Ovocné stromy sú neoddeliteľnou súčasťou mnohých záhrad a sadov. Ich úspešné pestovanie však závisí od správneho spôsobu rozmnožovania. Existujú tri základné spôsoby, ako vypestovať (rozmnožiť) ovocné stromčeky: generatívne (semenami) a vegetatívne. Vegetatívne rozmnožovanie sa delí na priame (vlastnokoreňové) a nepriame (štepenie). V tomto článku sa zameriame na všetky tieto spôsoby, s dôrazom na štepenie, očkovanie a vrúbľovanie.
Generatívne rozmnožovanie (semenami)
V súčasnom ovocinárskom škôlkárstve sa generatívne rozmnožovanie využíva prakticky len na získanie podpníkov. Podpníky je možné získať generatívnym alebo vegetatívnym spôsobom (najčastejšie oddelkami, odrezkami bylinnými a drevnatými; metódou in vitro).
Postup generatívneho rozmnožovania:
- Získanie osiva: Osivo sa získava z uznaných materských semenných stromov.
- Hodnotenie vlastností osiva: Dôležité je posúdiť kvalitu osiva.
- Úprava osiva: Najčastejšie sa používa stratifikácia (proces, ktorý simuluje zimné podmienky na prebudenie semien). Ak sa osivo vysieva hneď na jeseň po jeho získaní, potom sa nestratifikuje. Ak sa vysieva na jar, potom sa stratifikuje počas zimných mesiacov a do termínu sejby sa uskladňuje vo vhodných priestoroch, t.j. tak, aby sa nezhoršili jeho vlastnosti, nebolo poškodené nízkymi teplotami, nevyschlo a nebolo napadnuté chorobami a škodcami.
- Výsev osiva: Podľa miesta výsevu poznáme výsev do voľnej pôdy a v krytých priestoroch. Podľa spôsobu výsevu poznáme výsev na široko, výsev do riadkov (300-500 mm x 25-100 mm), presný výsev, výsev do kontajnerov a výsev do hniezd na trvalé stanovište. Hustota sejby závisí od kvality osiva (najmä klíčivosti a čistoty), sily rastu odrody resp. druhu, pôdnych podmienok. Hĺbka sejby závisí od klíčnych pomerov osiva, veľkosti osiva (väčšie osivo sa vysieva hlbšie, menšie osivo plytkejšie), pôdnych podmienok (v ľahkej pôde je možný hlbší výsev, v ťažkej pôde sejeme plytkejšie), termínu sejby.
- Starostlivosť o výsevy: Kyprenie pôdy (dôkladná predsejbová príprava pôdy - pôda má byť ľahšia, kyprá, s vyšším obsahom humusu, dobre zásobená živinami a odburinená; možnosť zavlažovania je štandardná požiadavka), likvidácia burín (mladé rastliny sú citlivejšie na herbicídy), v prípade potreby tienenie, zavlažovanie, hnojenie, ochrana proti mrazom, ochrana pred chorobami a škodcami.
- Podrezávanie semenáčikov: Vo fáze 2-3 pravých listov sa semenáčiky podrezávajú v hĺbke 100-150 mm, aby sa podporil vývin koreňového systému.
- Rozsadenie semenáčikov: Pred rozsadením sa skrátia korene pre podporenie zosilnenia koreňového systému. Husté porasty semenáčikov (pri hustej sejbe v riadkoch alebo sejbe na široko) je potrebné rozsadiť tak, aby mali dostatok miesta pre svoj vývoj (neboli “vytiahnuté” a mohli vytvoriť bohatý koreňový systém). Podľa termínu rozsádzania poznáme rozsádzanie za zelena a rozsádzanie v zdrevnatenom stave.
