Slovenský daňový systém a sociálne zabezpečenie poskytujú rôzne úľavy a dávky pre rodičov. Jednou z nich je aj materská dovolenka. V tomto článku sa zameriame na podmienky nároku na materskú dovolenku, najmä v kontexte príjmov zo zahraničia, a na s tým spojené daňové povinnosti.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

S výpočtom dane z príjmov sa neodmysliteľne spájajú aj daňové úľavy v podobe nezdaniteľných častí základu dane a ďalších zvýhodnení. Tie vám v konečnom dôsledku znížia výslednú daň pri podaní daňového priznania aj mesačné preddavky. Jedná sa o unikátnu nezdaniteľnú časť, pretože na ňu má nárok každý daňovník dane z príjmov fyzických osôb.

Kto má nárok?

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka teda majú napríklad aj:

• zamestnanci,
• pracujúci študenti,
• SZČO - samostatne zárobkovo činné osoby,
• ženy na materskej dovolenke, ktoré si privyrábajú, alebo
• pracujúci dôchodcovia.

Pri dôchodcoch však platí, že ak daňovník bol na začiatku zdaňovacieho obdobia (teda od 1. januára) poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia alebo ak mu takýto dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, tak dochádza ku kráteniu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Výpočet pri poberaní dôchodku

• ak je suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyššia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, tak nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je 0 eur,
• ak je suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku nižšia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, tak nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a sumou vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku.

Uplatnenie v plnej výške

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje vždy v plnej výške. Nezáleží pritom na tom, či ste pracovali počas celého roka alebo len pár mesiacov. O nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa znižuje len súčet čiastkových základov dane z príjmov zo závislej činnosti a z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ

Ročná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je v roku 2025:

• 5 753,79 eura, ak daňovník dosiahol základ dane nepresahujúci 25 426,27 eura,
• rozdiel medzi sumou 12 110,36 eura a 1/4 základu dane, ak daňovník dosiahol základ dane presahujúci 25 426,27 eura.

Stretnete sa ale aj s čiastkou 479,48 eura, ktorá predstavuje mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ide o to, že ak ste zamestnancom, tak si môžete vybrať, či si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka budete uplatňovať pravidelne každý mesiac alebo si ju uplatníte naraz v plnej výške u zamestnávateľa v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo sami v daňovom priznaní. Zamestnanci si ju spravidla uplatňujú každý mesiac, zatiaľ čo SZČO, ktoré nie sú zároveň zamestnancami, si ju môžu uplatniť len jednorazovo pri podaní daňového priznania.

Výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa každý rok mení, pretože sa odvíja od sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Ak si daňové priznanie podávate sami, skontrolujte si, či je hodnota nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka aktuálna.

Uplatnenie ako SZČO

Pokiaľ podnikáte a zároveň vykonávate prácu v zamestnaneckom pomere, môžete si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatňovať aj mesačne u svojho zamestnávateľa. Aj v prípade, že tak neurobíte, tak si ako SZČO sami po skončení zdaňovacieho obdobia podáte daňové priznanie, kde si uplatníte všetky nezdaniteľné časti základu dane a daňové bonusy pre fyzické osoby. Ak ste zároveň aj zamestnancom a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si chcete uplatňovať u svojho zamestnávateľa, tak postupujte podľa pokynov pre zamestnancov. Pamätajte však na to, že daňové priznanie si spracujete sami (tzn. nemôžete zamestnávateľa požiadať o ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti), pretože máte okrem príjmov zo zamestnania aj príjmy z vlastného podnikania.

Uplatnenie ako zamestnanec

Aby ste mohli nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka využiť, musíte vyplniť Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlásenie“). To je dôležitá informácia pre všetkých zamestnancov aj zamestnávateľov.

Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej

Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka môžete mať podpísané len u jedného zamestnávateľa v tom istom mesiaci. To je obzvlášť dôležité v situácii, keď máte niekoľko prác naraz. Ale pozor, pokiaľ uzavriete pracovnú zmluvu u jednej firmy v období od januára do mája a potom v inej spoločnosti od júna do decembra a u oboch podpíšete vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, je to v poriadku. Nedochádza totiž k súbehu uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Pokiaľ máte viac brigád naraz, tak vyberte tú brigádu s najväčším mesačným príjmom. U tohto zamestnávateľa podpíšte vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. U ďalších súbežných brigád si nemôžete nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatňovať a z hrubej odmeny zníženej o zdravotné poistenie a sociálne poistenie vám bude zrazená daň. Ak však máte nízke príjmy (obvykle iba z brigád), tak vám pravdepodobne bude aspoň časť tejto dane vrátená, ak požiadate o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo podáte daňové priznanie a požiadate o vrátenie dane.

Pokiaľ máte niekoľko zamestnaní, spravidla podpíšete vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka tam, kde dosahujete najvyššie zárobky. To preto, aby ste možnosť odpočítania nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka využili v plnej výške. Pokiaľ sú vaše príjmy z ostatných brigád nízke a v priebehu roka vám z nich zrážajú daň, môže vám zamestnávateľ pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo daňový úrad pri podaní daňového priznania časť peňazí vrátiť.

Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka má povinnosť vyplniť a predložiť zamestnanec, nie zamestnávateľ. V praxi často dochádza k tomu, že údaje predvyplní zamestnávateľ a zamestnanec ho len podpíše. To preto, aby sa predišlo chybám pri jeho vyplnení. Podpísaním vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka zabezpečíte, že váš zamestnávateľ bude nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (a prípadne aj daňový bonus, ak naň máte nárok) uplatňovať každý mesiac. Keď ho nepodpíšete, môžete si nezdaniteľné časti základu dane a ďalšie daňové zvýhodnenia uplatniť až v daňovom priznaní alebo pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka môžete predložiť napríklad pri:

Prečítajte si tiež: MŠ Športová – 50 rokov

• klasickom pracovnom pomere,
• dohode o vykonaní práce,
• dohode o pracovnej činnosti a
• dohode o brigádnickej práci študentov.

Formulár v listinnej alebo v elektronickej podobe je najlepšie zamestnávateľovi odovzdať už pri nástupe do práce. Od 1. januára 2020 bola zrušená povinnosť ho predkladať zamestnávateľovi každoročne. Zamestnanec je však povinný zamestnávateľovi oznámiť zmenu podmienok rozhodujúcich na priznanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala.

Dvakrát uplatnená nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Pokiaľ omylom podpíšete vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka u dvoch a viacerých zamestnávateľov naraz, znamená to, že u jedného zamestnávateľa je mesačná daňová povinnosť stanovená správne. U ostatných je vaša mesačná daňová povinnosť kvôli nesprávnemu uplatneniu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a ďalších zvýhodnení na dani nižšia, než by mala byť, pretože došlo k ich dvojitému (či viacnásobnému) uplatneniu. Títo zamestnávatelia vám nevedomky zrazili zo mzdy preddavok na daň: v nižšej výške, než mali, alebo v nulovej výške.

Akonáhle problém zistíte, hneď o svojom pochybení informujte vášho zamestnávateľa, u ktorého ste podpísali vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka neoprávnene (teda u toho, u ktorého ste vyhlásenie podpísali neskôr). Následne môže nastať niekoľko scenárov, pričom opravy vykonáva buď zamestnávateľ, alebo zamestnanec:

• Ak ste u tohto zamestnávateľa stále zamestnaný, tento zamestnávateľ môže vzniknutý nedoplatok na preddavku na daň z príjmov dodatočne zraziť z vašich najbližšie vyplatených miezd (ideálne najneskôr zo mzdy za posledný mesiac príslušného roka). Takto vzniknutý nedoplatok na preddavku na daň z príjmov za vás následne uhradí daňovému úradu.
• Pokiaľ ste dvojité uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka zistili až po vyplatení mzdy za posledný mesiac príslušného roka alebo u príslušného zamestnávateľa už nie ste zamestnaný, tak požiadajte niektorého zo svojich zamestnávateľov o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. V ňom sa dvojité uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vysporiada a vám môže vzniknúť nedoplatok, ktorý vám zamestnávateľ zrazí zo mzdy najneskôr do konca roka, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
• Ak žiadneho zo svojich zamestnávateľov nepožiadate o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo ak tak nemôžete urobiť, pretože máte aj iné druhy príjmov (napríklad príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu), tak vám nezostáva nič iné ako podať daňové priznanie. Na to potrebujete, aby vám každý zo zamestnávateľov vystavil potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti. Zamestnávateľ už nemá povinnosť čokoľvek opravovať, táto povinnosť je na vás a dvojité uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa vysporiada v podanom daňovom priznaní.

