Svetový deň povedomia o autizme, ktorý si každoročne pripomíname 2. apríla, je príležitosťou na zvýšenie povedomia o autizme a na podporu začlenenia autistov do spoločnosti. Tento článok poskytuje dôležité informácie pre rodičov a opatrovateľov, ktorí sa zaujímajú o prejavy autizmu u detí, diagnostické postupy a možnosti terapie.
Príbeh Moniky a jej dcéry
Monika rieši správanie svojej dcéry, u ktorej existuje podozrenie na poruchy autistického spektra. V prvých ročníkoch bola jej dcéra popisovaná ako nadané a citlivé dievčatko. Neskôr sa však začali objavovať sťažnosti na vyrušovanie a nespoluprácu. Vyšetrenia v CPPPaP (Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie) a neurologické vyšetrenia nepriniesli jednoznačné výsledky. Monika skúsila súkromnú psychologičku, ale nakoniec to vzdala. Mnohé deti však nedostanú diagnózu hneď, a preto sa poruchy autistického spektra nemusia vôbec zistiť alebo sa zistia až v dospelosti. Deti sú potom nesprávne označené ako neposlušné, rozmaznané alebo zlé.
Správne vyšetrenia a potrebná pomoc
Ktoré vyšetrenia sú teda tie správne a ako sa k nim dostať? Ako nájsť potrebnú pomoc? Na koho sa obrátiť, aby mohli byť rozpoznané špecifiká detí s poruchami autistického spektra od neposlušnosti, rozmaznanosti a zlej výchovy?
V tomto článku sa dozviete:
- Čo sú to vlastne poruchy autistického spektra (PAS) a prvé varovné signály podľa psychologičky.
- Aké diagnostické metódy sa zvyčajne používajú pre deti s PAS a ktoré budú použité aj pri vašich deťoch.
- Príklad dotazníka, aký mamičky vypĺňajú.
- Centrá prvého kontaktu, stupne nového poradenského systém rezortu školstva, ďalšie zariadenia, DSS, v ktorých pracujú odborníci a odborníčky, ktorí by vám mali vedieť pomôcť, minimálne vás ďalej nasmerovať alebo rovno diagnostikovať.
Informácie poskytli CVI v Trnave (Centrum včasnej intervencie), CPP v Nitre, Centrum Andreas v Bratislave a rezort školstva.
Čo je to vlastne PAS a na čo si všímať u detí ako prvé?
Varovné signály v skratke
Psychologička z Centra sociálnych služieb prof. Karola Matulaya v Bratislave a koordinátorka Regionálneho diagnosticko-poradenského centra Mgr. Monika Bárdošová zhrnuli pre Najmama.sk varovné signály, ktoré si rodičia môžu všímať u detí už v útlom veku:
Prečítajte si tiež: Rozvojové aspekty hry
- Dieťa nerozpráva, nedorozumieva sa jasnými gestami a zvukmi.
- Slová, ktoré má osvojené, nepoužíva v komunikácii s nami - objavujú sa časté echolálie (opakovanie, napodobňovanie počutých slov).
- Neukazuje prstom na veci v okolí, neudržiava očný kontakt v sociálnych situáciách.
- Nemá záujem o deti, skôr ich len pozoruje alebo sa snaží neprimeraným spôsobom o kontakt.
- Vystačí si sám/sama so sebou alebo naopak sa nemôžete od neho/nej pohnúť.
- Hra je stereotypná, hrá sa sám/sama, neprivoláva do hry ostatných, chýba hra „akože“, neimituje.
- Zameriava sa na detaily na hračkách alebo sa s hračkami vôbec nehrá.
- Dieťa sa javí akoby nám nerozumelo a je ťažké vysvetliť mu niektoré veci ako rovesníkom.
- Nezdieľa spoločnú pozornosť, nepozrie sa smerom, kde mu/jej niečo ukazujeme.
- Má svoje rituály a zvyky, na ktorých trvá (napr. pri jedení, obliekaní, svoje trasy na prechádzke…).
- Často je senzoricky citlivé (zvuky, vône, dotyky.…)
Čo je to PAS?