- Rozsádzanie za zelena sa vykonáva po vyklíčení semien t.j. vo fáze klíčnych listov alebo 1-2 pravých listov (u nás zvyčajne koncom apríla až začiatkom mája). Semenisko sa pred výberom semenáčikov dôkladne zavlaží (dávka závlahovej vody 30-45 mm), aby nedošlo k veľkému poškodeniu rastlín, najmä koreňov. Kolový koreň sa skráti asi o tretinu. Odporúča sa ošetrenie koreňového systému vhodným moridlom. Semenáčiky sa následne presádzajú do dobre prekyprenej pôdy (hĺbka kyprenia 50-200 mm) pomocou výsadbového kolíka do vyznačených riadkov na vzdialenosť 80-100 mm (vzdialenosť medzi riadkami je zvyčajne 0,50 m) tak hlboko, aby klíčne listy boli tesne nad povrchom pôdy alebo do pripravených rýh. Pri rozsádzaní väčšieho počtu semenáčikov na väčšie plochy sa vopred na novej ploche pripravia rady vzdialené obyčajne 0,50 m od seba. Na menších plochách sa môžu semenáčiky rozsádzať na vzdialenosť 0,30-0,40 m, na záhony široké 1,20-1,30 m.
- Rozsádzanie v zdrevnatenom stave sa vykonáva v období vegetačného kľudu na jeseň alebo na jar. Semenáčiky sa vyberú zo semeniska, roztriedia sa na rastliny vhodné pre škôlkovanie a slabé rastliny, ktoré je potrebné kvôli zosilneniu ešte jeden rok pestovať. Korienky sadeníc sa skrátia na dĺžku asi 100-120 mm a slabé nadzemné časti vo výške 0,25-0,30 m nad koreňovým kŕčkom. Nadzemná časť orechov a čerešní sa neskracuje (t.j. neskracujú sa výhony končiace vrcholovým pukom) - rozsadia sa na vzdialenosť 200-500 mm. Semenáče ostatných druhov sa podľa ich mohutnosti vysádzajú na vzdialenosť 0,10-0,50 m. Semenáčiky sa po presadení dostatočne zavlažia (závlahová dávka 30-40 mm). Pri výbere a presádzaní dbáme na to, aby koreňový systém neobschol (rýchla výsadba a ochrana pred priamym slnečným žiarením). Koreňový systém semenáčikov je možné skrátiť na semenisku aj podrezávaním pomocou špeciálnej radličky.
- Vybratie podpníkov: Po ukončení vegetácie sa podpníky vyberú.
- Triedenie, zväzkovanie a označenie: Podpníky sa triedia podľa kvality, zväzkujú a označia náveskami.
- Výsadba alebo distribúcia/skladovanie podpníkov: Podpníky sa vysadia do škôlky, distribuujú alebo skladujú pri teplote do 2-3 °C a 95-97% RVV.
Životnosť osiva ovocných rastlín je relatívne krátka (jadroviny 2 roky, kôstkoviny a škrupinové ovocie 1 rok, drobné ovocie pol roka až jeden rok), preto sa vysieva väčšinou na jar roka nasledujúceho po získaní osiva. Dlhodobé skladovanie osiva sa využíva len v tzv. génobankách (v osive sa výrazne zníži obsah vody a skladuje sa pri nízkych teplotách).
Dopestovanie podpníka trvá zvyčajne rok (ak je podpník slabý t.j. nevyhovuje norme môže sa pestovať ešte ďalší rok). Zber zvyčajne na jeseň najčastejšie vyorávacími pluhmi alebo zrezávačmi (pri oddelkoch). Podpníky musia byť bez listov (po prirodzenom opadnutí listov, ručnom odlistení alebo defoliácii). Po zbere sa podpníky zväzkujú a triedia podľa normy. Po vytriedení sa opäť zväzkujú, označia náveskami a následne expedujú alebo uskladnia (následne sa v zime vykoná zimné štepenie za stolom alebo sa skladujú až do jari keď sa vysadia do ovocnej škôlky) alebo vysadia do ovocnej škôlky (na jeseň alebo v podmienkach SR prakticky vždy na jar). Konečnú úpravu podpníkov zvyčajne robí odberateľ.
