Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na Materské, príspevok pri narodení dieťaťa a rodičovský príspevok. Rozoberieme si podmienky nároku na materské pri druhom a ďalšom dieťati, s dôrazom na situácie takzvaných reťazových pôrodov. Objasníme, ako sa posudzuje nárok na materské v týchto prípadoch, aký vplyv na výšku materského má predchádzajúca rodičovská dovolenka, PN a čiastočný návrat do práce. Taktiež sa venujeme možnostiam privyrobenia si počas poberania materského a rodičovského príspevku, s dôrazom na dodržanie zákonných podmienok.

Príspevok pri narodení dieťaťa

Ide o jednorazovú, obligatórnu, netestovanú peňažnú štátnu sociálnu dávku. Na to isté dieťa vzniká nárok na príspevok len raz. Sumu príspevku pri narodení dieťaťa môže (ale nemusí) k 1. septembru kalendárneho roka vláda Slovenskej republiky zvýšiť nariadením. Žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa, žiadosť o príplatok k príspevku a žiadosť o príspevok rodičom musí obsahovať osobné údaje, a to meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu, rodné číslo oprávnenej osoby a dieťaťa.

Nárok na príspevok pri narodení dieťaťa a na príplatok k príspevku zaniká uplynutím šiestich mesiacov od narodenia dieťaťa.

Sumy príspevku pri narodení dieťaťa

Výška príspevku pri narodení dieťaťa je v súčasnosti 829,86 Eur ak ide o dieťa narodené z prvého až tretieho pôrodu, ktoré sa dožilo 28 dní a 151,37 Eur ak ide o dieťa narodené zo štvrtého alebo ďalšieho pôrodu, ktoré sa dožilo 28 dní alebo ak ide o dieťa z prvého až tretieho pôrodu, ktoré sa nedožilo 28 dní. Ak sa súčasne narodí viac detí, nárok na príspevok vzniká na každé dieťa. Suma príspevku pri súčasne narodených dvoch deťoch alebo viacerých deťoch, ktoré sa dožili 28 dní sa v tomto prípade na každé dieťa zvyšuje o sumu 75,69 Eur.

Príklady

Manželia Fialoví: Sú od 1. 1. 2008 do 31. 8. 2008 v Japonsku z dôvodu študijného pobytu pána Fialu. Pani Fialová bola v ôsmom mesiaci tehotenstva a dcéra Emma (prvé dieťa) sa jej narodila 22. 2. 2008 v Tokiu. Vzhľadom na skutočnosť, že pred narodením dcéry Emmy bola pani Fialová povinne verejne zdravotne poistená ako zamestnankyňa od 1. 1. 2002 do 31. 12.
Pani Alžbeta Vargová: Dňa 7. 3. 2008 porodila syna Dávida, avšak hneď na druhý deň po pôrode, t. j. 8. 3. 2008, opustila zdravotnícke zariadenie bez súhlasu ošetrujúceho lekára.
Rodina Čiernej: Ktorá už má jedno dieťa vo veku 6 rokov, sa 3. 3. 2008 narodili dvojčatá, ktoré sú živé a zdravé (t. j. dožili sa viac ako 28 dní).
Rodine Kvietikovej: Sa dňa 15. 3. 2008 narodili prvé dvojčatá. Keďže ide o dvojičky, suma príspevku sa zvyšuje o jednu polovicu uvedenej sumy na každé dieťa.
Maloletej Silvii Vysokej: 14-ročnej sa narodil syn Samuel dňa 16. 2. 2008. Z dôvodu, že otec dieťaťa nie je známy a matka nemá priznané rodičovské práva a povinnosti, nárok na príplatok k príspevku jej nevzniká.
Rodina Dvončová: Má štvorčatá, ktoré sa narodili 13. 2. 2003. Od 1. 9. 2007 sa príspevok rodičom na základe nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 394/2007 Z. z.
Rodine Veľkej: Sa dňa 17. 2. 2008 narodili prvé dvojčatá. Matka detí podala žiadosť o zvýšený príspevok a príplatok k príspevku 28. 3. 2008.

