Vzťah medzi matkou a dieťaťom je jedným z najdôležitejších vzťahov v živote človeka. Toto puto, ktoré sa začína formovať už v prenatálnom období, má hlboký vplyv na psychický, emocionálny a sociálny vývoj dieťaťa. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty tohto vzťahu, od jeho vzniku a vývoja až po potenciálne problémy a spôsoby, ako ho posilniť.
Matka a dieťa: Jedinečné prepojenie od počiatku
Už od narodenia je dieťa úzko späté s matkou. V prvých mesiacoch života je matka pre dieťa všetkým - zdrojom potravy, bezpečia a lásky. Dieťa vníma matku ako súčasť seba a je na ňu plne závislé.
Detská psychologička Mgr. Romana Mrázová potvrdzuje: „Vzťah matka - dieťa je základný, je to jedinečné puto, prepojenie, ktoré začína už počas tehotenstva a preto je úplne odlišný od vzťahov, ktoré prichádzajú neskôr. Väčšia naviazanosť na matku je preto u dieťaťa v nízkom veku prirodzená. Dieťa sa začína od matky fyzicky odpútavať približne okolo 1 - 1,5 roku života. Dovtedy ju vníma ako súčasť seba a je dôležité, aby táto potreba bola naplnená."
Separácia a individualizácia: Cesta k vlastnej identite
Neskôr, okolo dvoch rokov, prichádza obdobie separácie, kedy si dieťa začína uvedomovať svoju vlastnú identitu a túži po väčšej samostatnosti. Toto obdobie je často spojené s vzdorom, pretože dieťa testuje hranice a učí sa, čo si môže a nemôže dovoliť.
Mgr. Mrázová zdôrazňuje dôležitosť stanovenia hraníc v tomto období: „Okolo dvoch rokov, kedy začína separačné obdobie dieťaťa od matky je dôležité, aby dieťa dostávalo hranice aj od mamy. Jasné a pevné, ale láskavé. Je to obdobie vzdoru, kedy si začína vytvárať základy vlastnej identity a preto ho musíme naučiť, čo môže a čo nie.“
Prečítajte si tiež: Vzdelávací Program pre Materské Školy
Bez mamy ani na krok? Prirodzená potreba alebo chorobné priľnutie?
Je prirodzené, že v určitom veku je dieťa silne naviazané na matku a nechce ísť k nikomu inému. Táto naviazanosť je obzvlášť silná v situáciách, keď sa dieťa necíti dobre, je choré, unavené alebo mu idú zúbky.
Odborníčka vysvetľuje: „Dieťa je citlivé a naviazané na maminku najmä vo chvíľach, keď cíti nejaký diskomfort, je chorľavé, idú mu zúbky, či je unavené. V týchto momentoch je prirodzené, keď nechce ísť k nikomu inému."
Avšak, existujú aj prípady, kedy je priľnutie k matke nadmerné a môže signalizovať problém. V takýchto prípadoch odporúča Mgr. Mrázová diagnostiku vzťahovej väzby, ktorá môže odhaliť prípadné narušenia.
Hranice: Kľúč k zdravému vzťahu
Mnohí rodičia sa stretávajú s tým, že ich dieťa sa správa inak pri mame ako pri iných osobách. Často sa stáva, že dieťa pri mame skúša, čo si môže dovoliť, a nerešpektuje hranice, ktoré by inak rešpektovalo.
Psychologička vysvetľuje: „Dieťa dokáže veľmi pružne prepínať správanie podľa toho, ako vidí, kde má aké hranice nastavené. A to už je jedno, či ide o matku alebo o otca. Paradoxne - práve mamičkám môže to stanovenie hraníc ujsť práve preto, že starostlivosť o dieťa je veľmi náročná, trávia s ním veľmi veľa času a niekedy už človek nevládze akoby podchytiť všetko.“
Prečítajte si tiež: Problémy vo vzťahu počas diéty: Riešenia
Dôležité je stanoviť jasné a konzistentné pravidlá, ktoré platia bez výnimky. Hranice by mali byť stanovené láskavo a s citom, s vysvetlením a daním najavo, že dieťa máme radi.
Ako si určiť hranice?
Mgr. Ivana Antošíková odporúča rodičom, aby si uvedomili, že hranica je pojem, ktorý hovorí o zadávaní pravidla, ktoré sa dodržiava bez výnimky, za každých podmienok.
„Ľudia si pod hranicami predstavujú to, že dieťa dostane po zadku, alebo mu dajú nejaký trest. Hranica je však pojem, ktorý hovorí o zadávaní pravidla, ktoré sa dodržiava bez výnimky, za každých podmienok. Minimálne v začiatkoch, kým ho dieťa ešte nemá upevnené. Čiže - ak napríklad zakážeme dieťaťu jesť pred televízorom, tak na tomto pravidle trváme. Deti vedia veľmi dobre vycítiť, kde môžu zatlačiť a kedy hranicu posúvať. A vedia to odhadnúť práve na základe našich “poľavení”,“ vysvetľuje odborníčka.
Zároveň prízvukuje, že v prípade zadávania hraníc treba postupovať opatrne a pomaly. Najskôr zaviesť jedno pravidlo, v ktorom bude rodič dôsledný, a keď ho dieťa zvládne a dodržiava, potom pridať ďalšie.
Vzťahová väzba: Základ pre zdravý vývoj
Teória vzťahovej väzby, ktorú vypracoval John Bowlby, zdôrazňuje dôležitosť kvalitného vzťahu medzi dieťaťom a matkou (alebo inou osobou, ktorá sa o dieťa stará) v rannom veku. Táto väzba ovplyvňuje kognitívny, emocionálny a sociálny vývin dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Strava a vzťahy: Prepojenie
Podľa tejto teórie má dieťa pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu. Každé dieťa je už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie.
Mary Ainsworth, ktorá empiricky overovala Bowlbyho teóriu, skúmala determinanty vzťahovej väzby v neklinických podmienkach a potvrdila prítomnosť väzobného správania u detí v prvom roku života.
Typy vzťahovej väzby
Existujú rôzne typy vzťahovej väzby, pričom najžiadanejšia je bezpečná vzťahová väzba.
- Bezpečná vzťahová väzba: Deti s bezpečnou väzbou sú znepokojené, ak je matka neprítomná, a tešia sa, keď sa vráti. Matka reaguje na dieťa tak, aby uspokojila jeho aktuálne prejavenú potrebu.
- Neistá - vyhýbavá vzťahová väzba: Deti s týmto typom väzby neprejavujú skoro žiadny protest pri odlúčení od matky a neprejavujú žiadne pozitívne emócie, keď sa matka vráti.
- Neistá - ambivalentná vzťahová väzba: Deti s ambivalentnou väzbou reagujú veľmi intenzívne na odlúčenie od matky, protestujú a sú vystresované. Na návrat matky reagujú ambivalentne, prejavujú potrebu vzťahovej väzby, ale sa jej aj snažia vyhnúť.
- Dezorganizovaná väzba: Tento typ väzby je charakterizovaný rozpadom organizovaného správania. Deti s dezorganizovanou väzbou sa správajú zmätene a náladovo, rýchlo striedajú afiliatívne a vyhýbavé prejavy.
Kvalita vzťahovej väzby medzi rodičom a dieťaťom je významným prediktorom ďalšieho sociálneho a emocionálneho vývinu dieťaťa. Bezpečná vzťahová väzba má pozitívny vplyv na psychický vývin a je základom pre optimálny rozvoj osobnosti.
Materská láska: Inštinkt alebo naučená schopnosť?
Je materská láska a materský inštinkt niečo, čo je vlastné každej žene? Alebo je normálne, keď matka o svojej láske k deťom pochybuje?
Psychologička Tereza Beníšková tvrdí: „Materská láska väčšinou príde sama od seba, ale nie úplne u všetkých žien. Niektoré mamičky milujú svoje už bábätko v brušku, iné si na príliv materskej lásky musia chvíľu počkať. Je však len mizivé percento matiek, ktorým sa nepodarí nájsť si nakoniec cestu k svojmu dieťaťu."
Niektoré ženy pociťujú materskú lásku takmer okamžite po pôrode, zatiaľ čo iné si na ňu musia počkať. Dôležité je, aby si matky uvedomili, že každá žena prežíva materstvo inak a že je v poriadku, ak sa necítia tak, ako si predstavovali.
Problémy vo vzťahu matka-dcéra a ako ich riešiť
Vzťah medzi matkou a dcérou je jedným z najintenzívnejších, ale aj najkomplexnejších vzťahov. Počas života sa môže objaviť množstvo problémov, ktoré môžu narušiť toto puto.
- Potreba nezávislosti u dcéry: Keď dcéra začne dospievať a smeruje k väčšej nezávislosti od svojej matky, matka to niekedy pociťuje ako stratu a snaží sa pritiahnuť si dcéru späť. V takýchto chvíľach by sa matka mala odhodlať k tomu, aby svojmu dieťaťu vyjadrila podporu a dôveru v jeho rozhodnutia.
- Prílišná snaha o spoločnú reč: Paradoxne, problémom môže byť aj nadmerná snaha komunikovať. Vzťahy medzi ženami sú väčšinou založené práve na rozhovoroch, a preto sa skôr či neskôr môžu dostať do ťažkostí. Pomáhajú spoločné aktivity, ktoré uvoľňujú napäté situácie a dusnú atmosféru.
- Rodič ako prostredník medzi súrodencami: Matky by mali presvedčiť ostatných členov rodiny, aby komunikovali priamo a neriešili si svoje záležitosti cez ňu.
- Pocit odstrčenia u matky: Žiarlivosť sa môže objaviť, keď sa v živote dcéry objaví nejaká iná žena. V takom prípade môže matka podvedome situáciu vnímať ako hrozbu pre svoj vzťah so svojím dieťaťom. Prvým krokom je vôbec priznať si, že takúto emóciu pociťujete.
Tipy na posilnenie vzťahu matka-dieťa
- Trávte čas s dieťaťom: Venujte dieťaťu svoju pozornosť a robte s ním aktivity, ktoré ho bavia.
- Komunikujte s dieťaťom: Rozprávajte sa s dieťaťom o jeho pocitoch, záujmoch a problémoch.
- Podporujte dieťa: Povzbudzujte dieťa v jeho aktivitách a snažte sa mu pomôcť dosiahnuť jeho ciele.
- Stanovte jasné hranice: Uistite sa, že dieťa vie, čo si môže a nemôže dovoliť.
- Buďte trpezliví: Pamätajte, že výchova dieťaťa je dlhodobý proces a vyžaduje si trpezlivosť a pochopenie.
- Hľadajte odbornú pomoc: Ak máte problémy vo vzťahu s dieťaťom, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc.