Vojtova metóda, známa aj ako reflexná lokomócia, je diagnostická a terapeutická metóda, ktorú vyvinul prof. MUDr. Václav Vojta v 50. rokoch minulého storočia. Táto metóda sa zameriava na liečbu pohybových porúch u detí a dospelých a je založená na princípe aktivácie vrodených pohybových vzorcov. Hoci je často spájaná s liečbou dojčiat s detskou mozgovou obrnou, jej využitie je oveľa širšie. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na Vojtovu metódu, jej princípy, indikácie, kontraindikácie a aplikáciu v rôznych vekových skupinách.
Čo je Vojtova metóda?
Vojtova metóda je neurokineziologický diagnostický a terapeutický systém, ktorý využíva reflexnú lokomóciu na ovplyvnenie širokej škály porúch u detí aj dospelých. Metóda pracuje s aktivačnými zónami a podporuje reflexné pohyby. Jej základom je reflexná lokomócia, ktorá sa aktivuje z troch základných polôh - polohy na bruchu, na chrbte a na boku. K aktivácii pohybových vzorov je k dispozícii 10 zón na trupe, horných a dolných končatinách. Kombináciou rôznych zón a zmenami tlaku a ťahu sú aktivované 2 pohybové komplexy: reflexné otáčanie a reflexné plazenie. Dôležitú úlohu pri tom hrá optimálne uhlové nastavenie a takzvané odpory.
Základné princípy Vojtovej metódy
Vojtova metóda je diagnostická a liečebná metóda využívaná na včasnú diagnostiku a liečbu motorických porúch. Funguje na princípe reflexnej lokomócie. Pod pojmom reflexná lokomócia rozumieme akýkoľvek automatický pohyb, ktorý je zakódovaný v našej centrálnej nervovej sústave. Vojta tento automatizmus a vrodené hybné vzorce považoval za akési „základné stavebné piliere” (otáčanie, zdvíhanie, uchopovanie predmetov, lezenie, chôdza).
- REFLEX ⇒ rovnako prebiehajúca odpoveď na určitý podnet.
- LOKOMÓCIA ⇒ pohyb vpred.
U zdravých detí sú tieto pohybové vzorce automatické, avšak u detičiek s cerebrálnou spasticitou (mozgovým ochrnutím) z rôznych príčin nie. Vojta veril a neskôr taktiež dokázal, že aj u chorých detí s poruchou motoriky je možné opakovanými cvičeniami aktivovať centrálnu nervovú sústavu, a následne preniesť tieto v nej zakódované funkcie do spontánnej motoriky. Zjednodušene to znamená, že pravidelným nácvikom pohybového stereotypu (napr. lezenie), je možné docieliť jeho automaticitu, dokonca môže dôjsť k vytvoreniu úplne nových naučených pohybových vzorcov.
Ako aktivovať reflexnú lokomóciu?
K aktivácii reflexnej lokomócie dochádza na základe podráždenia tzv. aktivačných zón. Podráždenie v tomto prípade znamená vyvíjanie tlaku alebo ťahu na tieto zóny. Ten dosiahneme polohovaním dieťaťa. Samotné polohovanie je doplnené o uhlové nastavenie trupu a končatín, čo spôsobuje tlak alebo ťah v kĺboch. Tým vzniká odpor proti pohybu, ktorý paradoxne pohyb evokuje a napomáha k správnej aktivácii jednotlivých svalových skupín s jej následným rozšírením do celého tela.
Prečítajte si tiež: Aplikácie Vojtovej metódy
Miera tlaku a využitie aktivačných zón stúpa priamo úmerne so závažnosťou konkrétneho ochorenia! Tlak a ťah na aktiváciu lokomócie dosiahneme z troch základných polôh dieťaťa:
- poloha v ľahu na brušku,
- poloha v ľahu na chrbte,
- poloha na boku.
Princíp tejto metódy vychádza z dvoch základných pohybových celkov, a to je plazenie a otáčanie sa. Tieto pohyby sú pre zdravé deti automatické, u chorých detičiek im musíme dopomôcť.
