Pandémia nového koronavírusu zasiahla svet a pripomenula význam prevencie a ochrany pred prenosnými ochoreniami. Očkovanie, ako jedna z najúčinnejších metód prevencie, má na Slovensku dlhú a bohatú históriu. Tento článok sa zameriava na vývoj povinného očkovania na Slovensku od jeho počiatkov v Rakúsko-Uhorsku až po súčasný Národný imunizačný program.
Počiatky očkovania na Slovensku
História očkovania na území Slovenska sa začína v období Rakúsko-Uhorska. Prvé pokusy o očkovanie sa spájajú s menom Jána Adama Raymana, prešovského lekára, ktorý v roku 1720 ako prvý v stredoeurópskom priestore aplikoval variolizáciu - aktívnu imunizáciu vírusom kiahní. Rayman urobil na ramene svojej dcéry rez, do ktorého vmasíroval hnis z pľuzgiera jej brata, ktorý bol nakazený. Očkovanie v nasledujúcich rokoch s úspechom opakoval a vždy úspešne. S očkovaním proti kiahňam začal PrešovčanVráťme sa však tri storočia dozadu. V roku 1690 sa v Prešove narodil Ján Adam Rayman. Bol lekár, imunológ, farmaceut aj infektológ. V roku 1713 začal pracovať v Prešove ako mestský lekár. O sedem rokov na to prepísal dejiny. Ako prvý v Európe začal s očkovaním proti pravým (čiernym) kiahňam. Vyskúšal ho na svojej dcére. Podľa denníka Pravda to bol vôbec prvý prípad tzv. variolizácie, teda aktívnej imunizácie vírusom kiahní, prinajmenšom v stredoeurópskom priestore. O rok na to, konkrétne v roku 1721, publikoval v časopise Sammlung von Natur und Medicin články, kde vykonané očkovanie vedecky opísal. Prvenstvo však zaznamenané nemá.
Ďalším priekopníkom bol Michal Schönbauer (1776-1860), rodinný lekár grófa Balassu, ktorý v máji 1801 očkoval šesť detí na jeho panstve v Eberharde (dnes Malinovo). Prvé hromadné a verejné očkovanie proti kiahňam Jennerovou metódou (kravskou matériou) vykonal prešporský (bratislavský) lekár Teofil Zachariáš Huszty (1754-1806), ktorý v období od 18. júla a 5.
Prvý zákon o povinnom očkovaní bol vydaný 9. júla 1836 a týkal sa očkovania proti pravým kiahňam.
Povinné očkovanie v Česko-Slovensku
Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa očkovanie proti pravým kiahňam stalo povinným v roku 1919. V Česko-Slovensku sa povinné očkovanie proti pravým kiahňam zaviedlo v roku 1919. Posledný prípad pravých kiahní na území Slovenska bol hlásený v roku 1924. Postupne pribúdali ďalšie vakcinačné programy.
Prečítajte si tiež: Tri dávky očkovania
V roku 1927 nasledovalo očkovanie proti tetanu, ktoré sa stalo povinným v roku 1958. Očkovanie proti záškrtu sa začalo v roku 1942 a povinným sa stalo od roku 1946. V roku 1953 bolo zavedené povinné očkovanie proti tuberkulóze.
Česko-Slovensko patrilo medzi priekopníkov v boji proti detskej obrne. V roku 1957 sa začalo prvé celonárodné očkovanie proti detskej obrne na svete. Krajina sa tak stala jednou z prvých, kde toto ochorenie úplne vymizlo. V roku 1959 pribudla povinnosť očkovania proti čiernemu kašľu, po ktorej už na Slovensku nezaznamenali žiadne úmrtie na túto infekciu.
V roku 1969 sa začalo očkovanie proti osýpkam. V roku 1982 prvýkrát zaočkovali 14-ročné dievčatá proti rubeole a v roku 1987 zaviedli očkovanie kombinovanou vakcínou proti osýpkam a mumpsu.
Vývoj imunológie a výroba vakcín na Slovensku
Rozvoj imunológie na Slovensku sa začal v prvej polovici 20. storočia. V roku 1925 vznikol Štátny zdravotný ústav v Prahe, ktorý už pred druhou svetovou vojnou skúmal metódy a liečebné prostriedky proti nákazlivým chorobám, zúčastňoval sa na protiepidemických akciách, vyvíjal a vyrábal očkovacie látky, séra alebo imunoterapeutické a diagnostické prostriedky pre mikrobiológiu. Medzi významných predstaviteľov ústavu patril docent Bohuslav Feierabend, ktorý v roku 1930 vypracoval plány na výrobu sér a očkovacích látok v Turecku. Už tri roky po vzniku ústav vyrábal vakcíny proti tuberkulóze a pravým kiahňam.
