Pôrod Slovenky žijúcej v zahraničí na Slovensku: Podmienky a nároky

Slováci pracujúci v zahraničí sa často stretávajú s otázkami týkajúcimi sa peňažných dávok v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o dieťa, najmä ak majú trvalý pobyt stále evidovaný na Slovensku. Tento článok sa zameriava na podmienky a nároky Sloveniek žijúcich v zahraničí, ktoré sa rozhodnú pre pôrod na Slovensku.

Materská a rodičovský príspevok: Kde požiadať?

Otázka, v ktorom štáte si požiadať o materské, či rodičovský príspevok, je kľúčová. Má sa žiadať v mieste trvalého pobytu alebo tam, kde osoba pracuje? Slovenka pracujúca v inom členskom štáte EÚ má v zásade rovnakú právnu ochranu ako občania tohto štátu, vrátane rovnosti prístupu k sociálnym dávkam. Teoreticky tak Slovenka žijúca v Írsku môže poberať materskú dávku v Írsku. Prakticky však nemôže poberať materskú v Írsku aj na Slovensku, pretože osoby pohybujúce sa v rámci spoločenstva majú podliehať systému sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu. Toto vyplýva z tzv. koordinačných nariadení EÚ.

Koordinačné nariadenia EÚ

Kľúč k určeniu príslušného štátu na výplatu sociálnych dávok poskytujú práve koordinačné nariadenia. Dôležité je miesto, kde osoba pracuje, býva, resp. kde má centrum svojich životných záujmov.

Práca

Podľa základného princípu primárna zodpovednosť za výplatu sociálnych dávok leží na štáte, v ktorom je osoba zamestnaná alebo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť.

Bydlisko

Koordinačné nariadenia uvádzajú, že "v rámci spoločenstva neexistuje v zásade oprávnenie na to, aby práva na sociálne zabezpečenie záviseli na bydlisku danej osoby; v špecifických prípadoch, najmä pokiaľ ide o osobitné dávky späté s ekonomickým a sociálnym kontextom danej osoby, bydlisko by sa však malo zohľadniť." V kontexte koordinačných nariadení sa bydliskom nemyslí trvalý pobyt zapísaný v občianskom preukaze, ten má iba evidenčný charakter. Za bydlisko sa považuje “miesto, kde osoba zvyčajne býva.”

Prečítajte si tiež: Úmrtia tehotných žien v nemocniciach

Centrum životných záujmov

Ak nie je možné jednoznačne určiť, kde osoba zvyčajne býva, skúma sa centrum životných záujmov príslušnej osoby. Medzi prvky, podľa ktorých sa centrum záujmov posudzuje, patrí dĺžka a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov, situácia dotknutej osoby vrátane jej rodinného stavu a rodinných väzieb, bytová situácia, ktorý členský štát sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely a ďalšie. Ak posúdenie týchto kritérií nestačí na určenie skutočného miesta bydliska osoby, za rozhodujúci sa považuje úmysel tejto osoby, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu (článok 11 vykonávacieho nariadenia).

Rodinné dávky: Posudzovanie celej rodiny

V prípade podania žiadosti o poskytnutie rodinných dávok sa zohľadňuje nielen žiadateľ, ale celá rodina. Žiadosť sa preskúma na základe podrobných informácií poskytnutých žiadateľom, pričom sa zohľadnia všetky skutočnosti a právne okolnosti, ktoré charakterizujú situáciu rodiny žiadateľa. Informačné minimum predstavujú tieto skutočnosti: zamestnanie a bydlisko matky, zamestnanie a bydlisko otca a štát, v ktorom žijú deti. Ak inštitúcia dospeje k záveru, že jej právne predpisy sú uplatniteľné na základe prednostného práva, poskytne rodinné dávky. Inak by mala postúpiť žiadosť inštitúcii toho členského štátu, ktoré právne predpisy sú prednostné a informovať o tom žiadateľa. V prípade potreby poskytne žiadateľovi rozdielový doplatok.

Prednostné právo pri rodinných dávkach

Ak sa počas rovnakého obdobia a pre tých istých rodinných príslušníkov dávky poskytujú podľa právnych predpisov viac ako jedného členského štátu, uplatňujú sa tieto pravidlá prednosti:

a) V prípade dávok splatných viacerými ako jedným členským štátom na rozličných základoch je poradie takéto:

  1. Nároky vznikajúce na základe činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.
  2. Nároky vznikajúce na základe poberania dôchodku.
  3. Nároky vznikajúce na základe bydliska.

b) V prípade dávok splatných viac ako jedným členským štátom na rovnakom základe, poradie prednosti sa stanoví s odkazom na tieto pomocné kritériá:

Prečítajte si tiež: Zmeny v legislatíve materskej dovolenky

  1. V prípade nárokov, ktoré existujú na základe činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba: miesto bydliska detí, za podmienky, že existuje takáto činnosť, a prípadne navyše najvyššia čiastka dávok poskytovaných podľa protichodných právnych predpisov. V takomto prípade sa náklady na dávky delia v súlade s kritériami ustanovenými vo vykonávacom nariadení.
  2. V prípade nárokov, ktoré existujú na základe poberania dôchodkov: miesto bydliska detí, ak takýto dôchodok je splatný podľa jeho právnych predpisov a prípadne navyše najdlhšia doba poistenia alebo bydliska podľa protichodných právnych predpisov.
  3. V prípade nárokov získaných na základe bydliska: miesto bydliska detí.

Pozastavenie rodinných dávok a rozdielový doplatok

V prípade súbehu nárokov podľa právnych predpisov rôznych štátov sa budú poskytovať rodinné dávky podľa právnych predpisov určených za prednostné. Nároky na rodinné dávky na základe iného protichodného právneho predpisu sa pozastavia až do výšky poskytovanej podľa prvých právnych predpisov a rozdielový doplatok sa v prípade potreby poskytne v sume, ktorá prevyšuje túto čiastku. Rozdielový doplatok sa však nemusí poskytovať na deti s bydliskom v inom členskom štáte, ak nárok na danú dávku je založený iba na bydlisku.

Zákon o rodičovskom príspevku a koordinačné nariadenia

  • Výplata rodičovského príspevku sa zastaví, ak je na poskytovanie rodičovského príspevku príslušná inštitúcia iného členského štátu (§ 5 ods. 5 písm. b zákona o rodičovskom príspevku).
  • Výplata sa obnoví, ak príslušná inštitúcia iného členského štátu rozhodla o neposkytnutí rodičovského príspevku alebo o poskytnutí rodičovského príspevku v nižšej sume ako je suma rodičovského príspevku podľa zákona o rodičovskom príspevku. Tento postup sa uplatní, ak na výplatu rodičovského príspevku je príslušný aj platiteľ na území SR.
  • Rodičovský príspevok sa doplatí za obdobie zastavenia jeho výplaty alebo za jeho časť, ak podmienky nároku na rodičovský príspevok a na jeho výplatu počas tohto obdobia boli podľa tohto zákona splnené a oprávnená osoba si uplatnila nárok v inom členskom štáte, ale príslušná inštitúcia tohto členského štátu za toto obdobie alebo za jeho časť neposkytla rodičovský príspevok.
  • Rodičovský príspevok sa odníme podľa § 7 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku, ak ho poskytuje príslušná inštitúcia členského štátu v rovnakej sume alebo vo vyššej ako je rodičovský príspevok na Slovensku alebo ak príslušná inštitúcia členského štátu neposkytuje rodičovský príspevok z dôvodu, že oprávnená osoba si neuplatnila nárok na rodičovský príspevok.

