Vzťah Rodič-Dieťa: Typológia Správania a Vplyv na Vývin

Vzťah medzi rodičom a dieťaťom je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú vývin osobnosti, emocionálnu stabilitu a schopnosť vytvárať zdravé vzťahy v dospelosti. Kvalita tohto vzťahu, formovaná už v ranom detstve, má dlhodobý dopad na život dieťaťa. Tento článok sa zameriava na typológiu správania v tomto vzťahu, fázy budovania citovej väzby, vplyv starostlivosti v ranom detstve na vzťahy v dospelosti a komunikačné bariéry, ktoré môžu vzniknúť medzi rodičom a dieťaťom.

Citová Väzba a Jej Význam

Citová väzba, alebo pripútanie (attachment), predstavuje vzájomný citový vzťah, ktorý sa postupne utvára medzi dieťaťom a jeho najbližšou osobou. Skúsenosť bábätka z prvého roku života môže významne ovplyvniť základný pocit dôvery a neskôr schopnosť vytvárať harmonické vzťahy.

Rudolph Schaffer a Peggy Emersonová už v roku 1964 sledovali vývin citových väzieb u skupiny škótskych detí od narodenia do 18 mesiacov. Dieťa bolo považované za pripútané k nejakej osobe, pokiaľ oddelenie od tejto osoby spravidla vyvolalo protest.

Fázy Budovania Pripútania

Vývin citových väzieb prechádza niekoľkými fázami:

1. Asociálna fáza (0-6 týždňov): Takmer všetky podnety vyvolávajú priaznivú reakciu. Na konci tohto obdobia deti začínajú pozitívne reagovať na sociálne stimuly.
2. Fáza nešpecifických väzieb (6 týždňov - 6 až 7 mesiacov): Deti si užívajú ľudskú spoločnosť, ale nevyberajú si. Smejú sa viac na ľudí než na ďalšie objekty a protestujú, ak ich dospelý položí na zem.
3. Fáza špecifických väzieb (asi 7-9 mesiacov): Medzi siedmym a deviatym mesiacom deti začínajú protestovať, len keď sú oddelené od jednej určitej osoby, zväčša matky. Snažia sa ostať blízko matky a vrelo ju vítajú po jej návrate. V prítomnosti neznámych ľudí sú ostražití. Vytvorenie prvej bezpečnej väzby dovoľuje vývin skúmania okolia. Deti zjavne potrebujú pocit istoty, že sa môžu na inú osobu spoľahnúť, aby sa správali nezávisle.
4. Fáza početných väzieb: Deti si vytvárajú citové väzby k viacerým osobám.

De Wolff (1997) definoval 6 základných aspektov dobrej starostlivosti: citlivosť, pozitívny prístup, synchrónia, vzájomnosť, podpora a stimulácia.

Prečítajte si tiež: Vzdelávací Program pre Materské Školy

Typológia Rodičov a Ich Vplyv na Vzťah

Rôzne typy rodičovského správania majú odlišný dopad na vývin dieťaťa a kvalitu vzťahu.

Necitliví Rodičia

Vo výskumoch matiek neisto pripútaných detí (keď dieťa reaguje na oddelenie od matky ľahostajne, alebo až prehnane úzkostne) sa ukázalo, že reagujú skôr na základe svojich vlastných potrieb alebo nálad. Vo vytvorení uspokojivého a synchronizovaného vzťahu s deťmi zlyhávajú i depresívni rodičia, ktorí často ignorujú detské sociálne signály. Ďalšou skupinou necitlivých rodičov sú tí, ktorí sami vyrastali ako nemilované, zanedbávané alebo zneužívané deti. Aj keď často začínajú vychovávať ich deti s najlepšími úmyslami, očakávajú, že ich deti budú dokonalé a neustále prejavujúce lásku. Takže keď sú bábätká podráždené, namrzené či nepozorné, títo emocionálne neistí rodičia sa budú cítiť, akoby boli znovu odmietnutí. Rodičia, ktorých tehotenstvá boli neplánované a ich deti nechcené, môžu byť tiež necitlivými opatrovateľmi.

Kvalita Vzťahu Rodičov

Rozdiely sú aj v kvalite vzťahu rodičov - všeobecne platí zásada: „aké partnerstvo, také rodičovstvo“. Šťastné páry sa navzájom podporujú v starostlivosti o dieťa, sú trpezlivejší a optimistickejší. Naopak nešťastné páry sú po narodení dieťaťa menej citliví, majú horší postoj k roli rodiča a s deťmi si vytvárajú menej tesné väzby (Schaffer, 1989). Nezodpovedný a nepredvídateľný opatrovateľ vyvolá v dieťati nedôveru, ktorá sa môže v budúcnosti prejaviť ako vyhýbavosť vzťahom založeným na vzájomnej dôvere.

