Dedičské konanie je proces, ktorý nasleduje po úmrtí osoby a jeho cieľom je rozhodnúť o tom, ako sa naloží s jeho majetkom. Tento článok sa zaoberá problematikou vynatia majetku z dedičstva, a to najmä v kontexte situácií, keď sa majetok nachádza v zahraničí alebo keď nastanú komplikácie so započítaním darov.
Dedenie zo Zákona vs. Dedenie zo Závetu
V dedičskom konaní rozlišujeme dva základné spôsoby dedenia:
- Dedenie zo závetu: Poručiteľ (zosnulý) môže zanechať závet, v ktorom určí svojich dedičov a spôsob rozdelenia majetku. Na Slovensku však nie je závet až taký bežný, oveľa častejšie prebieha dedičské konanie na základe zákona.
- Dedenie zo zákona: Ak poručiteľ nezanechal závet, dedičstvo sa rozdelí podľa zákonom stanoveného poradia dedičských skupín. Občiansky zákonník upravuje dedenie zo zákona a rozdeľuje pozostalých do štyroch skupín, pričom určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť.
Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy.
- Prvá skupina: Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na 2. skupinu.
- Druhá skupina: Dedia manžel/ka, poručiteľovi rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa (napr. druh/družka). V 2. skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
- Tretia skupina: Dedia súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Dedia rovnakým dielom.
- Štvrtá skupina: Ak nededí žiadny dedič v predošlých skupinách, v štvrtej skupine dedia prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia ich deti. Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou.
Závet a Jeho Platnosť
Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu.
- Neopomenuteľní dedičia: Ak poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. potomkov), závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča.
- Forma závetu: Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov.
- Holografný závet: Musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.
- Alografný závet: Poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
- Spôsobilosť na právne úkony: Závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr. maloletá osoba).
Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva. Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny).
Vydedenie
Dedičské právo majú neopomenuteľní dedičia - potomkovia zomrelého. Pri dedení po otcovi či matke sa rozlišuje, či ide o deti maloleté alebo plnoleté. Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.
Majetok Patriaci do Dedičstva
Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. Súčasťou dedičstva sú:
- Nehnuteľnosti (domy, byty, pozemky)
- Hnuteľné veci (auto, nábytok, cennosti)
- Finančné prostriedky (vklady v bankách, hotovosť)
- Obchodný podiel v s.r.o. (za určitých podmienok)
- Dlhy zosnulého - voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod.
Priebeh Dedičského Konania
Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom.
- Začatie konania: Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.
- Zisťovanie majetku a dedičov: Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. Notár zabezpečuje majetok pred znehodnotením (napr. zapečatením bytu). Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.
- Prejednanie dedičstva: V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva.
- Zastupovanie v konaní: Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“.
- Odmietnutie dedičstva: Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
- Uznesenie o dedičstve: Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty.
Námietky a Odvolania
Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Dodatočné Konanie o Dedičstve
Otvorenie dedičského konania. Dedičské konanie sa otvára automaticky po úmrtí osoby. Súd následne poverí notára, ktorý ako súdny komisár zisťuje okruh dedičov, obsah závetu alebo listiny o vydedení a rozsah majetku i dlhov poručiteľa. K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič. Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur. Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb. Mali by ste rátať s tým, že poplatok za dedičské konanie nie je jediný, ktorý vám môže ako potenciálnemu dedičovi vyvstať.
Dedenie Obchodného Podielu v S.R.O.
Obchodný podiel v s. r. o. po smrti spoločníka môže, ale ani nemusí byť predmetom dedenia. O dedení obchodného podielu v s. r. o. má význam hovoriť len vtedy, ak je spoločníkom s. r. o. fyzická osoba. Právnická osoba nemôže zomrieť a mať dedičov. Jej obchodný podiel po jej zániku prechádza na právneho nástupcu. V súvislosti s dedením obchodného podielu v s. r. o. je potrebné brať do úvahy viacero predpisov. Predovšetkým ide Obchodný zákonník (513/1991 Zb.), Občiansky zákonník (40/1964 Zb.) a Civilný mimosporový poriadok (161/2015 Z. z.).