Príspevok na viac súčasne narodených detí

Štát prispieva rodičom alebo náhradným rodičom raz za rok na zvýšené výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o súčasne narodené tri deti alebo viac detí súčasne alebo v priebehu dvoch rokov opakovane narodené dvojčatá alebo viac detí súčasne. Príspevok sa poskytuje raz ročne na každé dieťa, prvý raz pri dožití sa jedného roka detí a posledný raz pri dožití sa 15. roku veku detí. Príspevok sa rodičom poskytuje v sume na jedno dieťa 110,36 Eur.

Prečítajte si tiež: Nároky na materskú dovolenku pri "reťazovom pôrode"

Materská dovolenka a materské

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o novonarodené dieťa patrí žene voľno bez náhrady mzdy - materská dovolenka po dobu 28 týždňov, resp. 37 týždňov. V prípade zamestnanca (muža) ide o tzv. rodičovskú dovolenku v rozsahu 28, resp. Ide o dôležitú osobnú prekážku v práci podľa § 141 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“). Táto doba sa považuje za ospravedlnenú neprítomnosť v práci. Za tento čas žene ani mužovi nepatrí náhrada mzdy, ale poskytuje sa im hmotné zabezpečenie podľa osobitných predpisov v zmysle práva sociálneho zabezpečenia, a to materské podľa zákona č. 461/2003 Z. z.

Podmienky nároku na materské

Základnou podmienkou vzniku nároku na materské je účasť na nemocenskom poistení, pričom poistenka musí nastúpiť na materskú dovolenku za trvania tohto poistenia alebo v čase, po ktorý sa jej ešte zachovávajú nároky zo skoršieho poistenia. Ďalšou podmienkou je tzv. čakacia doba, t. j. účasť na nemocenskom poistení musí trvať najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.

Do tejto doby sa v období do 31. 12. Od 1. 1. 2008 sa do doby 270 kalendárnych dní nemocenského poistenia (v zmysle zákona č. 555/2007 Z.

Príklad: Zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku 21. 1. 2008. Od 1. 9. 1997 do 31. 12. 2005 bola zamestnaná v organizácii A, od 1. 1. 2006 do 30. 6. 2007 bola poistená ako dobrovoľne poistená osoba z dôvodu, že iba začala vykonávať podnikateľskú činnosť a od 1. 7. 2007 bola poistená ako povinne nemocensky poistená SZČO. Splnila podmienku účasti na nemocenskom poistení po dobu 270 kalendárnych dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, pretože sa jej započítali všetky doby nemocenského poistenia, t. j. tak z titulu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby od 1. 1. 2006 do 30. 6. 2007, ako aj povinne poistenej SZČO od 1. 7. 2007 do 21. 1.

V prípade povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby poslednou z podmienok je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského, najviac za obdobie posledných desať rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre rodičovský príspevok a materskú

Ak povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vznikol dôvod na poskytnutie materského po zániku ich nemocenského poistenia počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo v ochrannej lehote, nárok na materské jej vznikne, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie.

Materské sa spravidla poskytuje po dobu 28 týždňov materskej dovolenky (t. j. po tzv. podpornú dobu). Nárok na materské zaniká uplynutím 28.

Príklad: Zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku 21. 1. 2008, pretože lekár určil deň pôrodu na 3. 3. 2008, t. j. šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Vzhľadom na skutočnosť, že splnila podmienky nároku na materské, materské sa jej poskytuje po dobu 28 týždňov, t. j. odo dňa nástupu na materskú dovolenku, t. j. od 21. 1. 2008 až do 3. 8.

Žena - povinne nemocensky poistená SZČO - nastúpila na materskú dovolenku 4. 2. 2008, keďže deň pôrodu jej lekár určil na 17. 3. 2008. Pretože pôrod nastal dva týždne od nástupu na materskú dovolenku, t. j. 18. 2. 2008, materské sa jej vyplácalo menej ako šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu (iba dva týždne), preto má poistenka nárok na materské až do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, t. j. do 17. 8.