- Reflexné plazenie: Dosiahneme z východiskovej polohy dieťatka v ľahu na brušku. V tejto polohe je hlavička natočená na jednu zo strán. Horná končatina, ktorá je bližšie k tvárovej časti býva položená mierne vyššie ako končatina protiľahlej strany. Dolné končatiny sú extrarotované v bedrovom kĺbe (vytočené smerom von) a mierne zohnuté v kolenách. Táto poloha provokuje striedavý pohyb horných končatín, a taktiež otáčanie hlavičky na opačnú stranu a späť. Pri rotácii hlavičky je potrebné dlaňou klásť odpor proti pohybu, čo pomáha aktivovať svaly. Zároveň opretie o jednu hornú a protiľahlú dolnú končatinu má za následok mierne nadvihnutie trupu, ktoré zodpovedá pohybu pri plazení. Toto navonok banálne cvičenie napomáha aktivácii nie jednotlivých svalov, ale dokonca svalových skupín v celom tele. Je významným predpokladom pre plazenie a ďalšie vzpriamovanie sa a neskoršiu chôdzu. Napomáha taktiež uchopovaniu predmetov.
- Reflexné otáčanie sa: Dosiahneme z východiskovej polohy dieťatka v ľahu na chrbátiku alebo na boku, ktorú zaujíma aj počas otáčania. Dieťatko leží na chrbátiku a hlavička je mierne otočená na stranu. U závažnejších diagnóz treba postupne cvičiť aj natočenie hlavičky, ktoré v začiatkoch nemusí zodpovedať východiskovej polohe hlavy. Končatiny sú vedľa telíčka v rôznych polohách v závislosti od veku (novorodenec ich má mierne zohnuté, väčšie deti majú dolné končatiny natiahnuté rovno). Druhá poloha je na boku, pričom oporu tvorí horná a dolná končatina naliehajúca na podložku. Počas otáčania sú za oporu a stabilitu tela zodpovedné horná a dolná končatina nachádzajúca sa vyššie. Táto poloha je významný predpokladom pre chodenie po štyroch končatinách.
Indikácie Vojtovej metódy
Vojtova metóda má široké spektrum využitia u detí aj dospelých. Je zameraná primárne na detských pacientov, no využívajú ju aj dospelí pacienti s najrôznejšími diagnózami. U detičiek je najčastejšie využívaná pri parézach spôsobených detskou mozgovou obrnou alebo iným neuodegeneratívnym procesom, dospelí sa na ňu obracajú pri traumatických ochrnutiach alebo po porážkach.
Detské indikácie
- Detská mozgová obrna (DMO): Ochorenie centrálnej nervovej sústavy vedúce k poruchám hybnosti. Spôsobujú ju vrodené vývojové chyby mozgu, alebo jeho poškodenie v prenatálnom období (závislosť matky na alkohole, drogách, liekoch, prenatálne infekcie, úrazy brucha a i.). Už v novorodeneckom období sú badateľné rozdiely a to v abnormálnom tonuse svalov (hypotónia/hypertónia) a v reakcii dieťaťa na podnety (hladkanie, bozky, dotyky), ktoré sú minimálne. Neskôr si rodičia všimnú chabosť mimiky, gestikulácie, poruchy vývoja reči, typické sú ťažkosti s hryzením potravy, asymetria reči a pohybov. Možno netypické sa budú zdať zrakové a sluchové postihnutia. Avšak deti s týmito poruchami majú obvykle problémy s motorikou.
- Centrálne koordinačné poruchy
- Svalové ochorenia: Napríklad myastenia gravis
- Problémy s dýchacími, hltacími a žuvacími svalmi
- Dysplázie a luxácie bedrových kĺbov
- Skolióza chrbtice
- Periférne ochrnutia horných a dolných končatín (parézy plexu, priečna miešna lézia)
- Traumatologické poškodenia
- Dojčenská asymetria: Niekedy telo dieťaťa reaguje asymetricky, to znamená, že jedna časť tela je dominantná a druhá zaostáva. Štúdie potvrdili, že k nesprávnemu vývinu bedrového kĺbu prispieva aj nedostatok miesta v maternici.
- Mentálna retardácia, ADHD či pervazívne vývojové chyby
- Zrakovo a sluchovo postihnuté deti: Zrakovo postihnutý detský pacienti majú nedostatok zrakových podnetov a nepočujúci zase sluchových. To spôsobuje slabšiu aktivitu CNS. Nevidomí pacienti majú určitý rešpekt voči niektorým pohybom ako je napríklad lezenie. Spravidla sa pohybujú posúvaním sa po zadočku. Chôdza býva opatrná, pomalšia s obchádzaním predmetov.
Dospelé indikácie
- Porážka (cievna mozgová príhoda): Dochádza k upchatiu mozgovej tepny zrazeninou a k neprekysličeniu časti mozgu. Prejavuje sa poruchami zraku, poruchami reči, ochrnutím polovice tvárového svalstva, ochrnutím svalov končatín na jednej strane a vegetatívnymi príznakmi.
- Skleróza multiplex
- Ochrnutia po úrazoch alebo dopravných nehodách
- Ochorenia chrbtice: Napríklad skolióza
Kontraindikácie Vojtovej metódy
Hoci je Vojtova metóda účinná, existujú stavy, kedy sa neodporúča jej aplikácia. Je dôležité poznať tieto kontraindikácie, aby sa predišlo možným komplikáciám.
- Horúčkovité ochorenia: Telesná teplota nad 38 °C.
- Zápalové ochorenia
- 10 dní po očkovaní: Po živých vakcínach dlhší interval než po neživých; interval vyňatia z terapie stanoví lekár.
- Kardiálne ochorenia
- Osteogenéza
- Gravidita
- Akútne krvácanie do mozgu
- Po vysokých dávkach kortikoidov
- 7 dní po operácii
- Rakovina i akútne stavy (infekčné, srdcové)
- Autizmus: Pacienti s mentálnym postihnutím môžu Vojtovu metódu cvičiť iba v prípade, že ju tolerujú.
Ako prebieha terapia Vojtovou metódou?
Pri prvej návšteve terapeut dieťa vyšetrí, zvolí vhodný postup pre následnú terapiu a súčasne vysvetlí rodičom princíp a dôležitosť vykonávania terapie aj v domácom prostredí. Pri vykonávaní terapie dieťa nesmie byť tesne po jedení, aby nedošlo zvracaniu alebo vdýchnutiu zvratkov počas záťaže. Dieťa je vyzlečené, nikdy sa reflexné zóny neaktivujú cez oblečenie. Je potrebné mať so sebou vlastné bavlnené plienky alebo podložku, vhodnú obľúbenú hračku, knižku alebo hrkálku. Dĺžka terapie je individuálna, závisí od diagnózy.
Prečítajte si tiež: Použitie Vojtovej terapie
Úloha rodiča v terapii
Rodič je zásadným článkom v regresii (zlepšení) ochorenia svojho dieťatka. Je dôležité, aby rodičia boli preškolení lekárom alebo fyzioterapeutom Vojtovej terapie a vykonávali cvičenia v domácom prostredí. Samotná terapia a dĺžka jej trvania je individuálna. V niektorých prípadoch trvá celé roky, preto sú kvalitné vzťahy medzi dieťaťom, fyzioterapeutom a rodičom nevyhnutnosťou. Terapia musí byť presná, preto každý, kto ju praktizuje, musí byť odborník, alebo minimálne odborníkom preškolený. Terapeut vypracováva pacientovi presný plán na základe závažnosti jeho diagnózy. Cvičenia by sa mali absolvovať podľa plánu bez vynechávania, v dĺžke trvania aká je pacientovi naordinovaná. K aktivácii lokomócie dochádza pravidelnými opakovaniami a trpezlivosťou.
Prečo dieťa pri terapii plače?
Plač je u dieťaťa do jedného roka prirodzený prejav, keďže ešte iným spôsobom nevie prejaviť nespokojnosť. Keď je v nepohode, je hladné alebo vystrašené plače. Pri reflexnej terapii Vojtovou metódou dieťa plače, lebo je vo vynútenej polohe, ktorá mu nie je pohodlná a nemôže sa hýbať podľa svojho želania. Terapeut mu pohyb usmerňuje, poprípade obmedzuje. Dieťa reaguje reflexným pohybom, ktorý je pre neho nový a namáhavý. Mnoho krát dieťa plače aj preto, že cíti maminkin strach, obavy a nedokáže to ovplyvniť. Spojenie matka - dieťa je tým najsilnejším putom v medziľudských vzťahoch. V každom prípade dieťa neplače pre bolesť. Po skončení cvičenia sa dieťa upokojí a je kontaktné. Pri pravidelnom cvičení si dieťa na polohu aj cvičenie zvykne a neplače.
