Ladislav Medňanský, jedna z najvýznamnejších a najzáhadnejších postáv uhorského maliarstva na prelome 19. a 20. storočia, zanechal rozsiahle a rozmanité dielo. Jeho život bol poznačený cestovaním, umeleckým hľadaním a silným sociálnym cítením, čo sa odrazilo aj v jeho tvorbe. Hoci sa článok zameriava predovšetkým na jeho život a dielo, v kontexte doby možno naznačiť aj aspekty stravovania, ktoré formovali jeho životný štýl a mohli ovplyvniť jeho umelecké vnímanie.
Raný život a umelecké začiatky
Ladislav Medňanský sa narodil 23. apríla 1852 v Beckove ako predčasne narodené dieťa s podlomeným zdravím. Pochádzal zo šľachtickej rodiny, jeho otec bol barón Eduard Medňanský a matka Anna Mária, rodená Szirmayová. Prvých desať rokov života strávil na panstve Medňanských v Beckove. Od štyroch rokov trávil každé leto v rodinnom kaštieli Szirmayovcov v Strážkach, kde sa neskôr rodina usídlila. Jeho podlomené zdravie mu nedovoľovalo vykonávať fyzicky namáhavú prácu a bol pod neustálym dohľadom súkromných učiteľov. Až v desiatich rokoch sa naučil čítať, no traduje sa, že vedel skôr kresliť, než rozprávať.
Významným míľnikom v jeho živote bolo stretnutie s maliarom a grafikom Thomasom Endrom z Viedne, ktorý ho súkromne doučoval (1854 - 1860). V roku 1866 začal študovať strednú školu v Kežmarku, maturitu zložil v Miskolci v roku 1872. Následne študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (od októbra 1872) a na École des Beaux Artes v Paríži (od jesene 1874). V roku 1875 odišiel do Barbizonu, kde sa spoznal s významnými umelcami ako Lászlóm Paálom a Karlom Bodmerom.
Cestovanie a umelecké vplyvy
Medňanského život bol charakteristický neustálym cestovaním. Počas štúdií a po nich cestoval po Francúzsku, Taliansku, Uhorsku a ďalších krajinách. Tieto cesty mali zásadný vplyv na jeho tvorbu. Kontakt s barbizonskou školou ho ovplyvnil v zdôrazňovaní človeka na pozadí krajiny. V jeho dielach sa často vyskytujú pracujúce postavy mužov a žien, ktoré zobrazujú dramatické príbehy o živote, smrti a vzťahu medzi človekom a utrpením.
Tvorba a charakteristické motívy
Medňanský bol mimoriadne plodný umelec. Odhaduje sa, že namaľoval vyše 6000 diel. Jeho tvorba zahŕňa krajinomaľbu, figurálnu maľbu a portréty. V krajinomaľbách majstrovsky zachytával svetlo a atmosféru, často s melancholickým a snovým nádychom. Typické sú pre neho motívy slovenskej krajiny, najmä z okolia Beckova a Strážok. V figurálnej maľbe zobrazoval bežných ľudí, sedliakov, robotníkov, starcov a tulákov. Títo ľudia sa pre neho stali nositeľmi výrazu melanchólie a symbolmi biedy a jednoduchosti života.
Prečítajte si tiež: Komplexná analýza zdravotnej starostlivosti
Nitrianska galéria vlastní drobnú kresbu Kosenie a zber úrody, ktorá je zobrazením aktívnej práce vidieckeho človeka na poli. Dominuje muž/kosec v ľudovom odeve, ktorý si brúsi svoj pracovný nástroj - kosu „oselkou“ (brusný kameň). Z Medňanského podania cítime obdiv k ľudskej práci. Na poli ďalej v príznačnom ohybe chrbta kosia ďalšie dve postavy/kosci, ktorí dynamicky kosou stínajú úrodné steblá. V pozadí vidíme stojaci dobytok, voz plne naložený pokosenou obilninou, kde udupáva (očesáva) naložený voz ďalšia mužská postava, aby na voze odviezli čo najviac nákladu. Pri voze je vidno drobnú, pravdepodobne ženskú postavu, prípadne mladícku postavu, ktorá hrabe hrabľami pokosené pole. Dynamiku zobrazenia umocňujú výrazné línie a ťahy akvarelom i tušom. V obmedzenej farebnosti autor vystihol náladu prítomného momentu. Krajina pôsobí romanticky. Skica je dôkazom, že ju vytvoril skúsený krajinár. Lyrizujúce prvky, náladová hra svetla a tieňov je vizuálnym zážitkom. Hmlisto, skoro jesenne pôsobiaci dojem je taký typický pre majstrovstvo Ladislava Medňanského. Pomerne jednoduchá krajinársko-figurálna kompozícia má sugestívny tajuplný výraz, kde môžeme pociťovať úctu i pokoru pred krajinou a človekom v nej.
