V súčasnosti, keď klimatické zmeny a environmentálne problémy predstavujú globálnu výzvu, je environmentálna výchova kľúčová pre formovanie budúcich generácií. Deti sa už v predškolskom veku môžu oboznamovať s environmentálnou problematikou a učiť sa prejavovať vzťah a ochranárske postoje k prírodnému prostrediu. Mnohé materské školy na Slovensku sa profilujú práve na oblasť environmentálnej výchovy, a to nielen tie, ktoré sú umiestnené v prostredí obklopenom množstvom zelene, ale aj na mnohých veľkých mestských sídliskách.
Čo je environmentálna výchova?
Environmentálna výchova je výchova o životnom prostredí - učí ako poznávať životné prostredie, rozvíja chápanie prírodných a ľudských systémov a ich interakcií. Je to výchova prostredníctvom životného prostredia - znamená opierať sa o životné prostredie ako zdroj učenia, získavania zručností, spôsobilostí (kompetencií). Ťažisko pritom leží na spoznávaní a skúmaní. Životné prostredie má funkciu stimulátora. A tiež je to výchova pre životné prostredie - formuje postoje a hodnoty, vedie k individuálnej zodpovednosti a pozitívnemu konaniu.
Ciele environmentálnej výchovy
Cieľom environmentálnej výchovy je rozvíjať osobnosť dieťaťa tak, že na elementárnej úrovni bude:
- chápať a hodnotiť vzťahy medzi ním a životným prostredím v jeho okolí,
- chápať potrebu ochrany životného prostredia vôbec,
- získavať pozitívne postoje k ochrane a tvorbe životného prostredia.
V rámci prierezovej témy je dôležité utvárať a rozvíjať environmentálne cítenie a správanie v súčinnosti s kultúrnym a etickým správaním, ktoré smeruje k trvalo udržateľnému rozvoju a k zachovaniu života na Zemi a prostredníctvom jednoduchých a dieťaťu blízkych činností prispievať k ochrane rastlinnej a živočíšnej ríše, k starostlivosti o svoje okolie atď.
Environmentálna výchova v materských školách poskytuje priestor a neohraničené možnosti na vytváranie základov zodpovedného vzťahu človeka k životnému prostrediu. V rámci environmentálnej výchovy sa dieťa v rámci svojich vekových a individuálnych osobitostí oboznamuje s podstatou ekologických zákonitostí, rozvíja si estetické cítenie a formuje humánny a morálny vzťah k ochrane a tvorbe životného prostredia. Získava poznatky, spôsobilosti, formuje sa jeho hodnotová orientácia, postoje a správanie.
Prečítajte si tiež: Varovania Cirkvi ohľadom tarotu
V rámci environmentálnej výchovy materská škola poskytuje dieťaťu možnosť rozvíjať sa integrovane vo všetkých oblastiach rozvoja:
- v oblasti kognitívnej - získať primerané poznatky o ochrane prírody, vypestovať si základné návyky ekologického konania, spoznávať prírodu a jej význam,
- v oblasti sociálno - emocionálnej - rozvíjať emocionálny vzťah k prírode, ochrane života, vnímať krásy prírody, vyjadriť svoje city k okoliu, naučiť sa niesť zodpovednosť za svoje konanie,
- v oblasti perceptuálno - motorickej - rozvíjať zmyslové vnímanie, koordináciu zmyslových a pohybových orgánov, rozvíjať motorické zručnosti a sebaobslužné pracovné návyky potrebné pri ochrane prírody a životného prostredia.
Deti sa môžu učiť vnímať prírodu, poznávať ju, vytvárať si k nej postoje rôznymi spôsobmi, napríklad cez zmyslové vnímanie a poznanie.
Environmentálna výchova ako prierezová téma
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zdôrazňuje, že environmentálna výchova je ako jedna z prierezových tém povinnou súčasťou obsahu vzdelávania štátnych vzdelávacích programov od materských až po stredné školy. V materských školách sa deti s environmentálnou problematikou oboznamujú v rámci predprimárneho vzdelávania.
Postavenie environmentálnej výchovy v novom Štátnom vzdelávacom programe pre predprimárne vzdelávanie v materských školách nie je priamo vyčlenené. Svojim obsahom sa prelína vo všetkých vymedzených vzdelávacích oblastiach.