Poruchy autistického spektra (PAS), autistický syndróm alebo pervazívne (všetko prenikajúce) vývinové poruchy (PVP) sú súhrnný pojem pre rôznorodú skupinu neurovývinových porúch. Ide o skupinu diagnóz, ktorých spoločnými menovateľmi sú porucha sociálnej interakcie, flexibility a verbálnej aj neverbálnej komunikácie. Odlišnosti vo vnímaní, spracovaní informácií a správaní, ktoré u detí s PAS vidíme, sú dôsledkom osobitostí fungovania ich nervového systému. Z pohľadu súčasnej medicíny má na vznik tejto poruchy zásadný vplyv genetika, ale aj psychogénne faktory prostredia a diskutuje sa aj o vplyve imunitného systému a metabolizmu.
Spoloční menovatelia:
- Narušenie v oblasti komunikácie: opakovanie slov a viet, monotónna reč bez intonácie, nedostatok v napodobňovaní, spontánnosti pri použití jazyka, nesprávne používanie zámen, neschopnosť chápať abstraktné pojmy, problém v porozumení reči druhých, problém v udržiavaní zmysluplnej konverzácie.
- Narušenie v oblasti sociálnej interakcie: vyhýbanie sa očnému kontaktu, problémy porozumieť výrazom tváre, neschopnosť nadväzovať a rozvíjať primerané sociálne kontakty s vrstovníkmi, uprednostňovanie samoty, deficit záujmu o druhých ľudí, prejav minimálnej iniciatívy k spoločnej hre, sociálna neobratnosť, znížená schopnosť rozpoznávať nálady a pocity druhých, problém porozumieť zámerom iných a odhadnúť ich reakcie.
- Narušenie v oblasti flexibility: repetitívne, stereotypné vzorce správania, abnormálne zameranie na určitý vzorec správania či rutinnú činnosť a snaha o ich nemennosť, zvýšený záujem o systémy, rezistencia na akékoľvek zmeny, potreba rovnakosti.
Ide o celoživotné postihnutie, ktoré závažným spôsobom ovplyvňuje každú oblasť života človeka s PAS. Preto sa zdôrazňuje komplexná diagnostika PAS a vhodná, efektívna a individualizovaná terapia ušitá na mieru.
Jednotlivé poruchy autistického spektra: detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, detská dezintegračná porucha, hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, Aspergerov syndróm, iné pervazívne vývinové poruchy, pervazívna vývinová porucha nešpecifikovaná.
Aspergerov syndróm
Aspergerov syndróm sa nazýva aj sociálna dyslexia. Je oveľa viac rozšírený ako klasický autizmus a diagnostikuje sa aj u detí, u ktorých by ste nikdy nepovedali, že by mohli byť autistické. Ich duševný vývoj je narušený v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti. Majú výrazne obmedzené sociálne zručnosti a oneskorenú citovú zrelosť. Pre deti s AS je typický nedostatok empatie a egocentrizmus, jednostranná interakcia, obmedzená schopnosť nadväzovať priateľstvá, pedantne presná, jednotvárna reč, nedostatočná neverbálna komunikácia a hlboký záujem o nejaký jav alebo predmet. Ide o vrodenú poruchu niektorých mozgových funkcií s neurobiologickým základom.
Pridružené ťažkosti
K znakom typickým pre deti s PAS sa môžu pridružiť aj agresívne, sebapoškodzujúce správanie, úteky, poškodzovanie majetku, ADHD (porucha pozornosti s poruchou aktivity), ADD (porucha pozornosti), vývinové poruchy učenia (dyspraxia, dyslexia, dysgrafia…), epileptické záchvaty alebo Tourettov syndróm (neurologicko-psychiatrické dedičné ochorenie s motorickými či vokálnymi tikmi).
Prečítajte si tiež: Depresia a problémy s otehotnením
Kam sa obrátiť na úvod?
Ak máte podozrenie, že vaše dieťa by mohlo mať poruchu autistického spektra alebo ste dostali podnet z materskej či základnej školy, môžete kontaktovať Centrá včasnej intervencie (pre deti vo veku 0-7 rokov). Do minulého roka by vaše prvé kroky viedli do CPPPaP - Centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktoré by vás v prípade potreby nasmerovali do CŠPP - Centra špeciálno-pedagogického poradenstva.