V súvislosti s dedením podielu v s. r. o. po smrti spoločníka môžu nastať tieto situácie:
- obchodný podiel zdedia dedičia zomrelého spoločníka a ponechajú si ho,
- obchodný podiel sa stáva predmetom dedičstva, ale dedičstvo je odmietnuté,
- obchodný podiel je vylúčený z dedičstva podľa spoločenskej zmluvy,
- obchodný podiel zdedí dedič, ktorý nechce byť spoločníkom.
Obchodný Podiel Zdedený Dedičmi
Obchodný podiel podľa Obchodného zákonníka predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Obchodný podiel je teda určitým druhom majetku. Podľa Obchodného zákonníka sa obchodný podiel stáva predmetom dedičstva a preto sa zahŕňa aj do súpisu majetku a dlhov poručiteľa (osoby, po ktorej sa dedí).
- Jeden dedič: Ak mal zomrelý spoločník jedného dediča, tak celý obchodný podiel zdedí táto fyzická osoba. Konatelia s. r. o. sú povinní do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o dedičstve podať registrovému súdu návrh na zápis zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri. Namiesto zomrelého spoločníka bude spoločníkom dedič obchodného podielu.
- Viacerí dedičia: Ak však mal zomrelý spoločník viacero dedičov, tak jeho obchodný podiel zdedia viacerí dedičia. V rámci konania o dedičstve sa však dedičia môžu dohodnúť na vysporiadaní dedičstva aj tak, že celý obchodný podiel zdedí len jeden z dedičov. V prípade, že k takejto dohode nedôjde, tak bude jeden obchodný podiel patriť viacerým osobám. Potom dedičia svoje práva z tohto obchodného podielu môžu vykonávať len prostredníctvom spoločného zástupcu (môže ním byť aj jeden z dedičov). Pri spoločnom obchodnom podiele patriacom viacerým osobám sa potom do obchodného registra zapíše údaj o výške vkladu, ku ktorému sa tento obchodný podiel viaže, rozsah jeho splatenia, ako aj údaje o spoločnom zástupcovi a jednotlivých osobách, ktorým obchodný podiel patrí. Rovnako tu platí povinnosť konateľov s. r. o. do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o dedičstve podať registrovému súdu návrh na zápis zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri.
- Rozdelenie obchodného podielu: Viacerí dedičia jedného obchodného podielu však nemusia súhlasiť s tým, aby mali jeden spoločný obchodný podiel. Môžu sa dohodnúť na rozdelení tohto obchodného podielu. Tu je však potrebné prihliadať na to, že vklad pripadajúci na výšku každého obchodného podielu musí byť najmenej 750 eur. V prípade záujmu o rozdelenie obchodného podielu v dôsledku dedenia je potrebné, aby to spoločenská zmluva umožňovala. Rozdelenie obchodného podielu totiž môže spoločenská zmluva aj vylúčiť. Ďalej sa podľa Obchodného zákonníka na rozdelenie obchodného podielu vyžaduje aj súhlas valného zhromaždenia s. r. o.
Odmietnutie Dedičstva
Nie vždy však obchodný podiel musí byť predmetom dedičstva. Dedičia majú tiež právo dedičstvo odmietnuť. Môžu odmietnuť len dedičstvo ako celok a nie len jednotlivý druh majetku, ktorý je predmetom dedičstva. V prípade odmietnutia dedičstva sa postupuje tak, že toto dedičstvo ďalej dedia dedičia dedičov, čiže na prvotných dedičov sa po odmietnutí dedičstva hľadí tak, ako by sa smrti poručiteľa ani nedožili. Ak by teoreticky dedičstvo odmietli všetci potenciálni dedičia v rade, tak dedičstvo poručiteľa zdedí štát.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Vylúčenie Dedenia Obchodného Podielu Spoločenskou Zmluvou
Inou možnosťou, ktorá v súvislosti s obchodným podielom s. r. o. po smrti spoločníka môže nastať, je tá, že dedenie obchodného podielu bude zakázané v spoločenskej zmluve. Podľa Obchodného zákonníka môže spoločenská zmluva s. r. o. dedenie obchodného podielu vylúčiť. To potom znamená, že obchodný podiel v tejto obchodnej spoločnosti sa nededí. Vylúčiť dedenie obchodného podielu však nie je možné v prípade spoločnosti s jediným spoločníkom. Môže to zakazovať jedine spoločenská zmluva s. r. o., v ktorej sú najmenej dvaja spoločníci.
