Diéta šťasteny: Význam a účinky pre spokojný život

Šťastie. Slovo, ktoré používame tak často, a predsa jeho presný význam zostáva pre každého z nás trochu iný. Niekto ho vníma ako dosiahnutie vytúženého cieľa, iný ako vnútorný stav spokojnosti. Hovorí sa, že šťastie si každý ková sám, ale čo ak sa niekto narodí s hendikepom? Čo ak sa niekomu "lepí smola na päty"? Je šťastie len o náhode, alebo ho môžeme vedome ovplyvniť? Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty šťastia, od stravy a životného štýlu až po psychologické a filozofické úvahy, s cieľom preskúmať, ako môžeme aktívne prispieť k svojmu vlastnému šťastiu a spokojnosti.

Čo je to vlastne šťastie?

Šťastie je čarovné. Dokáže nám na tvári vyvolať úsmev, potešiť nás a zlepšiť náladu. Napríklad aj keď na poslednú chvíľu stihneme autobus…aj to je šťastie. To slovo používame tak často a predsa nevieme jeho presný význam. Ale poznáme jeho zázračné účinky. Čo sa ho len človek nahľadá na svojej ceste životom! Tí šťastnejší ho nájdu…a znova sme pri šťastí. Ak nájdeme šťastie, tak máme šťastie, že sme ho našli.

Šťastie je teoreticky to najdôležitejšie v živote. Lebo ak máme šťastie, tak máme lásku aj zdravie. Byť šťastný a iných urobiť šťastnými - to je úloha človeka. Ale ako túto úlohu zvládnuť, to sa nevie. Proste sa to niektorým podarí a iným nie. Podarí sa to tým, čo majú šťastie! A zas a znova sme sa dostali k tomu slovu, ktoré ani nevieme presne definovať…šťastie. Malé a veľké šťastie. Zaslúžené šťastie a šťastie dosiahnuté príliš ľahko. Šťastena. Ale ja osobne si myslím, že by sme sa mali tešiť aj s maličkostí. To je recept na šťastie. Potešiť sa, keď v škole zvládnem test na jednotku…Poviem si: "Zvládol som to!" A hneď mi je lepšie, som šťastnejší. Tak sa privoláva šťastie. Ale nie každý to dokáže…a takýmto ľudom treba pomôcť. Tak sa zase privoláva šťastie iným.

Psychologický pohľad na šťastie

Vedci šťastie definujú ako stav psychického uspokojenia a radosti z dosiahnutého cieľa.

Dôležitú úlohu v našom pocite šťastia zohrávajú aj dotyky. Jemný dotyk, pohladenie a maznanie spôsobujú vylučovanie hormónov, ktoré navodzujú pozitívne pocity. Vyjadrujeme nimi náš emocionálny postoj voči druhým. Časť neverbálnej komunikácie sa odohráva vo fyzickej intimite a skúma ju haptika, ktorá popisuje, ako sa dorozumievame prostredníctvom dotykov. Naša koža je veľmi citlivá aj na jemný impulz, ktorý mozog okamžite registruje a posiela nám výsledok v podobe určitého pocitu. Vďaka dotykom zisťujeme, aký postoj k nám druhí majú a ako sa vzťahujeme my k nim. Práve tieto neverbálne signály fungujú často omnoho spoľahlivejšie než samotné slová. Prezradí nás práve telo, keď niečo iné hovoríme a niečo iné cítime. Ľudský dotyk má teda ďalekosiahly fyzický a emocionálny prínos. Je dôležitý pre všetky vekové kategórie od detí až po starých ľudí. Ak má dieťa od malička dostatok dotykov a maznania, je jeho mentálny a motorický vývoj podľa prieskumov neporovnateľne rýchlejší ako u detí, ktorým sa dotyku toľko nedostáva. Ako dospievame a starneme, dotýkame sa čím ďalej menej. Ženy sa všeobecne radi dotýkajú a vedia o tejto svojej potrebe hovoriť a aktívnejšie hľadajú spôsob, ako si ju naplniť. Zvyčajne povedia, že im chýba neha, blízkosť, pritúlenie. U mužov to funguje trochu inak. Skôr než objatím poctia priateľa buchnátom do chrbta alebo potľapkaním po pleci. Najlepšími učiteľmi sú malé deti a domáci miláčikovia, ktorí pohladenie a maznanie často vyžadujú, a zároveň ho dokážu úprimne a príjemne opätovať.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Astrologický pohľad na šťastie

Deň, kedy sme sa narodili, dokáže vraj veľa vypovedať o našej budúcnosti. Na našu osobnosť má vplyv množstvo vecí - od dátumu narodenia, znamenia, až po deň, kedy sme prišli na svet. Samozrejme svoju úlohu zohrá aj mentálna dedičná výbava a veľa iných faktorov.