Aktivity a projekty v materských školách
Environmentálna výchova v materských školách sa realizuje prostredníctvom rôznych aktivít a projektov, ktoré deťom umožňujú prakticky spoznávať prírodu a učiť sa o jej ochrane. Medzi najčastejšie aktivity patria:
Prečítajte si tiež: Všetko o diéte šťasteny
- Pozorovanie prírody: Deti pozorujú rastliny, živočíchy a prírodné javy v okolí materskej školy. Pozorovanie oblakov a počasia z okna alebo na prechádzke. Deti pozorujú a opisujú, aké je vtedy počasie (slniečko, vietor, dážď, hmla, mrholí, poprcha …). Pozorujeme, čo vidíme na oblohe a na čo sa oblaky podobajú tvarom (mená zvierat, vecí…). Učiteľka môže oblaky odfotiť a následne spoločne dokresľujeme na IT tabuli.
- Práca v záhrade: Deti sa zapájajú do pestovania rastlín, zeleniny a byliniek. Zapájajú sa do pestovania rastlín, zeleniny a byliniek.
- Triedenie odpadu: Deti sa učia triediť odpad a chápať význam recyklácie.
- Výtvarné a tvorivé aktivity: Deti stvárňujú svoje zážitky z prírody prostredníctvom kresieb, malieb a iných výtvarných techník.
- Hry a súťaže: Deti sa hravou formou učia o prírode a jej ochrane. Čiže hry využívame ako najprirodzenejší prostriedok environmentálnej výchovy, pričom máme na zreteli, že musia byť veku primerané a zaujímavé. Dbáme na to, aby každú hru a aktivitu deti vnútorne precítili a tak krok po kroku sa nám podarí vypestovať v deťoch lásku k zemi a k životu na nej.
- Návštevy environmentálnych centier a ZOO: Deti majú možnosť spoznať rôzne druhy rastlín a živočíchov a učiť sa o ich živote.
- Kŕmenie vtáčikov: Už u najmenších detí v materskej škole sa aj teraz v zimnom období snažíme na elementárnej úrovni priblížiť význam a potrebu starostlivosti o voľne žijúce zvieratá v našom okolí. Deti si do škôlky priniesli suché pečivo a zeleninu, ktoré sme spoločne zaniesli do blízkeho okolia materskej školy. Prostredníctvom zážitkového učenia deti poznávali a oboznamovali sa so stopami zvierat v snehu a pozorovali ich tvar, veľkosť, množstvo a smer ich pohybu.
Program Zelená škola: Cesta k trvalo udržateľnému rozvoju
Program Zelená škola je certifikačno-vzdelávací program, ktorý je súčasťou celosvetovej siete Eco-Schools. Na Slovensku vznikol v roku 2004 a od roku 2009 ho koordinuje Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica.
Kroky programu Zelená škola:
- Kolégium: Získanie priateľov - vytvorenie akčnej skupiny na škole.
- Environmentálny audit: Zistenie, ako je na tom škola, skúmanie vplyvu školy na životné prostredie.
- Environmentálny akčný plán (EAP): Zoradenie nápadov a premena ich na skutočnosť.
- Monitoring a hodnotenie: Zhodnotenie, ako to na škole ide, priebežné sledovanie plnenia aktivít z EAP.
- Proenvironmentálna výučba: Zaujatie ostatných, prepojenie teoretických informácií z učebníc do praxe.
- Informovanie a zapojenie komunity: Zaktivizovanie okolia, informovanie o aktivitách na škole.
- Kódex: Vytvorenie pravidiel a princípov, ktoré budú viesť k trvalo udržateľnému rozvoju školy.
Oblasti programu Zelená škola
Každá škola zapojená do programu si vyberá jednu prioritnú tému (oblasť), v ktorej sa chce zlepšiť - učiť o nej viac a realizovať praktické kroky k jej riešeniu. Prioritnú tému si vyberá spomedzi siedmich tém a pracuje v nej počas celého certifikačného obdobia (zvyčajne dva školské roky).
Príklad dobrej praxe: Materská škola ocenená za environmentálne aktivity
Jedna z materských škôl na Slovensku získala titul Zelená škola a certifikát spolu s vlajkou programu už po piate certifikačné obdobie. Škola bola vybratá medzi 10 najinšpiratívnejších Zelených škôl z rôznych regiónov Slovenska a zapojila sa do projektu "Zelená škola - každý deň pre budúcnosť". V rámci tohto projektu škola odovzdáva svoje skúsenosti a zručnosti z environmentálnej výchovy a enviro-opatrení rôznym cieľovým skupinám.