Od 1. januára 2023 sa postupne zavádza reforma poradenského systému rezortu školstva, ktorá zjednocuje odborníkov a odborníčky pod hlavičku jedného centra (logopédov a logopedičky, psychológov a psychologičky, sociálnych, liečebných a špeciálnych pedagógov a pedagogičky). Cieľom je poskytnúť rodičom a školám lepší prehľad a ujasniť, akú odbornú starostlivosť dieťa vyžaduje. V prípade potreby odborníci odporúčajú dieťa do starostlivosti špecializovaných centier poradenstva a prevencie (ŠCPP). Systém rezortu školstva pozostáva z podporných úrovní na seba nadväzujúcich v 5 stupňoch.
Psychologička Zuzana Hlaváčková z CPP Nitra vysvetlila, že pri podozrení na PAS u dieťatka sa rodičia môžu obrátiť aj na ich zariadenie - Centrum poradenstva a prevencie. Poskytujú diagnostiku a poradenstvo rodičom a vypracúvajú odporúčania do výchovno-vzdelávacieho procesu pre potreby školy alebo škôlky. V náročnejších prípadoch spolupracujú s inými zariadeniami, ktoré sa na PAS špecializujú, napr. Špecializované centrá poradenstva a prevencie, a s klinickými psychológmi a psychologičkami. Rodičom poskytnú všetky potrebné kontakty.
Ako prebieha diagnostika PAS?
Podľa skúseností mamičiek Veroniky a Anny sa napríklad diagnóza Aspergerov syndróm zisťuje pomerne náročne a odhalila ju až diagnostika v Centre sociálnych služieb prof. Karola Matulaya a Centre Andreas. Riaditeľka Autistického centra Andreas v Bratislave Mgr. Monika Kormúthová vysvetlila, že diagnostika PAS pozostáva z troch stretnutí. Na prvom stretnutí rodičia absolvujú rozhovor s psychológom/psychologičkou pre získanie kompletných anamnestických informácií. Ďalšie dve stretnutia pozostávajú z priamej práce psychológa a špeciálneho pedagóga s klientom. Súčasťou je aj oboznámenie rodiča so závermi vyšetrenia a poskytnutie ďalších odporúčaní. Výsledkom je správa z diagnostického vyšetrenia, ktorú majú rodičia možnosť prekonzultovať s odborníkmi, ktorí diagnostiku vykonali. Následne môžu byť zaradení do terapeutickej intervencie. Terapie vykonávajú psychológovia, špeciálni pedagógovia, liečební pedagógovia a sociálni pracovníci. Centrum ponúka aj rediagnostické vyšetrenie s cieľom posúdiť aktuálny stav klienta pre účely školských a iných zariadení a odporúčania ďalšej starostlivosti. V rámci vyšetrení ponúkajú aj možnosť vyšetrenia intelektu. Okrem toho vypracovávajú špeciálno-pedagogické odporúčania pre školu (posúdenie aktuálneho stavu, školských zručností, podkladov k IVP) a posudky pre ÚPSVaR.
Najpoužívanejšie skríningové a diagnostické nástroje
Skríningové dotazníky
V súčasnosti sa na Slovensku používajú napr. semištruktúrovaná škála CARS, observačná škála ADOS, skríningová metóda ADI-R, metóda M-CHAT a GADS. Súčasťou komplexnej diagnostiky však budú aj iné veci, napr. vyplnenie anamnestického dotazníka, zhodnotenie vývinovej úrovne, resp. intelektu dieťaťa a podobne.
Prečítajte si tiež: Bezpečnosť lietania a tehotenstvo
- ADOS - Autism Diagnostic Observation Schedule / ADOS-2 obohatený o tzv. batoľaciu formu (pre deti s menej ako 30 mesiacmi veku): diagnostický nástroj určený pre každého s podozrením na poruchu autistického spektra. Je to semištrukturované vyšetrenie, kedy sa v rámci presne definovaných aktivít hodnotí fungovanie dieťaťa najmä v oblasti sociálnej interakcie a komunikácie.
- ADI-R - Autism Diagnostic Interview - Revised: jedna z najlepšie overených metód založená na semištruktúrovanom rozhovore s rodičmi dieťaťa, hodnotí sa sociálna interakcia, komunikácia, správanie s opakujúcimi sa stereotypnými tendenciami.