Ak je dedenie obchodného podielu v s. r. o. zakázané, tak obchodný podiel zomrelého spoločníka prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo na tretiu osobu. O prevode obchodného podielu rozhoduje valné zhromaždenie. V prípade, že sa obchodný podiel po zomrelom spoločníkovi neprevedie na niekoho iného, tak musí valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo dňa, keď spoločník zomrel, rozhodnúť o znížení základného imania o vklad zomrelého spoločníka.
Pre dediča je však dôležité to, že ak spoločenská zmluva zakazuje dedenie obchodného podielu, tak dedič má právo na vyplatenie tzv. „vyrovnacieho podielu“. Jednoducho povedané, dedičovi musí obchodná spoločnosť vyplatiť podiel zomrelého spoločníka na čistom obchodnom imaní s. r. o. Vyrovnací podiel sa vypočíta tak, že sa najskôr určí pomer splateného vkladu zomrelého spoločníka k splateným vkladom všetkých spoločníkov (ak spoločenská zmluva neurčuje inak). Vo výške zodpovedajúcej podľa tohto pomeru sa potom dedičovi vyplatí podiel na čistom obchodnom imaní spoločností (podiel na vlastnom imaní, resp. podiel na rozdiele majetku a záväzkov spoločnosti).
Dedič Nechce Byť Spoločníkom
Pri dedení obchodného podielu v s. r. o. pripadá do úvahy aj taká možnosť, že dedič síce neodmietne dedičstvo ako celok, v rámci neho zdedí aj obchodný podiel v s. r. o., ale nemá záujem byť spoločníkom a pokračovať v podnikaní svojho predchodcu. Slovenská legislatíva myslí aj na takúto situáciu. Podľa Obchodného zákonníka sa môže dedič domáhať zrušenia svojej účasti v spoločnosti súdom, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom. Je tu však podmienka, že dedič sa môže domáhať zrušenia svojej účasti v spoločnosti len vtedy, ak nie je jediným spoločníkom. To znamená, že odmietnuť obchodný podiel v s. r. o. môže dedič len vtedy, ak má táto obchodná spoločnosť aspoň dvoch spoločníkov (vrátane zomrelého spoločníka, po ktorom sa obchodný podiel dedí).
Ak dedič po zdedení obchodného podielu nesúhlasí so zotrvaním v spoločnosti a súd vyhovie jeho návrhu na zrušenie jeho účasti v spoločnosti, tak mu vzniká právo na vyrovnací podiel. Jeho výška sa vypočíta z čistého obchodného imania (z vlastného imania) podľa pomeru splateného vkladu spoločníka k splateným vkladom všetkých spoločníkov tak, ako to bolo uvedené v predchádzajúcej časti článku.
Daň z Príjmov zo Zdedeného Obchodného Podielu
Príjem získaný dedením nie je podľa § 3 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani príjmov v znení neskorších predpisov predmetom dane z príjmov. To znamená, že zo zdedeného obchodného podielu v s. r. o. dedičia nezaplatia žiadnu daň z príjmov. Toto však už neplatí o následných príjmoch plynúcich z tohto zdedeného obchodného podielu (napríklad podiel na zisku alebo následný predaj obchodného podielu). V prípadoch, kedy je dedenie obchodného podielu zakázané spoločenskou zmluvou a kedy na žiadosť dediča súd zruší jeho účasť ako spoločníka v spoločnosti, majú títo dedičia obchodného podielu nárok na vyrovnací podiel. Príjem v podobe vyplateného vyrovnacieho podielu už podlieha 7 % dani z príjmov vyberanej zrážkou. Tá sa vypočíta zo základu, ktorým je rozdiel medzi výškou vyrovnacieho podielu a hodnotou splateného vkladu. To znamená, že obchodná spoločnosť pri vyplácaní vyrovnacieho podielu dedičovi vyplatí len časť jeho hodnoty a zvyšnú časť jeho hodnoty v podobe dani z príjmov odvedie daňovému úradu.
