Predstavy o tom, ako by sa mali moderní rodičia starať o deti, môžu mať na ich potomstvo neblahý vplyv. Tím vedcov na sympóziu Univerzity Notre Dame hodnotil správanie dnešných detí. Podľa ich zistení je na tom mládež v mnohých ohľadoch horšie ako deti a mladí ľudia spred päťdesiatich rokov. Na vine majú byť dobre mienené rady, ktoré si v posledných desaťročiach našli svoje nadšené publikum. V tomto článku sa pozrieme na vplyv opatrovateľky na vývin dieťaťa, s dôrazom na dôležitosť vzťahovej väzby, sociálny a emocionálny vývoj, a etické aspekty opatrovateľskej služby.
Moderné rodičovstvo a jeho výzvy
Deti sú príliš skoro odstavované od materského mlieka, izolované počas spánku vo svojej vlastnej izbičke a moderné je aj nechať dieťa vyplakať a nereagovať na jeho požiadavky. Podľa vedcov sme sa príliš odklonili od našich predkov - lovcov a zberačov, ktorých výchova bola schopná zabezpečiť zdravý citový vývoj detí. V Amerike sa o deti v mnohých rodinách starajú opatrovateľky, ktoré sa často striedajú a niekedy priskoro nastupujú aj štátne zariadenia. Mamičky v USA odchádzajú od dieťaťa do práce už šesť týždňov po pôrode. Za posledné desaťročia stúpol aj trend sťahovania sa z pôvodného bydliska, čím sa rola starých rodičov a prítomnosť iných členov rodiny v živote dieťaťa obmedzuje na minimum. Hry v prírode nahradila televízia, počítače, smartfóny a tablety.
Podľa odborníkov sú tieto skutočnosti z veľkej časti predpokladom na epidémiu úzkosti a depresie, ktoré pozorujú vo všetkých vekových skupinách. Už aj u malých detí je na vzostupe agresívne správanie a znížená schopnosť empatie. Staré rodičovské techniky by tak pre nás mali byť inšpiráciou. Odborníci pripomínajú účinnú schopnosť reagovať na detský plač, dojčenie, neustály kontakt a prítomnosť viacerých dospelých, ktorí sa o dieťa starajú. Práve takýto prístup má podľa nich zabezpečiť optimálny vývoj mozgu, morálny vývoj i fyzické zdravie. Každá zo spomínaných metód rodičovstva má svoje opodstatnenie. Reagovanie na potreby dieťaťa má vplyv na utváranie svedomia dieťaťa. Dotyky zas ovplyvňujú jeho stresovú reaktivitu, sebaovládanie a empatiu. Možnosť mať viacerých dospelých, ktorí sa pri výchove dieťaťa striedajú zas pozitívne vplýva na rozvoj inteligencie, flexibilty a opäť empatie. Voľná hra v prírode pomáha zvyšovať sociálnu inteligenciu a reguluje agresivitu. Nádejou pre ďalšiu generáciu detí by mohli byť rodičia, ktorí sa snažia robiť všetko inak a lepšie ako ich rodičia. Do popredia sa opäť dostáva vzťahové rodičovstvo, ktoré by deťom mohlo navrátiť stratenú istotu.
Vzťahová väzba a jej význam
V telesnom aj duševnom vývoji (veľmi úzko súvisia) detí sa na časovej vývojovej osi objavujú tzv. míľniky - okamihy, kedy sa psychomotorický status posunie na vyššiu úroveň schopností a vnímania. Niekedy ten prechod býva dosť rýchly, niekedy zas menej, ale stále sa to pohybuje tak nejako okolo toho daného veku. Tak napr. vo veku od približne 8. mesiaca do 3 rokov začína dieťa podvedome preferovať istotu a bezpečnosť v prítomnosti BLÍZKEJ osoby, pred stravovacími stereotypmi či hrou. Dieťa síce už dávno pozná tú istú tvár, hlas a pohyby osoby, ktorá sa o neho stará, rozozná ich medzi ostatnými už dávno, ale teraz k nej začína už adherovať - čiže k nej priľnie. Očakáva od nej istotu a bezpečie a je spokojné (pokiaľ nespí) takmer výlučne v jej prítomnosti. Nemusí to byť biologická matka, ale hociktorá osoba, ktorá v tomto čase trávi s dieťaťom väčšinu času. Pre matku, ako takú, je toto jedno z najkrajších období, lebo má pocit, že ju dieťa potrebuje, že bez nej nemôže byť, dieťa samotné na nej lipne a je na nej psychicky závislé. Je to preň osoba jediná na svete, pretože jeho emočná a sociálna zrelosť ešte neumožňuje poľahky nadväzovať vzťahy s inými ľuďmi, ba ani s vrstovníkmi.