Vegetatívne rozmnožovanie - priame (vlastnokoreňové)
Ide o priame vlastnokoreňové rozmnožovanie pomocou odrezkov, oddelkov, odkopkov, potápania, poplazov a delením trsov. Tento spôsob zachováva genetické vlastnosti materskej rastliny, ale nepoužíva sa tak často ako štepenie.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Vegetatívne rozmnožovanie - nepriame (štepenie)
Ide o nepriame rozmnožovanie = štepenie, v rámci ktorého rozlišujeme očkovanie a vrúbľovanie. Štepenie je metóda, ktorá umožňuje kombinovať odrezok (vrúbeľ) z ušľachtilého stromu na podpník alebo konár iného ovocného stromu. Výhodou štepenia stromov je, že z navrúbľovanej časti vyrastie geneticky presná kópia ušľachtilého stromu, z ktorého sme vrúbeľ odobrali. Takto sa dajú uchovávať a rozmnožovať vlastnosti jednotlivých odrôd ovocných stromov. Ak by sme chceli ušľachtilú odrodu rozmnožovať semenami, nepodarilo by sa nám to, pretože takýto strom by s najväčšou pravdepodobnosťou nedosahoval požadované vlastnosti (vyrástla by plánka). Na vrúbľovanie sú najvhodnejšie mladé (do 5. rokov), zdravé stromy na ktoré môžeme navrúbľovať ušľachtilú odrodu i priamo na kmienku. Čím je strom starší tým vyššie je ho potrebné vrúbľovať.
Očkovanie
Očkovanie je spôsob vegetatívneho rozmnožovania listnatých drevín, pri ktorom sa na vhodný podpník prenáša jedno očko (puk so štítkom alebo pásikom kôry, prípadne aj štítkom dreva) odrody toho istého alebo príbuzného druhu. Prenáša sa menšia časť ušľachtilej rastliny (väčší množiteľský koeficient), styčné plochy kambia podpníka a štítka s očkom sú v pomere k prenášanej časti väčšie ako pri vrúbľovaní a očko je lepšie chránené pred vysychaním. Používa sa najmä pri množení odrôd, ktoré nie je možné množiť zo osiva - pri ovocných drevinách, ružiach a mnohých odrodách okrasných stromov a krov.
Podmienky očkovania:
- dobre vyvinuté spiace puky (puky v dormancii)
- podpník požadovanej kvality (Výnos MP SR) vo fáze aktívneho rastu - zvýšenej delivej aktivity kambia, kedy sa kôra ľahko odlupuje z podpníka bez výrazného poškodenia (keď sa kôra neodlupuje ľahko používajú sa špeciálne techniky očkovania - Forkertovo očkovanie a chip-budding).
Očká sa odoberajú zo zdravých letorastov alebo výhonkov s dostatočnou zásobou asimilátov, nezvädnutých získaných z uznaných vrúbľových materských stromov. Vhodné sú letorasty z obvodu koruny, najmä južnej strany; menej vhodne sú letorasty z vnútra koruny a príliš silno rastúce letorasty, na ktorých sú malé a slabo vyvinuté očka. Z letorastov sa odstraňuje nevyzretá vrcholová časť a z listov sa ponechávajú len časti stopiek dlhé 5-10 mm. Samovoľné odpadnutie stopiek listov 2-3 týždne po očkovaní je indikátorom úspešnosti očkovania, stopky uľahčujú prácu pri očkovaní a chránia očko. Letné vrúble sa musia expedovať do 24 hodín po zrezaní prípadne do 36 hodín, ak boli skladované v chladiarni. V prípade potreby - najmä pri očkovaní skoro na jar (1. miazga) sa očká získavajú z vrúbľov vyrastených a získaných v predošlom roku a uskladnených v chladiarni), niekedy sa používajú spiace (prečkávajúce) vlaňajšie očká alebo dokonca ešte staršie (napríklad pri očkovaní briez na pučiace očko, pretože v dobe očkovania nemusia byť na mladých výhonoch dostatočne vyzreté očká).
Podľa spôsobu (techniky) práce delíme očkovanie na:
- klasické (T-rez): Špeciálnym očkovacím nožom sa nareže kôra podpníka vrátane lyka do tvaru písmena T a do vzniknutej štrbiny sa vsunie očko so štítkom. Vykonáva sa v období prúdenia miazgy - hlavnej očkovacej sezóne (VII-VIII);
- Forkertovo očkovanie (chip-budding): Na podpníku sa urobí zárez až do dreva a do neho sa vloží vyrezané očko. Pri tomto spôsobe môže podpník už strácať miazgu - často sa používa pri preočkovaní neujatých očiek. Nie je potrebný očkovací nôž - stačí vrúbľovací.