Nerobte si ilúzie, že správca dane vaše pochybenia nezachytí. Prezradia vás priložené potvrdenia o tom, koľko ste si zarobili u jednotlivých zamestnávateľov. Lepšie ako hasenie následkov, ktoré je spojené s množstvom papierovania a času stráveného navyše, je prevencia. Ako zamestnávateľ sa svojich pracovníkov pri nástupe pýtajte, či vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podpísali niekde inde, a ak áno, tak na aké obdobie tak urobili. Chybné konanie zamestnanca často vypláva na povrch pri spracovávaní ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti - konkrétne v momente, keď účtovnému oddeleniu dodá všetky potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti.

Ďalšie nezdaniteľné časti základu dane z príjmov fyzických osôb

Okrem základnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka môžete základ dane a v konečnom dôsledku aj daň znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane:

• na manželku (manžela) s nízkymi vlastnými príjmami,
• v podobe príspevkov na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (tzv. tretí pilier).

Pre tieto nezdaniteľné časti základu dane je typické, že základ dane a teda aj daň znížia maximálne do nuly. Ďalej svoju daňovú povinnosť znížite daňovým bonusom na vyživované deti, ktoré s vami žijú v spoločnej domácnosti, alebo daňovým bonusom na zaplatené úroky z poskytnutého úveru na bývanie. V prípade, že je po odpočítaní daňových bonusov výsledná daň záporná, vznikne vám nárok na vyplatenie daňového bonusu vo výške príslušného rozdielu.

Rodičovský príspevok a jeho zdaňovanie

Rodičovský príspevok je dôležitou štátnou sociálnou dávkou, ktorá prispieva rodičom na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Vzhľadom na to, že ide o príjem, je dôležité rozumieť, ako sa zdaňuje a aké sú s tým spojené povinnosti. Tento článok sa zaoberá problematikou zdaňovania rodičovského príspevku v Slovenskej republike, s ohľadom na platnú legislatívu a jej zmeny. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako sa rodičovský príspevok posudzuje z hľadiska dane z príjmov, a to ako pri príjmoch zo Slovenska, tak aj zo zahraničia.

Právny rámec zdaňovania príjmov

Podľa zákona o dani z príjmov sa za príjem považuje peňažné aj nepeňažné plnenie, ktoré daňovník dosiahne. Nie všetky príjmy však podliehajú zdaneniu. Pri fyzických osobách je dôležité rozlišovať medzi príjmami, ktoré sú predmetom dane, príjmami, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmami, ktoré sú od dane oslobodené.

• Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, sú definované v § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov, prípadne nie sú uvedené v § 16 (pre daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou).
• Oslobodené príjmy sú upravené v § 5 ods. 7 a § 9 zákona o dani z príjmov, ako aj v medzinárodných zmluvách.

Príjmy oslobodené od dane sa nezahŕňajú do základu dane a neuvádzajú sa v daňovom priznaní, s výnimkou príjmov z redemácie podielových listov nadobudnutých do 31. 12. 2003, ktoré sú oslobodené podľa § 52b ods. 11 a § 52. Medzi príjmy oslobodené od dane patria aj sociálne dávky a pomoc štátu vybraným skupinám daňovníkov.

Rodičovský príspevok ako štátna sociálna dávka

Rodičovský príspevok, upravený zákonom č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku, je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva rodičom na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. V zmysle § 9 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi, medzi ktoré patrí aj rodičovský príspevok. Medzi príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb patria aj príjmy z tzv. sociálnych dávok a určitej pomoci štátu vybraným skupinám daňovníkov.

Zdaňovanie rodičovského príspevku zo zahraničia

V praxi sa často vyskytujú situácie, keď daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident SR) poberá rodičovský príspevok zo zahraničia, napríklad z Českej republiky alebo Rakúska.