Separácia a jej dôsledky
Ako teda ublíži dieťaťu, ak ho dáme do jaslí, alebo ho inak pravidelne opustíme? Ide o ovplyvnenie celej osobnosti i povahy a ovplyvní to aj vzťah rodiča a dieťaťa? Ako som už spomenul, v istom životnom období dieťa psychicky silno priľnie k blízkej osobe, nech je to teda biologická matka. Preferuje a vyhľadáva u nej istotu, bezpečie. Pokiaľ dieťa tejto blízkej osobe na dlhšie (aj hodina, dve) odoberieme, dostaví sa tzv. separačná úzkosť, stres z odlúčenia, na ktoré dieťa reaguje poväčšinou plačom, ale aj odmietaním stravy, spánku. Dieťa plače preto, že zažíva stres a nie naopak. V konečnom dôsledku však separácia zanecháva na dieťati následky, zážitky ktoré sa ukladajú do podvedomia, do podvedomej pamäti.
Prečítajte si tiež: Rozvojové aspekty hry
Je dôležité si uvedomiť, že do 3 rokov veku sa v mozgu dieťaťa vytvorí až 80 % jeho základnej architektúry. V prvých rokoch vznikajú milióny nových nervových spojení každú sekundu. Práve kvalita každodennej starostlivosti - reakcie na plač, blízkosť, rutina, pocit bezpečia - má zásadný vplyv na budúcu emočnú odolnosť, zvládanie stresu aj vzťahy. Starajúca sa osoba funguje doslova ako „programátor mozgu“, zapisuje vzorce, podľa ktorých sa dieťa bude regulovať celý život.
Názor odborníka
Detský lekár a primár detského oddelenia v Čadci MUDr. Jozef Marec je presvedčený, že „odloženie“ detí do jaslí sa nejakým spôsobom prejaví na neskoršom vzťahu k rodičom a ako jeden z mála lekárov o tom aj otvorene hovorí. Deti do 3 rokov by podľa neho mali vyrastať v bezpečí domova, ale nie chorobne ochraňované úzkostlivou mamou a pripomína, že puto dieťaťa k matke nie je dané automaticky biologicky , dokonca ho nezaručí ani bonding či dojčenie - to silné puto sa totiž vytvára práve tým, kto a ako je s dieťaťom v jeho kľúčovom období. A ak chceme kontakt aj s inými deťmi, stačí zájsť do parku či na ihriská.
Sociálny a emocionálny vývoj
Okolo 3. roku života sa dieťa začína pomaly odpútavať od absolútnej citovej závislosti na blízkej osobe. Začína objavovať, skúmať svet okolo seba, začína sa zaujímať o iné deti a nadväzovať s nimi sociálne kontakty. Dokáže sa už celé hodiny „prehrať“ s rovesníkmi a na maminu si spomenie, len keď má nejakú potrebu - jesť, piť, cikať. Dieťa už má jasno v hlavičke, kto je kto, to je mama, to je oco, chápe ich postavenie v rodine, je zvedavé, niekedy až za hranicu vlastnej bezpečnosti - utečie na cestu, za cudzím psíkom a podobne. Chápe niektoré nevyhnutné veci. Dosť to však záleží aj od toho, ako bolo do toho 3.roku života doma vedené.
Ak bolo hyperprotežované a pred celým svetom chorobne ochraňované úzkostlivou mamou, chránené pred všetkým, ak mu bolo všetko zakazované, lebo je to „bo“, lebo môže ochorieť, lebo lebo lebo - tak také deti si ťažko zvykajú na škôlku, pretože sú zneurotizované rodinným prostredím - v novom prostredí pociťujú ohrozenie a neistotu, lebo tam nie je mama, ktorá by im povedala, čo sa smie a čo nie. Matky, ktoré majú z výchovy a opatery detí stres a úzkosti by mali vyhľadať pomoc psychológa, ktorý by ich upokojil a vysvetlil im, že ich obavy o dieťa sú prehnané. Inak sa to všetko na ich deťoch prejaví v najnevhodnejšej chvíli, resp. v krízovej situácii.