Podľa termínu očkovania poznáme:
- očkovanie na bdiace očko (V-VI; koniec V až do polovice VI): Prenášajú sa vlaňajšie ”očka” (puky na ponechaných zimných vrúbľoch), a to T-rezom alebo častejšie Forkertovým očkovaním. Očka sa v prípade potreby odoberajú z vrúbľov vyrastených a odobratých v minulom roku a skladovaných v chladiarni. Očko po zrastení s podpníkom a následnom zrezaní podpníka ešte v danom vegetačnom období vypučí a vytvorí sa letorast. V našich klimatických podmienkach však mladý ušľachtilý výhon horšie vyzrieva a môže počas zimy vymrznúť a preto sa očkovanie na bdiace očko vykonáva zriedkavo. Používa sa skôr v južnejších štátoch (Francúzsko, Taliansko) i tam je však len doplnkom dnes už klasického očkovania na spiace očko. Pučanie očka možno podporiť zrezaním podpníka hneď po očkovaní na 0,10-0,15 m dlhý čapík, na ktorom sa ponechávajú 1-2 letorasty (zaštipujú sa), ktoré slúžia na vyživovanie. Po vypučaní očka sa výhonky z čapíka odstránia.
- očkovanie na spiace očko (VII-IX): Puk vypučí až na jar nasledujúceho roka po zrezaní podpníka. Pri niektorých drevinách dôjde už v prvom roku k slabému vypučaniu, ktoré je však nežiadúce, pretože prerastený výhon často už nevyzrie a ľahko namŕza. Očkovanie na spiace očko má byť vykonané čo najneskôr, aby nemohlo dôjsť k jeho nežiadúcemu vypučaniu. Očká sa získavajú z nových letorastov. Podpník sa zrezáva až na jar nasledujúceho roka. Pri veľkom rozsahu očkovania sa musí očkovať čo najskôr - často v dobe, kedy letorasty materských rastlín ešte nie sú vyzreté. Preto sa niekedy materské rastliny prirýchľujú, aby sa vrúble mohli odoberať skôr (napr. ruže, orgovány).
Vrúbľovanie
Vrúbľovanie je spôsob nepriameho vegetatívneho rozmnožovania, pri ktorom sa prenáša časť jednoročného výhonu alebo letorastu (odlisteného alebo so sredukovanou listovou plochou) s niekoľkými pukmi resp. očkami (zvyčajne 1-5) z vrúbľa (letného, častejšie však zimného) ušľachtilej požadovanej odrody na vhodný podpník.
Podľa ročného obdobia poznáme vrúbľovanie predjarné, jarné a letné - najlepšie výsledky sa dosahujú predjarným a jarným vrúbľovaním vo februári až máji. Podmienkou je dostatočná teplota (ruky nesmú chladiť). Vietor, dážď a sneženie v čase vrúbľovania majú nepriaznivý vplyv na ujatie vrúbľov.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
V predjarných a jarných mesiacoch vrúbľujeme ovocné druhy v tomto poradí: egreš, ríbezle, čerešne, višne, marhule, slivky, slivy, ringloty, hrušky a jablone a rovnako všetky príbuzné druhy okrasných rastlín. Letné obdobie je vhodnejšie pre očkovanie, v záhradkárskej praxi sa však s úspechom vrúbľujú egreše a ríbezle. Koncom augusta môžeme vrúbľovať čerešne a višne. K letnému vrúbľovaniu sa zaraďuje aj bylinné vrúbľovanie (egreše, ríbezle).
Pomôcky: nôž (žabka a vrúbľovací nôž), brúsny kameň, materiál na viazanie (najlepšie PVC páska, pri bylinnom vrúbľovaní bavlnka), štepársky vosk.
Odber vrúbľov:
Výhony, z ktorých sa získavajú vrúble sa odoberajú z uznaných materských vrúbľových stromov v období vegetačného pokoja (december až január). Vyberáme dobre vyzreté výhony. Výhony uskladňujeme v označených a evidovaných zväzkoch v chladných miestnostiach (teplota 0-5 oC). (Vrúble niektorých okrasných druhov rýchlo vysychajú a preto ich rezné rany parafínujeme a ukladáme ich do bední s pieskom).
Spôsoby vrúbľovania:
- v období vegetačného kľudu, kedy podpník ešte nemá miazgu používame vrúbľovanie napr. kopulácia (spojkovanie), anglická kopulácia, plátkovanie, do rázštepu, sedielkovanie, vrúbľovanie na klin, vrúbľovanie na koziu nôžku;
- v období kedy v podpníku prúdi miazga sa môžu použiť všetky predchádzajúce spôsoby a tiež vrúbľovanie za kôru, do boku, Tittelov spôsob vrúbľovania.
Všetkým spôsobom vrúbľovania je spoločný základný kopulačný rez. Tento rez má byť dlhý asi 30 mm pri hrúbke výhonu 10 mm (pomer dĺžky rezu k šírke rezu 3:1).
Pri vrúbľovaní môžu nastať 2 varianty:
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
- vrúbeľ a podpník sú približne rovnako hrubé (používame kopuláciu, anglickú kopuláciu, vrúbľovanie na klin, bylinné vrúbľovanie),
- podpník je hrubší ako vrúbeľ - môžeme použiť sedielkovanie, plátkovanie, vrúbľovanie na koziu nôžku, vrúbľovanie za kôru, zlepšené vrúbľovanie za kôru, Tittelov spôsob vrúbľovania, vrúbľovanie do rázštepu, vrúbľovanie do boku. Tieto spôsoby používame najmä pri zmladzovaní a preštepovaní starších stromov.
Základné techniky vrúbľovania
- Kopulácia (spojkovanie): Používa sa, keď je vrúbeľ a podpník rovnakej hrúbky. Zahŕňa vytvorenie šikmého rezu na podpníku aj na vrúbľovanom výhonku a ich následné spojenie. Koniec konára ako aj vrúbľa sa šikmo zrežú v rovnakom ostrom uhle aby bola styčná plocha čo najväčšia. Následne sa obe rezné plochy priložia k sebe tak aby vytvorili jednoliaty celok. Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť na úrovni hornej časti spoja (oproti rezu). Spojenie sa spevní obviazaním štepárskou páskou a hermeticky sa prekryje štepárskym voskom, aby sa zamedzilo vnikaniu vody a patogénov k spoju. Táto metóda sa využíva ak má podpník/konár rovnakú hrúbku ako vrúbeľ.
- Anglická kopulácia s jazýčkom: Variant kopulácie, kde sa na oboch rezoch vytvorí zárez - „jazýček“, ktorý zlepšuje stabilitu spojenia.
- Vrúbľovanie plátkovaním: Vrúbľovanie plátkovaním sa používa ak je podpník alebo konár na ktorý sa ide štepiť ušľachtilá odroda hrubší (1 - 2 cm) ako samotný vrúbeľ. Obe rezné plochy sa následne spoja a ošetria tak ako pri spojkovaní.
- Vrúbľovanie na koziu nôžku: Používa sa na štepenie čerešní, sliviek a iných kôstkovín, no i jabloní a hrušiek. Tento spôsob vrúbľovania sa používa na hrubšie podpníky alebo konáre(2-4 cm). Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť umiestnený v hornej časti spojenia medzi podpníkom a vrúbľom a mal by byť voľný, aby mohol rásť. Ak má podpník väčší priemer ako 3 cm, je vhodné doň navrúbľovať viacero (2-3) vrúbľov aby sa rana rýchlejšie zahojila.
