Vzťah medzi matkou a dieťaťom je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú vývoj dieťaťa, a to nielen po psychickej stránke. Svetová zdravotnícka organizácia zdôrazňuje, že prvých 1000 dní života dieťaťa, vrátane prenatálneho obdobia, je kľúčových pre jeho zdravie a schopnosť vytvárať a udržiavať vzťahy v budúcnosti. Tento článok sa zameriava na výskum vzťahu matky a dieťaťa, jeho vplyv na rôzne aspekty života dieťaťa a dôležitosť podpory tohto vzťahu.
Formovanie Vzťahov v Ranom Detstve
Vzory pre vytváranie vzťahov sa začínajú formovať už počas tehotenstva a následne v prvých mesiacoch a rokoch života dieťaťa. Fyzický kontakt medzi matkou a dieťaťom je určujúci pre to, ako dieťa vníma vzťahy v dospelosti. Špeciálne kontakt koža na kožu pôsobí na úrovni hormónov, ako je oxytocín, a receptorov v mozgu dieťaťa, ktoré sa vytvárajú počas tehotenstva a po pôrode.
Deti z detských domovov často v dospelosti čelia ťažkostiam, pretože im chýbajú vzory rodičov a fyzický kontakt s nimi. Malé dieťa strávi celé tehotenstvo vo fyzickom kontakte s matkou, a v ranom detstve je dôležité, ako dlho je vo fyzickom kontakte s rodičom, napríklad v náručí. Dojčenie, ktoré môže trvať roky, poskytuje dieťaťu intenzívny fyzický kontakt s matkou a pri každom dojčení zažíva vyplavovanie oxytocínu, čo je dôležité pre vytváranie a posilňovanie vzťahovej väzby a pocitu, že potreby dieťaťa napĺňajú ľudia, nie veci.
Dôležitosť Prvých Hodín po Pôrode
Čas tesne po pôrode je mimoriadne dôležitý pre budovanie vzťahu medzi matkou a dieťaťom. Namiesto toho, aby bábätko strávilo prvé dve hodiny na novorodeneckom oddelení, by malo byť nahé v kontakte koža na kožu na hrudi matky, aby mohlo cítiť jej vôňu. Z hľadiska vzťahovej väzby sa matka a dieťa môžu vzájomne spoznávať, čo je kľúčové pre výchovu.
Rodičia, ktorí začnú vzťah s dieťaťom fyzickým spôsobom a pokračujú v ňom dojčením, nosením a spoločným spaním, môžu mať cielené a individuálne reakcie vzhľadom na to, ako dieťa poznajú. Nebudú používať stratégie z kníh a internetu, ale budú reagovať na potreby svojho dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Vzdelávací Program pre Materské Školy
Pozitívne Účinky Fyzického Kontaktu
Fyzický kontakt s matkou dokáže dieťaťu zmierniť bolesť, zahriať ho alebo znížiť teplotu a zlepšiť imunitu. Deti, ktoré zažijú "zlatú hodinku" kontaktu koža na kožu s matkou, majú ešte v šiestich mesiacoch lepšiu imunitu. Tento kontakt môže pokračovať dojčením a nosením, čím bábätko spoznáva svet z bezpečia náručia rodičov a učí sa dôverovať.
Podpora Matiek, Ktoré Nemôžu Dojčiť
Matky, ktoré nemohli dojčiť svoje dieťatko, môžu pociťovať rôzne negatívne emócie. Môže im pomôcť stretnúť sa s poradkyňou pri dojčení ešte pred ďalším tehotenstvom, aby sa mohli zveriť so svojimi pocitmi, pochopiť, čo sa stalo, a prejsť stratégie, ako sa v budúcnosti vyhnúť podobnému scenáru. Situácie, v ktorých ženy "nemôžu dojčiť", sú často predvídateľné a riešiteľné.
