Článok sa zaoberá problematikou exekúcie voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu, s dôrazom na vymáhanie výživného a s tým súvisiace otázky. Skúma možnosti a obmedzenia exekúcie, zohľadňuje práva a povinnosti oboch strán, a to tak povinného rodiča, ako aj oprávneného dieťaťa. Venuje sa aj situáciám, ktoré nastávajú po smrti povinného rodiča a zaoberá sa možnosťami vymáhania dlžného výživného v dedičskom konaní.
Vyživovacia povinnosť rodičov a jej trvanie
Podľa ustanovení zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Možnosti započítania darov a iných plnení na výživné
Kupovanie rôznych darov nie je možné započítať na plnenie vyživovacej povinnosti. Dary z príležitosti osobných sviatkov nemajú povahu výživného a ich účelom nie je nahrádzať vyživovaciu povinnosť povinného rodiča. Dobrovoľné plnenia otca formou peňažných a vecných darov boli rozhodne prínosom pre maloletého.
Postup pri neplatení výživného
Ak povinný rodič neplatí riadne a včas výživné, odporúča sa poslať mu výzvu k úhrade. Ak táto zostane bez povšimnutia, je možné podať návrh na súdny výkon rozhodnutia a súčasne vo veci dať trestné oznámenie. V prípade omeškania s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu má oprávnený nárok požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
Exekučné konanie
Ak máte súdne rozhodnutie o určení výživného a povinný výživné neplatí riadne a včas, môžete podať návrh na vykonanie exekúcie, ktorý návrh vám spíše ktorýkoľvek súdny exekútor. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Na základe tohto rozhodnutia má oprávnený rodič právo podať návrh na vykonanie exekúcie.
Prečítajte si tiež: Farba pleti u detí
Trestné oznámenie
Trestný zákon upravuje skutkovú podstatu zanedbania povinnej výživy v prípade, ak povinný rodič neposkytne výživné najmenej tri mesiace (nemusí byť to trikrát po sebe) v priebehu dvoch rokov. V súlade s ust. § 207 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z., kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo podľa zákona má plniť na výživu alebo starostlivosť o blízku osobu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Následne ust. § 207 ods. 2 definuje, že rovnako sa potrestá, kto sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo starať sa o blízku osobu.
Trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy zaniká v súlade s ust. § 86 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ dodatočne splnil svoju povinnosť najneskôr vtedy, keď sa predseda senátu odvolacieho súdu odoberie na záverečnú poradu.
Náhradné výživné
Ak si rodič umiestnený vo výkone trestu odňatia slobody neplní svoju vyživovaciu povinnosť, zabezpečenie výživy v prospech dieťaťa je možné dosiahnuť prostredníctvom náhradného výživného. V zmysle § 2 ods. 1 písm a) zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom, náhradné výživné sa poskytuje, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo schválenou dohodou. V súlade s § 4 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom, nárok na náhradné výživné má nezaopatrené dieťa, ktoré má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a povinná osoba si neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace.
Vymáhanie výživného a premlčanie
Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Dedičské konanie a výživné
V prípade, ak zomrie rodič, ktorý bol povinný platiť výživné, táto povinnosť zaniká podľa Občianskeho zákonníka. Po smrti povinného rodiča už výživné nebude strhávané z dôchodku a plnoleté dieťa nebude môcť nárokovať tieto sumy od dedičov, pretože povinnosť zanikla so smrťou rodiča. Akékoľvek budúce výživné po smrti povinného rodiča už dieťa nemá nárok uplatňovať.
Prečítajte si tiež: Ako sa dedí krvná skupina?
Plnenie vyživovacej povinnosti neoprávnene poberané môže byť považované za bezdôvodné obohatenie a môže byť riešené prostredníctvom súdu, avšak výživné sa nepresúva na dedičov. Ohľadom bezdôvodného obohatenia, ak bolo dieťa zamestnané a neoprávnene výživné poberalo, môže sa tento nárok v dedičskom konaní zohľadniť ak to oprávnené dieťa nepoprie.
Dlh, ktorý vznikol na výživnom (tzv. zročné výživné) prechádza na dedičov po povinnom. Ak by jediným dedičom po povinnom bol iba Váš syn, došlo by k splynutiu oprávnenej a povinnej osoby, a teda k zániku dlhu. Ak by však existoval aj iný dedič, na ktorého by prešlo povinnosť zaplatiť zročné výživné, tak by ho musel v určitom podiele vyplatiť.
Vyživovacia povinnosť vo vzťahu k plnoletým deťom
Vyživovacia povinnosť voči plnoletému dieťaťu zaniká, keď sa stav dieťaťa zmení tak, že sa vie samo živiť. Teleológia § 85 ods. 1 Zákona o rodine (na Slovensku § 62 ods. 1 ZR) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé.
Ak plnoleté dieťa študuje, ale stále nemá schopnosť sa riadne živiť, vyživovacia povinnosť rodičov spravidla nezanikne. Nemôže byť na škodu rodiča (povinného), ak by dieťa chcelo napríklad študovať tretiu vysokú školu v rade na dennom štúdiu. Na druhej strane sa môže stať, že aj dospelé dieťa stratí schopnosť živiť sa samo a môže požiadať o výživné svojho rodiča. Môže ísť o prípad, kedy dospelé dieťa utrpí úraz, v dôsledku čoho sa stane invalidom.
Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča
Obaja rodičia prispievajú v zmysle ust. 62 ods. 2 Zákona o rodine na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa ust. 62 ods. 3 Zákona o rodine dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výšky výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča nezohľadňuje iba samotnú výšku príjmu na výplatnej páske. Ak sa povinný zbaví zamestnania alebo nevykonáva zárobkovú prácou, súd bude skúmať dôvody takéhoto rozhodnutia. Súd bude skúmať, aký príjem by mohol dosiahnuť pri riadnom uplatnení svojich schopností.
Prečítajte si tiež: Farba pleti vášho dieťaťa
Súd prihliada na všetky okolnosti, ktoré môžu mať za následok zníženie možností povinného. Aj v prípade, ak rodič s miliónovými majetkami vychádza zo zanedbateľnej sumy mesačnej „výplaty“, súd bude skúmať, či sa rodič bezdôvodne nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Ak povinný daruje nehnuteľnosti blízkej osobe a zbaví sa tak svojho majetku, súd bude skúmať, či tento majetok vlastnil.