Výchovné Štýly

Maccobyová a Martin vytvorili model 4 výchovných štýlov, z ktorých je autoritatívne-vzájomný štýl výskumne potvrdený ako najvhodnejší. Výchovné štýly vznikajú kombináciou dvoch protikladných komponentov podľa emočného vzťahu rodiča k dieťaťu a miery kontroly (Manniová, 2007):

1. dimenzia je akceptujúci vs. odmietajúci rodič
2. dimenzia je náročný kontrolujúci vs. nenáročný nekontrolujúci rodič (Kubánová, 2020).

Ich kombináciou vznikajú štyri výchovné štýly, ktoré popisuje Fontana:

Prečítajte si tiež: Problémy vo vzťahu počas diéty: Riešenia

• Autoritatívne-vzájomný štýl: Zahŕňa akceptujúceho, náročného a kontrolujúceho rodiča, ktorý má požiadavky adekvátne veku dieťaťa, dôsledne sa oňho stará, zaujíma sa o jeho názory, deti sú spokojné, vychované, nezávislé, vedia sa v spoločnosti presadiť (Lojdová, 2016).
• Autoritársky štýl: Zahŕňa odmietajúceho, náročného a kontrolujúceho rodiča, ktorý nerešpektuje dieťa (Lojdová, 2016), má tendenciu používať fyzické tresty (Kubánová, 2020), u detí vzniká introverzia až sociálna izolácia (Lojdová, 2016).
• Zhovievavý štýl: Zahŕňa akceptujúceho, nenáročného a nekontrolujúceho rodiča, ktorý dieťaťu poskytuje emočnú podporu, kladie naňho však málo požiadaviek (Kubánová, 2020), deti sú pozitívne naladené, ale so sklonom k impulzivite až agresivite (Lojdová, 2016).
• Zanedbávajúci štýl: Zahŕňa odmietajúceho, nenáročného a nekontrolujúceho rodiča, ktorý je ľahostajný k dieťaťu, nekladie naňho žiadne požiadavky, o jeho rozvoj neprejavuje záujem (Kubánová, 2020), deti hľadajú uspokojenie potrieb u iných osôb a činností, majú sklon dostať sa do zlej partie (Lojdová, 2016).

Štýly Vedenia

Lewin vyčlenil 3 štýly vedenia:

• Demokratický (kooperatívny) štýl: Dieťa aj rodič sú v centre pozornosti, rodič buduje dôveru u dieťaťa (napr. tak, že ho neklame), podporuje kooperáciu, dáva dobrý príklad, málo prikazuje, veľa podnecuje iniciatívu (Rovňanová, 2019) a vychováva tak z detí samostatné, zodpovedné a prispôsobivé osobnosti (Lojdová, 2016).
• Liberálny štýl: V centre pozornosti je dieťa, rodič mu dáva príliš veľkú voľnosť, prejavuje málo výchovného pôsobenia, kladie na dieťa málo požiadaviek, čo súvisí s tým, že dieťa podáva nižší výkon.
• Autokratický (dominantný) štýl: V centre pozornosti je rodič, typická je komunikácia zhora nadol, rodič vydáva rozkazy, nekonzultuje rozhodnutia s dieťaťom (Rovňanová, 2019). Vychováva tak buď dominantné a agresivne alebo submisívne, závislé, nepriebojné osobnosti (Lojdová, 20216).

V súčasnosti sa vychádza z tzv. situačného štýlu, v ktorom je kľúčová schopnosť rodiča vo výchove prispôsobiť uplatňovaný štýl konkrétnym podmienkam (Hersey, Blanchard, 1988).

Komunikačné Bariéry Medzi Rodičom a Dieťaťom

Komunikácia medzi rodičom a dieťaťom zohráva kľúčovú úlohu vo formovaní zdravého vzťahu, emocionálneho vývinu a celkovej psychickej pohody dieťaťa. Napriek tomu, že ide o jeden z najprirodzenejších vzťahov, v ktorom by mala byť otvorená komunikácia samozrejmosťou, v praxi často narážame na rôzne bariéry, ktoré efektívnu komunikáciu sťažujú.

