Vianoce a iné sviatky sú časom zázrakov, dobrovoľníctva, lásky a tradícií, ktoré prežívajú v rodinách a komunitách po celé generácie. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty vianočných a iných sviatočných tradícií, zvykov a viery, a to na Slovensku aj v zahraničí, a ako ich prežívajú deti a dospelí.
Zázraky a svedectvá
Zázraky sa dejú každý deň, len málokedy si ich všimneme. Svedectvá ľudí dokazujú, že Bohu nič nie je nemožné. Je možné aj dnes vymodliť u Boha obrátenie svojho manžela či záchranu alebo zrod nového života? Zázraky z neba neslúžia pre dospelých ako rozprávky, ale reálne sa dejú. Nedá sa vysvetliť, prečo Boh niekoho vypočuje po pár dňoch.
Dobrovoľníctvo a Vianoce
Dobrovoľníctvu v najrôznejších formách sa ľudia venujú odjakživa. Dobrovoľník sa rozdáva a svieti. Skúsenosti Vianoc prežitých v Keni ako aj vianočnej večere, ktorú strávila s ľuďmi bez domova, približujú, ako môžeme všetci darovať kúsok svojich Vianoc biednym.
Vianočná oktáva
Počas ôsmich dní si pripomíname udalosti, ktoré slávime na Narodenie Pána. Ako by to bol ten istý deň osemkrát za sebou. Niektoré dni majú aj špeciálne liturgické prívlastky. Mnohí začínajú sláviť narodenie Pána práve polnočnou svätou omšou. Vo svätej noci počúvame proroka Izaiáša: „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo.
Prvé jasličky
Je to osemsto rokov odvtedy, čo sa v meste pokoja „zrodili“ prvé jasličky - pripravil ich svätý František z Assisi. Pozývame vás cestovať do súčasnosti aj minulosti, kráčať ulicami tohto mesta, v ktorom nájdete každoročne pred Vianocami výnimočnú vianočnú atmosféru.
Prečítajte si tiež: Všestranný rozvoj detí
Zamyslenia k Adventu
Deti túžia s nami „jesť lásku“. Uvažovali ste niekedy nad tým, ako veľmi sa naše dospelé Vianoce líšia od Vianoc z čiernobielych fotografií v našich starých albumoch? To dievčatko s krivo zastrihnutou ofinou, v slávnostných šatočkách, ktoré na Štedrý deň obliekli všetkým dievčatkám v tom veku… ten chlapček, ktorý hrdo drží v rukách plastový traktor a smeje sa od ucha k uchu, pretože…
Pomoc vlastnými rukami
Keď pápež František navštívil vo februári Južný Sudán, zdôraznil, že táto krajina potrebuje svetlo. Svetlo, ktorým je každý z jej obyvateľov. Svetlo je tiež hlavným motívom tohtoročnej koledníckej akcie Dobrá novina a neodmysliteľne patrí k Vianociam. Aj solárne panely potrebujú svetlo, aby mohli vyrábať elektrickú energiu v Južnom Sudáne. O svetle, solárnych paneloch a konkrétnom ovocí Dobrej noviny hovoríme s Južnosudáncom Michiekom.
Láska sa zrodila
Boh bol vynaliezavý, aby zachránil človeka. Hovoríme o príprave nášho srdca na Vianoce i o tom, aká by mala byť (slovenská) Cirkev.
Manželstvo a rodina
Aby naše manželstvo prinášalo ovocie, veľa sa spolu smejeme. Žije vo Svätom Jure, kde spolu s manželom vedie rodinné vinárstvo a vychováva päť detí. Netají sa tým, že má rada svoju rodinu, ale i prácu, a teší sa, že to vie skombinovať k obojstrannej spokojnosti. Ježiš na svadbe v Káne premenil vodu na víno.
Výchova synov
Výchova synov učí byť odvážnejšou. Ako mamu troch dcér ma fascinuje tento synovský vesmír, spýtala som sa jej preto niekoľko zvedavých otázok. Si mamou piatich chlapcov. Ako sa ti žije v tomto takmer výlučne chlapčenskom svete? Zvykám si a žijem v tomto chlapčenskom svete už šestnásť rokov a…
Prečítajte si tiež: Podpora rozvoja dieťaťa v materskej škole
Osobný čas v tichu
Nielen počas Vianoc by sme mali mať priestor na osobný čas v tichu. O tom, ako to dosiahnuť, sme sa rozprávali s novokňazom Andrejom Branickým, ktorý okrem svojej kňazskej služby evanjelizuje a prináša povzbudenia skrz Instagram. Ste novokňaz - ako by ste opísali svoje prvé premenenie a prvé spovedanie? Aké to boli momenty? Prvé premenenie bolo počas primičnej svätej omše.