Aktivity zamerané na znižovanie odpadu
Deti sa v materskej škole zoznamujú s princípom Zero Waste (nulovým alebo zníženým odpadom). Učia sa, ako predchádzať vzniku odpadu, čo všetko by mohli robiť, aby ho bolo menej, čo by mohol triediť a kde všade sa dá odpad zrecyklovať. Deti sa zoznámia s princípom Zero Waste, resp. (nulovým alebo zníženým odpadom). mohli robiť. činnosť. mohol triediť. resp. surovín, prípadne ich nahrádzajú inými.
Voda ako vzácny zdroj
Deti sa učia o dôležitosti vody pre život a o tom, ako s ňou šetriť. Zisťujú, odkiaľ voda prichádza, čo je a kam putuje odpadová voda. V materskej škole hľadajú možné úspory vody, napríklad pri umývaní rúk, čistení zubov alebo splachovaní na toaletách. Porovnávajú vodu z vodovodu a balenú vodu a zisťujú, akú vodu pijú v materskej škole. je a kam putuje odpadová voda. V materskej škole hľadajú možné úspory. rúk, čistení zubov alebo splachovaní na toaletách. vodou z vodovodu a balenou, akú vodu pijú v materskej škole.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre počatie
Lokálne zdroje a podpora životného prostredia
Materské školy sa snažia využívať miestne zdroje a nakupovať výrobky, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu. Deti sa zapájajú do pestovania rastlín, zeleniny a byliniek, ktoré sa používajú pri príprave jedla. z miestnych zdrojov šetrnejšie k životnému prostrediu. zeleninu, ovocie a bylinky. jedlo.
Estetické a pocitové hľadisko
Environmentálna výchova v materských školách sa zameriava nielen na praktické aspekty ochrany životného prostredia, ale aj na estetické a pocitové hľadisko. Deti sa učia vnímať krásu prírody a vytvárať si k nej pozitívny vzťah. Dôležité je, aby boli hračky, nábytok a herné prvky na školskom dvore vyrobené z prírodných materiálov, ktoré sú bezpečné pre deti a šetrné k životnému prostrediu. ale aj estetického a pocitového. vyrobené ich hračky, nábytok a herné prvky na školskom dvore. s vybavením a hračkami. priateľské. Nie je to ťažké.
Finančná podpora environmentálnej výchovy
Ministerstvo školstva každoročne vyčleňuje finančné prostriedky na podporu a rozvoj environmentálnej výchovy a vzdelávania v základných a stredných školách prostredníctvom rozvojových projektov „Enviroprojekt“.
Mimoškolská environmentálna výchova
Mimoškolská environmentálna výchova (ďalej aj ENV) začína v rodine ešte pred nástupom do materskej školy a samozrejme v rodine aj pokračuje popri navštevovaní školských zariadení. Ak sa zameriame na realizáciu ENV mimo školy a školských zariadení, nachádzame jej uplatnenie najmä prostredníctvom niektorých štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií v rezorte životného prostredia, v rezorte kultúry a v rezorte zdravotníctva. Takmer každé dieťa sa narodí do rodiny (či už úplnej, alebo neúplnej), práve v nej získa vstupné predpoklady pre jeho následný vývoj. Pozitívne hodnoty a pozitívny vzťah k prírode a okolitému prostrediu je potrebné u dieťaťa rozvíjať od útleho detstva. V ranných detských obdobiach sú príkladom a vzorom správania sa k okolitému prostrediu rodičia. Práve rodičia dávajú mnohokrát rozhodujúci impulz vzťahu k prírode. Oni dokážu u dieťaťa podchytiť záujem a lásku k okolitému prostrediu, k jeho ochrane i k jeho rozvoju. Rodinný vzor je u dieťaťa veľmi silný. Táto rodinná situácia je však ťažko ovplyvniteľná a do veľkej miery závisí od intelektuálnej úrovni členov rodiny, od ich záujmov, spôsobu života… Mnohé, čo i len drobné nevedomosti, či zlozvyky si dieťa zo svojej rodiny odnáša a to niekedy i na celý život. Rodina je základnou bunkou spoločnosti, ktorá ovplyvňuje osobnosť a postoj človeka. potreby starých ľudí a ľudí sociálne odkázaných.