- CHAT - Checklist for Autism in Toddlers - Autistické správanie u batoliat (modifikované: M-CHAT-R/F - F znamená dotazník nasledujúci po R dotazníku ak ste vyšli pozitívni, ide o skríningovú metódu)
- CARS - Childhood Autism Rating Scale - Posudzovacia škála na vyhodnotenie detského autizmu: hodnotia sa napr. vzťah k ľuďom, imitácia, emocionálne reakcie, motorika, používanie predmetov, hra, adaptácia na zmeny, zrakové a sluchové percepcie, čuchové, chuťové a hmatové zmysly, verbálna aj neverbálna komunikácia, strach a nervozita, úroveň aktivity, úroveň a konzistencia intelektových funkcií a celkový dojem.
- GADS skríningová škála alebo GARS Gilliam Autism Rating Scale - Gilliamova škála autizmu (ďalší z vo svete najpoužívanejších nástrojov na zistenie PAS)
- AQ Test - Kvocient autistického spektra (séria otázok hodnotiaca správanie a reakcie na predpokladané situácie) (Zdroj: Príručka pre osoby s poruchou autistického spektra od PhDr. Ivety Franzenovej, PhD.)
Príklad otázok z dotazníka M-CHAT - R (skríningová metóda)
Rodičia chystajúci sa na diagnostické vyšetrenie svojho dieťaťa, môžu čakať aj dotazník M-CHAT-R, v ktorom odpovedajú na otázky podľa toho, ako často dieťa jednotlivé dopytované činnosti vykonáva. Ak by ho spozorovali len párkrát, odpovedajú NIE, ak často, tak ÁNO. Ide o skríningovú metódu určenú k včasn…
Diagnostikovanie v dospelosti
Štúdia vedcov z Univerzity v Bathe a King´s College v Londýne skúmala, nakoľko mal vek, keď sa autisti dozvedeli o svojej diagnóze, vplyv na kvalitu ich života. Zistilo sa, že na kvalitu života ľudí s autizmom majú väčší vplyv iné faktory, napríklad pohlavie a celkové psychické zdravie. Ženy s autizmom hodnotia kvalitu svojho života pozitívnejšie než muži s týmto ochorením. Stanovenie diagnózy môže byť veľkým zásahom do života dospelého človeka a môže im pomôcť lepšie pochopiť samých seba, čo z ich pohľadu prispieva k zlepšeniu kvality ich života.
Rôzne formy autizmu
Autizmus zasahuje najvýraznejšie do oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti. Autisti často pôsobia, akoby boli uzatvorení vo vlastnom svete.
V americkej verzii klasifikácie porúch (DSM-V) sa s autizmom stretávame v kategórii neurovývinových porúch, kde je autizmus zaradený medzi poruchy autistického spektra. Skupina pervazívnych vývinových porúch či porúch autistického spektra je široká, nezahŕňa len samotný autizmus.
Jednotlivé diagnózy s hlavnými charakteristikami a symptomatológiou:
- Detský autizmus: pervazívna vývinová porucha s výskytom všetkých troch oblastí psychopatológie (narušená sociálna interakcia, narušená komunikácia a obmedzené, stereotypné a opakujúce sa správanie) prejavujúca sa už pred dovŕšením tretieho roka života. Prítomná je závažná porucha reči a narušená schopnosť empatie, celkový klinický obraz dopĺňa častý výskyt rôznych fóbií, porúch spánku a stravovania, výbuchy zlosti a autoagresívne správanie.
- Atypický autizmus: od detského autizmu sa odlišuje buď vekom vzniku (oneskorenie alebo abnormality vo vývine sa prejavia až po treťom roku života) alebo tým, že nespĺňa všetky tri skupiny diagnostických kritérií, teda klasickú triádu symptómov autizmu.
- Rettov syndróm: vyskytuje sa len u dievčat, po zdanlivo normálnom vývine sa medzi 7. a 24. mesiacom objaví čiastočná alebo úplná strata reči, pohybových zručností a cieleného používania rúk spolu so spomalením rastu hlavy.
- Iná dezintegračná porucha v detstve: je definovaná periódou normálneho vývinu pred nástupom poruchy, po ktorom (zhruba okolo druhého roku veku) nasleduje definitívna strata predtým nadobudnutých schopností a zručností vo viacerých oblastiach, pričom k tejto strate dochádza prudko, v priebehu niekoľkých mesiacov.
- Hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi: zahŕňa skupinu detí s ťažkou mentálnou retardáciou (IQ nižšie ako 50), ktoré sú výrazne hyperaktívne, trpia poruchami pozornosti a zároveň sa u nich vyskytuje stereotypné správanie.
- Aspergerov syndróm: je rovnako ako detský autizmus charakteristický kvalitatívnymi zmenami v sociálnej interakcii a stereotypnými a vyhranenými záujmami, vo väčšine prípadov však nie je diagnostikovaná mentálna retardácia. Spôsob komunikácie je zvláštny a špecifický, ale poruchy reči ako také nie sú prítomné a vývin reči nezaostáva za bežnou populáciou detí. Porucha je tiež často spojená s motorickou neobratnosťou. Klasickými klinickými príznakmi sú nedostatok empatie, nepriliehavá a jednostranná interakcia, obmedzená schopnosť nadviazať a udržať si priateľský vzťah, pedantne presný a jednotvárny rečový prejav, hlboký záujem o špecifické javy, témy alebo predmety, narušená schopnosť reagovania na neverbálne podnety a nemotornosť, resp.
Príčiny vzniku PAS
Ucelený a komplexný model príčin vzniku porúch autistického spektra doposiaľ nie je známy. V rodinnej anamnéze autistických detí často nájdeme rodinných príslušníkov s podobnými symptómami, nie je to však pravidlo. Z výskumov využívajúcich zobrazovacie metódy sa zistilo, že autisti vykazujú výrazne nižšiu aktivitu v časti mozgu zvanej amygdala, ktorá zodpovedá za schopnosť určiť mentálne rozpoloženie iných ľudí. Zároveň sa zistilo, že pri rozpoznávaní tvárí vykazujú autisti zvýšenú aktivitu neurónových buniek v oblasti mozgu Gyrus temporalis inferior, ktorý je známy skôr svojou funkciou pri rozpoznávaní predmetov. Zároveň majú jedinci s poruchami autistického spektra oslabené tzv. exekutívne funkcie, ktoré zodpovedajú za schopnosť porozumieť príčinám a následkom, plánovať, kategorizovať, filtrovať informácie a rozumieť významom a abstraktným pojmom.
Diagnostika a terapia
Odborníkmi prvého kontaktu sú často pediatri alebo pedopsychiatri, komplexné vyšetrenie však najčastejšie prevádza klinický psychológ. Okrem dôkladného vyšetrenia sa zaoberá obsahovou náplňou záujmov dieťaťa, hovorí s rodičmi a dopĺňa podrobnosti o vývine dieťaťa od narodenia po súčasnosť. V rámci psychodiagnostického posudzovania samotného autizmu môže klinický psychológ využívať množstvo dostupných psychodiagnostických metód a hodnotiacich škál, za všetky môžeme spomenúť jednu z najpoužívanejších, ktorou je Detská hodnotiaca škála autizmu (CARS - Childhood Autism Rating Scale, Eric Schopler, 2010). Sleduje 15 tematických okruhov, ktoré pomáhajú identifikovať autistickú symptomatológiu a zároveň vyjadruje mieru zastúpenia jednotlivých symptómov.
Niektoré z tematických okruhov CARS:
- Vzťah k ľuďom - hodnotíme ako sa dieťa správa k ľuďom v rôznych sociálnych situáciách.
- Emocionálne reakcie - hodnotíme primeranosť, resp.
- Hra a zaobchádzanie s predmetmi - sledujeme, akým spôsobom sa dieťa hrá a ako zaobchádza s predmetmi.
- Zrakové reakcie - všímame si odlišnosti dieťaťa v zrakovom vnímaní, napr.
- Sluchové reakcie - posudzujeme odlišnosti v sluchovom vnímaní, napr.
- Verbálna komunikácia - tvorí relatívne širokú posudzovaciu kategóriu, v skratke sa orientujeme na to, akým spôsobom sa dieťa dorozumieva, či používa slová a vety, alebo iba zvuky, či sú prítomné echolálie (opakovanie počutého bez pochopenia významu), či dieťa používa nejaký vlastný žargón, príp.