- Vrúbľovanie do rázštepu: Tento spôsob vrúbľovania je najstaršou známou technikou, ktorá sa používala na navrátenie vitality starším stromom so slabou rodivosťou, no zdravým podpníkom. Vrúbľovanie sa používalo najmä na štepenie jabloní a hrušiek, no keďže táto metóda je pomerne invazívna v súčasnosti sa vo väčšom rozmere používa už len na štepenie egrešov a ríbezlí. Podstatou tejto metódy je rozštiepenie kmeňa alebo konára sekerou alebo mačetou a do takto vytvoreného rázštepu vloženie vrúbľov zrezaných do klina tak, aby sa aby sa podpník a vrúbeľ dotýkali kambiom(rastovou časťou tesne pod kôrou). Spodné očko vrúbľa by malo byť na úrovni hornej tretiny spoja medzi podpníkom a vrúbľom a orientované smerom von, aby mohlo rásť. Tento spôsob vrúbľovania sa využíva na omladenie starých ovocných stromov, ktoré stratili rodivosť, no stále majú vitálny podpník.
- Korunkové vrúbľovanie: Používa sa pri hrubších podpníkoch. V kôre sa vytvorí otvor, do ktorého sa vsunie vrúbeľ. Podstatou je odrezanie kmeňa alebo konára a rozrezanie kôry (3 cm kolmo od rezu).
- Vrúbľovanie za kôru: Používa sa v období, kedy v podpníku prúdi miazga.
Vplyv podpníka na vrúbeľ
Afinita je schopnosť zrastenia podpníka a vrúbľa a závisí od botanickej príbuznosti rastlín, anatomickej stavby pletív a biochemických aspektov.
- Slabo rastúci podpník - slabo rastúca odroda: stromy silno a skoro rodia, slabo rastú, majú krátku životnosť - nedoporučuje sa.
- Slabo rastúci podpník - stredne silno rastúca odroda: je najvhodnejšia pre rast a rodivosť.
- Slabo rastúci podpník - silno rastúca odroda: neodporúča sa, vrúbeľ sa často vylamuje, vzniká veľký zával.
- Stredne silno rastúci podpník - slabo rastúca odroda: neodporúča sa kvôli zníženej rodivosti.
- Stredne silno rastúci podpník - stredne až silno rastúca odroda: rodivosť sa odďaľuje, rast koruny je bujnejší.
- Silno rastúci podpník - slabo rastúca odroda: neodporúča sa kvôli zníženej rodivosti.
- Silno rastúci podpník - stredne až silno rastúca odroda: bujný rast, dlhoveké stromy, rodivosť je neskoršia ale trvá do vysokého veku.
Pridávanie - Ablaktácia
Materská rastlina (vrúbeľ) pri tomto spôsobe ostáva na vlastných koreňoch spojená s podpníkom až do zrastenia. Z podpníka a materskej rastliny sa vyreže úzky pás kôry dlhý 40-60 mm s tenkou vrstvou dreva. Rezné rany na podpníku a na materskej rastline musia byť rovnako veľké, aby sa po priložení presne kryli. Púčiky vrúbľa musia smerovať hore. Výhonok podpníka a materskej rastliny sa spojí a pevne zviaže. Po zrastení sa odstraňuje koreňová časť materskej rastliny (vrúbľa) a časť podpníka nad miestom spojenia s vrúbľom. Ablaktácia sa v súčasnom ovocinárskom škôlkárstve nepoužíva.
Vrúbľovanie ovocných stromov: Kľúč k úspechu
Vrúbľovanie, známe aj ako štepenie či očkovanie, je osvedčená záhradnícka technika, ktorá umožňuje spájať dve časti rastlín - podpník a vrúbeľ. Týmto spôsobom sa dosahuje vyššia odolnosť drevín, prispôsobenie rôznym podmienkam a vylepšenie kvality plodov.
Výhody vrúbľovania
- Zachovanie odrody: Vrúbľovanie umožňuje zachovať a rozmnožovať staré a krajové odrody, ktoré by sa inak stratili.
- Zrýchlenie plodnosti: V porovnaní s pestovaním zo semien, vrúbľovanie urýchľuje nástup plodnosti.
- Odolnosť voči chorobám: Vrúbľovaním sa dajú získať stromy odolné voči chorobám a prispôsobené rôznym podmienkam.
- Rozmanitosť: Kombinovať niekoľko odrezkov z ušľachtilých odrôd na jednom podpníku.
Kedy odoberať vrúble?