V súčasnom období vo sfére kultúrno-osvetových zariadení environmentálnu výchovu cieľavedome realizujú predovšetkým miestne kultúrne zariadenia, regionálne kultúrne centrá s osvetovými strediskami a Národné osvetové centrum. Väčšina múzeí disponuje prírodovednými zbierkami a expozíciami. Organizuje rôzne podujatia, ktoré prispievajú k výchove návštevníkov, k ochrane prírody a životného prostredia. Dominantné postavenie v tomto smere majú: Slovenské národné múzeum, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici a Múzeum Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici. Kvalitne prepracovaný ochranársky a ekologický aspekt vykazuje prírodovedná expozícia Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici a dobrú úroveň prezentácie dosahujú aj ďalšie múzeá regionálneho charakteru (Západoslovenské v Trnave, Východoslovenské v Košiciach, Liptovské v Ružomberku a iné). Niektoré múzeá ponúkajú možnosti organizácie vyučovacích hodín s prírodovedným zameraním. Tiež sa pri nich vytvárajú rôzne záujmové krúžky, či kluby. Popularite sa tešia aj výstavy s ochranárskou tematikou, besedy, prednášky, súťaže, tábory, terénne vychádzky a podobne.
Na Slovensku neexistuje dostatok odborných knižníc (okrem špecializovanej knižnice pri Slovenskej agentúre životného prostredia a Slovenskej lesníckej a drevárskej knižnice vo Zvolene). Odborná literatúra, informačné materiály z tejto oblasti sa nachádzajú prevažne v múzeách, pracoviskách vysokých škôl a vedeckých inštitúciách (Environmentálna knižnica Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Knižnica Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, Knižnica Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva, Knižnica Výskumného ústavu vodného hospodárstva, Knižnica Výskumného ústavu vodného hospodárstva). Osobitné postavenie má Ústredná knižnica SAV. Environmentálnou literatúrou disponuje aj Univerzitná knižnica, Technická knižnica - Centrum vedecko-technických informácií, Matica slovenská v Martine a ďalšie inštitúcie.
Televízia, ktorá patrí medzi jeden z najpreferovanejších masovokomunikačných prostriedkov, sa podľa nášho názoru venuje environmentálnej problematike stále málo a nesystematicky. Relácie environmentálneho charakteru zaraďuje do nepopulárneho vysielacieho času a sú skôr raritou, ako bežnou záležitosťou. V súčasnosti vysiela Slovenská televízia environmentálne zamerané relácie ,, Zelená revue“ a ,,Halali“ na svojom druhom programe a televízia Markíza momentálne nevysiela žiadnu reláciu environmentálneho charakteru. Na Slovensku v súčasnosti existuje okrem Slovenského rozhlasu, ako verejnoprávnej inštitúcie, niekoľko desiatok komerčných rozhlasových staníc. Problematike ochrany a tvorby životného prostredia síce venujú určitú pozornosť, no vzhľadom na šírku spektra staníc a ich vypovedacej sily je to stále málo. V oboch prípadoch chýba tiež relácia s pravidelným vhodne zvoleným vysielacím časom, ktorá by si našla svojho poslucháča, i diváka a umožnila účinnejšie šírenie environmentálnych myšlienok a informácií. Každoročne sa však organizuje Medzinárodný festival filmov, televíznych programov a videoprogramov ENVIROFILM Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica, Krupina a Zvolen. Súčasťou festivalu sú medzinárodné konferencie, besedy odborníkov s verejnosťou na aktuálne environmentálne témy, sprievodné výchovné podujatia pre deti a mládež.
Slovenská tlač venuje problematike ochrany životného prostredia viac pozornosti. Má samostatné rubriky alebo redaktorov, ktorí sa priamo špecializujú na oblasť životného prostredia. Životné prostredie je revue, zaoberá sa teóriou a tvorbou životného prostredia. Výlučne pre deti a mládež nevychádza momentálne žiaden časopis orientovaný na ochranu a tvorbu životného prostredia. Daná tematická oblasť je však obsiahnutá takmer v každom detskom časopise v jednotlivých rubrikách, či príspevkoch. Prínosné sú aj spomínané plagáty, brožúrky, či pracovné listy určené pre deti. Internet je fenoménom doby. Momentálne asi najefektívnejším sa stal spôsob vyhľadávania informácií prostredníctvom internetu. V oblasti mimoškolskej ENV pôsobí veľké množstvo štátnych, neštátnych organizácii, mimovládnych neziskových organizácií a združení, ktoré ponúkajú školám množstvo projektov a súťaží, do ktorých je možné zapojiť sa.