Je faktom, že veľa rodičov sa bojí prísť na návštevu k fyzioterapeutovi, pretože sa domnievajú, že cvičenie pre dieťa je bolestivé, lebo veľmi plačú. Cvičenie nebolí, je nebolestivé, deti plačú lebo sú obmedzované v pohybe. Mnohokrát sa im fixuje hlava a to sa im nepáči, preto to dajú najavo plačom. Ak sa dospelému niečo nepáči, tak to povie nahlas, u dieťatka je to tiež spôsob komunikácie. Faktom ale je, že deti si postupom času zvyknú na cvičenie a znášajú ho veľmi dobre. Keď mamičky vidia, že sa nič také hrozné nedeje, takmer vždy je aj mamka naklonená k spolupráci. Úspešnosť liečby je teda závislá aj na vzájomnej dôvere, spolupráci rodičov a fyzioterapeuta a komunikácii. Ak dieťa pociťuje vnútornú neistotu matky, o to horšie dieťa celé cvičenie znáša. Treba si však uvedomiť, že terapia je v mnohých prípadoch veľmi potrebná pre správny psychomotorický vývoj dieťaťa.
Mýty a polopravdy o Vojtovej metóde
Je veľkou škodou, že o Vojtovej metóde stále koluje veľa mýtov a poloprávd. Neraz to však vyplynie z toho, že rodičia chcú ušetriť čas a peniaze, a preto skúšajú lacnejšie a prístupnejšie možnosti. Reflexné pohyby, ktoré využíva Vojtova metóda, podporujú zmeny v aktivácii mozgu a centrálneho nervového systému. Metóda napráva, resp. Podľa autora, MUDr. Václava Vojtu, je metóda vhodná pre ľudí rôzneho veku, a teda aj pre bábätká. Pomôže každému človeku, u ktorého zlyháva spolupráca nervov a svalov.
Alternatívne metódy fyzioterapie
Okrem Vojtovej metódy existuje mnoho ďalších fyzioterapeutických metód, ktoré sa zameriavajú na rôzne diagnózy a vychádzajú z rôznych poznatkov medicíny.
Prečítajte si tiež: Nemocnica sv. Cyrila a Metoda: Pôrodné skúsenosti
- Metóda DNS podľa Kolářa: Dynamická neuromuskulárna stabilizácia podľa Kolářa je terapeutický koncept založený na vývojovej kineziológii. To znamená, že vychádza z pozorovania pohybov a vývoja zdravých detí. Metóda je univerzálne využiteľná pre široké spektrum diagnóz, najčastejšie je spájaná s liečbou vertebrogénnych ťažkostí, teda bolestí chrbta. S metódou prof. Kolářa sa tiež spája pojem hlboký stabilizačný systém chrbtice (HSSP). Tento pojem označuje hlavné svaly, ktoré spoluvytvárajú vnútrobrušný tlak - bránica, panvové dno, priečny brušný sval a krátke svaly medzi stavcami. Ak tieto svaly nespolupracujú, chrbtica sa začína preťažovať a bolí.
- Metóda Ludmily Mojžíšovej: Meno Ludmily Mojžíšovej je najviac spojené s pomocou párom, ktoré sa nemôžu dočkať vytúženého dieťaťa, aj keď by fyziologicky s počatím nemali mať zjavný problém. Žena alebo muž teda trpí tzv. funkčnou sterilitou. Ludmila Mojžíšová túto poruchu liečila mobilizačnými a relaxačnými cvikmi, ktoré mali vplyv na uvoľnenie napätia najmä v oblasti panvového dna, ale aj v ďalších častiach tela. Cvičebná zostava Ludmily Mojžíšovej obsahuje celkom 12 cvikov a vedie k lepšiemu prekrveniu v oblasti malej panvy.
- Terapia McKenzie: Podstatou metódy Robina McKenzieho je mechanické vnímanie hlavnej príčiny bolestí chrbta. Riešenie by malo byť teda rovnaké, mechanické. Terapeut sa pri liečbe riadi tzv. centralizáciou, pri ktorej dochádza k posunu bolesti od periférie k centru a k celkovému zmierneniu ťažkostí.
- PNF (Proprioceptívna neuromuskulárna facilitácia): Základy metódy PNF, teda Proprioceptívnej neuromuskulárnej facilitácie, vypracoval americký neurofyziológ dr. Herman Kabat (1913 - 1995), preto sa táto metóda tiež nazýva Kabatova metóda. Podstata metódy spočíva v pohybe v uhlopriečkach (diagonálach), ktoré kombinujú ohýbanie/natiahnutie, odtiahnutie/pritiahnutie a rotácie. Tieto pohyby napodobňujú prirodzený pohyb v bežnom živote a pri chôdzi. Metóda má veľmi široké spektrum využitia. Medzi hlavné indikácie patrí neurologické postihnutia - ako centrálne, tak periférne nervové systémy.