Vplyv Rodinných Vzorcov na Budúce Vzťahy
Americkí výskumníci zistili, že deti z rozvedených rodín čelia zvýšenému riziku rozpadu partnerských vzťahov v dospelosti. Nezistili, že by to bolo spôsobené horšími ekonomickými podmienkami alebo zníženou hodnotou stability. Namiesto toho dospeli k záveru, že sú to charakterové vlastnosti a vzorce správania u rodiča, ktoré majú najväčší vplyv na to, ako sa neskôr v partnerskom vzťahu bude správať ich dieťa. Deti si tieto vlastnosti a vzorce zvnútorňujú a integrujú ich do vlastného správania vo vzťahoch. Za stabilitu v budúcich partnerských vzťahoch môže aj matka, ktorá má podľa štúdie najväčší vplyv na výdrž vzťahu svojich detí.
Kvalita Vzťahu Matky a Dieťaťa a Obezita v Dospievaní
Kvalita vzťahu medzi matkou a batoľaťom je mimoriadne dôležitá pre budúci rozvoj dieťaťa. Štúdia ukázala, že citový vzťah medzi matkou a dieťaťom môže ovplyvniť aj hmotnosť dieťaťa v období dospievania, konkrétne to, či bude alebo nebude v puberte obézne. Čím nižšia je kvalita vzťahu matka-dieťa v tomto období, tým nižšiu má dieťa citovú istotu a tým je vyššie riziko, že dieťa bude vo veku 15 rokov obézne.
Deti, ktoré nemali v batoliacom veku bezpečný a úzky vzťah so svojimi rodičmi, mali zvýšené riziko obezity vo veku štyri a pol roka. Oblasti mozgu, ktoré ovládajú emócie a reakcie na stres, súvisia aj s chuťou do jedla a energetickou bilanciou, čo zvyšuje pravdepodobnosť obezity. Lekári a psychológovia by sa mali bližšie pozrieť na vzťah medzi matkou a dieťaťom a pokúsiť sa ho zlepšiť, namiesto obviňovania matiek zo zlého stravovania a nedostatku pohybu.
Prečítajte si tiež: Problémy vo vzťahu počas diéty: Riešenia
Podpora Kvalitného Vzťahu Matky a Dieťaťa
Odborníci tvrdia, že detská obezita môže byť ovplyvnená zásahmi, ktoré sa snažia zlepšiť citovú väzbu medzi matkou a dieťaťom a nezameriavajú sa len na príjem jedla u detí a ich aktivitu. Je potrebné podporovať matky, aby ich vzťah s deťmi bol kvalitnejší, pretože vzťah s matkou môže mať závažný vplyv na zdravie detí.
Vedci analyzovali údaje 977 účastníkov štúdie o rannej starostlivosti o deti a mládež. Hodnotili interakciu medzi deťmi a matkami v troch časových obdobiach - keď mali 15, 24 a 36 mesiacov. Vzťah hodnotili pri hre, pričom posudzovali materskú citlivosť a vzťah s deťmi.
Materská Citlivosť a Bezpečný Vzťah
Materská citlivosť predstavuje schopnosť matky rozpoznať emočný stav svojho dieťaťa a reagovať s láskou a účelne. Bezpečný vzťah medzi matkou a dieťaťom znamená, že matka je pre dieťa bezpečným prístavom, ktorý im umožňuje preskúmať prostredie, prispôsobiť sa novým ľuďom a okolnostiam a poskytnúť útechu v stresových situáciách. Batoľatá, ktoré nemajú pevnú bezpečnú väzbu so svojimi rodičmi, reagujú na stres s extrémnym hnevom, strachom alebo úzkosťou alebo sa vyhýbajú interakcii s inými.
Vzťah je Dôležitejší Ako Pôrodná Váha
Výskumníci vyvinuli špeciálnu tabuľku hodnotenia vzťahu medzi matkou a dieťaťom s rozsahom od nuly do šesť bodov. Deti s nekvalitným vzťahom s matkou v ranom detstve mali vyšší výskyt obezity. Pôrodná hmotnosť detí môže mať tiež vplyv na neskoršiu obezitu, ale u detí s horšou kvalitou vzťahu s matkou je takmer dva a pol krát vyššia pravdepodobnosť, že budú v puberte obézne, ako deti, ktoré mali s matkou dobrý vzťah.
