Život prináša radostné i bolestivé chvíle. V tomto článku sa pozrieme na príbeh Yenifer Cao, známej zo šou Love Island, ktorá prežila najťažšie obdobie svojho života. Zároveň sa dotkneme aj reakcií verejnosti na dovolenku Jasminy Alagič s umelým partnerom a kritiky, ktorej čelia Petra Dubayová a Jakub Jablonský za cestovanie s ich päťmesačnou dcérkou.
Bolestivá strata Yenifer Cao
Namiesto radostnej správy o narodení dieťatka prišla pre Yenifer Cao, známu z Love Island, tá najhoršia. Kráska, ktorá koncom septembra oznámila tehotenstvo, po pôrode prišla o svoje dieťatko. Yeni sa po Vianociach akosi odmlčala a až teraz sme sa dozvedeli, prečo. V tom období sa jej totiž srdce rozpadlo na milión kúskov.
"Neviem, či sa dá ďalej normálne žiť a dýchať a vnímať všetko tak, ako bolo. 26. 12. 2025 som odišla na pohotovosť, kde si ma nechali a oznámili mi, že sa otváram a pravdepodobne budem rodiť. Vďakabohu som ešte nerodila a odviezli ma na rizikové oddelenie. To bolo svetielko mojej nádeje. Modlila som sa ku všetkým Bohom, aby si ma tu nechali ešte ďalšie dva mesiace a každú kontrakciu som sa snažila vytesniť z hlavy. Ale ani to nestačilo a doktori rozhodli. Malý sa narodil cisárskym 28. 12. 2025. Telo sa mi rozpadalo a cítila som, že umieram," zdieľala Yeni svoju bolestnú skúsenosť.
Po prebudení z celkovej anestézie sa jej oznamovali komplikácie, ktoré sa na začiatku zdali ešte plné šancí, že sa proti tomu dá bojovať. Po pol dni presviedčania ju konečne veľmi rady za ním odviezli. Ležal na Áre. Tá cesta bola zvláštna. Dlhá, studená a plná napätia. S obrovským strachom, v akom stave ho uvidím. Ani som neverila, že je zo mňa maminka. Ale vo chvíli, keď som ho zbadala … Láska bola na prvý pohľad. 19 hadičiek mal na sebe. Už mal vlásky a nosík po mne. "O dva dni nám oznámili, že ho ale musia operovať. A to sa mi svet zrútil už po druhýkrát. Tak malé telíčko a tak veľké veci musí prekonať."
Yeni sa podelila so svojimi pocitmi sebaobviňovania a obviňovania všetkých okolo seba, no zároveň si uvedomuje, že za to nikto nemôže. Potrebuje čas, aby sa táto rana mohla zahojiť, pozbierať všetky kúsky seba a dať si šancu sa postaviť na nohy.
Prečítajte si tiež: Sprievodca odobratím dieťaťa súdom
Jasmina Alagič a jej "dokonalý partner" z umelej inteligencie
Jasmina Alagič, známa moderátorka, opäť raz dokázala, ako zaujať a pobaviť. Na Instagrame zverejnila fotografiu, na ktorej pózuje v objatí s neznámym mužom. Fanúšikovia spozorneli, no moderátorka všetko vysvetlila.
Jasmina sa zviezla na vlne trendu, ktorý zaplavil sociálne siete. Pomocou umelej inteligencie si vygenerovala svojho „dokonalého partnera“. Výsledkom je fotografia s príťažlivým mužom, ktorá okamžite spustila lavínu reakcií.
Na prvý pohľad pôsobí záber ako romantické selfie, no realita je oveľa zábavnejšia. Nejde totiž o skutočnú osobu, ale o výtvor umelej inteligencie, z ktorého si moderátorka urobila srandu a zároveň pobavila tisíce fanúšikov. Pozorným fanúšikom však neunikol jeden úsmevný detail, a to namaľované ženské nechty na pánskej ruke vygenerovaného muža. Na vygenerované zábery a svojho „dokonalého partnera“ reagoval aj samotný Patrik, a to svojsky.
Kontroverzná dovolenka Petry Dubayovej a Jakuba Jablonského s bábätkom
Herečka Petra Dubayová a jej partner Jakub Jablonský sa stali terčom kritiky za dovolenku s ich päťmesačnou dcérkou Vesnou v Katare. Jedno rodinné video stačilo na lavínu výčitiek, hádok a emócií.
Pod videom sa začala kopiť nečakaná kritika. Jedna z komentujúcich otvorene napísala, že cestovať lietadlom s takým malým bábätkom považuje za hazard. "Dosť nezodpovedné, cestovať, lietať s takým malým bábätkom. Je množstvo rizík o ktorých asi títo mladí rodičia nevedia."
Prečítajte si tiež: Dôvody a súvislosti odoberania detí
Dubayová sa rozhodla reagovať. "Našťastie jej nič z toho, čo píšete, nevadilo, ani sa jej nič nestalo. Starali sme sa o ňu ako vždy, s najväčšou láskou a pozornosťou… Vesnu budeme viesť k tomu, aby žila čo najzodpovednejší život, ale aby zároveň vedela, čo všetko môže zažiť, ak sa nebude báť." A potom pridala vetu, ktorá rozdelila internet na dva tábory: „To, že by sme ju držali doma ako v ochrannej bublinkovej fólii, by jej do života nepomohlo.“
Podobné reakcie zaznamenali už aj iné známe matky. Pediatri sa v názoroch na cestovanie s malými deťmi zhodujú, že dôležitý je vek dieťaťa aj destinácia. Vo všeobecnosti odporúčajú dovolenku pri mori skôr s deťmi staršími než 3 až 6 mesiacov, ideálne do neexotických krajín s podobným podnebím, dostupnou zdravotnou starostlivosťou a krátkym letom. Upozorňujú tiež na riziká spojené s tlakom v lietadle, klimatizáciou, prudkými zmenami teplôt či vyšším výskytom vírusov v exotických destináciách.
Island - krajina ohňa a ľadu láka turistov
Island, známy aj ako krajina ohňa a ľadu, láka turistov svojou severskou exotikou. Dymová zátoka, čo v preklade znamená Reykjavík, je najsevernejšie hlavné mesto sveta a zároveň aj najlepším miestom na piatkovú večernú párty.
Krajinu ohňa a ľadu, budeme spoznávať formou jednodenných výletov, ktoré strávime mimo mesta. Navštívime tak kontinentálnu trhlinu, ktorá nám trhá ostrov na dve časti. Planina posiata pozostatkami čiernej lávy a zeleného machu je aj miestom založenia islandského parlament Althing. Hučiacu vodu z padajúcich vodopádov vystrieda prírodný úkaz, ktorý dal pomenovanie všetkým gejzírom sveta. Na južnom pobreží budeme prechádzať okolo driemajúcich sopiek. Magická čierna pláž plná neposlušných elfov a trollov, ktorí nepozorovane budú sledovať každý náš krok. Nevynecháme ani celodenný výlet do vnútrozemia Islandu, ktorý dá nášmu špeciálnemu terénnemu autobusu celkom zabrať. Sú Dúhové hory Landmannalaugar tou najkrajšou oblasťou Islandu. Z miesta kde zapadá dúha a kde si užijeme trochu turistiky sa vrátime späť na pobrežie.
Počas celého zájazdu na Islande sa budeme najčastejšie prepravovať vlastnou, klimatizovanou dopravou, ktorá bude len pre nás a našu skupinu. Cesta z letiska v Keflavíku trvá približne 45 minút. Celodenný výlet v rámci Zlatého islandského trojuholníka absolvujeme našou dopravou. Po približne 1 hodinovom presune sa dostaneme do národného parku THINGVELLIR, z kadiaľ sa budeme presúvať približne 1,5 hodiny k zlatému vodopádu GULLFOSS. Od vodopádu k aktívnemu gejzíru STROKKUR je to iba 10 minút jazdy. Výlet na južné pobrežie Islandu bude náročnejší. Z časového hľadiska sa jedná o celodenný výlet a presunmi strávime niekoľko hodín. Na začiatku nás čaká približne 2 hodinový presun k prvému z dvoch fantastických vodopádov Seljalandsfoss. Ten druhý Skogafoss je od neho vzdialený iba hodinu jazdy. Následne nás čakajú kratšie presuny do 30 minút medzi jednotlivými atrakciami: výhľad na známy skalný útvar Dyrholaey, dedinku Vík a ľadovec Mýrdalsjökull. Cesta do Dúhových hôr oblasti LANDMANNALAUGAR bude najdobrodružnejšia. Po dvoch hodinách vystrieda asfaltovú cestu nespevnená cesta, kde preveríme pripravenosť nášho terénneho 4x4 autobusu a zručnosti nášho skúseného islandského šoféra. Náročnejšiu cestu, ktorá bude celkovo trvať 3,5 hodiny si spestríme o zástavky na výhľady a na fotenie. Spestrením bude fakultatívna plavba loďou na pozorovanie veľrýb.
Prečítajte si tiež: Ako predĺžiť rodičovský príspevok?
V Reykjavíku je ubytovanie zabezpečené v hoteloch strednej triedy, čo znamená izby pre dve osoby s príslušenstvom. Ak si želáte vlastnú izbu, tak je možnosť priplatiť si ju. Hotel Plaza sa nachádza v absolútnom centre Reykjaviku, na námestí Ingólfstorg. Ponúka slušné, čisté izby s TV a wifi zdarma a výborné raňajky. Jeho poloha vám umožní pohybovať sa všade po Reykjaviku peši. Jedinou drobnou nevýhodou je fakt, že k nemu majú zakázaný priamy prístup autobusy.
Operačná sestra Ivanka: O tichých spoločníkoch pacientov a chirurgov
Keď chcete urobiť rozhovor s Ivankou, tak sa pripravte na zvýšenie rýchlostných otáčok vo všetkom. Popri rozprávaniu sa s vami, vybaví s kolegami niekoľko telefonátov, kontrolu a nástupy na operáciu, protokoly… ak poznáte tú animovanú postavičku Speedy Gonzales, tak aj ten bledne závisťou nad tempom a prehľadom, ktoré v práci má. Ešte aj jej jazvečík Neo má podobné tempo.
Od malička chcela byť učiteľkou, ako s úsmevom tvrdí, rada „dirigovala a upratovala“ svet okolo seba. To ešte netušila, ako ju táto vlastnosť z detstva ovplyvní a pomôže v jej povolaní. Prirodzený vzťah k slabším, túžba chrániť a pomáhať, ju automaticky nasmerovali k zdravotníctvu. či aj na operačných sálach môže byť humor a dobrá nálada. Už teraz vám prezradíme, že áno. Síce priestor operačných sál je naozaj zónou maximálneho vypätia a sústredenia. Pracovný život tam plynie jednotne. Smiech…no tak rýchlo a u mňa prirodzene.
Vyskúšala som si aj prácu v zahraničí a mimo zdravotníctva, ale po 6 rokoch som sa vrátila s neskutočne silnou túžbou, opäť pracovať v zdravotníctve. Na operačkách sú začiatky vždy náročné, musíte poznať do detailov celý proces, všetky nástroje, musíte mať vo veciach a najmä v hlave poriadok. Musíte byť zvyknutí na disciplínu.
Sestry operačných sál sú také skôr neviditeľné sestry, detských pacient o vás ani nevie , ani rodič o vás nevie, ale vedia o vás všetci kolegovia. Áno je to pravda, s rodičmi v kontakte nie sme, skôr si vás vyhľadá kolega zdravotník, ak mu operujú dieťa. Si naozaj v úplnej anonymite. Na operačných sálach je to najmä o dobrom fungujúcom tíme a kolegialite.
Hneď prvé dni v detskej nemocnici ma veľmi zasiahol príchod jedného bábätka, ako matka som netušila, že ma na úvod tak preberie to, že sa ťažko viete odosobniť od vlastných detí. Chvíľu trvá, kým v tých deťoch na stole nevidíte tie svoje…Máme to tak mnohé sestry, či lekárky. Tento malý pacient, ktorý mi navodil spomienky na moje dieťa, sa mi zafixoval asi na celý život. A potom som to mala pri ďalšom 16 ročnom pacientovi po havárií, keďže môj syn mal vtedy tiež 16 rokov. Rovnako mám stále v pamäti, keď som bola ako inštrumentárka na pôrodnici a mohla som byť súčasťou cisárskeho pôrodu mojich kolegýň a videla som ich bábätká ešte skôr, ako ony a s láskou im hovorím, že okrem môjho už dospelého syna mám aj dnes 14 ročnú Dianku, 7 ročného Benjamina a 7 ročnú Natálku. A to, na čo nezabúdame asi všetci, ktorí sú v tímoch pri multi-orgánových odberoch. To sú také okamihy, ktoré sa nedajú slovami popísať. Okamih, keď jeden život končí a odovzdá ďalšie životy ďalších deťom. Mám pred tým obrovský rešpekt a obdiv pre rodičov, ktorí sa vydali touto cestou.
Na otázku, ako vyzerá jej reset po psychicky náročnej práci, Ivanka odpovedá: "Neskutočne sa teším domov, vždy na mňa čaká jazvečík Neo, naša primárka sa smeje, že mi trénuje nadobličku. Tým, že je ešte nový, tak vždy niečo vyparatí, ale tak ako to psíčkari poznajú - milujeme ich bez hraníc. Ja som dievča z „malých“ hôr, mám prejdené kopce v okolí Handlovej a milujem aj vysokohorskú turistiku. Neskutočný relax je aj moja záhradka. Mama mi hovorí, že som kvietková víla, len tak sa hrabať v zemi a vždy z toho vzíde niečo krásne."
Operačnú sestru všetci všeobecne vnímajú skôr ako zo seriálu Chicago Hope, kde vám lekár kričí peán, nožničky, svorka. Robili ste si niekedy súťaž v rýchlosti? Ivanka na to odpovedá: "Lekári už u nás nekričia a naozaj som nezažila, aby tu bola súťaž o čas."
Naša práca je naozaj diametrálne iná, ako práca na iných oddeleniach. Neberieme odbery, nekomunikujeme s pacientom, tí u nás už spia. Je optimálne, ak si sestra vyskúša najskôr aj klasickú prácu sestry na ambulancii, či oddelení, kým príde k nám. Je to krásna práca, no naozaj psychicky náročná. Základom je aj istá manuálna zručnosť, kvôli prístrojom. Naozaj ich je tu veľa skladáš, rozoberáš, potrebuješ mať naštudovaný postup operácie a byť minimálne pol kroka dopredu. Musíš byť akčná a pohotová a najdôležitejšie je, zachovať si chladnú hlavu, keď prichádza na sále problém. Napriek všetkým nástrahám je to pre mňa tá najúžasnejšia práca.
Na záver Ivanka dodáva: "Ešte na škole som, zachytila jeden citát, ktorý ma sprevádza celý môj profesijný život ,,Operačná sála je magické miesto kde inštrumentárky sú tichými spoločníkmi pacientov aj chirurgov.“ a je v tom naozaj celý náš operačný svet. My sme naozaj tí tichí, lebo rozprávajú chirurgovia medzi sebou a aj počas toho ako komunikujú, tak medzi nami je niekedy puto aj bez slov. Sú aj momenty, kedy je absolútne ticho a komunikujeme len očným kontaktom - také momenty - okamihy zohratej práce. A zároveň, keď opadne tá hektika, tak sa aj poriadne zasmejeme."
Ľudské práva na Slovensku: Pohľad politikov
V septembri roku 2012 koaliční poslanci schválili vládnu novelu kompetenčného zákona, ktorá zrušila Úrad podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny a presunula agendu na ministerstvo zahraničných a európskych záležitostí. Už vtedy som kritizoval tento nesystémový krok vlády, keďže už aj tak rozsiahla agenda ministra zahraničia predurčovala ľudské práva niekde ďaleko na okraj spoločnosti a vôbec spoločenského záujmu. Napokon otázky národnostných menšín sú toho priamym dôkazom.
Agenda ľudských práv, ako je známo, je prierezovou agendou. Plnenie jednotlivých úloh a ich koordinovanie si vyžaduje mať uvedené kompetencie podpredsedu vlády. Ďalšou nezodpovedanou otázkou tiež ostáva, ako bude vyzerať výkonný aparát na ministerstve spravodlivosti, keďže takýto úrad tam dosiaľ zriadený nebol. Viem z vlastnej skúsenosti, aké to bolo zložité pri tvorbe úradu podpredsedu vlády, keďže táto téma si žiada odborníkov na jednotlivé, často veľmi špecializované oblasti a tiež vyčlenenie finančných prostriedkov z rozpočtu.
Ľudsko-právna agenda však nesie v sebe čosi, čosi neuchopiteľnejšie, niečo, čo sa ťažko alebo ťažšie vysvetľuje aj obhajuje, isté morálne memento. Kto nemá slabosť pre slabších, to možno ťažšie pochopí. Nie je preto možné naďalej marginalizovať tému ľudských práv a robiť z nej sirotu, ktorú si medzi sebou pohadzujeme ako to nechcené dieťa.
Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, naše rokovanie dostalo v sobotu akýsi bonus, možno by sa našlo aj priliehavejšie slovo, ktorý nikoho súdneho istotne nemohol potešiť. Zdá sa mi preto neodpustiteľným populizmom klásť na brutálny zásah polície v Moldave v júni v roku 2013 proti bezbranným Rómom, navyše zásah, ktorý je ešte predmetom trestného konania, aj keď o jeho výsledku nemusím si robiť žiadne ilúzie, na roveň zásahu polície proti neonacistom v Bratislave.
Prisvojiť si totiž, sprivatizovať si tému utečencov, migrantov v domácej ľúbivej xenofóbnej podobe a potom aportovať v Bruseli je zrejme podoba pragmatického politika, ktorá sa už úspešne odskúšala niekoľkokrát, ibaže pravdepodobne dlho s takouto dvojtvárnou politikou hrať nebudeme môcť. Nehovoriac o tom, že to mýtické slovo "kvóty", ktoré sa nám spája akoby s nejakým bruselským diktátom, v takejto interpretácii naozaj straší našich rodákov, hoci v samom výsledku môžeme napokon istotne prijať i viacej ľudí ako celé ich kvóty. Stále hovoríme o kvótach, o číslach, akoby sme nevedeli, že za tými číslami sú predovšetkým osudy, zväčša, bohužiaľ, tragické osudy konkrétnych ľudí.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, som presvedčeným zástancom myšlienky, že štát má pozitívne povinnosti pri ochrane ľudských práv a tieto svoje povinnosti má napĺňať aj vytváraním, udržiavaním, či vylepšovaním vhodného inštitucionálneho rámca.
Inštitucionálny rámec ochrany ľudských práv na Slovensku
Predložený vládny návrh zákona má za cieľ posilnenie inštitucionálneho rámca ochrany ľudských práv a zároveň sa prostredníctvom neho mali plniť naše záväzky vyplývajúce z Dohovoru o ochrane práv dieťaťa a Dohovoru o ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím.
V súčasnosti máme na Slovensku jednak parlamentného ombudsmana, verejného ochrancu práv, jednak Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Obe inštitúcie majú štruktúru a právomoci, ktoré novelizáciou príslušných zákonov sa dajú prispôsobiť tak, aby vyhoveli novým požiadavkám.
Naše existujúce ľudsko-právne inštitúcie pritom už roky zápasia s obrovským nedostatkom financií a pri každej diskusii o zákone o štátnom rozpočte, ako sa pamätáte, sú zamietané návrhy o navýšenie ich rozpočtu. Je preto veľmi odôvodnená otázka, ako vznik nových inštitúcií ovplyvní rozpočet tých jestvujúcich a kde budú sídliť? Aký bude vzťah komisárov a verejného ochrancu práv, ktorý je ukotvený aj v ústave?