Kolektív rovesníkov
Psychologička Daniela Kalmanová hovorí o veku troch až štyroch rokov, keď už možno materskú školu odporúčať. "Pred zaškolením -- okolo piateho roku života -- je to pre dieťa dokonca nevyhnutnosť. Dieťa sa v kolektíve učí sociálnym a v istom zmysle i profesijným zručnostiam, učí sa učiť, učí sa prispôsobiť ostatným, spolupracovať, tolerovať, prejavovať svoje city," hovorí.
Prečítajte si tiež: Depresia a problémy s otehotnením
Opatrovateľská služba: Právny rámec a povinnosti
Právna úprava sociálnych služieb na Slovensku je zakotvená predovšetkým v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon definuje sociálne služby, ich formy, podmienky poskytovania, práva a povinnosti poskytovateľov a prijímateľov.
Opatrovateľská služba je v zmysle § 41 zákona č. 448/2008 Z.z. jednou zo sociálnych služieb. Poskytuje sa fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej II. stupeň. Zároveň je odkázaná na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách. Špecifikom uvedenej služby je skutočnosť, že je vykonávaná v domácom prostredí klienta.
Povinnosti opatrovateľa
Opatrovateľ detí v terénnej sociálnej službe zohráva kľúčovú úlohu v živote dieťaťa a jeho rodiny. Jeho povinnosti sú rozsiahle a vyžadujú si nielen odborné znalosti, ale aj osobnostné kvality.
- Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa: Zahŕňa úkony ako obliekanie, vyzliekanie, osobná hygiena, stravovanie a ďalšie činnosti, ktoré dieťa nedokáže samo zvládnuť.
- Starostlivosť o domácnosť: Zabezpečenie čistoty a poriadku v domácnosti, príprava jedla, nákup potravín a ďalšie nevyhnutné práce v domácnosti.
- Zabezpečenie kontaktu so spoločenským prostredím: Sprevádzanie dieťaťa do školy, na krúžky, k lekárovi a ďalšie aktivity, ktoré umožňujú dieťaťu zapájať sa do spoločenského života.
- Výchovná činnosť: Podpora dieťaťa v rozvoji jeho schopností a zručností, pomoc pri príprave do školy a ďalšie výchovné aktivity.
Etické aspekty opatrovateľskej služby
Opatrovateľská služba v domácom prostredí prináša so sebou aj množstvo etických dilem a problémov, s ktorými sa sociálni pracovníci stretávajú pri výkone svojej práce.
- Vstup do intímnej sféry klienta
- Rodinné problémy a konflikty
- Samostatné riešenie problémov
- Nevyhovujúce domáce podmienky
- Časový stres
- Manipulácia s finančnou hotovosťou klienta
- Vykonávanie úkonov nad rámec kompetencií
- Striedanie opatrovateľov
Pri riešení etických dilem v opatrovateľskej službe je dôležité postupovať systematicky.
Prečítajte si tiež: Bezpečnosť lietania a tehotenstvo
- Identifikácia etických problémov
- Identifikácia dotknutých osôb
- Identifikácia smerov konania a následkov
- Konzultácia s kolegami a nadriadenými
- Dodržiavanie etického kódexu
Ako si vybrať opatrovateľku pre dieťa
Pri výbere opatrovateľky si nezabudnite preveriť jej referencie a predchádzajúce skúsenosti. Predstavte ju deťom a sledujte, či sa im páči. Dôležité sú skúsenosti a oplatí sa investovať do certifikátu, ktorý trvá približne mesiac. Musí byť zodpovedná a vytrvalá, mať dobrý psychický stav a byť silná osobnosť, ktorá sa dokáže vyrovnať s kritikou a stáť si za svojím názorom. Nie je to ľahká práca. Musíte byť stále v strehu, vedieť ako deti zabaviť, čo majú rady, čo jedia.
tags: #vplyv #opatrovatelky #na #dieta