• Pondelok: Pondelku vládne Mesiac, ktorý je spájaný s oddanosťou, súcitom, láskou, rodinou a zmyslom pre spravodlivosť. Títo ľudia sú mimoriadne láskaví, empatickí, citliví a maximálne prispôsobiví. Celý život sa snažia o vytvorenie dokonalého domova, kde budú všetci členovia spokojní a šťastní.
• Utorok: Vládnucou planétou utorka je Mars a azda aj preto majú títo ľudia v sebe ohnivého, odhodlaného a bojovného ducha. Sú odvážni, priebojní, veľmi energickí a aktívni. Avšak definuje ich aj netrpezlivosť a vlastná potreba dosiahnuť vždy úspech.
• Streda: Strede vládne Merkúr, ktorý predurčuje túžbu po poznaní a nasávaní všetkého nového. Títo ľudia milujú cestovanie, spoznávanie iných kultúr a sú radi súčasťou spoločenských akcií.
• Štvrtok: Štvrtok zase charakterizuje planéta Jupiter. O nej sa hovorí ako o najprajnejšej v astrológii. Nesie totiž so sebou pozitivitu a maximálnu dávku optimizmu aj v náročných situáciách. Vášeň pre spravodlivosť a odhodlanie robiť iných šťastnými je niečo, čo týmto ľuďom dáva silu napredovať.
• Piatok: Planéta lásky, teda Venuša sa prejavuje v piatok. Je pre ňu typická rovnováha, romantika, krása, elegancia. Aj keď majú sklony k materializmu a lenivosti, vždy priťahujú okolie práve kvôli svojmu vyžarovaniu.
• Sobota: Sobote vládne Saturn. Planéta bohatstva a slobody. Keď ste sa narodili v tento deň, iní vás vnímajú ako láskavých, učenlivých, múdrych a naozaj šikovných. Uprednostňujete samotu, kedy nechávate priestor prejaviť sa vlastným myšlienkam.
• Nedeľa: Pokiaľ ste sa narodili posledný deň v týždni, radíte sa do kategórie šťastlivcov. Ste vodcom, nechýba vám dávka slobodomyseľnosti a tiež bezprostrednosť.

Iveta Malachovská a jej recept na šťastie a zdravie

Iveta Malachovská je známa slovenská moderátorka, ktorá srší energiou a optimizmom. Aj keď už má po šesťdesiatke, dokazuje, že vek je len číslo. Jej príbeh je inšpiráciou pre mnohých, ktorí hľadajú cestu k zdravému a šťastnému životnému štýlu.

Zmena životného štýlu

Iveta Malachovská prešla počas uplynulého roka výraznou premenou. Schudla a získala novú energiu a sebavedomie. Ako sama priznala, kľúčom k úspechu bola zmena stravovacích návykov a pravidelný pohyb.

• Strava: Úplne vylúčila alkohol a kontroluje si, koľko zje. Dopraje si naozaj čokoľvek, ale v malom. Hlavne je dvakrát za deň.
• Pohyb: Minimálne trikrát do týždňa pláva minimálne 45 minút v kuse - znak a v rovnakom tempe. V týždni keď nevysiela, a teda sa neponáhľa do televízie, pláva hodinu. Vtedy zapláva približne 44 dĺžok bazéna, 2200 metrov.

Predtým jedla veľa a málo sa hýbala. Nikdy si nepočítala kalórie, jedla všetko, len sa prestala hýbať. Po menopauze sa mi veľmi nechcelo a hlavne som sa trošku viac venovala manželovi, než sebe. Naše večery vyzerali tak, že sme si otvorili dobré víno, dali k tomu chutné olivy, prosciutto…. Je to fajn raz za čas, len my sme to robili častejšie.