Rodičovský príspevok z Českej republiky

Ak je daňovníkovi vyplácaný rodičovský príspevok a prídavok na dieťa v Českej republike podľa českých vnútroštátnych predpisov, pri zdanení sa postupuje aj podľa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku č. 238/2003 Z. z. Podľa tejto zmluvy má právo na zdanenie predmetného rodičovského príspevku a prídavku na dieťa Slovenská republika podľa slovenských vnútroštátnych právnych predpisov.

Keďže § 9 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov oslobodzuje od dane štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi, rodičovský príspevok vyplácaný zo Slovenska je oslobodený od dane. Avšak, toto ustanovenie nehovorí o plneniach rovnakého druhu vyplácaných zo zahraničia, ako to upravujú iné ustanovenia (§ 9 ods. 2 písm. n).

Rodičovský príspevok z Rakúska

Rodičovský príspevok poskytovaný zo zahraničia (napr. z Rakúska) sa z hľadiska dane z príjmu posudzuje rovnako ako obdobná dávka poskytovaná na území SR, ktorou je rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku. Keďže rodičovský príspevok poskytovaný podľa slovenského zákona je oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb, tak aj rodičovský príspevok poskytovaný zo zahraničia nepodlieha na území Slovenskej republiky dani z príjmu.

Vplyv materskej a rodičovskej dovolenky na daňové povinnosti

Počas materskej a rodičovskej dovolenky môže vzniknúť povinnosť podať daňové priznanie. Väčšine rodičov táto povinnosť nevznikne, avšak z hľadiska predpokladaného daňového preplatku to môže byť výhodné. Aj napriek tomu, že si na materskej alebo rodičovskej dovolenke a v predchádzajúcom roku si ešte pracoval/la, musíš podať daňové priznanie. Netreba preto zabudnúť na niektoré dôležité fakty a dátumy, ktoré sa daňového priznania týkajú. Na druhej strane má voči tebe povinnosti aj zamestnávateľ.

Kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie?

Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eur. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený (nemocenské dávky a štátne sociálne dávky sú príjmami oslobodenými od dane z príjmov, ktoré sa do stanovenej sumy nezahrňujú).

Ak daňovník bol časť roka zamestnaný a dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti, t.j. zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, alebo môže písomne požiadať svojho posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2025 musí byť podaná zamestnávateľovi najneskôr do 16. februára 2025 (lehota je stanovená na 15. februára, ale vzhľadom na to, že tento dátum pripadá na nedeľu, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň).

Ak daňovník dosiahol aj iné druhy príjmov, napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, alebo príjem z nepeňažnej výhry, alebo príjem z predaja nehnuteľnosti, alebo príjem z vyplatenia podielového listu, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B.

Ak daňovník bol na materskej, resp. rodičovskej dovolenke iba časť roka a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti (t.j. zo zamestnania) na území Slovenskej republiky, z ktorého mu zamestnávateľ zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2025 nepresiahol sumu 2 876,90 eur. V tomto prípade mu vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.

Materská dávka a daňové priznanie

Materská dávka je oslobodená od dane z príjmov, a preto sa do daňového priznania neuvádza. Ak však matka alebo otec získali v zdaňovacom období ďalší príjem - hoci len niekoľko mesiacov mzdy pred nástupom na materské alebo príjmy z prenájmu -, stále sa musia riadiť všeobecnými limitmi. Pre rok 2025 má nezdaniteľná časť základu dane výšku 5 753,79 €. Povinnosť podať priznanie vzniká, ak zdaniteľné príjmy presiahnu polovicu tejto sumy, teda 2 876,90 €.

Pri zamestnancoch platí, že ak počas roka pracovali, môžu požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane. Musia však splniť podmienku, že od 1. januára do 31.

Podnikanie počas materskej dovolenky

Vo chvíli, keď počas materskej nadviažete podnikaním - hoci len predajom handmade výrobkov cez online bazár -, vzniká nový zdroj príjmu podľa § 6 zákona o dani z príjmov. V takom prípade materská dávka a daňové priznanie znamenajú, že podávate formulár typ B. Príjmy z podnikania znížite o paušálne 60 % výdavky alebo reálne náklady, a až potom skúmate limit 2 876,90 €.

Ak ste pred materskou alebo počas nej začali podnikať, určite premýšľate, ako to budete mať s daňovým priznaním. Z článku sa dozviete, kedy ho musíte podať, či sa samotná materská uvádza do priznania a či si váš manžel uplatní v daňovom priznaní nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, ak ste na materskej. Článok je zameraný na materskú dovolenku, teda obdobie krátko pred a po narodení dieťaťa (celkom 34 týždňov). Počas neho poberáte nemocenskú dávku materské.

Pred materskou ste vykonávali podnikanie ako hlavnú činnosť

Pred materskou ste podnikali a zároveň si platili sociálne poistenie, takže máte nárok na nemocenskú dávku materské. Počas jej poberania môžete podnikať bez obmedzení, či už osobne alebo prostredníctvom iných ľudí. Takže ak ste napríklad lektorka angličtiny, môžete viesť lekcie osobne alebo si napríklad môžete najať iného lektora, ktorý bude vašu činnosť vykonávať za vás. Nie je teda vôbec potrebné, aby ste živnosť kvôli materskej pozastavili alebo zrušili. Daňové priznanie podávate, pretože potrebujete zdaniť príjmy. Výnimkou by bola jedine situácia, ak by vaše zdaniteľné príjmy za rok nepresiahli 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre daňové priznanie podávané za rok 2023 je to suma 2 461,41 eura) a zároveň by ste nevykázali daňovú stratu. Vtedy daňové priznanie podať nemusíte.

Pred materskou ste mali podnikanie ako vedľajšiu činnosť popri zamestnaní

Pokiaľ ste pred materskou dovolenkou boli zamestnaná, podnikanie mali ako vedľajšiu činnosť (prípadne v ňom pokračujete) a zamestnaním a podnikaním ste si zarobili spolu viac ako 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre daňové priznanie podávané za rok 2023 je to suma 2 461,41 eura) alebo ste vykázali daňovú stratu, musíte podať daňové priznanie. Spomínaná suma označuje váš hrubý príjem zo zamestnania (hrubá mzda) a podnikania (hrubé príjmy), nie vašu čistú mzdu a čistý zisk (príjmy − výdavky). Ak ste si zamestnaním a vedľajším podnikaním zarobili najviac 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a nevykázali daňovú stratu, daňové priznanie podávať nemusíte.

S podnikaním začínate až na materskej

Teraz sa pozrieme na tretiu situáciu. Boli ste zamestnaná, nastúpili ste na materskú dovolenku a nanovo rozbiehate podnikanie. V takom prípade je podnikanie vašou vedľajšou činnosťou popri materskej dovolenke.

• Príklad č. 1: Petra bola zamestnaná ako kaderníčka. V júli 2023 nastúpila na materskú dovolenku. Po pár mesiacoch si chce privyrobiť. V januári 2024 si zriadi živnostenské oprávnenie a stane sa SZČO. Na jar 2024 daňové priznanie za rok 2023 nepodáva, pretože v roku 2023 ešte nepodnikala. Svoje prvé daňové priznanie podá až na jar 2025 a aj to len vtedy, ak za rok 2024 dosiahne zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 823,24 eura (50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na rok 2024) alebo vykáže daňovú stratu.
• Príklad č. 2: Čo keby Petra začala podnikať skôr? Napríklad už v októbri 2023. Ak by si celkovo zamestnaním a podnikaním zarobila viac ako 2 461,41 eura (50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na rok 2023) alebo vykázala daňovú stratu, musí na jar 2024 podať daňové priznanie. Od svojho zamestnávateľa by do 10. marca 2024 získala potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, pretože do priznania musí uviesť všetky svoje príjmy - tie zo zamestnania aj z podnikania. Materskú Petra do daňového priznania neuvádza, pretože táto dávka nepodlieha dani z príjmov.
• Príklad č. 3: Keby Petra začala podnikať v októbri 2023, ale do konca roka by si celkovo zamestnaním a podnikaním nezarobila viac ako 2 461,41 eura a nevykázala daňovú stratu, nemusí na jar 2024 daňové priznanie podávať.

#

tags: #zdanovanie #materskej #dovolenky #zo #zahranicia