Časté Komunikačné Prekážky

1. Kritika: Nevhodná forma kritiky v dieťati vyvoláva vzdor alebo úzkosť.
2. Nálepkovanie: Ak je dieťa často označované za zlé, sebecké alebo klamára, môže sa takým aj stať.
3. Pochvala: Nadmerná pochvala môže viesť k závislosti na uznaní druhých namiesto potešenia dieťaťa z vlastného napredovania.
4. Príkazy: Autoritatívne príkazy prehlbujú pocit nerovnosti, podradenosti a môžu u dieťaťa vyvolať odpor, hnev či protest.
5. Hrozby: Dieťa nemení svoje správanie z dôvodu pochopenia, ale zo strachu pred trestom.
6. Moralizovanie: Namiesto toho, aby viedlo k zmene správania, vytvára nevôľu alebo pocit hanby.
7. Príliš Veľa Otázok: Ak rodič dieťa neustále spovedá, môže dieťa stratiť chuť zdieľať veci prirodzene.
8. Rady: Nevhodne formulovaná alebo nežiaduca rada môže vyvolať vzdor, najmä u dospievajúcich.
9. Odkláňanie od Témy: Často naruší pocit dôvery a otvorenosti, ktorý dieťa potrebuje.
10. Bagatelizovanie a Zľahčovanie: Môže mať dlhodobý vplyv na psychické a emocionálne zdravie dieťaťa.
11. Nedostatok Pozornosti: Dieťa nadobúda pocit, že je menej hodnotné alebo že na ňom nezáleží.

Ako Prekonať Komunikačné Bariéry

• Aktívne počúvajte: Prejavujte záujem o to, čo je podstatné pre dieťa a venujte mu plnú pozornosť.
• Buďte otvorení a úprimní: Používajte jazyk, ktorému dieťa rozumie. Hovorte pravdu.
• Rešpektujte dieťa: Snažte sa zostať pokojní a neponižovať dieťa, a to najmä v konfliktoch.
• Vytvorte bezpečný priestor: Dieťa musí cítiť, že sa môže vyjadriť bez strachu z trestu.

Vplyv Starostlivosti v Ranom Detstve na Vzťahy v Dospelosti

Skúsenosti z ranného detstva majú zásadný vplyv na schopnosť vytvárať a udržiavať vzťahy v dospelosti. Bezpečná vzťahová väzba, vytvorená v ranom detstve, je základom pre zdravé a harmonické vzťahy v budúcnosti.

Teória Vzťahovej Väzby (Attachment Theory)

John Bowlby bol významný psychiater a psychoanalytik, ktorý koncipoval teóriu vzťahovej väzby, ktorá predpokladá, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu (Bowlby, 1958). Podľa teórie vzťahovej väzby je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Jedná sa o potrebu, ktorá bola evolučne vytvorená. (Brisch, 2011).

Prečítajte si tiež: Strava a vzťahy: Prepojenie

Mary Ainsworthová už v r. 1970 experimentálne overila na deťoch vo veku 9 až 18 mesiacov, ako dôvera k maminke vplýva na ich psychickú pohodu (McLeod, 2018). Nadviazala na Bowlbyho teóriu vzťahovej väzby - ide o rozvinutý vzťah dieťatka k jednej osobe, najčastejšie k matke (Vágnerová, 2005).

Typy Vzťahovej Väzby

Ainsworthová vyčlenila 3 typy väzby podľa toho, či malo dieťatko vybudovanú dôveru k mame:

1. Bezpečná väzba: Dieťatko zvedavo išlo za maminkou a pokúšalo sa otvoriť dvere, aby sa k nej dostalo. Zostalo však psychicky pokojné.
2. Úzkostná väzba: Dieťatko maminku tiež hľadalo, ale prejavovalo znaky psychickej nepohody a plakalo. Neutíšilo sa ani vtedy, keď sa dostalo späť k mame.
3. Vyhýbavá väzba: Dieťatko sa vôbec nesnažilo dostať za maminkou a prejavovalo znaky stresovej reakcie.

Dôveru k mame malo dieťatko vybudovanú iba v prípade bezpečnej väzby, ktorá je jedinou zdravou väzbou. Je preto dôležité investovať do budovania dôvery, aby bola u dieťatka naplnená potreba citovej istoty, ktorá je podľa Maslowa predpokladom naplnenia vyšších potrieb ako napr. sebarealizácia.

Podmienky pre Vznik Bezpečnej Vzťahovej Väzby

Bowlby (2012) zdôrazňuje, že fyzická prítomnosť materskej osoby nie je jedinou podmienkou vytvorenia bezpečnej vzťahovej väzby. Ak je osoba ,,citovo,, neprítomná, nevšímavá a dieťaťu sa vyhráža, že ho opustí, môže to mať patogénny účinok. Z toho dôvodu je dôležité, aby reakcie materskej osoby na všetky signály dieťaťa boli primerané.

Brisch (2011) v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami uvádza význam tzv. jemnocitu. Základným predpokladom pre vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby je podľa autora to, aby osoba, ktorá sa o dieťa stará prejavila čo najjemnocitnejšie reakcie v rôznych situáciách. To znamená, že má byť schopná správne vnímať a interpretovať signály dieťaťa a reagovať na tieto signály rýchlo a primerane.

Vzory Správania a Ich Vplyv

Vzory sú veľmi dôležité pre každého človeka, ale aj pre spoločnosť ako takú. Prezentujú sumár hodnôt a modelov správania sa, ktoré sú významné pre príjemcu/príjemcov. Spoločnosť prostredníctvom verejne prezentovaných a podporovaných vzorov nastavuje hodnoty, normy a očakávané správanie sa pre rôzne situácie a roly. Človek vníma vzory počas celého života, no význam, ktorý im pripisuje, je v jednotlivých etapách života rôzny. Najvýznamnejšie sú v období detstva a puberty, ako aj na začiatku dospelosti. Postupne ich význam v živote človeka klesá, niektoré osoby sa stávajú vzormi pre mladšie generácie či spoločnosť.

Funkcie Vzorov

Vzory plnia rôzne funkcie:

• Vzdelávacia: Človek sa od vzoru učí, preberá od neho postoje, pohľady na život a riešenie situácií, spôsob myslenia a konania a - všetko ako prínosné zaraďuje do spektra svojich reakcií.
• Varovná: Reakcie a správanie sa vzoru vyhodnocuje príjemca ako negatívne či nežiaduce. Ich uplatňovanie je veľmi často spojené so systémom trestov, ktoré príjemca v rámci situácie registruje.
• Vzbudiť Odpor: Pozorované správanie sa/reakcie vníma ako nepekné až odporné.
• Podporná: Táto je veľmi významná najmä v krízových situáciách. Ak si človek nie je istý svojím správaním, ktoré je hodnotené ako žiaduce, alebo počas osobnej krízy zvažuje, ako v nej reagovať, veľký význam majú pre neho ľudia, ktorí sa ocitli v rovnakých situáciách a zároveň majú také isté správanie ako on.

Vplyv Vzorov v Rôznych Obdobiach Života

Prvými, a v ranných štádiách života dieťaťa najdôležitejšími vzormi, sú rodičia, prípadne súrodenci. Tých dieťa neuvedomelo a nekriticky, často podvedome napodobňuje a identifikuje sa s nimi. Berie si od nich to dobré, aj to zlé. Postupne sa okruh kontaktov rozširuje a pribúdajú ďalšie vzory. Okrem reálnych vzorov začína vnímať aj tie zobrazované. To, čo dieťa zaujme, s čím sa identifikuje a čo bude napodobňovať, závisí od viacerých faktorov - od povahy dieťaťa, prostredia, v ktorom sa vyvíja, ale aj od aktuálnych módnych trendov.

V období puberty dieťa intenzívne prežíva rôzne fyziologické, hormonálne a v dôsledku toho aj intenzívne emocionálne zmeny, ktoré sa v ňom odohrávajú, hľadá samé seba, svoju identitu. S tým je spojený veľmi silný odpor voči všetkému, v čom doteraz žilo a čo fungovalo. Vzory sú tu veľmi dôležité. Z psychologického hľadiska dochádza k popretiu primárnych vzorov (dieťa spochybňuje doterajšie autority) a hľadá si nové. Veľmi často podlieha skupinovému tlaku (vzorom je ten, koho uznáva partia) alebo módnym trendom.

Manipulácia vo Vzťahu Rodič-Dieťa

Manipulácia je forma správania, pri ktorej jedna osoba využíva druhú na dosiahnutie svojich cieľov, často bez ohľadu na pocity a potreby manipulovanej osoby. Vzťah rodič-dieťa nie je výnimkou, a manipulácia môže mať negatívny dopad na vývin dieťaťa a kvalitu vzťahu.

Mechanizmy Manipulácie

Manipulácia v nás zvyčajne vyvoláva negatívne pocity - vinu, strach, pocit menejcennosti. Ak sa nám podarí zaviesť do mozgu kontrolku "pozor, manipulácia!", nabudúce manipulátora môžeme včas odhaliť a nepristúpiť na jeho alebo jej hru.

Typy Manipulátorov

• Diktátor: Silne presadzuje svoju vôľu s odvolávaním sa na tradíciu a autoritu.
• Chudáčik: Rád by niečo urobil, ale nedostáva sa mu dostatočných síl, hrá sa na "hlupáčika".
• Počtár: Robí vždy to, čo je pre neho najvýhodnejšie. Strieda taktiku biče a cukru podľa okolností, chová sa v očiach druhých nepredvídateľne.
• Drsňák: Zvyšuje hlas počas diskusií ako prostriedok agresívny manipulácie.
• Brečtan: Zdôrazňuje svojou závislosť. Chce, aby sa o neho iní starali, a tak sa tvária bezmocne, bezbranne.
• Obetavec: Neustále sa obetuje pre druhých, aby získal ich uznanie a kontrolu.
• Mafián: Som tvoja záštita a ochranca, ale musíš mi slúžiť. Keď sa postavíš na vlastné nohy, zničím ťa.
• Posledný spravodlivý: Neustála kontrola, kritika, zosmiešňovanie. Vyvolaním zlého pocitu vo vás získava psychologickú výhodu, nadradenú pozíciu.

Ako sa Brániť Proti Manipulácii

Keďže manipulácia zasahuje skôr emócie, než rozum, nie je ľahké zastaviť "toxický" pocit, ktorý v nás vyvoláva. Prvým a dôležitým krokom je rozsvietiť kontrolku "manipulácie" v našej mysli. Skúsme si v takej chvíli uvedomiť, že poznámka nepatrí nám, je len prostriedkom k cieľu manipulátora. Nie je nutné sa ospravedlňovať a vysvetľovať. Manipulatívna veta by mala po nás "stiecť". Môžete vyjadriť, že nerozumiete, na čo nevhodnú otázkou naráža (tomu nerozumiem… čo presne myslíš slovom…? Akú situáciu máš konkrétne na mysli …?). Manipulátorom nenapovedajte, nechajte ho podrobne vysvetliť, čo chcel povedať. Tiež je možné manipuláciu nahlas pomenovať a navrhnúť, aby sa rozhovor ďalej rozvíjal konštruktívne a bez úderov pod pás. Nestrácajte čas snahou obhajovať sa pred ľuďmi, ktorí vám nechcú porozumieť. Neplytvajte energiou, aby ste sa každému zapáčili.

Zákonná Ochrana Rodiny a Rodičovstva

Ústavnoprávny základ ochrany rodiny a rodičovstva je obsiahnutý v čl. 32 Listiny základných práv a slobôd, kde v odseku 4 je garantované právo rodičov starať sa a vychovávať svoje deti. Ústava SR poskytuje rodičovstvu zákonnú ochranu pri súčasnej garancii osobitnej (intenzívnejšej) ochrany detí a mládeže (čl. 41 ods. 1 Ústavy SR). Rodičovské práva a práva detí upravuje Ústava SR paralelne v čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, keď zakotvuje právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu a právo detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov pri výkone rodičovských práv a povinností preferuje záujem maloletého dieťaťa. Zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu rodičov vo výchove dieťaťa a rodičovské práva a povinnosti, ktoré zásadne patria obom rodičom (§ 30 ods. 1, § 28 ods. 2 ZoR). Rodičia sú povinní pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa [§ 28 ods. 1 písm. a) ZoR].

Empatia a Rozvoj Dôvery

Rogers tvrdí, že ak poskytneme dieťatku empatiu, sme pri ňom autentickí a prijímame ho, facilitujeme tým jeho potenciál rozvíjať sa (Sollárová, 2005). Podľa Šturmu je dieťatko od predškolského veku schopné uvedomiť si v konkrétnej rovine zásadu, ktorej vzorom by mali byť rodičia - že mám druhým robiť to, čo mám sám rád.

Erik Erikson je Freudov nasledovník, ktorého dielo vychádza z psychoanalytickej teórie, ktorú modifikuje na psychosociálnu teóriu (Vágnerová, 2005). V období dojčaťa je dôležité vybudovať dôveru. Dôležité je dieťatku pravidelne uspokojovať jeho potreby - biologické ako jedlo formou dojčenia, sucho formou prebaľovania, a psychologické ako prísun podnetov, kognitívny rozvoj, či zábavu (hrať sa sociálne hry napr. vyplazovanie jazyka, ktoré dojčatá radi zrkadlia, rovnako ako radi zrkadlia úsmev).

tags: #vztah #rodic #dieta #typologia