Gurmánstvo a zdravie

S manželom sú veľkí gurmáni, ale už sa miernia obaja. Chudnúť začali spolu, hlavne kvôli nemu. Manžel sa snažil, aj kvôli svojmu ochoreniu obmedzil mnohé jedlá. Jeho strava je vyvážená. Na raňajky má napríklad strúhané jablko, ovsené vločky alebo chlebík s lososom a avokádom, veľa zeleniny, menej hovädzieho mäsa. Jeho chybou však je, že jedáva väčšie množstvá. A má svoje limity ohľadom športovania či hýbania sa.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Zdravotné problémy a riešenia

V roku 2021 si po vyše 40 rokoch odkladania, dala vymeniť bedrový kĺb. Celý život som mala o 3 cm kratšiu pravú nohu - po úraze, ktorý som mala ako dvanásťročná. Neviete si predstaviť, ako mi rozdiely v dĺžke nôh zaťažovali chrbticu. Posledné roky som už fungovala iba s liekmi. A teraz? Nastala veľká úžasná zmena. Nielenže mám nový kĺb, ale hlavne mi natiahli nohy do rovnakých dĺžok. Všetko sedí ako má, 4 roky ma nebolí chrbát, nohy, hlava… Som nezmar, čo vám poviem.

Ako sa rozhodovať pre šťastnejší život?

Rozhodovanie je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Každý deň sa stretávame s množstvom rozhodnutí, od tých najjednoduchších až po tie, ktoré môžu zásadne ovplyvniť našu budúcnosť. Ako sa teda rozhodovať tak, aby sme boli šťastnejší a spokojnejší?

1. Emócie nám pomáhajú rozhodovať sa v neprehľadných situáciách a v momentoch, keď musíme vyberať z množstva informácií a na dôkladnú analýzu skrátka nie je čas. Racio nám zase poslúži pri jednoduchších rýchlych rozhodnutiach. Spoľahlivá metóda pri zložitých dilemách je získať všetky informácie, zveriť ich podvedomiu a nechať ho istý čas nezávisle pracovať. Na niektoré rozhodnutia sa potom stačí vyspať. Správne sú tie rozhodnutia, pri ktorých zachováme chladnú hlavu. Keď je človek v moci pokušenia, pod vplyvom silných emócií alebo nátlaku, ktorý hlavu rozžeraví, idú všetky jeho najlepšie zámery bokom. Pozor na unavený mozog, lebo má sklon robiť veci, ktoré vyžadujú menší výber a nesú so sebou menšie riziko. To znamená, že prepracovaný, vyčerpaný mozog nedokáže zvoliť správne.
2. Dôvodom, prečo sa niektorí ľudia nedokážu rozhodnúť, môže byť nedostatok sebadôvery. Človek sa bojí zlyhania a neúspechu a to mu bráni trúfnuť si a odvážiť sa. Veľkú rolu zohráva aj strach zo zmeny. Sme tvorovia zvyku a akákoľvek zmena, hoci pozitívna a očakávaná, je pre nás záťažou. Radšej teda zostávame v známom trápení, než by sme sa odhodlali k skoku do neznámych vôd, tobôž keď sme konzervatívne typy a nemáme radi vybočovanie zo zabehnutých koľají.

Zneistenie spôsobujú aj pochybnosti o správnosti vnútorného hlasu. Nie sme naučení pripísať význam vlastným pocitom a tušeniam. Evolučne to však máme zakotvené, čo v nás často vyvoláva zmätok. Pri sprevádzaní klientov zažívam „vnútorného záškodníka“. Tak zjednodušene volám obavy, ktoré bojkotujú rozhodovanie. Úzko spolupracujú s vnútorným kritickým hlasom a udržiavajú status quo. Tam sa naša predstavivosť rozbehne a vyrobí zo päť katastrofických scenárov.

3. Efektívne rozhodovanie treba začať presným určením podstaty problému, ktorý sa usilujete vyriešiť. Dilemu, krízu alebo problém sformulujte do podoby otázky. Mám odísť z práce? Mám sa presťahovať? Mám zotrvať v momentálnom vzťahu alebo ho ukončiť? Vytvorenie správnej otázky pomáha, pretože veľa zložitých problémov je popretkávaných vedľajšími a vnútornými rozptýleniami a odbočkami.

Potom je to proces postupného skúmania, ktorý sa začína zabezpečením všetkých informácií, ktoré sa problému týkajú. Netreba to však prehnať, stačí dostatočné množstvo, aby ste mali celkový obraz. Keď máte pocit, že už máte aký-taký obraz, ale stále vás to vháňa do ďalšieho zisťovania, bude to pravdepodobne iba tendencia odložiť rozhodnutie. Do hry vstupuje správny úsudok, zdravý rozum a kritické myslenie vedúce k analýze.