Po druhej svetovej vojne nastal rozmach imunológie vďaka vybudovaniu Československej akadémie vied (ČSAV). V 50. rokoch vznikol Virologický ústav ČSAV, ktorého prvým riaditeľom bol Dionýz Blaškovič. V roku 1953 bola v Šarišských Michaľanoch založená Imuna š.p., ktorá s pomocou Virologického ústavu ČSAV vyvinula vakcínu proti chrípke. Práve vďaka rýchlemu vyvinutiu vakcíny krajina prekonala pandémiu ázijskej chrípky v roku 1957 s menšími stratami.
Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva o očkovaní
Imuna sa postupne rozvinula aj na výrobu ďalších očkovacích látok, prípravkov z krvnej plazmy, živných pôd a diagnostických prípravkov. Začiatkom 60. rokov sa vakcína proti tetanu vyvážala napríklad na Kubu. V roku 2002 vznikla spoločnosť IMUNA PHARM, ktorá pokračuje v tradícii výroby farmaceutických výrobkov.
Súčasný stav povinného očkovania na Slovensku
Slovenská republika právne zaviedla systém povinného očkovania administratívne v roku 1993 v súvislosti s rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, nadviazala pritom na pravidlá legislatívne ukotvené už predtým v spoločnom štáte. V súčasnosti sa na území Slovenskej republiky povinne očkujú deti proti 11 ochoreniam, ktoré boli v minulosti príčinou celosvetových epidémií. Medzi povinné očkovania aktuálne patrí očkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam a proti osýpkam, mumpsu a ružienke.
Právny rámec povinného očkovania tvoria zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z. Podľa školského zákona č. 245/2008 Z. z. je údaj o povinnom očkovaní jednou z podmienok prijatia dieťaťa do predprimárneho vzdelávania, teda do materskej školy. Táto požiadavka sa nevzťahuje na prijatie na základné vzdelávanie.
V SR dnes funguje komplexný program prevencie prenosných ochorení - Národný imunizačný program. Je legislatívne zabezpečený Vyhláškou MZ SR o prevencii a kontrole prenosných ochorení č. 585/2008 Z.z., zákonom č. 355/2007 Z.z.
Diskusie o povinnom očkovaní
Povinné očkovanie je témou, ktorá vyvoláva verejné diskusie. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10. decembra 2014 pripomenul, že prvý očkovací program zaviedla už Mária Terézia v roku 1768 a prvý zákon o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam bol vydaný 9. júla 1836.
Prečítajte si tiež: Argumenty za a proti povinnému očkovaniu
Povinné očkovanie je zásahom do telesnej integrity človeka a dochádza tu ku kolízii medzi záujmom na ochrane verejného zdravia a právom dotknutých osôb na ochranu svojej fyzickej integrity. Úlohou štátu je zabezpečiť optimálnu rovnováhu medzi týmito záujmami a minimalizovať možnosť zneužitia povinného očkovania.
Odškodnenie za ujmu spôsobenú očkovaním
Právny poriadok Slovenskej republiky zatiaľ neobsahuje osobitný právny predpis upravujúci podmienky náhrady ujmy spôsobenej očkovaním. Ak v súčasnosti niekomu v súvislosti s povinným očkovaním vznikne škoda či iná ujma, nárok na jej náhradu si môže uplatniť voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý očkovanie vykonal, a to podľa ustanovení Občianskeho zákonníka či zákona č. 437/2004 Z. z. Naliehavá potreba prijatia osobitného zákona upravujúceho podmienky poskytovania náhrady ujmy spôsobenej povinným očkovaním, napríklad podľa vzoru Českej republiky či iných krajín, je zvýraznená aj súčasnou pandemickou situáciou.
Budúcnosť povinného očkovania
V súčasnosti sa vedú debaty o zavedení povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19. Vzhľadom na aktuálne pomerne nízku úroveň zaočkovanosti obyvateľstva a aktuálny výrazný nárast infikovaných osôb rýchlo sa šíriacim delta variantom ochorenia covid-19 aj vláda Slovenskej republiky, obdobne ako vlády viacerých iných štátov, bude nútená pristúpiť k zavedeniu povinnej vakcinácie vybraných skupín obyvateľstva, ktoré sú touto nebezpečnou infekčnou chorobou najviac ohrozené. Hoci sa tomu zatiaľ Česko i Slovensko bránia, nemôžeme si byť istý, že to takto ostane.