Obezita ako Následok Nezvládnutého Stresu
Citlivé rodičovstvo zvyšuje pravdepodobnosť, že dieťa bude mať vzor bezpečného prístavu a vytvorí si zdravé reakcie na stres. Dobre zvládaná stresová reakcia potom ovplyvňuje aj spánok a stravovanie detí v reakcii na emočný stres, čo sú faktory, ktoré ovplyvňujú pravdepodobnosť obezity. Obezita môže byť teda jedným z prejavov poruchy vo fungovaní systému stresovej reakcie. Rodičia pomáhajú deťom rozvíjať zdravú reakciu na stres tým, že chránia deti pred extrémnym stresom a formujú ich reakciu na stres. Ak chceme, aby naše dieťa bolo zdravé, mali by sme začať od seba a plne podporovať jeho pozitívny citový a psychický vývoj, nielen samotné stravovanie a fyzickú aktivitu.
Prečítajte si tiež: Strava a vzťahy: Prepojenie
Význam Prvých Rokov Života
Počas prvých rokov života dochádza u dieťaťa k najdramatickejším zmenám a matka je pri tomto procese veľmi dôležitá. Klinická psychologička a psychoanalytická psychoterapeutka Mirka Chmelíčková hovorí, že toto obdobie je jedno veľké dobrodružstvo, počas ktorého sa dieťa učí sať materské mlieko, nadviazať kontakt s rodičmi a stáva sa súčasťou pevných rodinných vzťahov. Ak sa niečo počas tohto obdobia neodohrá správne, ukáže sa to v dospelosti.
Podľa vývinovej teórie Erika Eriksona je prvý rok života o tom, aby si dieťa vytvorilo základnú dôveru v okolitý svet ako protiváhu k obrovskej neistote. Pokiaľ si dieťa túto dôveru nevytvorí, v dospelosti bojuje s problémom pri nadväzovaní dôverných vzťahov s blízkymi, problémami v práci a partnerstve. Dieťa potrebuje spoznať čistú lásku a vytvoriť si väzbu s milujúcou matkou. Matka nemusí byť dokonalá, ale musí vysielať dieťaťu myšlienku, že ho má rada a že je jej najväčší poklad.
Dôsledky Narušeného Vzťahu
Ak sa proces vytvorenia väzby nepodarí, človek má problémy celý život. Má krehké sebavedomie a krehkú narcistickú rovnováhu. Často sa snaží byť super dokonalý, super výkonný a super krásny, aby získal obdiv svojho okolia. Matky robia, čo môžu, avšak niekedy ani sama matka nedostala to, čo ako dieťa potrebovala a nevie, ako sa zrkadlenie robí. Alebo mame sa nemusí dariť vytvorenie podporného a bezpečného prostredia, akejsi trvalej náruče, kde má dieťa pocit bezpečia, bezpodmienečnú lásku a verí tomu, že má na svoje okolie vplyv.
Ak matka nedostane to, čo dostať má, nemusia jej tieto prirodzené schopnosti ísť. Nejde iba o ten primárny vzťah matka a dieťa, ale aj o situácie, kedy matka s dieťaťom nie je, napríklad v prvom, ale aj v druhom roku života, kedy sa u dieťaťa deje veľa zmien. Dieťa sa svojej mamičke približuje a vzďaľuje, potrebuje však uistenie, že jeho priblíženie bude opäť vítané a nič zlé sa nestane, ak sa vzdiali.
Vplyv Starostlivosti na Vývoj Dieťaťa
Ak matka nechá dieťa v jasliach, dieťa nevie, či sa vráti. Vo veku okolo 8 mesiacov môže dôjsť aj k anaklitickej depresii, čo je reakcia dieťaťa, ak je dieťa napríklad v nemocnici samé a nemá kontakt s maminkou alebo osobu, ktorá sa o neho stará. Príde depresia, dieťa je zúfalé, upadne do veľkého smútku až apatie. Žiadna opatrovateľka nedokáže nahradiť matku a v tomto vzťahu nemôže vzniknúť základná intímna väzba. Ak mama chodí do práce, je podstatné, ako si dokáže vyčleniť na dieťa čas po práci.
Terapia v dospelosti môže trvať aj roky, ak má pacient deficit z raného detstva. Terapeut zastáva úlohu podporného materského objektu a snaží sa pacientovi pomôcť, aby sa cítil bezpečne a mohol prijať dôverný vzťah. Zvrátiť to, čo dieťa nedostalo v detstve a nemá na čom stavať, nie je jednoduchý proces.