4. Nejde o presný čas, počet dní či mesiacov. Prvá desiatka označuje „práve teraz“, teda o minútu, hodinu alebo o týždeň. Druhá desiatka predstavuje čas v blízkej budúcnosti, keď sa začne prejavovať počiatočná reakcia na vaše rozhodnutie a dôsledky možno reálne predpokladať. Tretia desiatka reprezentuje vzdialenú budúcnosť, ktorú si možno predstavujete len hmlisto, ale má význam skúmať ju bližšie. Potom nasleduje zváženie a prehodnotenie svojich možností. Pre získanie odstupu a nadhľadu je dobré spísať si jednotlivé položky.
5. To, za kým si chodíme po radu, nám môže našepkať, že sme sa už rozhodli bez toho, aby sme si to uvedomili. Inklinujeme totiž k tomu, že si pýtame radu vždy od človeka, ktorého poznáme, a môžeme predpokladať, ako nám odpovie. Vnútorne očakávame, čo nám povie. Neprichádzame sa teda poradiť, ale potvrdiť si svoje rozhodnutie. Blízki nami môžu manipulovať najľahšie, lebo s nimi máme citové puto. Keď sa nám to neosvedčilo, treba zvážiť, či sa chceme riadiť ich videním nášho života a smerovania.
6. Intuícia je okamžitý, nevedomý, asociatívny proces, čosi ako mentálne puzzle. Mozog pozoruje určitý jav, zbiera o ňom informácie, potom ich porovná s už existujúcimi spomienkami, znalosťami a skúsenosťami. Keď nové informácie priradí k tomu, čo už vieme, inštinktívne si uvedomíme, čo sme spozorovali.

Rozdiel medzi bežnými myšlienkami a intuíciou je v kvalite získanej informácie. Myšlienky sú nepretržite v pohybe a menia sa, ale intuícia je trvalý pocit, je to akési vnútorné poznanie. Intuíciu sprevádza spontánnosť a prirodzenosť aj telesné vnemy a „nevysvetliteľné“ veci. Neraz vysiela iný signál, než by sme očakávali. Keď sa intuíciou riadime, je to skvelé navigačné zariadenie, ktoré nám uľahčuje rozhodovanie a chráni nás pred citovým nepohodlím.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

7. Mali by sme byť opatrní, lebo predpoklady, dohady a domnienky sa môžu ukázať ako pasca. Keď človek prichádza do kontaktu s neúplnými informáciami, má tendenciu vysvetľovať si ich, ako chce alebo predpokladá. Takáto potvrdzujúca zaujatosť robí ľudí príliš sebaistými bez toho, aby sa ich rozhodovanie zakladalo na reálnych faktoch.
8. V takých prípadoch si ľudia často pomyslia - keď to neurobím, sklamem ľudí. Boja sa, že sa budú cítiť vinní, pretože sklamali očakávania druhých. Existuje rozdiel medzi tým, keď pre druhých niečo robíme, aby sme sa vyhli vine, a tým, keď to robíme s jasným vedomím vlastnej hodnoty.

Najlepšou ochranou pred zneužívaním a využívaním inými je zdravá sebaúcta, ktorá je v strehu a nedá sa zmanipulovať myšlienkou, že musí dávať, stále dávať, aby získala lásku. Sebaúcta nestojí na tom, aby získavala hodnotu neustálym odovzdávaním niečoho. Sebaúcta pracuje s vedomím vlastnej hodnoty aj tým, že sa riadi týmto princípom: Tvoje potreby a pocity sú dôležité. Moje potreby a pocity sú dôležité. Obaja si zaslúžime, aby sa s nami zaobchádzalo dôstojne a s úctou. Sebaúcta sa vzťahuje na naše vnútorné nastavenie. Vypovedá o tom, akí sme.

9. Často sa stane, že sa nevieme rozhodnúť, čo skutočne chceme. Vtedy pomáha identifikácia toho, čo nechceme. Odstraňovaním nevhodných možností sa postupne dopracujeme k výsledku. Zmyslom je zbaviť sa tých možností, ktoré nie sú v súlade s tým, kto ste alebo kým chcete byť.
10. Porovnajte výsledky a zamyslite sa nad tým, aké sú vaše priority, čo potrebujete a čo chcete. Pomáhajú aj techniky na stíšenie a meditáciu, vďaka ktorým sa väčšmi „napojíte“ na seba a uvedomíte si, čo pre seba potrebujete. Nasledovať naplnenie potrieb je zmysel rozhodovania.