Najvhodnejší čas na odber vrúbľov je počas zimy, v období vegetačného pokoja, keď sú stromy v stave spánku. Optimálne obdobie je od polovice decembra do konca februára, pred začiatkom pučania letorastov. Dôležité je, aby odber prebiehal za bezmrazového počasia.
- Kôstkoviny (slivky, čerešne, višne, marhule): Ideálne je odoberať vrúble okolo Vianoc alebo do polovice januára. Skorý odber je dôležitý, pretože púčiky kôstkovín môžu pri neskoršom odbere začať narašovať, čo znižuje ich úspešnosť prijatia.
- Jadroviny (jablone, hrušky): Vrúble možno odoberať neskôr, v januári alebo februári.
Výber a strihanie vrúbľov
Pri výbere vrúbľov je dôležité zamerať sa na kvalitu a zdravie materského stromu a samotných výhonkov.
- Výber materského stromu: Vyberte si zdravý, mladý a pravidelne rodiaci strom. Ideálne je vybrať si strom už rok vopred a sledovať jeho stav počas celého roka. Strom by nemal byť poškodený chorobami alebo škodcami. Pre záchranu starých a krajových odrôd môže byť výnimka z pravidla o mladom strome.
- Výber výhonkov: Odoberajte len jednoročné letorasty, ktoré vyrástli počas predchádzajúcej vegetácie. Vyberajte rovné, zdravé a dobre vyzreté výhonky. Uprednostňujte výhonky z južnej alebo juhovýchodnej strany koruny, kde sú najlepšie oslnené. Vyhnite sa výhonkom rastúcim z vnútra koruny, ktoré neboli dostatočne oslnené a nemusia byť správne vyzreté. Nepoužívajte kolmo hore rastúce výhonky (vlky), ktoré nie sú vhodné na vrúbľovanie. Ideálna dĺžka vrúbľa je 30 až 40 cm. Niektorí ovocinári odporúčajú rezať vrúbeľ s 2 až 3 cm kúskom dvojročného dreva, čo má spomaliť vysychanie. Iní nechávajú čapík, ktorý na jar odstraňujú. Stredná časť jednoročného výhonu je najvhodnejšia na štepenie. Na strihanie používajte ostré záhradné nožnice, aby ste predišli poškodeniu púčikov a zabezpečili hladký rez. Teplota vzduchu pri strihaní by mala byť okolo 0 stupňov Celzia. Ak sú silné mrazy, počkajte na oteplenie. Pri strihaní dbajte na to, aby ste nepoškodili rastové púčiky. Vyhnite sa odrezávaniu vrúbľov s kvetovými púčikmi, pretože po odkvitnutí môžu uschnúť. Odrezané vrúble ihneď označte štítkom s dátumom a názvom odrody. Môžete použiť prúžky z plechovky od nápoja a nezmývateľnú fixku alebo vyryť názov hrotom klinca.
Uskladnenie vrúbľov
Po odobratí je dôležité vrúble správne uskladniť, aby zostali vo fáze spánku až do samotného štepenia.
- Balenie a skladovanie v chladničke: Vrúble zabaľte do vlhkého papiera, na ktorý dáte novinový papier a navrch igelit. Takto zabalené vrúble môžete skladovať v chladničke.
- Uloženie v jame: Vrúble ukladáme do vopred vykopanej jamy na vlhkom tienistom mieste. Jamu zakryte doskami, prekryte fóliou, ktorú zasypte zeminou.
- Vrúble uložené v pivnici: Ak ju máte dostatočne vlhkú a chladnú (vhodná je teplota okolo 5 °C), na uchovanie vám stačí vedro s pieskom, ktorý musí byť tiež primerane vlhký. Zväzky vrúbľov do neho nastrkajte (nastojato vedľa seba tak, aby sa nedotýkali) a minimálne do dvoch tretín ich pieskom aj zasypte.
Dôležité: Vrúble nesmú v nijakom prípade po odobratí uschnúť.
Pred štepením
Pred samotným štepením namočte odobraté výhonky na pár hodín do vody, aby doplnili stratené zásoby vody.
tags: #vrublovanie #ockovanie #rozmnozovanie