V prípade, ak sa poistenke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, má nárok na materské do konca 22. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské. Doba poskytovania materského v tomto prípade sa po pôrode nemôže predĺžiť o dni, o ktoré poistenka nastúpila na materskú dovolenku neskoršie, než mala.

Prečítajte si tiež: Maloleté dieťa a výživné

Žena - zamestnankyňa - mala nastúpiť na materskú dovolenku 10. 3. 2008 (očakávaný deň pôrodu: 21. 4. 2008), avšak z vlastnej vôle na ňu nastúpila až 31. 3. 2008, kedy nastal aj pôrod, t. j. nevyčerpala 3 týždne materskej dovolenky pred skutočným dňom pôrodu. Vzhľadom na túto skutočnosť sa jej materské bude poskytovať iba do konca 25. týždňa od vzniku nároku na materské, t. j. do 21. 9. 2008.

Lekár určil žene očakávaný deň pôrodu na 28. 4. 2008 s tým, že sa jej narodia dvojičky. Na materskú dovolenku nastúpila 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, t. j. 17. 3. 2008. Materské sa jej bude poskytovať najdlhšie 37 týždňov od vzniku nároku na materské, t. j. do 30. 11.

Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú aj v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia. Niekedy môže dôjsť k skráteniu doby poskytovania materského počas materskej dovolenky.

Materské sa poskytuje po kratšiu podpornú dobu v prípade narodenia mŕtveho dieťaťa alebo v prípade úmrtia dieťaťa v období poskytovania materského. Ak sa dieťa narodilo mŕtve, poistenka má nárok na materské kratšiu podpornú dobu, a to do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.

Príklad: Žene sa narodilo mŕtve dieťa 5. 3. 2008. Vzhľadom na to, že nastúpila na materskú dovolenku 8 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určil lekár, t. j. 7. 1. 2008, nárok na materské má do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské, t. j. do 13. 4.

Poistenka, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do vyčerpania celkového nároku, t. j. do konca 28. týždňa, resp.

Príklad: Zamestnankyňa skončila pracovný pomer 31. 1. 2008, ktorý mala uzatvorený na dobu určitú do tohto dňa. Zamestnankyňa v tom čase bola v piatom mesiaci tehotenstva. Ochranná lehota je šesť mesiacov, t. j. v tomto prípade do 31. 7. 2008. Deň pôrodu lekár určil na 26. 5. 2008.

Zamestnankyňa otehotnela v roku 2007 a lekár určil termín pôrodu na 3. 3. 2008. Z dôvodu, že v jej prípade išlo o rizikové tehotenstvo a bola od tretieho mesiaca tehotenstva hospitalizovaná v nemocnici, od 1. dňa do 10. dňa hospitalizácie jej vznikol nárok na náhradu príjmu (vypláca sa z finančných prostriedkov zamestnávateľa) a od 11. dňa jej vznikol nárok na nemocenské (t. j. dávka nemocenského poistenia vyplácaná z prostriedkov Sociálnej poisťovne), ktoré sa jej poskytovalo až do nástupu na materskú dovolenku (do 21. 1. 2008).

Právna úprava rieši aj veľmi zložité situácie, ak sa o dieťa stará iný poistenec (napr. muž). Podmienky nároku sú obdobné ako v prípade ženy (matky).

čakacia doba 270 dní nemocenského poistenia z akéhokoľvek titulu nemocenského poistenia (taktiež dochádza k spočítavaniu dôb nemocenského poistenia) v posledných dvoch rokoch pred pôrodom - do tejto doby sa od 1. 1.

Podmienky pre nárok na materské a spôsob jeho určenia sa v prípade iného poistenca posudzujú podľa stavu ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Materské sa poskytuje odo dňa prevzatia dieťaťa po dobu, po ktorú sa iný poistenec o dieťa stará.

Poskytovanie materského možno prerušiť iba zo zdravotných dôvodov na strane poistenca. Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské v tomto prípade zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa.

Príklad: Matka dieťaťa, ktoré sa narodilo 18. 2. 2008, nastúpila na materskú dovolenku 7. 1. 2008 a od tohto dňa poberala materské. Vzhľadom na skutočnosť, že od 31. 3.

Materské sa určuje z denného vymeriavacieho základu poistenca alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu poistenca. Výška materského je 55 % z denného vymeriavacieho základu poistenca. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu poistenca podľa § 54 zákona č. 461/2003 Z. z.

Príklad: Zamestnankyňa je v pracovnom pomere u zamestnávateľa od 15. 3. 2005. Dňa 17. 3. 2008 jej vznikol nárok na materské, t. j. šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určil lekár na 28. 4. 2008. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu v jej prípade je obdobie od 1. 1. 2007 do 31. 12. 2007 (t. j. 365 kalendárnych dní). Počas tohto obdobia dosahovala príjem vo výške minimálnej mzdy, t. j. od 1. 1. 2007 do 30. 9. 2007 v sume 7 600 Sk mesačne a od 1. 10. 2007 do 31. 12. 2007 v sume 8 100 Sk mesačne. V roku 2007 nebola chorá ani nepoberala materské, ani neošetrovala manžela, deti atď. Výška jej denného vymeriavacieho základu na určenie materského je v sume 253,9726 Sk a 55 % z tohto denného vymeriavacieho základu je v sume 139,6850 Sk. Vzhľadom na to je výška materského od 17. 3. 2008 do 31. 3. 2008 v jej prípade v sume 2 096 Sk a za celý mesiac apríl 2008 v sume 4 191 Sk. (V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v tomto prípade sa poskytuje doplatenie rozdielu do výšky rodičovského príspevku, ktorý je v sume 4 560 Sk mesačne, t. j. napr. Výpočet výšky materského od 17. 3. 2008 (t. j. vrátane 17.3.) do 31. 3. Výpočet výšky materského za mesiac apríl 2008 (t. j. 139,6850 Sk x 30 kalendárnych dní = 4 190,55 Sk, t. j.

Zamestnankyňa je v pracovnom pomere u zamestnávateľa od 1. 10. 2004. Dňa 17. 3. 2008 jej vznikol nárok na materské. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu v jej prípade je obdobie od 1. 1. 2007 do 31. 12. 2007 (t. j. 365 kalendárnych dní). Počas tohto obdobia dosahovala príjem vo výške 29 000 Sk, t. j. od 1. 1. 2007 do 30. 6. 2007 poistné na nemocenské poistenie platila z najvyššieho vymeriavacieho základu, t. j. zo sumy 25 911 Sk mesačne a od 1. 7. 2007 do 31. 12. 2007 zo sumy 28 142 Sk mesačne. V roku 2007 nebola chorá ani nepobera…

Musí byť materské pri druhom/treťom dieťati rovnaké ako bola prvá materská, ak ide o reťazový pôrod?

Niekedy totiž nastávali situácie, kedy materské pri druhom dieťati mala mamička nižšie ako pri prvom dieťati. Prečo?

Veľakrát však sa však stávalo, že zamestnávateľ nahlásil pri druhom materskom nižší vymeriavací základ ako pri prvom materskom. Pri prvom materskom napríklad mala mamička zohľadnené rôzne odmeny, ktoré ešte dostala a to sa odrazilo na výške prvej materskej.
Druhá situácia nastávala pri rizikovom tehotenstve pri druhom dieťati pri reťazovom pôrode. Ak v rozhodujúcom období pre výpočet druhého materského bola mamička najprv na rodičovskej dovolenke a potom PN (dočasne pracovne neschopná) a napokon si žiadala o materské, stalo sa to, že druhé materské mala vypočítané z minimálneho vymeriavacieho základu a mala minimálne druhé materské. Práve kvôli tomu, že brala istý čas nemocenské (bola PN).

V prípade ak bude mamička mať v rozhodujúcom období pre výpočet materského PN, materské sa jej bude rátať z tzv. pravdepodobného príjmu (ktorý nesmie byť nižší ako pri predchádzajúcich materských priznaných z toho istého nemocenského poistenia) a nie z minimálneho vymeriavacieho základu.