Riešenie Konkrétnej Situácie: Dom vo Švajčiarsku
V úvode spomínaná situácia sa týka dedičstva, kde otec zdedil dom po svojej sestre vo Švajčiarsku a následne zomrel. Dedičské konanie na Slovensku tento majetok nezahŕňalo, ale prebehlo dedičské konanie vo Švajčiarsku, kde bol dom prepísaný na manželku a deti. Následne bol dom predaný a výnos z predaja bol uložený na účte jedného z detí.
Je možné otvoriť nové dedičské konanie na Slovensku za príjmy z predaja domu vo Švajčiarsku?
Áno, ak sa po právoplatnosti uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok poručiteľa, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. V tomto prípade je príjem z predaja domu vo Švajčiarsku majetkom, ktorý nebol zahrnutý v pôvodnom dedičskom konaní, a preto je možné otvoriť dodatočné konanie.
Akým dielom bude tento majetok rozdelený?
Odpoveď na túto otázku závisí od niekoľkých faktorov:
- Dedičské konanie vo Švajčiarsku: Ak vo Švajčiarsku prebehlo dedičské konanie a dom sa prepísal na dedičov podľa konkrétnych podielov, peniaze z predaja by sa mali rozdeliť podľa týchto podielov. Ak podiely neboli špecifikované, predpokladá sa, že dedičia zdedili dom rovnakým dielom.
- Započítanie daru: Skutočnosť, že jedno z detí dostalo darovacou zmluvou byt na Slovensku, by sa mala zohľadniť. V pôvodnom dedičskom konaní na Slovensku sa hodnota bytu započítala do dedičstva, čo viedlo k tomu, že toto dieťa nič nededilo. V dodatočnom konaní o dedičstve by sa mal tento dar opäť zohľadniť.
Tri možné scenáre rozdelenia majetku:
- Manželka dostane polovicu a druhá polovica sa rozdelí medzi všetkých päť dedičov: Táto možnosť by bola relevantná, ak by sa dedilo zo zákona a nezohľadňoval by sa darovaný byt.
- Dedičstvo bude rozdelené rovnako medzi všetky štyri deti a manželku: Táto možnosť by bola relevantná, ak by sa dedilo zo zákona a nezohľadňoval by sa darovaný byt.
- Zohľadnenie daru: Najpravdepodobnejšie je, že súd v dodatočnom konaní o dedičstve zohľadní darovaný byt a určí podiely tak, aby sa spravodlivo vyrovnali majetkové pomery medzi dedičmi. To znamená, že dieťa, ktoré dostalo byt, môže dostať menší podiel z výnosu z predaja domu vo Švajčiarsku, alebo dokonca nič, ak hodnota bytu prevyšuje jeho zákonný dedičský podiel.
Má dieťa, ktorému bol darovaný byt na Slovensku, ešte právo dediť?
Áno, má právo dediť, ale hodnota darovaného bytu sa započíta do jeho dedičského podielu. Ak hodnota bytu presahuje jeho zákonný dedičský podiel, nemusí v dodatočnom konaní o dedičstve nič dostať.
Kúpa Nevysporiadaných Pozemkov
Okrem problematiky dedičstva sa článok dotýka aj kúpy nevysporiadaných pozemkov. Ak máte záujem o kúpu pozemku, ktorý patril zosnulému, je potrebné počkať na ukončenie dedičského konania. Iba dedičia môžu s pozemkom nakladať a predať ho. Kúpa od osoby, ktorá nie je zapísaná ako vlastník, je právne riziková.
Pri parcelách typu E (s viacerými vlastníkmi) je situácia komplikovanejšia, keďže ide často o podielové spoluvlastníctvo. Ak by ste chceli kúpiť aj tieto parcely, museli by ste rokovať so všetkými spoluvlastníkmi, inak by ste získali len podiel.
tags: #vynat #dieta #z #dedicskeho #konania