Rozdielový doplatok a materská dávka v inom členskom štáte EÚ

  • Ak oprávnená osoba poberá materskú dávku v inom členskom štáte EÚ, a suma tejto dávky je vyššia ako suma rodičovského príspevku podľa zákona o rodičovskom príspevku, nevzniká jej nárok na rozdielový doplatok.
  • Ak oprávnená osoba poberá v inom členskom štáte EÚ materskú dávku v sume nižšej, ako je suma rodičovského príspevku podľa zákona o rodičovskom príspevku, môže požiadať príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste trvalého/prechodného pobytu na Slovensku, aby jej doplatili rozdiel tejto sumy (rozdiel medzi materskou dávkou v zahraničí a sumou rodičovského príspevku na Slovensku).
  • Podľa § 4 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku “ak sa oprávnenej osobe vypláca za celý kalendárny mesiac materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte v sume nižšej, ako je suma rodičovského príspevku na Slovensku, rodičovský príspevok je počas obdobia vyplácania materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte v sume určenej ako rozdiel medzi sumou rodičovského príspevku na Slovensku a sumou materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte.”

Zoznam koordinačných nariadení

  • nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, v texte uvádzané ako “základné nariadenie”,
  • nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup pre vykonávanie nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, v texte uvádzané ako “vykonávacie nariadenie”,
  • nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a určuje sa obsah jeho príloh.

Praktické otázky a odpovede

Pobyt v Rakúsku počas slovenskej materskej dovolenky

Otázka: Môžem byť počas SK materskej dovolenky (zatiaľ bývam a pracujem na SK), fyzicky v Rakúsku kde žije a pracuje priateľ? Ako ak by som potrebovala ísť v Rakúsku k lekárovi počas materskej?

Odpoveď: Čítala som, že priateľ ma môže poistiť pod neho, no nie je možné mať zdravot/soc.poistenie v dvoch krajinách. Treba teda počas materskej ukončiť prac. pomer u SK zamestnavatela a odvtedy byt zdrav.poistena v Rakusku (či to s tým nesuvisi)? Ak trvale bydlisko mi ostane SK, mozem navstevovat vseobecnych lekarov aj tu? Ak by sa dieta narodilo na Slovensku, no potom by som uz ostala v AT s priatelom, rodinne pridavky a rodicovsky prispevok mi budu vyplacane z Rakuska?

Príspevok pri narodení dieťaťa a rodičovský príspevok

Ak sa vaše dieťa narodí v zahraničí, na Slovensku si môžete uplatniť jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa v prípade, ak podobná dávka v zahraničí nebola vyplatená. Rodičovský príspevok nemusíte dostať vôbec, ak v krajine pôrodu takýto príspevok neexistuje, hoci tam bývate a máte prácu. Na pravidelný slovenský rodičovský príspevok v takomto prípade nemáte nárok. Ak máte trvalý pobyt na Slovensku, nezáleží na tom, v akej krajine sa narodí vaše dieťa. Budete mať nárok na príspevok pri narodení dieťaťa. Požiadate oň písomne úrad práce, nemusíte však preto cestovať na Slovensko, dá sa to vybaviť aj poštou.

"V takomto prípade je potrebné zaslať overené kópie potrebných dokladov, alebo úradu dodatočne predložiť originály na porovnanie. Žiadosti nie je možné podávať prostredníctvom zastupiteľských orgánov SR v zahraničí," hovorí Danica Lehocká z ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak by za vás žiadosť podával niekto iný, napríklad rodinný príslušník, musí mať splnomocnenie. Základný príspevok pri narodení dieťaťa je 151,37 eura. K žiadosti treba priložiť úradný preklad dokladu o narodení dieťaťa, teda zahraničnej verzie rodného listu.

Prečítajte si tiež: Materská po RD: Kompletný sprievodca

Jednorazová dávka ako príspevok pri narodení dieťaťa zďaleka nie je vo všetkých krajinách EÚ, nevzťahujú sa na ňu ani koordinačné nariadenia Európskeho parlamentu, ktoré upravujú vyplácanie ostatných rodinných dávok. Obdobu nášho príspevku majú napríklad v Česku, volá sa pôrodné. "Nárok na pôrodné má slovenská občianka, ktorá je v Českej republike zamestnaná. Materské dostanete v tom štáte, kde si platíte odvody. Rodičovský príspevok je však štátnou dávkou, a na tú sa vzťahujú koordinačné predpisy z EÚ.