V školskom roku 2011/2012 sme realizovali dotazníkový prieskum na východe Slovenska, zameraný na objasnenie aktuálneho stavu environmentálnej výchovy na našich základných školách. V rámci tohto prieskumu sme vypracovali a rozposlali dva elektronické dotazníky pre školských koordinátorov ENV a pre učiteľov pre 1. st. ZŠ (Kancír - Suchá, 2012). Prieskum zahŕňal aj otázky zamerané na spoluprácu základných škôl so štátnymi, či neštátnymi organizáciami, mimovládnymi neziskovými organizáciami zabezpečujúcimi environmentálnu výchovu. Výsledky dotazníkového prieskumu realizovaného v Prešovskom a Košickom kraji nám preukázali, že základné školy sa vo veľkej miere (78%) zapájajú do environmentálnych projektov a súťaží. Tabuľka č. Následná položka dotazníka bola zameraná na presné pomenovanie súťaží a projektov, do ktorých sa školy zapájajú. Podľa odpovedí respondentov sme zostavili rebríček súťaží a projektov. Radíme ich podľa frekvencie výskytu (od najvyššej po najnižšiu). Tiež sme projekty rozdelili podľa dĺžky trvania na krátkodobé (trvajúce 1 deň, prípadne týždeň) a dlhodobé. V dotazníku pre školských koordinátorov sme sa zamerali na zistenie miery spokojnosti respondentov s viacerými aspektmi týkajúcimi sa mimoškolskej ENV. Pri tomto type otázok sme použili intervalovú škálu, na ktorej mohli respondenti označiť jeden z piatich stupňov spokojnosti s jednotlivými aspektmi ENV (pričom č. 1 znamená úplnú spokojnosť a č. 5 úplnú nespokojnosť). Tabuľka č. Podľa daných hodnôt vieme určiť, že spokojnosť respondentov bola nízka hlavne v prvej a druhej položke. Respondentom teda dostatočne nepostačuje ponuka školení a kreditového vzdelávania v oblasti ENV. Na školy neustále prichádzajú ponuky súťaží a projektov pre žiakov, ale ponuka vzdelávaní pre učiteľov je naozaj nízka. Iným problémom, ktorý respondenti uviedli v ich postrehoch, je neochota niektorých riaditeľov podpísať svojim zamestnancom prihlášky na kreditové vzdelávanie. Tento fakt môže byť spôsobený časovou aj finančnou náročnosťou tohto druhu vzdelávania. Riaditelia niekedy nie sú schopní zabezpečiť riadny chod školy, ak majú na vzdelávaní počas vyučovania väčší počet zamestnancov.
