Vyživovacia povinnosť je komplexná oblasť práva, ktorá sa dotýka mnohých aspektov rodinného života. Tento článok sa zameriava na rôzne druhy vyživovacích povinností s dôrazom na vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom a detí k rodičom.
Úvod do vyživovacej povinnosti
Pojem výživné možno charakterizovať ako súhrn zákonom upravených práv a povinností špecifických osôb pri zabezpečovaní úhrady odôvodnených osobných materiálnych i nemateriálnych potrieb. Nepôjde iba o peňažné plnenie na rôzne požiadavky a nutnosti, akými sú výživa, ošatenie, bývanie, vzdelanie, zdravotná starostlivosť, kultúrne, športové záujmy. Takisto ide o osobnú starostlivosť, avšak súdnymi rozhodnutiami sa vyživovacia povinnosť vždy vyjadruje v peňažnej podobe, pretože takto vyjadrená je exekvovateľná a vymáhateľná v prípade neplnenia.
Druhy vyživovacích povinností
Náš právny poriadok rozoznáva viacero druhov vyživovacej povinnosti:
- Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom: Upravená v § 62 a nasl. zákona o rodine.
- Vyživovacia povinnosť detí k rodičom: Upravená v § 66 a nasl. zákona o rodine.
- Vyživovacia povinnosť medzi manželmi: Upravená v § 71 zákona o rodine.
- Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými: Upravená v § 68 a nasl. zákona o rodine.
- Príspevok na výživu rozvedeného manžela: Upravený v § 72 a § 73 zákona o rodine.
- Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke: Upravený v § 74 zákona o rodine.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
Základným právnym predpisom, ktorý upravuje vyživovaciu povinnosť rodičov k dieťaťu je Zákon o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa ďalej spravuje ustanoveniami § 62-65 a § 75-81 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov (i osvojiteľov) bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo nie. Pokiaľ má dieťa iba jedného z rodičov, vyživovaciu povinnosť plní v plnom rozsahu tento rodič. Logicky, vyživovacia povinnosť vzniká narodením dieťaťa. Zaniká schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť. U každého dieťaťa je preto zánik vyživovacej povinnosti individuálny. Podľa toho, kedy je schopné získať pravidelný príjem a samostatne si z vlastných zdrojov zaobstarať a uspokojovať svoje životné náklady. Pri plnení si vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Bez ohľadu na to, v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je každý rodič povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v spojitosti s opatrením, ktorým sa každoročne upravujú sumy životného minima). Súd pri určení výšky výživného prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará ako aj to, ako sa ktorý z rodičov stará o domácnosť.
Súd mení rozsudok Okresného súdu v …………………………… zo dňa ……………. č. ………………………… v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, že výživné pre maloletú ………………………………. V ………………….. Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením chránených údajov zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu vo výške 4 730 Sk. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Okrem toho súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Výživné na dieťa: Ako postupovať?
Určenie výšky výživného
Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritéria dané Zákonom o rodine: odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, osobná starostlivosť rodiča o dieťa, dokonca aj starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú, najlepší záujem dieťaťa. V konaní o určení výživného postupujú súdy v súlade s vyšetrovacím princípom a princípom materiálnej pravdy, ktoré sú zakotvené v článku 6 CMP.
Základom pre určenie výšky výživného je správne zistenie čistého príjmu rodičov. Súd pri zisťovaní čistého príjmu rodičov aplikuje vyšetrovaciu zásadu. Súdy v závislosti od konkrétneho prípadu primárne žiadajú rodičov preukázať ich príjem a sekundárne zisťujú príjmy, žiadajú doklady a vyjadrenia, lustrujú registre:
- zasielajú dopyt priamo zamestnávateľovi rodičov ohľadom výšky ich čistého mesačného príjmu; prípadne môžu požiadať aj o uvedenie dôvodov skončenia pracovného pomeru za posledných 12 mesiacov, a o informáciu z koho iniciatívy sa pracovný pomer ukončil;
- žiadajú od rodičov - podnikateľov, ktorí zahmlievajú svoje reálne príjmy a druhý rodič na to osobitne upozorňuje, aj presný rozpis výdavkov spolu s odôvodnením od účtovníka, peňažné denníky; pri fyzických osobách - podnikateľoch s paušálnou daňou žiadajú aj výpisy z účtu za obdobie posledných 12 mesiacov pred podaním návrhu na súd;
- žiadajú ošetrujúcich lekárov oznámiť, aký druh práce môže rodič vykonávať vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav; Rovnako dopytujú lekára, či pri trvajúcej práceneschopnosti má rodič povolené vychádzky (prípadne súdy dajú termín pojednávania na čas vychádzky);
- dopytujú Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny/kolízneho opatrovníka/orgán sociálnoprávnej ochrany detí, šetrením v domácnosti rodiča zistiť jeho životnú úroveň zisťovaním napr.
Aby sa aspoň z časti tento problém odstránil pri určovaní výšky výživného bola vytvorená Metodika pre určovanie výšky výživného, ktorá má odporúčací charakter, preto ju nemožno použiť na všetky prípady.
Formy plnenia vyživovacej povinnosti
Vyživovaciu povinnosť možno plniť rôznymi formami, platenie výživného je len jednou z týchto foriem. Ako vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, vyživovaciu povinnosť možno plniť aj formou osobnej starostlivosti o dieťa, ak rodičia spolu žijú, tak sa prihliada aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Vyživovaciu povinnosť možno plniť aj poskytnutím naturálnych plnení (bývanie, ošatenie, strava a pod.).
Zmena a zánik vyživovacej povinnosti
(1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. K zmene pomerov môže dôjsť na strane ktoréhokoľvek rodiča či dieťaťa. Na strane zmeny pomerov dieťaťa ide obvykle o zmenu potrieb z dôvodu začiatku školskej dochádzky na rôznych stupňoch školy, prechod medzi jednotlivými stupňami školy, zdravotné pomery, krúžkové aktivity, športové aktivity. Na strane zmeny pomerov rodiča prispievajúceho výživným na dieťa ide najmä o stratu zamestnania, zmenu zamestnania, zmenu zdravotného stavu, uzavretie manželstva, narodenie ďalšieho dieťaťa a novej vyživovacej povinnosti, strata určitých schopností a pod. V každom prípade musí ísť o zmenu pomerov v porovnaní so stavom existujúcim v čase vydania rozhodnutia o vyživovacej povinnosti. Ako bolo uvedené, zákon umožňuje zmenu ako vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam, ktorými boli upravené priznané vyživovacie povinnosti, tak i k dohodám, ktoré boli súdom schválené.
Prečítajte si tiež: Ako funguje vyživovacia povinnosť na plnoleté dieťa?
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosť živiť sa znamená, že ide o trvalý stav. Rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktorá je od 1. júla 2005 vo výške 2 150 Sk mesačne.
Vyživovacia povinnosť detí k rodičom
Zákon o rodine v ustanovení § 66 upravuje možnosť určenie primeraného výživného detí, ktoré sú schopné sa samo živiť voči svojim rodičom, ak to potrebujú. Podľa ustanovenia § 67 ods. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia súd bude zisťovať Vaše odôvodnené potreby, ale tiež schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (t.j. Vášho syna).
Deti, ktoré majú príjem z vlastnej práce, sú povinné prispievať na náklady spoločnej domácnosti. Nezáleží pritom, či dieťa je plnoleté alebo nie. Ak rodič potrebuje materiálnu pomoc, je dieťa, ktoré je schopné samé sa živiť, povinné zabezpečiť mu primeranú výživu. Nejde len o stravu a bývanie, ale aj o ďalšie osobné potreby vrátane určitých kultúrnych, spoločenských potrieb primeraných veku. Najčastejšie prípady odkázanosti rodičov na podporu zo strany svojich detí vznikajú najmä v súvislosti so zhoršeným zdravím, keď rodičia nie sú schopní zabezpečiť zvýšené životné náklady zo svojich príjmov, resp. Každé dieťa schopné samo sa živiť sa podieľa na vyživovacej povinnosti voči rodičom v takom rozsahu, v akom pomere k ostatným deťom sú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Túto povinnosť majú aj v prípade, že nežijú s rodičmi v spoločnej domácnosti. Rodinné vzťahy sa neobmedzujú len na rodičov a deti, ale zahŕňajú aj vzdialenejších príbuzných, a to potomkov a predkov v priamom rade. Netýka sa to príbuzných v pobočnom rade, t. j.
Kedy zaniká vyživovacia povinnosť detí k rodičom
Zákon o rodine obsahuje aj ustanovenie, že výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi ( ust. § 75 ods. 2 ZR).
Ostatné vyživovacie povinnosti
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi: Podľa zákona o rodine má byť životná úroveň oboch manželov počas trvania ich manželstva v zásade rovnaká. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah pre tohto manžela. Kým počas manželstva je vzájomná vyživovacia povinnosť v takom rozsahu, aby zabezpečovala obom manželom rovnakú životnú úroveň.
Prečítajte si tiež: Nárok na výživné po dosiahnutí dospelosti
Príspevok na výživu rozvedeného manžela: Po rozvode manželstva v prípade splnenia zákonných podmienok môže vzniknúť niektorému z manželov povinnosť prispievať bývalému manželovi na primeranú výživu. Podmienkou je, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a že neprešlo viac ako päť rokov od rozvodu. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Podmienkou poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela je, že ten, kto o príspevok žiada, nie je schopný sám si zaobstarávať primeranú výživu a zároveň druhý je schopný a má možnosti poskytovať tento príspevok.
Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke: Príspevok na výživu nevydatej matke je povinný poskytovať otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá. Príspevkom sa prispieva na úhradu primeraných nákladov na jej výživu a na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Náhradné výživné
Za účelom pomoci oprávnenému dieťaťu v prípadoch, keď si povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť, bol prijatý zákon č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom. Náhradné výživné je suma poskytnutá štátom namiesto povinnej osoby na zabezpečenie výživy oprávneného dieťaťa, ktorému bolo priznané výživné právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou. Povinnou osobou je rodič dieťaťa alebo iná fyzická osoba, ktorej bola právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou uložená povinnosť platiť výživné dieťaťu.
Náhradné výživné sa poskytne, len ak príjem žiadateľa a fyzických osôb, ktorých príjmy sú posudzované spoločne podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, nie je vyšší ako 2,2-násobok sumy životného minima žiadateľa a súm životného minima fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne. Náhradné výživné sa poskytuje žiadateľovi vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo vo výške súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, t. j.
Poskytnutím náhradného výživného nárok oprávnenej osoby na výživné prechádza na štát. Povinná osoba zaplatí štátu okrem výšky náhradného výživného aj penále vo výške 25 % poskytnutého náhradného výživného.