Umění komunikácie pre šťastnejšie vzťahy

Dokonalo zvládnuť každú debatu je možné iba v romantickom filme. V skutočnosti sú niektoré témy ťažké, zraňujúce a nátlakové. Závisí od nás, či do napätej situácie prilejeme olej hnevu, alebo ju upokojíme; či hádku naštartujeme alebo ju odvrátime.

Najuniverzálnejšia odpoveď, ktorá dokáže situáciu zachrániť je, keď sa opriete o láskavosť. Potrebujete ju aj voči sebe, aby ste si nevyčítali, keď toho bude na vás priveľa a stiahnete sa z debaty. Univerzálne dobré odpovede na otázky, ktoré by odvrátili nerešpektujúce „vypočúvanie“ a citové vydieranie, neexistujú. Každého zasiahnu na jeho slabom mieste a podľa povahy, osobnosti a skúseností si každý potrebuje pripraviť odpoveď, s ktorou bude stotožnený. Tá príprava je kľúčová. Chce to skúšať rôzne prístupy a nájsť si taký, ktorý človeku „sadne“. Dá sa byť empatickí, asertívni, diplomatickí, vyjednávajúci, aj humorní glosátori, ktorí majú na každú výčitku ráznu odpoveď. Alebo z každého niečo. Podstatné je postaviť sa za seba a nedať sa tlačiť do kúta výčitkami a obviňovaním. Je namieste povedať dôrazné „nie“, keď človek necíti rešpekt a úctu voči tomu, ako to chce mať on sám.

• Využívajte empatiu: „Chápem, že je to pre vás dôležité.
• Oprite sa o asertivitu: „Je pre mňa ťažké povedať to, pretože sa vás v žiadnom prípade nechcem dotknúť.
• Použite úprimnosť a diplomaciu. Jednoducho začnite hovoriť bez toho, že by ste chceli ublížiť. „Chcela by som vám to teraz povedať bez okolkov. Prosím vás, proste ma počúvajte.“ Tým signalizujete ľuďom, že spustíte reč a potrebujete iba ich pozornosť.
• Zahryznite si do jazyka a majte zľutovanie. Zhlboka sa nadýchnite a povedzte: „Viem, neviete sa dočkať. Chápem vás.
• Pomôžte si zlatou vetou: „Môže vám to tak pripadať.“ Alebo: „Môžete mať taký názor.“ „Viem, že sa nezhodneme, lebo máme na vec rozdielny názor“.
• Dovoľte si ústup pri deštruktívnej debate a prerušte ju tým, že opustíte miestnosť so slovami, že za tohto stavu nemá cenu pokračovať a vrátite sa k tomu, keď obe strany vychladnú.
• Postrážte si svoju dôstojnosť. Nie ste povinní od nikoho inkasovať urážky, takže ich jednoducho ignorujte, ako keby nepatrili vám. Nedajte sa strhnúť k prudkým reakciám. Keď už máte o niekom podozrenie, že je manipulátor, pozorujte jeho pokusy vytočiť vás a reagujte milotou. Nepridajte sa k niektorým komentárom. Buďte veľkorysí a niečo len tak „pustite“ a uberte plyn zo snahy dokazovať, kto má pravdu.

Kompromisy vo vzťahu

O nutnosti kompromisu hovoríme v situáciách, kedy sa naše predstavy či potreby dostávajú do konfliktu s predstavami alebo potrebami druhého človeka. Robenie kompromisov je prirodzenou súčasťou spolužitia a snahy o dosiahnutie rovnováhy.

To, aké dohody robíme, má zásadný vplyv nielen na kvalitu našich partnerských vzťahov, ale aj na náš vzťah k sebe samým. Spočíva v porozumení tomu, čo druhý chce a prečo to chce. Nebýva to také jednoduché odhaliť, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Zvyčajne nám v tom bránia naše naučené tendencie posudzovať, kritizovať, odsudzovať a hodnotiť to, čo s nami druhý zdieľa. Veľkú rolu v tom zohráva psychologické bezpečie. Keď sa necítime pochopení, prijatí a podporení, nastúpia obranné mechanizmy, aby sme druhej strane dokázali, že naše potreby sú dôležitejšie. Chce to od nás plnú pozornosť najskôr vypočuť druhú stranu bez toho, aby sme v tom hľadali niečo v náš neprospech. Je to základné pravidlo. Našou úlohou ako partnerky alebo partnera nie je tieto potreby hodnotiť. Vyskytnú sa však aj situácie, kedy sú hodnoty a potreby oboch partnerov natoľko odlišné, že jednoducho nemajú spoločný prienik. Najväčšou nevýhodou kompromisov je ich vplyv na toleranciu a to, že do istej miery obmedzujú slobodu. Koľko kompromisov vzťah unesie a kedy si stáť nekompromisne za svojím závisí od tých, ktorí vzťah tvoria. Správne vyvažovanie je neustály proces a kooperácia.