Nezastupiteľné postavenie majú v oblasti environmentálnej výchovy a vzdelávania inštitúcie ako sú Slovenská agentúra životného prostredia, Správa národných parkov SR, Správa slovenských jaskýň, Geologická služba SR, Slovenský hydrometeorologický ústav. Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) uskutočňuje environmentálnu výchovu obyvateľstva na dvoch úrovniach - organizovaním celoslovenských a medzinárodných seminárov, sympózií, konferencií, kolokvií; špeciálnych vzdelávacích kurzov, výstav a festivalov s tematikou tvorby a ochrany životného prostredia, ako aj priamym vzdelávaním učiteľov, žiakov a študentov, využívajúc didaktické učebne, špecializované knižnice, environmentálnu videotéku, informačné strediská ochrany prírody a zázemie vlastných odborných pracovníkov. Pracovníci SAŽP tvoria množstvo metodických materiálov pre mimoškolskú ENV a spolupracujú pri tvorbe metodických materiálov pre školskú ENV. Strediská environmentálnej výchovy SAŽP (SEV SAŽP) realizujú praktickú environmentálnu výchovu hlavne prostredníctvom zážitkovej formy poznávania. Na Slovensku sme mali päť stredísk environmentálnej výchovy: SEV Drieňok Teplý Vrch, SEV Harmónia - Modra, SEV Orlík Poprad - Spišská Sobota, SEV Regetovka a SEV Dropie. V roku 2011 boli dve SEV, konkrétne Drieňok - Teplý Vrch a Regetovka, rozhodnutím MŽP SR zrušené. Oblasť propagácie predstavuje napríklad prípravu a edíciu propagačných materiálov, výrobu materiálov určených k podpore praktickej environmentálnej výchovy, vydávanie ENVIROMAGAZÍN-u, organizovanie konferencií, seminárov, školení, výstav, dramaturgické a organizačné zabezpečenie ENVIROFILM-u, televíznych programov a videoprogramov s tematikou tvorby a ochrany životného prostredia, spoluprácu s európskymi festivalmi a vedenie regionálnych environmentálnych knižníc a videoték. Edukačným cieľom školskej hry je získavať a šíriť informácie o environmentálnych záťažiach na Slovensku medzi mladými ľuďmi. V rámci školského programu a hry Enviróza vyhlásila v roku 2014 SAŽP súťaž pod názvom 'SCI-FI“, o najlepší vedecko-fantasticky príbeh, ktorý sa realizuje taktiež s obdobným cieľom. Súťaž bola vyhlásená na tému „Mám taký sen“ - svet bez environmentálnych záťaží. Okrem Envirózy ponúka SAŽP ešte nasledujúce programy: Ekologická stopa, Na túru s Naturou, Beagle.
Správa slovenských jaskýň zabezpečuje starostlivosť o sprístupnené a sprístupňované jaskyne Slovenskej republiky. Cieľom výchovnej, propagačnej a publikačnej činnosti je ochrana a propagácia tohto prírodného dedičstva. Pri jednotlivých správach národných parkov alebo chránených krajinných oblastiach sú zriadené Informačné strediská ochrany prírody, ich úlohou je poskytovať informácie o príslušnom chránenom území a sprievodcovský servis. NLC je štátom zriadená príspevková organizácia, ktorá organizačne podlieha Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky a metodicky ju usmerňuje Lesnícka sekcia MP SR. Rok 2011 bol vyhlásený za Medzinárodný rok lesov, NLC realizovalo množstvo podujatí pre verejnosť, teda aj pre deti a mládež.
Správa národných parkov Slovenskej republiky sa rozhodnutím ministra životného prostredia č. 36/2000-4 od 1. 7. V oblasti výchovy, vzdelávania a propagácie ochrany prírody a krajiny vykonáva činnosť zameranú na environmentálnu výchovu miestnych obyvateľov a návštevníkov národných parkov. Správa Národného parku Nízke Tatry každoročne pripravuje pre materské a základné školy ponuku environmentálnych výukových programov a exkurzií. Programy sú zamerané na zmyslové, tvorivé a aktívne poznávanie prírody a problémov životného prostredia s cieľom obohatiť učebné osnovy základných škôl. Ponuka pre základné školy na tento školský rok obsahuje aktivity ako napríklad: Lúčna expedícia, Vodné potvorky, či Lesné dobrodružstvo. Správa Národného parku (ďalej aj NP) organizuje regionálne aj prírodovedné súťaže HYPERICUM - poznať a ľúbiť svoj rodný kraj. Súťaž je určená pre základné školy v oblasti Stredného Pohronia. Ekovýchovné programy pre deti a mládež realizujú Štátne lesy TANAPu - www.lesytanap.sk. Aktívne sa venujú lesnej pedagogike. Lesní pedagógovia každoročne systematicky spolupracujú so školami, realizujú