Batoľací vek je krásne, ale aj náročné obdobie. Deti prekypujú zvedavosťou a nadšením, no zároveň sú emocionálne rozkolísané a vzdorovité. Rodičovské rady, ktoré fungujú na staršie deti, tu často zlyhávajú. Ako teda pristupovať k vzdorovitému a neústupčivému dieťaťu?
Pochopenie batoľaťa: Prečo sa správa tak, ako sa správa
Harvey Karp, známy americký pediater, vo svojej knihe „Najšťastnejšie batoľa v okolí“ prirovnáva batoľatá k pravekým ľuďom. Batoľa okolo jedného roka je bystré asi ako šimpanz. Batoľa od 18 do 24 mesiacov je vývojovo na rovnakej úrovni ako človek neandertálsky pred 2 miliónmi rokov. V období medzi 24. až 36. mesiacom má batoľa vývojovo blízko k jaskynnému človeku, ktorý žil pred 150 000 rokmi. Od 36 do 48 mesiacov je batoľa vývojovo podobné prvým moderným ľuďom, dedinčanom, ktorí žili pred 10 000 až 60 000 rokmi.
Batoľatá konajú skôr ako myslia, sú energické a majú obmedzené jazykové schopnosti. Po prvom roku života už nedostávajú všetko, čo chcú, a na väčšinu svojich prianí počujú odpoveď „nie“. Je prirodzené, že sa im to nepáči a dávajú to najavo.
Temperament batoľaťa: Ako ho rozpoznať a pracovať s ním
Chovanie batoľaťa ovplyvňuje aj jeho temperament, teda spôsob, akým osobnosť batoľaťa reaguje na svet. Temperament sa nedá zmeniť, ale dá sa s ním pracovať.
Tri základné typy temperamentu sú:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Mierne deti: Jemné, prispôsobivé, aktívne, usmievavé, otvorené novým zážitkom.
- Opatrné deti: Váhavé, citlivé, neposedné, plné obáv, nemajú radi zmeny a prekvapenia.
- Vzdorovité (odvážne) deti: Aktívne, odvážne, citlivé, vášnivé, náladové, netrpezlivé, neústupčivé a so silnou vôľou. Často sú označované ako „náročné“.
Komunikácia s batoľaťom: Batolština a pravidlo reštaurácie rýchleho občerstvenia
Harvey Karp zistil, že najlepší spôsob, ako hovoriť s rozrušeným batoľaťom, je zopakovať láskavým tónom, čo povedalo batoľa (alebo čo by povedalo batoľa, ak by mohlo). Pokiaľ sa preskočí tento dôležitý úvod, ktorý Harvey nazýva pravidlom reštaurácie rýchleho občerstvenia (tam sa totiž najskôr zopakuje objednávka a potom príde na rad cena), rozrušené batoľa možno ani nebude schopné počúvať.
Príklad: Pätnásťmesačné batoľa sa nudí a chce ísť von. Príde k dverám, začne vrieskať a trieskať do dverí. Mamička začne energicky a láskyplne opakovať: „Von! Von! Von! Von! Nudíš sa! Nudíš sa! Nudíš! Chceš ísť von! Ísť von!“ Dobré je aj chytiť batoľa za obe rúčky a pozrieť mu pritom do očí.
Sú aj situácie, keď na pravidlo reštaurácie rýchleho občerstvenia nie je čas. Napríklad ak sa batoľa chystá ublížiť sebe alebo iným. Tam platí dôrazný tón a prísne „Nie! Biť sa nesmieš!“ plus zamračená tvár a prípadne aj tigrie zavrčanie a zdvihnutý ukazovák. Harvey upozorňuje, aby rodič nikdy nedovolil dieťaťu, aby niekoho udrelo alebo urážalo, ničilo cudzí majetok, vbehlo do cesty atď.
Ak pravidlo reštaurácie rýchleho občerstvenia a batolština v niektorých prípadoch nepomáhajú ukľudniť rozrušené dieťa, môže to byť aj kvôli tomu, že je dieťa veľmi unavené, hladné, choré, vystrašené a pod. Vtedy je potrebné buď jeho problém vyriešiť (hlad, nová hračka), alebo ho objať, prípadne ísť na chvíľku preč (niektoré deti sú príliš hrdé, aby s vyvádzaním prestali, keď ich niekto pozoruje).
Úcta, odmena a pochvala: Kľúče k úspešnej výchove
Harvey Karp si myslí, že ÚCTA je po láske tým najdôležitejším, čo dieťa od rodiča potrebuje. Rešpektovať batoľa znamená, že mu rodič venuje skutočnú pozornosť, váži si jeho názor a plní jeho priania, pokiaľ sú rozumné a uskutočniteľné.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Podobne ako dospelý, aj dieťa radšej spolupracuje, ak ho čaká nejaká ODMENA. Mnoho rodičov si pod pojmom odmena pre dieťa vždy predstaví nejakú sladkosť alebo hračku. Ale najväčšou odmenou je pre dieťa rodič sám, čas, kedy venuje dieťaťu svoju plnú pozornosť, či už ide o hranie alebo rozpávky atď. Spoločne strávený čas je nielen prejavom lásky, ale aj nevyhnutným predpokladom zdravého vývoja dieťaťa. Čím viac pozornosti dieťa dostáva, tým ochotnejšie spolupracuje.