Niektoré mamičky zostanú prekvapené, keď im domov príde rozhodnutie o druhom materskom. Domnievajú sa, že v ich prípade ide o reťazový pôrod (dve deti krátko po sebe, idú z MD na RD a spať na MD) a teda druhé materské by malo byť rovnaké ako prvé materské. Zrazu však dostanú materské v smiešnej výške.

Príklad: Mamička počas rodičovskej dovolenky v roku 2018 pracovala u svojho zamestnávateľa. Dohodla sa s ním, že sa na čiastočný úväzok (napríklad len jeden deň v týždni) vráti do práce. Inak sa doma starala o dieťatko. V roku 2018 otehotnela a v roku 2019 nastupuje na materskú dovolenku a požiada si o materské. Zrazu jej však domov príde materské na sumu iba niekoľko eur na deň. Prečo? Pretože tým, že sa vrátila v r. 2018 k svojmu zamestnávateľovi a čiastočne u neho pracovala, táto práca vytvorila vymeriavací základ pre materské, o ktoré si požiadala v roku 2019. V jej prípade nejde o reťazový pôrod, lebo ten je iba v prípade, že mamička išla z MD na RD a späť na MD, ale ona predsa čiastočne pracovala.

Ako si zabezpečiť čo najvyššie príjmy počas materskej a rodičovskej dovolenky?

Ideálny stav je, keď si žena akýmkoľvek spôsobom platí nemocenské poistenie, či už je to čo len z drobnej dohody mimo pracovného pomeru, zamestnania či živnosti. Je to ideálne z dôvodu, že jej z tohto titulu plynie lehota, ktorú pri posúdení či jej alebo nevznikne nárok na materské potrebuje.

Pri posúdení, či žena má alebo nemá nárok na materské je totiž základnou podmienkou to, aby si za posledné dva roky pred pôrodom platila minimálne 270 dní nemocenské poistenie a počítajú sa aj ukončené poistenia alebo obdobie rodičovskej dovolenky.

Ak žena nemá ani jednu z vyššie uvedených možností, existuje možnosť dobrovoľného poistenia, tu však Sociálna poisťovňa neponúka iba samotné nemocenské poistenie, ale je to vždy kombinácia viacerých poistení, v prípade nemocenského poistenia je to napríklad kombinácia s dôchodkovým poistením alebo poistením v nezamestnanosti.

Čo by mala urobiť žena, ktorá práve zistí, že je tehotná?

Každá žena, ktorá zistí, že je tehotná si musí najprv spočítať, či ku plánovanému dňu pôrodu bude spĺňať podmienku 270 dní nemocenského poistenia. Ak áno, potom má možnosť urobiť nasledovné kroky.

V prípade, že je zamestnaná: Ak má hrubú mzdu 1824 eur/mesiac nemusí robiť nič, pretože z takejto mzdy dostane maximálne možné materské. Ak má hrubú mzdu nižšiu a chce dostávať maximálne materské, má možnosť minimálne 90 dní pred nástupom na materskú ukončiť pracovný pomer a od ďalšieho dňa uzatvoriť nový s výškou mzdy takou, aby dosiahla požadované materské. Zásadou takéhoto prerušenia je, že by to ideálne mal byť pracovný pomer na pracovnú zmluvu alebo aj dohodu u iného zamestnávateľa, alebo aj u toho istého ale je potrebné zmeniť oproti predchádzajúcemu formu aj obsah.
V prípade, že je nezamestnaná: Ak ku nástupu na materskú dovolenku neuplynie lehota 8 mesiacov od posledného zamestnania, môže nezamestnaná žena využiť inštitút tzv. ochrannej lehoty, ktorá v prípade tehotných trvá osem mesiacov od posledného ukončenia nemocenského poistenia. Ak má v posledných dvoch rokoch obdobie platenia nemocenského poistenia mala by spočítať, či k dňu pôrodu splní podmienku 270 dní a snažiť sa zamestnať, aby mala existujúce nemocenské poistenie.
V prípade, že je študentka: Ak si neplatila dobrovoľné nemocenské poistenie, v dobe keď zistí že je tehotná už materské nezachráni. Môže preto od pôrodu poberať rodičovský príspevok alebo šesť týždňov po pôrode môže o materské požiadať otec, ak má splnené podmienky.
V prípade, že je SZČO: SZČO si musí rovnako zistiť, či ku dňu pôrodu bude mať splnenú podmienku 270 dní, teda či si platí povinné odvody do Sociálnej poisťovne, ktoré zahŕňajú nemocenské poistenie alebo prípadne či má nejaké aj ukončené nemocenské poistenia v období posledných dvoch rokov pred pôrodom. V prípade, že túto podmienku splní bude dostávať materské vo výške 75% vymeriavacieho základu, z ktorého si platí odvody (pri minimálnych odvodoch je to zo sumy 441,50 eur), počas tejto doby nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne a môže naďalej podnikať. Materské si vie zvýšiť tak, že si živnosť preruší alebo zruší a na posledných 90 dní pred nástupom na materskú sa zamestná vo vlastnej, alebo inej firme na mzdu podľa požadovaného materského.
V prípade, že podmienku 270 dní nesplní: Ak podmienku 270 dní nemocenského poistenia nestihne splniť, má nárok po pôrode poberať štátnu sociálnu dávku vo výške rodičovského príspevku (213,20 eur/mesiac), alebo 6 týždňov po pôrode môže požiadať o materské otecko.

Ako dosiahnuť vyššiu sumu materského?

Optimálny model je minimálne na 90 dní pred nástupom na materskú sa zamestnať u iného zamestnávateľa so mzdou , ktorej 75% bude zodpovedať požadovanému materskému, prípadne sa dohodnúť zo zamestnávateľom minimálne 90 dní pred nástupom na materskú na ukončení predchádzajúceho pracovného pomeru a po pár dňoch na uzatvorení nového pracovného pomeru s požadovanou výškou mzdy.

V prípade toho istého zamestnávateľa by to mal byť pracovný pomer na inú pozíciu, či náplň práce, pretože Sociálna poisťovňa prerušenie na pár dní musí zo zákona rešpektovať, ale môže si ho chcieť overiť.

Ovplyvní navýšenie výplaty v čase tehotenstva výšku materského?

Pri výpočte materského je dôležité rozhodujúce obdobie. Najprv sa určí zamestnankyni rozhodujúce obdobie a až potom vymeriavací základ z ktorého sa bude vyplácať materské.

Rozhodujúce obdobie môže byť nasledovné:

ak nemocenské poistenie (zamestnanie) začalo k 1.1. predchádzajúceho roka alebo skôr, rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok
ak nemocenské poistenie začalo po 1.1.predchádzajúceho roka je dôležité či sa platilo minimálne 90 dní
- ak sa platilo minimálne 90 dní tak rozhodujúce obdobie je od vzniku poistenia do konca predchádzajúceho mesiaca pred nástupom na materskú (to je čas kedy sa výška materského dá ovplyvniť)
- ak sa platilo menej ako 90 dní, tak rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok, ak v ňom bola žena zamestnaná u iného zamestnávateľa. Ak nebola, berie sa do úvahy pravdepodobný vymeriavací základ.

Zmena zamestnania v priebehu tehotenstva a výpočet materského

Ak žena zmení zamestnanie v priebehu aj už tehotenstva, tak sa potom vypočítava materské z výplaty u nového zamestnávateľa, aké má toto podmienky?

Vtedy sa posudzuje, či sa u nového zamestnávateľa platilo nemocenské poistenie minimálne 90 dní. Ak áno, berú sa do úvahy dni od vzniku tohto nového zamestnania do konca kalendárneho mesiaca pred nástupom na materskú a vtedy je možnosť, že mzda u nového zamestnávateľa bude vyššia ako u predchádzajúceho a bude sa brať do úvahy pri výpočte materského.

#

tags: #z #jednej #materskej #na #druhu