Žiarlivosť je bežná emócia, ktorá sa môže objaviť u detí v rôznych situáciách. Najčastejšie sa prejavuje vtedy, keď sa dieťa musí vzdať svojich výsad v prospech iného dieťaťa, napríklad súrodenca, alebo dospelej osoby.
Príčiny detskej žiarlivosti
Pocit žiarlivosti vzniká u dieťaťa najčastejšie vtedy, keď sa musí vzdať určitých výsad v prospech iného dieťaťa, svojho súrodenca alebo v prospech dospelej osoby. Prvorodené dieťa začne žiarliť, keď sa mu narodí súrodenec, ktorý strhne na seba všetku pozornosť a starostlivosť rodičov, jedináčik zasa vtedy, keď si jeho dovtedy osamelý rodič, najmä matka, nájde blízku dospelú osobu, ktorej sa, zdanlivo na jeho úkor, venuje.
Príchod súrodenca je pre staršie dieťa obrovská zmena. To, čo bolo „len jeho“, sa zrazu delí. Pre dieťa to môže znamenať neistotu, strach, že ho majú menej radi, alebo zúfalstvo, ktoré sa prejaví ako vzdor, žiarlivosť či regres (napríklad opätovné používanie cumlíka). To všetko je normálne.
Prejavy žiarlivosti u detí
Už od 10 - 12 mesiaca sa prejavujú prvé príznaky žiarlivosti, ktoré dieťa prejavuje typickými zvukmi, ktoré vydáva. Na začiatku druhého roku sa u dieťaťa začnú viditeľne prejavovať zložitejšie pocity a jedným z najdominantnejších je práve žiarlivosť. V predchádzajúcom období života sa dieťa veľmi nezaujímalo o vzťahy s ľuďmi vo svojom okolí, zaujímali ho iba vlastné vzťahy k ostatným ľuďom. No neskôr dieťaťu viditeľne vadí, keď jeho mamička prežíva intenzívne vzťahy aj s inou osobou. Keď sa napríklad rodičia objímajú, dieťa spozornie a snaží sa upútať pozornosť a tiež vyžaduje, aby ho rodičia vzali do náručia. Keď dieťa vidí, ako mamička kŕmi súrodenca, pokúša sa nejakým spôsobom dostať medzi nich. Niekedy to pripomína akoby nejaký boj. Iné deti svoju nespokojnosť prejavujú plačom, vzdychaním alebo smútkom.
Medzi ďalšie prejavy žiarlivosti patria:
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na hniezdo pre bábätko motýlik
- Regresívne správanie: Napriek tomu, že je dieťatko už v istom veku, používa jazyk z predošlého vývinového štádia. Napríklad môže začať šušlať, vyslovovať L namiesto už dávno zvládnutého R, vydávať zvuky ako bábätko, smiať sa ako bábätko, používať skomolené slová. Zároveň si všimnite prejav v jeho tvári - rozšírené očká, otvorenejší výraz. Dieťa, ktoré už dlhšiu dobu bez problémov ovláda svoj močový mechúr, sa môže začať znova pocikávať. Podobne ako v predošlom bode ide o návrat do predošlého vývinového štádia.
- Odmietanie spolupráce: Dieťa odmieta spoluprácu, resp. vytrvalo vyjednáva požiadavky zo strany rodičov.
- Zmena správania: Je možné, že dieťa prezentuje správanie, ktoré ste uňho ešte nezažili. Môže ísť napríklad o agresívne správanie, silný vzdor, nervozitu, nepokoj, odmietanie jedla či spánku a i. V súvislosti so správaním je dôležité spomenúť aj záchvaty hnevu, ktoré deti mávajú.
- Ignorovanie súrodenca: Dieťa sa správa, akoby súrodenec neexistoval.
Ako predchádzať a zvládať žiarlivosť
Aj malé dieťa vie dobre vytušiť vzťahy medzi matkou a inou osobou a dokáže trpieť kvôli tomu, že nie je jediným objektom jej lásky a túžby. Chce mať matku len pre seba. Táto situácia vzťahového trojuholníka je modelovou situáciou oidipovského vzťahu, ktorý sa napĺňa a rozvíja ešte v ďalších rokoch. Psychoanalytici to považujú za prirodzenú súčasť vývoja každého človeka. Toto uvedomovanie predstavuje pre dieťa pokrok, pretože sa začína viac orientovať vo svojom okolí i keď sa to na prvý pohľad javí ako veľmi egocentrické obdobie.
Príprava na príchod súrodenca
Najrozumnejšie je tomuto výchovnému problému predchádzať. Dieťa treba na príchod súrodenca systematicky pripravovať pred jeho narodením. Ešte počas tehotenstva je nevyhnutné informovať ho o tom, že sa mu narodí súrodenec. Malo by sa priebežne dozvedať o tom, ako bábätko v brušku rastie. Je dobré vziať ho na ultrazvuk, dovoliť mu, aby si bábätko cez mamičkino bruško pohladkalo. Dieťaťu by ste mali rozprávať aj o tom, ako to vyzeralo, keď ono bolo samotné v brušku, malo by vidieť aj svoju fotku a ultrazvuk.
Zapojenie do starostlivosti o bábätko
Hneď ako sa dieťatko narodí, mala by sa staršiemu súrodencovi zveriť nejaká dôležitá funkcia. Malo by sa mu dovoliť, aby dieťatko opatrovalo, aby ho chvíľu postrážilo, dalo mu cumlík a podobne. Znovu nadobudne dojem, že je pre rodičov dôležité. Za pomoc pri starostlivosti o bábätko má vždy počuť poďakovanie a pochvalu.
Individuálny čas so starším dieťaťom
Každý deň si nájdite chvíľku, ktorú budete venovať len jemu, napríklad keď bábätko zaspí. Ak ste mali nejaké spoločné rituály, napríklad večerné čítanie, rozhodne ich aj naďalej udržiavajte. Dovoľte mu vymyslieť nejakú spoločnú aktivitu pre vás všetkých - napríklad, nech rozhodne, kam pôjdete na prechádzku, akú hračku dáte bábätku do kočíka a podobne. Opakujte mu, že ho ľúbite, tak často, ako sa dá, pretože práve túto istotu teraz veľmi potrebuje.
Komunikácia a pochopenie
Predovšetkým si treba uvedomiť, že je dieťa na matke veľmi citovo závislé. Najrozumnejšie zo všetkého je uistiť ho, že ho máte radi a že máte obrovský záujem o jeho svet. Zároveň jemne, nežne a pomaly ho treba zoznamovať so skutočnosťou, že síce rodičia ho bezvýhradne milujú, ale nie je jediné, komu lásku prejavujú.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom detskej obuvi
Je dôležité dať deťom priestor na vyjadrenie pocitov, aj tých negatívnych. Stratégie ako ignorovanie, snaha o potlačenie emócie či presunutie pozornosti sú nesmierne deštruktívne. Deti sa prostredníctvom nich (okrem iného) naučia: ignorovať svoje pocity, utlmovať bolesti (napr. pomocou alkoholu či iných znecitlivujúcich a omamných látok) alebo sa nenaučia rozoznávať jednotlivé emócie a budú neskôr stratené vo vlastnom vnútornom chaose. V krehkom svete detskej duše môžu byť takéto stratégie pretlmočené ako: „Nemajú ma radi. Ľúbia ma, iba keď sa usmievam. Som zlý.“ a pod. Čo teda robiť, keď príde žiarlivosť? Pomenujte ju. Pochopte ju. Vžite sa do dieťaťa. A ak si potrebuje vybiť hnev, vymedzte jasné hranice (napr.: biť a kričať nie, ale môžeš udierať do pohovky alebo môžeš počarbať veľký papier červenou voskovkou). Nebojte sa, hnev a aj každá iná detská emócia, ktorá má voľný priechod, prejde rýchlo. A po nej ho okúpte vo svojej láske a prijatí. Je v poriadku presne také, aké je.
Zameranie na potreby dieťaťa
Rodičia sa snažia dávať svojim deťom rovnako, a predsa počúvajú vety ako: „On má viac! Jeho máš radšej!“ V skutočnosti však nejde o to, že ste Janíkovi naozaj dali o niečo viac. O čo tu ide naozaj? Zahrajte sa na detektíva. Ktoré potreby má teraz toto dieťa nenaplnené? Čo potrebuje? Sústreďujte pozornosť naspäť k dieťaťu, ktoré prejavuje nespokojnosť, a zamerajte sa na jeho potreby. Namiesto obhajoby: „Veď som vám dala rovnako,“ sa môžete spýtať: „Čo ti chýba? Si ešte hladný? Rád by si si pridal?“ Učíte ho tak uvedomovať si a naplňovať vlastné potreby, namiesto ukazovania prstom na druhých.
Vekový rozdiel medzi súrodencami a žiarlivosť
Dieťa môže žiarliť nielen na mamu, ale aj na mladších súrodencov. Najčastejšie sa tento druh žiarlivosti vyskytuje u prvorodených detí, ktoré majú okolo 2-3 rokov po narodení ďalšieho súrodenca. Je to pochopiteľné, veď dieťa, ktorému sa dovtedy venovala celá rodina, odrazu sa dostáva akoby na okraj záujmu. Žiarlivosť sa môže prejaviť v úplne otvorenej podobe, ba môže prerásť až do priameho nepriateľstva, so snahou mladšiemu súrodencovi ublížiť.
Odborníci radia vyčkať s ďalším dieťatkom aspoň do času, kým bude mať staršia sestra či braček za sebou obdobie vzdoru. Táto fáza môže lomcovať dietkami v širokom vekovom rozmedzí, asi od dvoch do piatich rokov. Dva a pol roka by podľa psychologičky Mgr. Miriam Pšenákovej malo stačiť na to, aby okrem prirodzenej žiarlivosti zapojilo dieťa už aj zárodky svojich sociálnych zručností ako schopnosť podeliť sa, kontrolovať svoje emócie a prejavy.
„Deti s veľmi malým vekovým rozdielom, rok až dva, ešte nevedia ovládať svoje pocity. Aktuálne prežívajú fázu separácie a individualizácie od matky a nový súrodenec ich môže zneistiť,“ hovorí odborníčka. Podľa iných psychológov je, naopak, takýto malý vekový rozdiel výhodou, lebo mladšie dieťa si ešte „nestihlo“ zvyknúť na rolu jedináčika a vekovo blízki drobci sa čoskoro stanú partnermi.
Prečítajte si tiež: Výber ratanového sedenia pre bábätko
„Detská žiarlivosť sa prejavuje najmä od troch do piatich rokov,“ myslí si psychológ PhDr. Ľudovít Repáň. Kým niektoré deti žiarlivosť prejavujú nepriateľstvom voči mladšiemu „prišelcovi“, iné sa všemožne snažia na seba upútať pozornosť rodičov akýmsi návratom do „bábätkovských“ čias - žiadajú fľašku s cumlíkom, nevedia sa zrazu samy obliecť, cmúľajú si palec, dokonca môže nastúpiť aj nočné pocikávanie, rečové poruchy či poruchy spánku, nechutenstvo, agresivita.
Dieťa staršie ako päť rokov už často má svoj okruh kamarátov, záujmov, je oveľa sebestačnejšie, a tak podľa psychologičky PhDr. Kornélie Dibarborovej u neho spravidla žiarlivosť na bábätko klesá. No úplne ľahostajný k novonarodenému súrodencovi nebude ani ono, hoci si vašu výhradnú „jedináčikovskú“ starostlivosť stihlo vychutnať dosť.
„U detí starších než 9 až 10 rokov je žiarlivosť skrytá. Už si uvedomujú, že keby ju prejavili, bralo by sa to skôr negatívne, a preto si vonkajšie prejavy nechajú pre seba a trápia sa vnútri,“ myslí si Mgr. Pšenáková. Samozrejme to tak byť nemusí, najmä ak tento ich schovaný smútok odhalíte a prejavíte im dostatok pozornosti a lásky.
Kedy zbystriť pozornosť
Pozor dajte, ak staršie dieťa začne reagovať negativisticky, častejšie odmieta splniť, čo od neho požadujete, hnevá sa, plače, rozbíja hračky, či dokonca prejavy agresivity presúva na súrodenca. Výkričníkom je aj regresia, keď sa správa ako bábätko a vyžaduje aj bábätkovskú starostlivosť, vydáva detské zvuky.