celý cyklus prednášok, ekohier a iných aktivít. Usporadúvajú tiež súťaž ,,Putovná sova“. V Tatranskom národnom múzeu premietajú prírodopisné filmy pre príslušné vekové kategórie. Aktívne sa zapájajú aj do Lesníckych dní, ktoré sa každoročne konajú pod záštitou ministerstva pôdohospodárstva a v spolupráci ďalších známych partnerov, ako napríklad Národné lesnícke centrum, Vojenské lesy a majetky SR, š. p., LESY SR, š. Správa tohto národného parku každoročne organizuje množstvo aktivít v oblasti environmentálnej výchovy. Správa národného parku Poloniny v oblasti environmentálnej výchovy realizuje výchovno-vzdelávacie programy pre deti a ponúka tiež náučné chodníky. Správa národného parku Slovenský raj realizuje výchovno-vzdelávacie programy pre žiakov materských až stredných škôl ako napríklad: Nevypaľuj, Zasaď si svoj strom, Mokrade a pod. Environmentálnu výchovu realizuje správa NP Slovenský kras pre všetky vekové kategórie detí i dospelých. Tento národný park nám ponúka množstvo náučných chodníkov a jeho správa sa zameriava aj na priamu činnosť s deťmi. Realizuje rôzne aktivity pre materské, základné a stredné školy - besedy, exkurzie, záchranné prenosy žiab, čistenie rieky Turiec od odpadkov, monitoring kvality vody pomocou bezstavovcov a podobne. PIENAP neorganizuje žiadnu priamu činnosť s deťmi, ale krásy daného národného parku môžu inšpirovať učiteľov k rôznym environmentálnym aktivitám. Správa chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina taktiež ponúka výchovno-vzdelávacie programy environmentálneho charakteru. Pre úplnosť spomenieme aj ENV zabezpečovanú v podnikateľskej sfére. Viaceré firmy a podniky sa každoročne zapájajú do environmentálnych…
Výchova k ohľaduplnosti k životnému prostrediu
Environmentálna výchova je výchova k ohľaduplnosti k životnému prostrediu a jeho rôznorodosti, k svojmu okoliu, iným tvorom a k sebe samému. Cieľom je rozvíjanie kľúčových kompetencií dieťaťa v oblasti postojov a hodnôt od útleho veku až po dospelosť. Dôsledné a trpezlivé rozvíjanie jeho sebaúcty, sebadôvery ako aktívneho člena komunity, spoločnosti, v ktorej realizuje svoje predstavy a ciele, budovanie rešpektu, úcty a dôvery k životu vo všetkých jeho formách, formovanie jeho životných spôsobilostí rozhodovať sa prijímať za svoje rozhodnutia zodpovednosť . Postoj je vzťah, pomer k niečomu. Je to dispozícia človeka k hodnoteniu, čo je východiskom povahy a kvality vzťahu človeka ku skutočnosti, ktorá ho obklopuje a ktorú vníma. Je to tendencia osobnosti zvoliť si určité motívy správania. Postoj človeka môžeme identifikovať podľa konania, resp. nekonania určitým spôsobom.
- poznávacia zložka (kognitívna): tvorená pojmovou a poznatkovou bázou podmienenou aktuálnou úrovňou kognitívneho rozvoja žiaka. Jej kvalita súvisí s činnosťami zameranými na rozvoj vyšších poznávacích funkcií v rámci vzdelávacej zložky edukačného procesu.
- citová zložka (afektívna): pozitívne alebo negatívne emócie podmieňujú naladenie a presvedčenie, že daná osoba, vec, situácia a pod. je pre dieťa príjemná alebo nepríjemná, obľúbená alebo neobľúbená, prospešná alebo škodlivá, bezpečná alebo nebezpečná.
- konatívna zložka postoja (behaviorálna): tendencia konať určitým spôsobom, podvedome nadobudnuté, odpozorované alebo naučené reakcie na podnety a modely správania.
Vzhľadom na vývinové špecifiká dieťaťa predškolského veku v materskej škole upriamujeme pozornosť najmä na poznávaciu zložku postojov prostredníctvom zmyslového vnímania. Na rozvoj prírodovedného poznania detí v predškolskom veku je, v rámci štátneho vzdelávacieho programu prioritne, zameraná vzdelávacia oblasť Človek a príroda. Snahou učiteľov by malo byť pri sprostredkovaní a osvojovaní elementárnych poznatkov v prvom rade využívať bádateľské činností detí. V tomto veku ide hlavne o podporu detskej zvedavosti a prirodzeného spôsobu poznávania prírodného prostredia vytváraním podnetných učebných príležitostí na pozorovanie a zážitok. Ideálnym stavom je hrové a zážitkové aktivity prepojiť s učebnými činnosťami, ktoré vedú k utriedeniu informácií, zhodnoteniu prežitého a spojeniu do súvislostí.
tags: #vyznam #environmentalnej #vychovy #v #materskej #skole