Včasnou diagnostikou a podpornými terapeutickými intervenciami je možné využiť silné stránky konkrétneho jednotlivca a maximalizovať tak kvalitu jeho života a života jeho rodiny. Cieľom terapeutických intervencií v práci s autistickým jedincom a jeho rodinou by mala byť maximalizácia funkčných schopností dieťaťa, posilnenie jeho samostatnosti, sociálnych a komunikačných zručností, adaptívnych a akademických schopností a skvalitnenie a funkčné štruktúrovanie domáceho prostredia, ale tiež zvládanie a čo najefektívnejšie zníženie nefunkčného a sociálne neadekvátneho správania, napr. agresie, sebapoškodzovania a deštrukčného správania. V komunikácii s autistickým jedincom je dôležité myslieť na jeho primárne ťažkosti (symptómy). Prostredníctvom štrukturalizácie, vizualizácie, trpezlivého individuálneho prístupu a motivácie však môžeme jeho svet priblížiť k tomu nášmu, resp. Deti s autizmom nepriradzujú veciam ich každodenný význam, ale význam mechanický. Nerozumejú niektorým abstraktným kategóriám, pretože v ich svete sú takéto kategórie nepresné a zavádzajúce. Ich myslenie je konkrétne, prísne logické (pritom pre nás často absurdné) a orientované na detaily namiesto celku. Boja sa, keď sa my nebojíme a nesmejú sa, keď sa my smejeme. Nerozumejú našim pravidlám a stovke výnimiek z týchto pravidiel. Náš svet im pripadá neštruktúrovaný, chaotický, nepochopiteľný, nejednoznačný, zbytočne komplikovaný a nejasný, preto potrebujú svoje stereotypie a rituály, aby s nami dokázali žiť. Môžeme ich rešpektovať, oceniť, pochopiť, akceptovať a pomáhať im skvalitniť a zmeniť ich život k lepšiemu.
Medzinárodná klasifikácia chorôb (MKCH-10)
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10, vydáva a reviduje WHO) patrí autizmus medzi poruchy psychického vývinu a zároveň pervazívne (prenikavé) vývinové poruchy. Ide o skupinu porúch, ktoré sú charakterizované výraznými kvalitatívnymi odchýlkami vo viacerých oblastiach vývinu a fungovania jedinca. Ich názov odzrkadľuje vplyv, ktorý tieto zmeny majú na všetky oblasti života človeka s touto diagnózou.
V porovnaní s bežnou zdravou populáciou bol u osôb s autizmom zistený častejší výskyt pridružených porúch, ktoré majú závažné dopady na celkový stav jedinca a jeho prognózu. Mnohých ľudí s poruchou autistického spektra trápia poruchy funkcie tráviaceho systému. Pri PAS sa vyskytujú častejšie než v bežnej populácií. Štúdie uvádzajú ich prítomnosť u 23-70 % osôb s PAS, čím sa stáva jednou z najfrekventovanejších komorbidít. Tráviace ťažkosti majú rôzne príčiny, patrí medzi ne i selektivita - vyberavosť v stravovaní, ktorej prítomnosť sa uvádza u 70% detí s PAS.
Štúdie naznačujú účasť gliových buniek v patomechanizmoch PAS.
Apiterapia ako alternatívna podpora zdravia
Autizmus je celoživotné vývojové ochorenie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým funguje mozog človeka, a to ako komunikuje a chápe svet. Sprevádzajú ho poruchy správania, problémy s trávením a vyprázdňovaním, neschopnosť udržať očný kontakt či slabé porozumenie - tieto výzvy sú pre mnohé rodiny každodennou realitou. Hľadanie spôsobov, ako pomôcť deťom s týmito problémami, je častokrát cestou pokusov a omylov. Existujú však prírodné riešenia, ktoré prinášajú nádej. Na Slovensku sa apiterapeutka Iveta Krajňaková rozhodla otestovať včelie produkty ako alternatívny spôsob podpory zdravia detí s autizmom a poruchami správania a pozornosti.
Ivetka Krajňaková vypracovala štruktúrovaný prístup, rozdelený do dvoch fáz, pričom každá etapa využíva rôzne kombinácie včelích produktov a byliniek, ktoré synergicky pôsobia na organizmus. Tento prístup je založený na prírodných ingredienciách, ktoré podporujú trávenie, koncentráciu, pozornosť, rozvíjajú reč a celkovú pohodu.
I. etapa: Zameranie na trávenie a vyprázdňovanie
Prvým krokom terapie je zlepšiť stav tráviaceho systému detí. Iveta navrhla kombináciu včelích produktov, ktoré pôsobia protizápalovo, podporujú regeneráciu črevnej mikroflóry a napomáhajú detoxikácii organizmu. V tomto prípade je dôležité aj obmedzenie sacharidov (cukrov) a kazeínu v strave a podpora chuti do jedla.
- Vodný propolis: Tento prírodný elixír je známy svojimi antibakteriálnymi a protizápalovými účinkami.
- Herbapis a Apicole: Tieto produkty kombinujú včelie produkty s liečivými bylinkami, čím podporujú trávenie a prirodzenú detoxikáciu organizmu, pričom včelí jed obsiahnutý v kréme Apicole priaznivo pôsobí proti zápalom, najmä ak sa používa formou masáže záhlavných centier a krčnej chrbtice.
II. etapa: Podpora koncentrácie a pozornosti
Keď sa tráviaci systém dostal do rovnováhy, nastal čas zamerať sa na ďalšie výzvy - koncentráciu, porozumenie, stimuláciu hyperaktivity a rozvoj prvých znakov reči.
- Apicole: Poskytuje dôležité živiny pre mozog a zlepšuje jeho funkciu. Zároveň pôsobí protizápalovo, pretože včelí jed odbúrava spazmy v oblasti mozgu a tváre, ktoré sa tak môžu lepšie prekrviť. Práve tieto spazmy často blokujú rečové centrá, priestorové vnímanie a celkové vedomie, resp. sprítomnenie dieťaťa.
Deti, ktoré predtým trápila nepozornosť, nesústredenosť, poruchy rozvoja reči, koordinácia a socializácia sa stali ochotnejšími zapájať sa do cvičení a reagovať na inštrukcie. V rámci postupnej socializácie sa začali zapájať do hry s inými deťmi, a práve táto zmena otvorila dvere k efektívnejšiemu učeniu a rozvoju. Jedným z najpozitívnejších aspektov apiprogramov pre autistov, je teda ich vplyv na spoluprácu s logopédmi, špeciálnymi pedagógmi a terapeutmi.
Vzdelávanie detí s autizmom
Mgr. Počet detí s autizmom za posledné roky stúpa. Potrebujú špeciálnu starostlivosť i vzdelávanie.
Autizmus je komplexná neurobiologická a vývinová porucha, ktorá zahŕňa poruchu v oblasti sociálnej, behaviorálnej i komunikačnej. Typické sú slabé komunikačné zručnosti, nedostatok empatie alebo rigidné opakujúce sa správanie a činnosti. Autizmus má viacero symptómov, ktorý sa pre ich rozsah radí medzi tzv. Poruchy autistického spektra. Poruchy autistického spektra zahŕňajú široké spektrum úrovní poškodenia a symptómov. Okrem autizmu sem napríklad patria poruchy ako Aspergerov syndróm, dezintegratívna porucha v detstve a bližšie nešpecifikované pervazívne vývinové poruchy. V autistickom spektre sa pohybujeme medzi čiastočným poškodením, s ktorým sa ale dá fungovať v bežnom živote až po také poškodenia, ktoré vyžadujú ústavnú starostlivosť. Medzi najčastejší symptóm prítomný u detí s autizmom je neschopnosť komunikovať a komunikácií druhých porozumieť. Práve preto tieto deti nereagujú na slová, gestá či dotyky druhých ľudí. Čo sa týka výskytu tejto poruchy, štyrikrát častejšie sa vyskytuje u chlapcov ako u dievčat. Presné štatistiky o počte autistov na Slovensku neexistujú. Podľa odhadov ich však môže byť až 50 tisíc, pričom postihuje jedno z 88 detí. V USA podľa Center for Disease Control autizmus odhadom postihuje 1 z 59 detí. Je tiež potrebné zdôrazniť, že výskyt autizmu nesúvisí s rasovým, etnickým či kultúrnym pôvodom.
#