U dieťaťa narodeného v zahraničí môže v tejto súvislosti nastať niekoľko rôznych situácií, pri ktorých sa v zmysle koordinačných nariadení postupuje odlišne. Dieťa narodené v zahraničí sa môže vrátiť na Slovensko, alebo môže ostať s celou rodinou žiť v cudzine. Štát, kde je zamestnaný alebo samostatne zárobkovo činný rodič dieťaťa, má tiež vplyv na nárok na rodinné dávky. Prednostne budete mať nárok na rodičovský príspevok z krajiny, v ktorej ako rodič dieťaťa pracujete. V prípade, že rodičia sú zamestnaní v dvoch rôznych členských štátoch únie, príspevok dostanú tam, kde žije dieťa. Pokiaľ v štáte, kde sa vám narodilo dieťa, trvalo žijete, hoci oficiálne máte slovenské občianstvo a aj trvalý pobyt na Slovensku, rodičovský príspevok nedostanete.

Zdravotné poistenie

Zdravotne poistený môžete byť v jednom čase len v jednej krajine. Spravidla tam, kde žijete a pracujete. Pre rôzne prípady platia rôzne pravidlá.

  • Dovolenka alebo štúdium: Vo väčšine prípadov ste naďalej poistený na Slovensku. Nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť máte na základe európskeho preukazu, ak ide o krajinu EÚ, prípadne si pred odchodom môžete vybaviť komerčné poistenie liečebných nákladov. Ak idete do zahraničia študovať, môže vám vzniknúť v zahraničí aj poistenie (napríklad ak budete prihlásený ako rezident danej krajiny). Vznik poistenia je potrebné oznámiť do 8 dní.
  • Práca: Ak v zahraničí pracujete, vo väčšine prípadov tam budete aj poistený a zamestnávateľ bude za vás platiť aj odvody. Zdravotnú poisťovňu si vyberiete vy alebo vám ju určí zamestnávateľ. Podmienky na vznik poistenia sa v jednotlivých krajinách EÚ líšia. Informujte sa o nich v krajine, kde vykonávate prácu.
  • Podnikanie: Ak v zahraničí podnikáte a nemáte v inej krajine EÚ žiadnu inú ekonomickú aktivitu, vo väčšine prípadov budete v zahraničí aj poistený a budete si platiť aj odvody. Zdravotnú poisťovňu si spravidla vyberá poistenec, v niektorých krajinách je určená. Podmienky na vznik poistenia sa v jednotlivých krajinách EÚ líšia. Informujte sa o nich v krajine, kde podnikáte.

Nárok na zdravotnú starostlivosť v krajine bydliska, ak pracujete alebo podnikáte v inej krajine EÚ a bydlisko máte na Slovensku, získate požiadaním o nárokový doklad S1/E106. Žiadosť o nárokový doklad podávate prioritne vo svojej zahraničnej poisťovni. Zdravotnú starostlivosť na Slovensku vám bude na základe nárokového dokladu uhrádzať vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí. Nárokový doklad po doručení do Dôvery zaregistrujeme a vydáme vám preukaz poistenca s označením EÚ na plnú zdravotnú starostlivosť na Slovensku.

Povinnosti poistencov pri odchode do zahraničia:

  • do 8 dní oznámiť, že vám vzniklo poistenie v zahraničí
  • oznámiť, v ktorej poisťovni v zahraničí ste poistený
  • predložiť doklad o poistení v zahraničí (ak ním disponujete)
  • predložiť pracovnú zmluvu od zahraničného zamestnávateľa (ak nemáte doklad o poistení)
  • po návrate sa opäť prihlásiť na Slovensku, a to do 8 dní od ukončenia poistenia v zahraničí

Zdravotné poistenie pre rodinu: Ak pracujete v EÚ a vaši nezaopatrení rodinní príslušníci zostali na Slovensku, vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí kryje aj náklady na zdravotnú starostlivosť o vašich rodinných príslušníkov, ktorí sú považovaní za nezaopatrené osoby. Týka sa to napríklad detí navštevujúcich školu (max. do 30 rokov), manželky na rodičovskej dovolenke, manželky, ktorá je dobrovoľne nezamestnaná alebo evidovaná na úrade práce (ak už nepoberá podporu v nezamestnanosti). O presnom rozsahu zdravotnej starostlivosti pre rodinných príslušníkov sa informujte v príslušnej zdravotnej poisťovni. Podmienky pre rodinných príslušníkov môžu byť v jednotlivých krajinách EÚ rôzne.

