároch pre deti. Tieto šlabikáre slúžia na to, aby sa deti naučili čítať a písať prostredníctvom známych a obľúbených rozprávok. V šlabikároch sú často vyznačené určité písmenká, ktoré spolu tvoria abecedu. Keď si deti tieto písmenká osvoja, ľahko poskladajú ďalšie slová i vety.
Vydavateľstvo Fortuna Libri
Vydavateľstvo Fortuna Libri sa venuje vydávaniu kníh pre deti, vrátane rozprávok. Bolo založené v roku 1990 ako prvé súkromné vydavateľstvo na Slovensku. Okrem detskej literatúry sa zameriava aj na beletriu a populárno-náučnú literatúru. Vydavateľstvo sa preslávilo vydávaním edície Kroník.
Prečítajte si tiež: Cena náramkov z bieleho zlata pre deti