Toxicita vo Vzťahoch a Vplyv Detstva
Často sa stretávame s problémovými vzťahmi, kde jeden z partnerov niekedy vykazuje až iracionálne správanie. V článku sa pokúsime túto tému priblížiť a poukázať na faktory, ktoré ovplyvňujú či spúšťajú toxicitu vo vzťahoch poznačených násilím. Vzťahy, detstvo, rodina a partnerstvo sú základom fungujúcej spoločnosti. Vychovať dieťa je najťažšie „zamestnanie“ na svete, ktoré si vyžaduje obrovskú zodpovednosť, trpezlivosť a tvrdú prácu. Takisto je to aj so vzťahmi - na každom treba pracovať. Niekedy sa však stane, že sa všetko vymkne spod kontroly a my vychováme v podstate psychicky narušeného jedinca, ktorý bude bez včasnej intervencie robiť z ďalších ľudí narušených jedincov.
Jej hlavnou úlohou je postarať sa o naplnenie potrieb dieťaťa, avšak nie všetky rodiny ju zvládnu realizovať. Prepojeniu týrania v detstve a jeho následkov na agresívne správanie vo vzťahoch v dospelosti sa venovali vo svojej štúdii na vzorke 8 629 zúčastnených Charles L. Whitfield, Robert F. Anda, Shanta R. Dube a Vincent J. Felitti (2003). Ich zistenia potvrdili, že u ľudí, ktorí sú vystavení rodinnej agresii a násiliu, je podstatne vyššie riziko, že sa v dospelosti stanú obeťou (ženy) alebo páchateľom (muži) násilia. U žien zistili silný vzťah medzi počtom nepriaznivých detských skúseností a rizikom byť obeťou násilia. U mužov/otcov, ktorí tvorili časť výskumnej vzorky, predstavovala agresia zažívaná v detstve stabilný štýl správania, ktorý vyšiel aj z agresie zo strany vrstovníkov v školskom prostredí a viedol k zvýšenému riziku násilia voči manželke/partnerke a deťom v dospelosti.
Príklady z Praxe
Príklady z praxe ukazujú, ako dysfunkčné rodinné vzťahy a násilie v detstve môžu ovplyvniť správanie v partnerských vzťahoch v dospelosti. Prípad Jozefa, ktorý bol týraný otcom a matka sa ho nezastala, ilustruje, ako sa môže vyvinúť averzia voči ženám a násilné správanie. Prípad Tomáša, ktorý zažil násilie v rodine, ukazuje, ako sa môžu vyvinúť poruchy osobnosti a násilné správanie v partnerských vzťahoch. Prípad Petra, ktorého rodičia sa rozviedli a bol svedkom agresívneho správania partnerov jeho matky, ukazuje, ako sa môžu opakovať vzorce správania v rodine. Prípad Lucie, ktorá pochádzala z rodiny, kde otec napádal matku, ukazuje, ako môže byť tolerovanie násilia naučeným vzorcom.
Prevencia Toxicity vo Vzťahoch
V článku sme sa venovali faktorom, ktoré vplývajú na toxicitu vo vzťahoch. Nie sú to jednoznačné a jediné dôvody, pre ktoré fenomén toxických vzťahov vzniká. Sú to len veľmi silné faktory, ktoré takéto správanie môžu spustiť - ako zo strany agresora, tak aj zo strany obete. To, aké detstvo zažívame, je vo viacerých oblastiach smerodajné pre náš ďalší život. Skryté traumy si so sebou nesieme celý život. Mnohokrát si to ani neuvedomíme a správame sa podľa naučených vzorcov. Jeden z faktorov, ktorý má vplyv na vznik celého tohto procesu a spomínali sme ho aj vyššie, je nezrelosť rodičov. Preto si myslíme, že by bolo veľmi vhodné zaviesť už na základných školách povinnú výchovu k uvedomelému manželstvu a rodičovstvu.