Chudoba a šťastie: Môže ísť jedno s druhým?

Chudoba je neustále prítomná a pripravená rovnako ako sociálna neistota. Kedykoľvek môže postihnúť kohokoľvek z nižších a stredných vrstiev. Tí na vyšších sociálno-statusových priečkach sa vo všeobecnosti chudoby a sociálnej neistoty obávať nemusia, keďže neskorý kapitalizmus vo svojej podstate neumožňuje sociálnu mobilitu.

Chápanie problému chudoby v kontexte primárnej sociability (zjednodušene: schopnosť prispôsobiť sa cudzím ľuďom a podmienkam) je iné ako v kontexte sekundárnej sociability. Tá prvá predpokladá sociálnu pomoc a solidaritu od rodiny/veľkorodiny, susedov, kmeňa alebo komunity, tá druhá od štátu. V tradičných spoločnostiach (primárna sociabilita) sa na chudobu nazeralo ako niečo prirodzené, keďže nie každý mal rovnakú štartovaciu pozíciu, majetok či schopnosti a zručnosti. Ak sa dalo, pomohlo sa, keď nie, pretrvával hmotný nedostatok. Chudobní svoj status chudobných akceptovali, pretože ich do toho nútilo vtedajšie kolektívne socio-ekonomické a právne vedomie. Neexistovalo nič také ako sociálne, hospodárske či kultúrne práva. Vtedajšie „nastavenie“ spoločnosti - systémové socio- ekonomické vzťahy, prostriedky a objektívne podmienky chudobu permanentne generovali, pričom osud chudobných tak závisel od milosti druhých či šťasteny. Prechod k modernej spoločnosti (sekundárna sociabilita) mal okrem zmeny produkčných vzťahov a prostriedkov znamenať aj materiálny progres a zaistenie ľudských práv. V moderných spoločnostiach sa má zabezpečovať sociálny zmier, solidarita, sociálna inklúzia či sociálna kohézia prostredníctvom nástroja, ktorým je sociálny štát ako inštitucionalizovaná inštancia, ktorej úlohou je saturovať sociálne práva ľudí. Byť chudobným, resp. trpieť chudobou v modernej spoločnosti znamená zlyhanie vnútri systému a nie ako výsledok série individuálnych zlyhaní (tie nie sú dominantné z hľadiska príčinnosti). Charakter modernosti spočíva v komplexnosti a funkčnosti. Ak sa raz predpokladá, že patriť do modernej spoločnosti predstavuje mať zabezpečenú istotu v materiálnej núdzi, tak sa potom nemôže presadzovať diskurz typu „pomôž si sám“. Všetky idey, tvrdenia, návrhy a reglementy vychádzajúce a opierajúce sa o diskurz individuálnej internalizácie sociálnych rizík, hmotného nedostatku či materiálnej nedôstojnosti sú vlastne nielen reminiscenciou, ale nostalgiou za feudalizmom. Rovnako zbavujú legitimity nastolenej demokracie ako upieranie občianskych či politických práv. V moderných spoločnostiach sa na chudobu nemôže nazerať ako na prirodzený stav, keďže je súčasťou funkčnej diferenciácie systému, ktorý disponuje mechanizmami na jej odstránenie a harmonizáciu. Moderné sociálne a právne vedomie ani neumožňuje vnímať kategóriu chudoby inak ako nežiadúci stav, resp. odchýlku. Ak sa chce Slovensko v 21. storočí identifikovať ako moderná krajina, musí rozvíjať aj moderný sociálny systém a implementovať moderné sociálne politiky reflektujúce potreby sekundárnej sociability - tzv. fungujúceho sociálneho štátu.

Ako si udržať pozitívny pohľad na svet

Vrcholí obdobie, ktoré volám motivačná prázdnota. Než príde jar a my obživneme, potrebujeme sa popasovať s pasivitou šedivých dní. Keby len to, aj so všetkými ťaživými pocitmi z toho, čo sa vo svete deje. Naše vlastné myšlienky prechádzajú premenou ako ročné obdobia. Jar symbolizuje prebudenie zo stuhnutia, s prísľubom pučania toho, čo „zasejeme“.

tags: #dieta #stasteny #vyznam