Dovolenka je obľúbený zamestnanecký benefit, ktorý umožňuje zamestnancom zotaviť sa a načerpať nové sily. Právo na dovolenku upravuje Zákonník práce, ktorý definuje podmienky vzniku nároku, výpočet výmery a pravidlá čerpania. Často sa však stáva, že zamestnanci si nestihnú vyčerpať celú dovolenku v kalendárnom roku, v ktorom im na ňu vznikol nárok. Ako sa postupuje s nevyčerpanou dovolenkou, ak zamestnanec čerpal materskú alebo rodičovskú dovolenku?
Základné pojmy a právna úprava
Inštitút dovolenky je upravený v § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne (§ 103 Zákonníka práce). Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka (§ 101 Zákonníka práce).
Materská dovolenka patrí žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa v trvaní 34 týždňov (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce). Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. Rodičovská dovolenka sa poskytuje žene a mužovi na prehĺbenie starostlivosti o dieťa až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku (§ 166 ods. 2 Zákonníka práce).
Doba materskej dovolenky a otcovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce sa posudzuje ako výkon práce (§ 144a Zákonníka práce). Doba trvania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 už sa nepovažuje za výkon práce.
Krátenie dovolenky počas rodičovskej dovolenky
Zamestnávateľ môže krátiť zamestnancovi dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu (§ 109 ods. 1 Zákonníka práce). Dôležité je, že ku kráteniu dovolenky nemusí zamestnávateľ pristúpiť, je to na jeho rozhodnutí. Dovolenka sa nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá a za obdobie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce.
Prečítajte si tiež: Sprievodca stravou pre deti s cukrovkou
Príklad:
Zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku 15. novembra 2022 a čerpala ju do 10. júla 2023. Následne nastúpila na rodičovskú dovolenku od 11. júla 2023 až do konca roka 2023. Počas roka 2023 neodpracovala z dôvodu rodičovskej dovolenky 124 pracovných dní. Pre účely výpočtu je potrebné zameškané pracovné dni rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvorí prvých 100 zameškaných pracovných dní. Za toto obdobie budeme dovolenku krátiť o 1/12 ročného nároku na dovolenku. Zvyšný počet zameškaných pracovných dní (24 dní) je potrebné prepočítať počtom dní 21 (24 zameškaných pracovných dní/21 dní = 1,1428). Ak má zamestnankyňa celoročný nárok 25 dní, počet dní krátenia vypočítame ako 2/12 * 25 dní = 4,166 dňa.
Čerpanie a prenos dovolenky po materskej/rodičovskej dovolenke
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka, ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčil jej čerpanie alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca (§ 113 ods. 2 Zákonníka práce). Ak si zamestnankyňa nemohla vyčerpať dovolenku z predošlých rokov z dôvodu čerpania materskej dovolenky a následne rodičovskej dovolenky, nevyčerpaná dovolenka sa jej „zachová“ a neprepadne.
Príklad:
Zamestnankyňa nastúpila v máji 2019 na materskú dovolenku a po jej vyčerpaní na rodičovskú dovolenku. Počas čerpania rodičovskej dovolenky sa jej narodilo druhé dieťa a v marci 2021 znova nastúpila na čerpanie materskej a následne rodičovskej dovolenky. Zamestnankyňa sa plánuje vrátiť do práce po dovŕšení troch rokov veku druhého dieťaťa. Nevyčerpaná dovolenka z rokov 2019 a 2021 jej neprepadne a zamestnávateľ jej ju musí umožniť vyčerpať po návrate do práce.
Prečítajte si tiež: Podmienky získania opatrovateľského príspevku
Určovanie čerpania dovolenky
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek (§ 111 Zákonníka práce). Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky na príslušný kalendárny rok najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec.
Príklad:
Zamestnanec si nevyčerpal celú dovolenku za kalendárny rok 2024 a zamestnávateľ mu neurčil termín jej vyčerpania ani do 30. júna 2025. Zamestnanec môže zamestnávateľovi oznámiť, že bude čerpať dovolenku v termíne od 20. augusta 2025 do 28. augusta 2025.
Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
Zamestnávateľ je povinný preplatiť zamestnancovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku len v prípade skončenia pracovného pomeru. Ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí mu náhrada mzdy len za tú časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky (§ 116 Zákonníka práce). Za prvé štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktoré zamestnanec nevyčerpal ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Príklad:
Prečítajte si tiež: Podmienky materskej po RD
Zamestnancovi vznikol za rok 2024 nárok na 25 dní dovolenky. V roku 2024 si stihol vyčerpať len 10 dní, 15 dní sa teda prenáša do roku 2025. V roku 2025 si stihne zo starej dovolenky vyčerpať len 8 dní. Dohromady si teda do konca roka 2025 vyčerpá zo starej dovolenky len 18 dní. 2 dni dovolenky mu teda prepadnú a zamestnávateľ mu preplatí 5 nevyčerpaných dní minuloročnej dovolenky.