Každý zažil rôzne nepríjemné situácie. Človek je však tvor, ktorý sa dokáže rozhodovať a nekoná primárne len a len pudovo. Vieme si vybrať, či budeme pokračovať vo vzorcoch správania, alebo chceme žiť úplne inak. Poznáme prípady, keď sa deti zažívajúce násilie v dospelosti vybrali opačnou cestou a prelomili sociálne vzory. Treba si uvedomiť, že aj my možno raz budeme bývalá/ý, a zrejme nás bude zo všetkého obviňovať, až tomu jedného dňa naozaj uveríme. Aby k takýmto devastáciám nedochádzalo, je potrebné veľa sa venovať deťom už v ranom veku, dávať im lásku a snažiť sa eliminovať negatívne vzory.
Bowlbyho Teória Vzťahovej Väzby
Vývinová psychológia zdôrazňuje vplyv ranného detstva na ďalší vývin človeka. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby boli uspokojené všetky potreby dieťaťa už od narodenia. Napĺňanie biologických potrieb je nevyhnutnou, avšak nie jedinou podmienkou zdravého a harmonického vývinu. Významnú úlohu v rannom veku zohráva aj stálosť prostredia a osoby, ktorá sa o dieťa primárne stará. Vzťah medzi matkou a dieťaťom môže mať dvojaký vplyv na jeho vývin. Dieťa, ktorému je v rannom veku poskytovaný dostatok rodičovskej lásky a starostlivosti má väčšiu šancu žiť zdravým, šťastným, harmonickým a produktívnym životom. Na druhej strane sú rodičia, ktorí nechápu význam rodičovskej lásky. Nedostatok lásky a starostlivosti môže viesť k výrazným problémom počas detstva a adolescencie.
John Bowlby bol významný psychiater a psychoanalytik, ktorý na rozdiel od iných zástancov tohto psychologického smeru neskúmal detstvo retrospektívne prostredníctvom výpovedí dospelých osôb. Realizoval klinické pozorovania detí s cieľom odhaliť psychologické a patopsychologické dôsledky straty materskej postavy v rannom detstve. Bowlby na základe svojich zistení koncipoval teóriu vzťahovej väzby, ktorá predpokladá, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu (Bowlby, 1958). Podľa teórie vzťahovej väzby je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Jedná sa o potrebu, ktorá bola evolučne vytvorená. (Brisch, 2011). Tak v prítomnosti ako v neprítomnosti matky alebo inej osoby, ktorá sa o dieťa primárne stará, dieťa vykazuje určité správanie. Citovú väzbu sprostredkováva šesť primárnych reakcií. Plač a úsmev majú za funkciu privádzať matku k dieťaťu a udržať ju v jeho blízkosti. Nasledovanie a pridržanie sa majú opačnú funkciu. Udržujú dieťa v blízkosti matky. Ako uvádza Bowlby, piata reakcia sanie sa ťažko kategorizuje. Šiestou reakciou je volanie (Bowlby, 1958, Bowlby, 2010). Na vzniku vzťahovej väzby sa podieľa senzorický aparát dieťaťa umožňujúci orientáciu na osobu matky. Rovnako dôležitý je aj motorický aparát zabezpečujúci kontakt s touto osobou a ,,signálny aparát,, ako napríklad džavotanie a pohyby rúk (Hašto, 2005).
Vývin Vzťahovej Väzby
Väzbové správanie sa vyvíja v prvom roku života dieťaťa. Bowlby to vysvetľuje tým, že deti v tomto období už majú schopnosť percepčnej diskriminácie. Dokážu rozoznať matku od iných osôb. Väzobné správanie sa môže prejaviť rovnako intenzívne aj v druhom a treťom roku života dieťaťa. Po treťom roku nastáva zmena, nakoľko v tomto období sa už väčšina detí dokáže cítiť bezpečne aj s inými vzťahovými osobami (učiteľky v škôlke, škole). Intenzita a konzistencia prejavov väzobného správania sa líši u každého dieťaťa. Za zmeny sú zodpovedné podnety pochádzajúce z organizmu alebo z prostredia. K podnetom z organizmu, ktoré majú za následok krátkodobé zmeny vo väzobnom správaní zaraďujeme hlad, únavu, chorobu, nespokojnosť a bolesť. Čo sa týka vplyvu prostredia, väzobné správanie sa prejavuje intenzívnejšie, keď má dieťa strach, ktorý môže u neho vyvolať napríklad prítomnosť cudzej osoby alebo neznámeho podnetu, ako aj odmietnutie zo strany iných dospelých a detí (Bowlby, 2010, Bowlby, 2012, Kirschke a Hörmann, 2014).