Jeho oko bolo pozorné a láskavé. Jeho štetec nezachytil každý detail, ale predsa zachytil to podstatné. Jeho farby spievali pieseň slnka pred zotmením, šepkali tak ako šepká iba tma, burácali tak ako naše srdce plné bolesti.
Osobný život a vzťahy
Medňanský bol známy svojím samotárskym spôsobom života a komplikovanými vzťahmi. Po smrti matky sa v roku 1884 odsťahoval do Budapešti, ale často sa vracal domov. Medzi jeho blízkych priateľov patril Bálint Kurdi (Zajačik), ktorý mu slúžil ako model, Jani Dinda, kočiš zo Strážok, a Blažej Ladeczky. Je známe, že Mednyánszkeho priťahovali muži. Mal aktívny partnerský život, ale bol odkázaný na krátkodobé styky a cestovanie, aby zatajil svoju orientáciu.
Stravovanie v kontexte doby
Hoci priame informácie o Medňanského stravovaní nie sú rozsiahle, možno si utvoriť obraz o jeho stravovacích návykoch na základe kontextu doby a jeho spoločenského postavenia. Ako šľachtic mal prístup k pestrejšej a kvalitnejšej strave ako bežní ľudia. Strava v 19. storočí bola vo všeobecnosti založená na sezónnych a lokálnych surovinách. V šľachtických rodinách sa konzumovalo mäso, hydina, ryby, zelenina, ovocie a mliečne výrobky. Dôležitou súčasťou stravy boli aj obilniny, chlieb a pečivo.
Je pravdepodobné, že Medňanský, ktorý trávil veľa času cestovaním, sa stretával s rôznymi kuchyňami a stravovacími zvyklosťami. Pobyt vo Francúzsku a Taliansku mohol ovplyvniť jeho vnímanie gastronómie a priniesť nové chute do jeho života. V Hoteli Lomnica * sa nachádza Reštaurácia Sissi, ktorá získala ocenenie Najlepšia hotelová reštaurácia na Slovensku od prestížneho bedekra Falstaff 2025. Zlákajú vás chuťami monarchie obohatenými o lokálnu kulinársku kultúru. Doprajeme vám silný vývar, obľúbený viedenský rezeň či iné poctivé jedlá z diviny alebo rýb. Kuchársky tím pracuje prioritne so sezónnosťou surovín a s geografickým aspektom, pričom sa inšpiruje rôznorodosťou prírody Slovenska.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Vzhľadom na jeho podlomené zdravie je možné, že Medňanský musel dodržiavať špeciálnu diétu alebo sa vyhýbať niektorým potravinám. Nie je vylúčené, že kúpeľné liečby, ktoré absolvoval, zahŕňali aj úpravu stravy.
Posledné roky a odkaz
Počas prvej svetovej vojny sa Medňanský dobrovoľne prihlásil do armády a pôsobil ako frontový výtvarník. Po zranení a ťažkom ochorení obličiek sa usadil vo Viedni, kde v roku 1919 zomrel.
Medňanský zanechal rozsiahle a hodnotné dielo, ktoré je roztrúsené v rôznych verejných i súkromných zbierkach po celej Európe. Jeho tvorba je významným prínosom do slovenského a maďarského umenia. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších krajinárov prelomu 19. a 20. storočia.
Kaštieľ v Strážkach
Vďaka odhodlaniu „poslednej barónky“ prežil kaštieľ v Strážkach, kde vyrastal maliar Ladislav Mednyánszky, vojnu aj znárodnenie. Do Strážok sa rodina Mednyánszkych prisťahovala z Beckova okolo roku 1862. Kaštieľ získala rodina ako dedičstvo, Ladislavova mama Mária Anna bola totiž jedinou dcérou grófa Baltazára Szirmaya, ktorý jej kaštieľ zanechal po smrti. V kaštieli sa zachovala aj pôvodná knižnica, ktorej fond vznikal od 16. storočia.
V máji 1991 bola v kaštieli v Stážkach sprístupnená stála expozícia diel Ladislava Mednyánszkeho. V roku 2000 získala SNG rozsiahly súbor malieb (64) a kresieb (17) Ladislava Mednyánszkeho, ktorý pravdepodobne pochádzal zo Strážok. Diela z tohto nákupu sa stali súčasťou reinštalovanej stálej expozície.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa