Starostlivosť o deti je dôležitá téma, ktorá rezonuje v spoločnosti z hľadiska sociálneho aj ekonomického. Často sa vynára otázka, či sa obdobie starostlivosti o deti započítava do odpracovaných rokov, ktoré sú kľúčové pre nárok na dôchodok a iné sociálne dávky. Tento článok sa zameriava na túto problematiku v kontexte slovenského právneho systému, pričom vychádza z platnej legislatívy a poskytuje komplexný pohľad na danú tému.
Materská dovolenka a jej vplyv na odpracované roky
Materská dovolenka je obdobie, počas ktorého má žena po pôrode nárok na osobitnú ochranu a podporu zo strany štátu a zamestnávateľa. Podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce patrí žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Pre osamelú ženu je táto doba predĺžená na 37 týždňov. V prípade, že žena porodí zároveň dve alebo viac detí, má nárok na materskú dovolenku v trvaní 43 týždňov. Je dôležité poznamenať, že do 31. decembra 2010 platila pre štandardnú materskú dovolenku dĺžka 28 týždňov.
Z hľadiska započítavania tohto obdobia do odpracovaných rokov je kľúčový § 144a Zákonníka práce. Ten hovorí, že čas materskej dovolenky sa posudzuje ako výkon práce. To znamená, že počas materskej dovolenky sa žene započítavajú roky do dôchodku rovnako, ako keby reálne pracovala. Táto skutočnosť je nesmierne dôležitá pre zabezpečenie sociálnych práv žien, ktoré sa venujú starostlivosti o svoje deti.
Príklad z praxe: Vplyv materskej a rodičovskej dovolenky na nárok na dovolenku
Pre lepšie pochopenie si uveďme konkrétny príklad. Zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku 1. januára 2007. Od 1. januára 2007 do 26. februára 2007 čerpala materskú dovolenku. Od 27. februára 2007 do 11. septembra 2007 čerpala materskú dovolenku. Od 12. septembra 2007 do 31. decembra 2007 čerpala rodičovskú dovolenku. V danom roku neodpracovala ani jeden deň. V takomto prípade jej zamestnávateľ môže krátiť dovolenku.
Podobná situácia nastala aj v nasledujúcich rokoch. Od 1. januára 2009 do 3. decembra 2009 čerpala rodičovskú dovolenku. Od 4. decembra 2009 do 31. decembra 2009 čerpala rodičovskú dovolenku. Opäť, neodpracovala ani jeden deň. Od 1. januára 2010 do 17. júna 2010 čerpala rodičovskú dovolenku. Od 18. júna 2010 do 31. decembra 2010 čerpala rodičovskú dovolenku. Neodpracovaných dní pre krátenie dovolenky za rok bolo 141, za tieto dni je to krátenie o 2/12 (1/12 za prvých 100 dní, 1/12 za ďalších celých 21 dní).
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka na Slovensku
Ak zamestnankyňa nastúpi do práce napríklad 1. januára 2012 a bude čerpať rodičovskú dovolenku do 19. januára 2012, a následne v roku 2013 odpracuje aspoň 60 dní (pričom časť z nich môže tvoriť čerpanie dovolenky za predchádzajúce roky), vznikne jej nárok na dovolenku za rok 2013.
Rodičovská dovolenka a jej dopad na nárok na dovolenku
Po skončení materskej dovolenky nasleduje rodičovská dovolenka, ktorá umožňuje rodičom (matke aj otcovi) prehĺbiť starostlivosť o dieťa. Podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. V prípade dlhodobo ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa je možné rodičovskú dovolenku predĺžiť až do šiesteho roku veku dieťaťa.
Je však dôležité rozlišovať medzi materskou a rodičovskou dovolenkou z hľadiska ich vplyvu na odpracované roky a nárok na dovolenku. Zatiaľ čo materská dovolenka sa považuje za výkon práce, rodičovská dovolenka už nie. Podľa § 109 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže mu zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu napr. čerpania rodičovskej dovolenky. To znamená, že ak žena čerpá rodičovskú dovolenku a neodpracuje aspoň 60 dní v danom kalendárnom roku, zamestnávateľ jej môže krátiť nárok na dovolenku.
Započítavanie materskej dovolenky do pedagogickej praxe a platový postup
V prípade učiteľov, ako je uvedené v prvej časti poskytnutých informácií, sa materská dovolenka započítava do pedagogickej praxe. Konkrétne, § 6 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme hovorí o započítavaní materskej dovolenky do pedagogickej praxe. Ak zamestnávateľ odmieta toto obdobie započítať, je potrebné ho upozorniť na toto ustanovenie zákona, prípadne sa obrátiť na okresný školský úrad pre potvrdenie správnosti tohto postupu.
Ak zamestnávateľ neoprávnene nezarátava materskú dovolenku do pedagogickej praxe, zamestnankyňa má právo žiadať doplatenie ušlej mzdy. V takom prípade je potrebné preukázať, že zamestnávateľ vedel o predchádzajúcej materskej dovolenke a napriek tomu ju nezarátal do praxe.
Prečítajte si tiež: Posudzovanie nároku na dávky a prídavok na dieťa
Započítaná prax podľa zákona č. 553/2003 Z. z.
Započítaná prax na účely zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zadefinovaná v § 6 uvedeného zákona. Podľa uvedeného ustanovenia zákona započítaná prax je odborná prax a prax pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú iný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa. Odborná prax na účely zákona je súhrn znalostí a skúseností získaných pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú rovnaký alebo obdobný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa.
Do započítanej praxe sa v súlade s § 6 ods. 4 uvedeného zákona započítavajú aj iné zákonom ustanovené doby. Jednou z nich je aj čas starostlivosti o dieťa zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ustanovenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, pričom na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky. Čas starostlivosti o dieťa sa do započítanej praxe započítava len v prípade, ak sa rodič v tomto čase súčasne v dennom štúdiu nepripravoval na povolanie, čiže len v prípade, ak rodič nebol v čase materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky študentom denného štúdia strednej alebo vysokej školy.
Príklad správneho zaradenia do platového stupňa
Zamestnankyni, ktorá nastúpila k zamestnávateľovi (verejná správa) 1. 9. 2015 ako sekretárka, bola k uvedenému dňu započítaná prax 6 rokov a 94 dní. S uvedenou praxou bola zaradená do 8. platovej triedy a 4. platového stupňa. Do 4. platového stupňa sa zaradí zamestnanec, ktorý získal viac ako 6 rokov až do získania 9 rokov započítanej praxe.
Ak zamestnankyňa čerpala materskú a rodičovskú dovolenku v obdobiach od 1. 12. 1997 do 31. 1. 1998 (1. dieťa narodené 1. 12. 1997), od 10. 2. 1998 do 4. 2. 2001, od 1. 6. 2003 do 30. 11. 2005 (2. dieťa narodené 11. 10. 2003) a od 1. 6. 2006 do 31. 12. 2008, je dôležité zistiť, či jej bola do počtu odpracovaných rokov pre zaradenie do platového stupňa započítaná aj doba starostlivosti o dieťa na materskej a rodičovskej dovolenke. Maximálne je možné započítať tri roky na jedno dieťa. V tomto prípade je potrebné prepočítať započítanú prax a overiť, či bola zamestnankyňa správne zaradená do 4. platového stupňa.
Zmeny v legislatíve a ich vplyv
Je dôležité sledovať zmeny v legislatíve, ktoré môžu ovplyvniť posudzovanie odpracovaných rokov a nárok na sociálne dávky. Napríklad, zákon NR SR č. 310/2023 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, priniesol zmeny v odmeňovaní zdravotníckych pracovníkov.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Rodičovský príspevok a dávky
Započítavanie praxe u zdravotníckych pracovníkov
Podľa § 80 ods. 6 zákona č. 578/2004 Z. z. sa základná zložka mzdy zdravotníckeho pracovníka navyšuje za odpracované roky, a to najviac za tridsať odpracovaných rokov. Ak má zdravotnícky pracovník dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, navýšená základná zložka mzdy za odpracované roky výkonu zdravotníckeho povolania zodpovedá dohodnutému kratšiemu pracovnému času.
Zdravotníckym pracovníkom, ktorí vykonávali zdravotnícke povolanie (nie opatrovateľ) v zariadení sociálnych služieb alebo zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a aktuálne pracujú v zdravotníckom zariadení, majú nárok na uznanie odpracovaných rokov odbornej praxe a to od 1.9. 2023.
Do odpracovaných rokov sa započíta aj čas, ktorý strávili na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Najviac bude možné zarátať šesť rokov, maximálne však tri roky na jedno dieťa.
Bezdôvodné obohatenie zamestnávateľa
Bezdôvodné obohatenie zamestnanca a zamestnávateľa upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Podľa ustanovenia § 222 ods. Ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí toto bezdôvodné obohatenie (získanie prospechu bez právneho dôvodu - vo vašom prípade Vám mal patriť vyšší plat a zamestnávateľ tým že Vám ho nevyplatil za obohatil bez právneho dôvodu) tomu na koho úkor sa obohatil vydať.
Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu, pričom dôkazné bremeno o existencií bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obdo 16/2008 z 16.12.2008). Postihnutý (teda Vy) musíte uniesť dôkazné bremeno, či skutočne došlo k bezdôvodnému obohateniu. Vo vašom prípade teda budete musieť vedieť preukázať, či zamestnávateľ v čase uzatvorenia Vášho pracovného pomeru vedel o vašej predchádzajúcej materskej dovolenke.
Dôležitosť správneho posudzovania odpracovaných rokov
Správne posudzovanie odpracovaných rokov je kľúčové pre zabezpečenie spravodlivého prístupu k sociálnym dávkam a dôchodku. Ženy, ktoré sa venujú starostlivosti o deti, by nemali byť znevýhodnené v porovnaní s osobami, ktoré neprerušili svoju pracovnú kariéru.
tags: #zapocitava #sa #mi #materska #do #odpracovanych