Potrebu väzby nemusí u dieťaťa uspokojovať len biologický rodič. Dieťa sa môže orientovať aj na inú osobu, ktorá mu dokáže poskytnúť ochranu. Môže to byť adoptívny rodič, vychovávateľ v detskom domove alebo iná osoba poskytujúca dieťaťu primárnu starostlivosť. To, ku komu si dieťa vytvorí bezpečnú väzbu sa dá predvídať. Dieťa si vyberie za blízkeho človeka osobu, ktorá na jeho prejavy reaguje najcitlivejšie (Brisch, 2011). Bowlbyho teóriu empiricky overovala Mary Ainsworth, ktorá skúmala determinanty vzťahovej väzby v neklinických podmienkach. Jej výskum potvrdil prítomnosť väzobného správania u detí v prvom roku života. (Bowlby, 2010).
Bezpečná Vzťahová Väzba
Bezpečne pripútané deti reagujú podľa očakávania, tak ako sme to uviedli vyššie. Sú znepokojené ak je matka neprítomná a tešia sa, keď sa vráti. Na druhej strane aj matka reaguje na dieťa tak, aby uspokojila jeho aktuálne prejavenú potrebu. Bowlby (2012) zdôrazňuje, že fyzická prítomnosť materskej osoby nie je jedinou podmienkou vytvorenia bezpečnej vzťahovej väzby. Ak je osoba ,,citovo,, neprítomná, nevšímavá a dieťaťu sa vyhráža, že ho opustí, môže to mať patogénny účinok. Z toho dôvodu je dôležité, aby reakcie materskej osoby na všetky signály dieťaťa boli primerané. Rovnaký názor zastáva Haiman (2012). Brisch (2011) v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami uvádza význam tzv. jemnocitu. Základným predpokladom pre vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby je podľa autora to, aby osoba, ktorá sa o dieťa stará prejavila čo najjemnocitnejšie reakcie v rôznych situáciách. To znamená, že má byť schopná správne vnímať a interpretovať signály dieťaťa a reagovať na tieto signály rýchlo a primerane.
Jemnocitní rodičia musia byť opatrní ako interpretujú signály dieťaťa, nakoľko jeden a ten istý prejav, ako napríklad plač môže v rôznych situáciách signalizovať rôznu potrebu (hlad, smäd, strach). Takíto rodičia sa snažia primerane reagovať na signály dieťaťa, kým neodhalia pravú potrebu. Autor ďalej vyzdvihuje význam slovnej výmeny. Rodičia, ktorí rozprávajú a pocitoch a správaní sa svojho dieťaťa, dávajú mu tým pocit, že chápu ako sa práve cíti. To dieťaťu poskytuje pocit bezpečia. Rodičia by mali s dieťaťom vytvárať krátke dialógy, pričom je dôležité, aby sa dieťa a rodič nerozprávali naraz a aby rodič nereagoval príliš intenzívne a rýchlo na každý malý ohlas dieťaťa. To u dieťaťa nevedie k pocitu bezpečia, ale naopak, môže sa cítiť ohrozené a prenasledované. Bezpečnú vzťahovú väzbu podporuje aj očný kontakt a dotyk. Očný kontakt umožňuje dorozumievať sa medzi dieťaťom a rodičom, ak to nie je možné pomocou reči.
Funkcie Bezpečnej Vzťahovej Väzby a Jej Vplyv na Vývin
Bezpečná vzťahová väzba má dve dôležité funkcie. Poskytuje dieťaťu emocionálnu istotu a umožňuje mu objavovať svet. Výskumy životných udalostí v rannom detstve potvrdili existenciu určitých protektívnych faktorov v súvislosti s duševnými poruchami. Poukázali na skutočnosť, že stabilný a dôverný vzťah aspoň s jednou osobou pôsobí ako protektívny faktor a chráni pred duševnou poruchou (Hašto, 2005).