POCHVALA pomáha jemne smerovať dieťa lepšiemu chovaniu a posilňuje jeho sebadôveru, ak sa správne používa podľa veku a stupňa vývoja dieťaťa. Veľké pochvaly typu :„Si to najlepšie dievčatko na svete“, sú lepšie v menších dávkach. To neplatí u batoliat do 2 rokov, tam sa nimi šetriť nemusí, pretože batoľatá do dvoch rokov prežívajú všetko veľmi intenzívne, nadšenie a potlesk zbožňujú. Vždy je lepšie chváliť čin ako dieťa. Napríklad: „Ten koláč je vynikajúci!“, namiesto „Si fantastický kuchár!“.
Pravidelný denný režim a rituály: Istota a bezpečie pre batoľa
Pre batoľatá sú pravidelné činnosti malé ostrovy predpovedateľnosti v mori neustálych zmien. Už 2-ročné deti sa často zlostia, ak sa nejaké veci dejú len trocha odlišne od ich očakávania. Dôvod pritom môže byť z nášho pohľadu úplne malicherný, napríklad ulomená sušienka. Čím staršie dieťa, tým väčšia pružnosť.
K pravidelným činnostiam je možné pridať aj rôzne rituály, ako napr. špeciálna krátka pesnička pri umývaní zúbkov, masáž pred spaním, rôzne tančeky, poskoky atď.
Učenie trpezlivosti a ukľudňujúce dýchanie: Zručnosti pre život
Od troch rokov je možné formou nejakej hry batoľa začať učiť ukľudňujúcemu hlbokému dýchaniu (výdych je dlhší ako nádych), ktoré mu pomôže ukľudniť sa vždy, keď je rozrušené alebo vystrašené. Ako dobrý nástroj pri nácviku hlbokého dýchania môže pomôcť bublifuk. Ak chceme veľa malých bubliniek, musíme vydychovať dlho a pomaly. Hlboké dýchanie je účinný, pozitívny a zdravý zvyk.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
S učením trpezlivosti je možné začať už od 1.roka. Trpezlivosť je totiž ako sval, lepší sa cvičením. Pri učení trpezlivosti sa u batoliat často používa budík.
Vyberavé stravovanie: Ako na to ísť trpezlivo a s láskou
Mnohé deti sú extrémne vyberavé, no pre väčšinu z nich je táto fáza normálnou súčasťou ich vývoja, z ktorej napokon vyrastú. Peschová si myslí, že mnohí rodičia sa strachujú o stravovacie návyky detí zbytočne, preto im odporúča, aby boli trpezliví.
Najprv sa treba postarať, aby boli deti zhruba v čase obeda hladné a nejedli vtedy keksíky ani iné drobné občerstvenie. „Všetky tieto úkony zlepšujú citový vzťah detí k jedlu, vďaka tomu k nemu cítia menšiu averziu,“ tvrdí lekárka.
Kedy vyhľadať pomoc odborníka?
Niektoré deti jedia iba úzky okruh jedál a zložitejšie jedlá s viacerými vrstvami - ako napríklad lasagne - považujú za nechutné a odpudivé. Majú problém jesť v reštaurácii a chodiť na spoločenské udalosti, kde sa podáva jedlo. Táto choroba má aj svoje meno - ide o reštriktívnu poruchu príjmu potravy. „Pre rodičov je veľmi náročné presvedčiť deti, aby jedli niektoré potraviny, preto radšej vyhľadajú profesionálnu pomoc,” hovorí Dahlsgaardová.
Dahlsgaardová preto vyvinula prístup, ktorý spočíva v tom, že dieťaťu ponúknete jedlo ako výzvu a dáte mu 2-3 minúty na to, aby ho zjedlo, zatiaľ čo na obrazovke beží čas, ktorý má „zdolať“. „Najlepšie funguje sledovanie času na obrazovke. To, že vyhrajú nad časom, je veľmi dôležitou súčasťou terapie, preto ju kladiem na prvé miesto. Pokroky sa v tomto prípade robia veľmi pomaly a mali by byť plynulé.
Genetika a prostredie: Čo ovplyvňuje vyberavosť dieťaťa?
Vedci nevedia vysvetliť, ako sa dieťa stane vyberavým. „Podobnú úlohu zohráva aj prostredie. Ak máte takýto genetický základ, americká kuchyňa vám to nijako neuľahčí.
tags: #vzpurne #a #neustupcive #dieta