Zmena bydliska: Ak odchádzate zo Slovenska (ukončili ste pracovný pomer/podnikanie) a sťahujete sa z dôvodu zmeny bydliska do zahraničia, stačí, ak sa v ohlasovni pobytu odhlásite z trvalého pobytu na Slovensku. Informáciu o odhlásení dostane zdravotná poisťovňa elektronicky z Registra fyzických osôb.

Občianstvo dieťaťa narodeného v zahraničí

Ak sa dieťa narodí v zahraničí, štátne občianstvo automaticky nadobúda po svojich rodičoch. Stačí, ak je občanom Slovenskej republiky len jeden z rodičov. Na to, aby Slovenská republika právoplatne dieťa uznala za svojho občana, je nutné, aby preň rodičia získali na Slovensku rodný list. V zmysle § 23 ods. 2 zákona č. 154/1994 Z.z. je potrebný rodný list dieťaťa narodeného v cudzine, ktorý je nutné preložiť súdnym prekladateľom do slovenčiny. Osobitná matrika má podľa zákona trojmesačnú lehotu na vydanie rodného listu. Ak by sa táto lehota predĺžila, matrika je povinná Vás o tom informovať.

Zákon umožňuje dieťaťu mať slovenské občianstvo, aj keď sa nenarodilo na území slovenskej republiky. V zmysle § 5 ods. 1 pím. a) zákona č. 40/1993 Z.z. môžeme tvrdiť, že slovenské občianstvo automaticky „dedí“ po svojom rodičovi. O rodný list požiada rodič na osobitnej matrike Ministerstva vnútra SR, ktorá sídli v Bratislave.

Potrebná dokumentácia pre získanie slovenského rodného listu pre dieťa narodené v zahraničí

  1. rodný list - vydaný štátom, v ktorom sa dieťa narodilo
  2. sobášny list rodičov (ak sú rodičia zosobášení), ev. doklad o otcovstve
  3. platný doklad o štátnom občianstve SR rodiča (občiansky preukaz alebo cestovný pas), prípadne aj rodný list rodiča, ktorý je občanom SR
  4. úradný preklad cudzieho rodného listu do slovenčiny (zabezpečený súdnym prekladateľom)

Legalizácia cudzích dokumentov (overenie): Podmienka vyššieho overenia cudzích verejných listín závisí od toho, ako má SR zmluvne upravené vzťahy s konkrétnymi štátmi (zmluvy o právnej pomoci). Ak ide o doklad z krajiny, s ktorou Slovenská republika nemá uzatvorenú zmluvu o právnej pomoci, musí byť superlegalizovaný. V prípade, že sa dieťa narodí v štáte, ktoré je zmluvným štátom tzv. Haagskeho dohovoru, na osvedčenie hodnovernosti verejnej listiny stačí, že orgán na to určený, opatrí takúto listinu jedným zvláštnym osvedčením - tzv. apostilou. Takto overený doklad sa ďalej neosvedčuje, predloží sa na preklad súdnemu prekladateľovi (slovenskému) a je pripravený na predloženie slovenským úradom. Informácie o tom, či budete potrebovať vyššie overenie cudzích verejných listín (superlegalizáciu, legalizáciu, apostille), si môžete overiť na príslušnom zastupiteľskom úrade v zahraničí, telefonicky alebo na webstránke.

Príklady overenia dokladov podľa miesta narodenia dieťaťa:

  • Anglicko: Rodný list vydaný Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska musí byť legalizovaný na Legalisation Office of the Foreign & Commonwealth Office.
  • USA: Americký rodný list (originál), musí byť legalizovaný. Doklad opatrí overením, nazývaným Apostil, úrad Secretary of State v štáte, v ktorom bol doklad vydaný. Úrad sa nachádza v hlavnom meste príslušného štátu USA.
  • Belgicko: Originál belgického/luxemburského rodného listu musí byť vybavený apostilom (vydávaný MZV Belgicka, na adrese Rue des Petits Carmes 27, 1000 Brusel, resp. MZV Luxemburska, na adrese bd. F.D.Roosevelt 43, 2450 Luxembourg.

Rodičovský príspevok a príspevok na starostlivosť o dieťa pri zmene trvalého pobytu

V prípade rodičov, občanov Slovenskej republiky, ktorí zmenia adresu trvalého pobytu mimo územia SR (napr. Rakúsko, Maďarsko), avšak naďalej budú vykonávať zárobkovú činnosť na území SR, aj takíto rodičia majú nárok buď na rodičovský príspevok alebo na príspevok na starostlivosť o dieťa. V prípade, ak rodič žiada o príspevok na starostlivosť o dieťa, táto starostlivosť musí byť dieťaťu poskytovaná na Slovensku. Nárok na dávky sa však už posudzuje nielen podľa slovenskej legislatívy, ale aj podľa koordinačných predpisov a nariadení EÚ, nakoľko práve legislatíva EÚ umožňuje rodičom priznať nárok na rodinné dávky na Slovensku aj v prípade, ak zmenili bydlisko a odsťahovali sa do iného štátu EÚ. Je potrebné upozorniť však na to, že pri určovaní nároku na rodičovský príspevok podľa legislatívy EÚ sa posudzujú obidvaja rodičia dieťaťa. A to aj v prípade, ak nie sú manželia, spolu nežijú, príp.

Rodinné dávky a sociálne zabezpečenie v EÚ

Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa zmenilo postavenie občanov SR vo vzťahu k možnosti ich pohybu za prácou v rámci štátov EÚ. Veľa slovenských rodičov odchádza pracovať z dôvodu zvýšenia svojej životnej úrovne do iného členského štátu EÚ, pričom nestrácajú nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia pri zmene bydliska z jedného štátu do druhého. Slovenskí občania majú možnosť dostávať rodinné dávky v niektorých štátoch EÚ vo vyššej sume, ako sú slovenské dávky. Dávky vypláca príslušný štát aj v tom prípade, ak je bydlisko migrujúceho občana alebo jeho rodinných príslušníkov v inom štáte. Je dôležité upozorniť, že nárok na dávky majú rodičia aj v prípade, ak majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok.

Vyskytujú sa prípady, že slovenský rodič je zamestnaný v štáte EÚ, ktorý nemá vo svojej legislatíve uzákonenú charakterovo podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok. Jedná sa napr. o štáty Cyprus, Grécko, Írsko, Litva, Malta, Španielsko, Holandsko, Veľká Británia, Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. V niektorých štátoch EÚ sa síce vypláca rodičovský príspevok, ale legislatíva príslušného štátu vymedzuje určité obmedzenia, napr. Belgicko vypláca dávku zamestnancom súkromného a verejného sektora iba v prípade, ak prerušia výkon svojej činnosti z dôvodu starostlivosti o dieťa. V Českej republike a Rakúsku si rodič môže zvoliť variant dĺžky vyplácania, v Dánsku vyplácajú porovnateľnú dávku ako rodičovský príspevok niektoré obce pre rodičov, ktorí zabezpečujú osobnú starostlivosť o dieťa. V Poľsku sa vypláca dávka iba v prípade, ak rodina nepresahuje stanovenú hranicu príjmov.

Príklady z praxe

  • Príklad 1: Slovenka zamestnaná v Českej republike, ktorej manžel je Čech a žijú na Slovensku, poberá materské z ČR. Pri rodičovskom príspevku sa neskúma príjem rodičov.
  • Príklad 2: Slovenka pracujúca v Rakúsku, poberá v Rakúsku materské. Narodilo sa jej dieťa v Rakúsku. Manžel je zamestnaný v Bratislave, ale všetci spolu žijú v Rakúsku. Bude mať nárok na výplatu rodičovského príspevku v Rakúsku.
  • Príklad 3: Slovenka zamestnaná v Rakúsku, žije s priateľom a dieťaťom na Slovensku, nakoľko priateľ je zamestnaný na Slovensku. Rodičovský príspevok bude vyplácať Slovenská republika, nakoľko pri nároku na dávky zmysle koordinačných predpisov a nariadení sa posudzuje situácia celej rodiny, teda aj sociálny status otca dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že otec dieťaťa je zamestnaný na Slovensku a Slovenská republika je aj štátom bydliska celej rodiny, podľa článku 68 bod 1 písm. b) a i) nariadenia č. 883/2004 bude Slovensko vyplácať rodinné dávky.
  • Príklad 4: Slobodná matka, otec dieťaťa nie je uvedený v rodnom liste. Pracuje v Českej republike, pred pôrodom sa vrátila k rodičom na Slovensko a tu aj porodila. Zamestnanie v Českej republike jej stále trvá, avšak žije v súčasnosti aj s dieťaťom na Slovensku u rodičov. V tomto prípade je príslušným štátom na výplatu rodičovského príspevku Česká republika. Nárok na dávku jej garantuje nariadenie č. Podľa základného princípu osoba podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom je zamestnaná alebo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť (princíp lex loci laboris). V takomto prípade nie je podstatné, že žije na Slovensku, môže žiť v ktoromkoľvek štáte EÚ, podstatné je, že jej trvá zamestnanie v ČR.
  • Príklad 5: Slovenka zamestnaná na Slovensku, narodilo sa jej na Slovensku dieťa. Po skončení výplaty materského na Slovensku jej začali vyplácať rodičovský príspevok na Slovensku. Nakoľko manžel pracuje v Anglicku, odišla za ním spolu aj s dieťaťom. A tu nastal problém, nakoľko z dôvodu bydliska v Anglicku jej Slovenská republika nemôže vyplácať rodičovský príspevok. Aj na jej situáciu sa vzťahujú koordinačné predpisy a nariadenia EÚ, nakoľko otec dieťaťa je zamestnaný v Anglicku. Keďže žije spolu s dieťaťom a manželom v Anglicku, kde je manžel zamestnaný, kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok je Anglicko. Vzhľadom k tomu, že Anglicko nevypláca charakterovo podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok, nemôže jej takúto dávku vyplácať.

Pôrod v Poľsku: Skúsenosti Slovenky

Barbora Gromala, Slovenka žijúca v Krakove, sa podelila o svoje skúsenosti s pôrodom a životom v Poľsku.

  • Predpôrodná starostlivosť: V Poľsku funguje ambulantný sektor zvláštne. Väčšina žien, ktoré si to môžu dovoliť, chodia k lekárom súkromne, pretože čakacie doby cez verejnú zdravotnú poisťovňu sú dlhé.
  • Tehotenská PN: V Poľsku, ak sa mamička zle cíti, môže ísť na PN-ku a poberať 100 % platu celé tehotenstvo.
  • Pôrod: V Poľsku si pôrod nevybavujete, idete do nemocnice, v akej chcete porodiť. Po pôrode sa o bábätko a ženu stará pridelená asistentka celých 6 týždňov.

Ambulantné pôrody na Slovensku a v zahraničí

Ambulantný pôrod znamená, že mamička odchádza z pôrodnice niekoľko hodín po pôrode. Na Slovensku pri zisťovaní situácie s ambulantnými pôrodmi Občianske združenie Ženské kruhy oslovilo ministra zdravotníctva MUDr. Ivana Uhliarika. Z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky neprišla priama odpoveď na ambulantný pôrod, odkázali nás na Koncepciu zdravotnej starostlivosti v odbore gynekológia a pôrodníctvo. V nej sú zadefinované ambulantné pracoviská a zdravotnícke zariadenia ústavnej zdravotníckej starostlivosti. Rozsah výkonov v jednodňovej zdravotnej strarostivosti je daný Odborným usmernením.

#

tags: #zena #zijuca #v #zahranici #porod #na