Kvalita vzťahovej väzby medzi rodičom a dieťaťom je významným prediktorom ďalšieho sociálneho a emocionálneho vývinu dieťaťa. Z toho vyplýva, že bezpečná vzťahová väzba má pozitívny vplyv na psychický vývin. Psycho-neuro-biologický model vývinu vyššie uvedenú skutočnosť vysvetľuje tým, že existuje priamy vzťah medzi bezpečnou väzbou, vývinom mozgu a psychickým zdravím dieťaťa. To, ako sa správame k dieťaťu v prvých dvoch rokoch života má významný vplyv na dozrievanie mozgu. V tomto období sa v mozgu vyvíjajú neurobiologické štruktúry sprostredkujúce schopnosť zvládania stresu počas celého života (tzv. kontrolný systém). Po druhé, je to obdobie, kedy je mozog plastický a citlivý na vplyvy zo sociálneho prostredia. Z toho vyplýva, že rodič, ktorý reaguje citlivo a primerane na všetky potreby dieťaťa vytvára prostredie, ktoré uľahčuje dozrievanie tzv. kontrolného systému v mozgu. Dieťa s bezpečnou väzbou bude teda schopné efektívne regulovať svoje správanie v rôznych stresových situáciách, čo je nevyhnutné pre jeho zdravý sociálny a emocionálny vývin (Malekpour, 2007, Nosková, 2011, Schore, 2001a).
Bezpečná vzťahová väzba je základom pre optimálny rozvoj osobnosti. Umožňuje dieťaťu bezpečné objavovanie okolitého sveta ako aj otvorenú komunikáciu o názoroch a pocitoch (Lečbych a Pospišilíková, 2012). Bezpečná väzba vedie k tomu, že dieťa bude nezávislé a schopné vytvárať primerané vzťahy. Bezpečne pripútané deti majú lepšiu schopnosť odolať tlaku zo strany rovesníkov. Primerane uspokojená potreba väzby posilňuje sebadôveru a sebakontrolu a predstavuje základňu pre rozvoj schopnosti empatie. Deti s istou väzbou majú v predškolskom veku lepšiu schopnosť empatie. Dokážu sa lepšie vcítiť do myšlienok a pocitov svojich kamarátov. Na druhej strane dokážu sa lepšie vcítiť aj do úmyslov a potrieb matky a to im umožňuje nachádzať kompromisy. Deti s istou väzbou sú odolnejšie pri zvládaní záťaže. Sú kooperatívne, dokážu sa lepšie prispôsobiť a sú kompetentné pri riešení konfliktov. Tieto pozitívne vzorce správania majú sklon pretrvávať.
Vplyv Bezpečnej Väzby na Kognitívny Vývin
Bezpečná alebo istá citová väzba nevplýva len na sociálno-emocionálne kompetencie dieťaťa, ale významným spôsobom ovplyvňuje aj jeho kognitívny vývin. Kvalitná vzťahová väzba má výrazný vplyv na jazykový vývin a len mierny na intelekt. Bezpečná vzťahová väzba môže byť významným protektívnym faktorom v súvislosti s intelektom predovšetkým v rodinách, v ktorých kognitívny vývin dieťaťa môže byť ohrozený rôznymi negatívnymi vplyvmi. Deti, ktoré boli v druhom a treťom roku života bezpečne pripútané k matke neskôr vykazovali vyššiu školskú úspešnosť a mali vyššie IQ. Deti s istou vzťahovou väzbou majú lepšie schopnosti učiť sa a zapamätať si. Lepšia je nielen ich pamäť, ale aj rečový vývin. Na to, aby dieťa bolo schopné pokračovať v explorovaní, prijímať nové učebné ponuky v škôlke a v škole a tým dosahovať dobré výsledky, potrebuje vytvoriť ďalšiu bezpečnú väzbu k vychovávateľke v škôlke a neskôr k učiteľke v škole. Vzťah medzi vzťahovou väzbou a kognitívnym vývinom je recipročný. Kognitívne schopnosti dieťaťa môžu výrazne ovplyvniť kvalitu väzby medzi ním a rodičom.