Adventná výzva
Adventná výzva s názvom Adoptuj si biskupa, ktorú iniciovali Saletíni z farnosti Rozkvet v Považskej Bystrici, obsahuje jednoduchú modlitbu za otca biskupa, ktorý je veriacemu pridelený po vyplnení formulára. Počas tohtoročného Adventného obdobia sa môžu veriaci z celého Slovenska zapojiť do adventnej výzvy s názvom Adoptuj si biskupa.
Chudoba
Staráte sa o chudobných v zariadení Oáza, ktoré je v Košiciach. Kedy je človek chudobný? Nielen…
Zázrak nového života
Hoci pochodila krížom-krážom už veľa krajín sveta a ideálny relax je pre ňu na mieste, kde je piesok a palmy, predsa ju najviac fascinuje zázrak nového života, s ktorým sa denne stretáva v práci. Život častejšie víta, ako odprevádza, a úsmev, vôňa malých uzlíčkov je bonusom. Gynekológ-pôrodník Dana Kobidová. Bolo povolanie lekárky tvojím detským snom?
Manželstvo
Zoznam slov, ktoré nám vzťahy kazia, už máme. Ale niekedy sa škrabeme za ušami nad repertoárom v našej komunikácii. Čo teda hovoriť, aby naše manželstvo bolo skutočne požehnané a požehnaním?
Prečítajte si tiež: Vitajte v materskej škole: Nápady a program
Zázračný obraz z Guadalupe
Na začiatku boli pochybnosti. Biskup, ktorý neveril Juanovi Diegovi, že sa mu zjavila Božia matka, chcel dôkaz. A aj ho dostal, a nie hocijaký! Zázračný obraz, ktorého vznik vedci dodnes nedokážu vysvetliť. V roku 1519 prišli do Mexika španielski dobyvatelia pod vedením Hernána Cortésa. Neskôr na toto územie prichádzali aj misionári, ktorí mali priniesť kresťanstvo pôvodnému obyvateľstvu.
Silvester a Nový rok
Silvester a Nový rok patria medzi najvýznamnejšie a najmagickejšie dni v roku. Sú symbolom rozlúčky so starým rokom a zároveň nádeje na nový začiatok. Silvester je dňom bilancovania a príprav na nový rok. Ľudia si spomínajú na uplynulé mesiace, hodnotia, čo sa im podarilo a čo by chceli zmeniť. Typické je aj upratovanie domácnosti, pretože podľa tradícií by sa do nového roka nemalo vstupovať s neporiadkom, chaosom ani starými problémami.
Silvestrovské zvyky
Silvestrovský večer sa nesie v znamení stretnutí s rodinou a priateľmi, dobrej nálady, hudby a bohatého pohostenia. Najdôležitejším momentom silvestrovskej noci je polnoc. Odpočítavanie posledných sekúnd starého roka má silný symbolický význam. Presne o polnoci si ľudia pripíjajú na zdravie a šťastie a želajú si len to najlepšie do nového roka. Bozk o polnoci má zabezpečiť lásku a porozumenie počas celého roka. Ohňostroje, petardy a prskavky majú podľa povier zahnať zlé sily a privolať šťastie.
Novoročné tradície a povery
Nový rok sa považuje za mimoriadne dôležitý deň, pretože podľa tradícií to, ako ho človek prežije, ovplyvní celý nasledujúci rok. Preto by sa mal niesť v pokoji, radosti a dobrej nálade. Odporúča sa vstať zavčasu, byť veselý a optimistický, aby bol taký aj celý rok. Veľký význam má aj oblečenie. Nosenie niečoho nového má symbolizovať nové začiatky. S Novým rokom sa spája množstvo povier o tom, čo by sa nemalo robiť. Neodporúča sa hádať, nadávať ani plakať, aby nebol celý rok plný smútku a sporov. Vynášanie smetí by mohlo znamenať odchod šťastia z domu a dlhé vylihovanie v posteli zas naznačuje lenivosť počas celého roka.
Novoročné jedlo
Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj novoročné jedlo. To, čo sa prvý deň nového roka je, má symbolický význam. Najtypickejším jedlom je šošovica alebo iné strukoviny, ktoré pripomínajú mince a majú zabezpečiť dostatok peňazí a hojnosti. Často sa podáva aj kyslá kapusta, ktorá symbolizuje zdravie a silu. Tradičné je aj bravčové mäso, pretože prasa ryje dopredu, a tým symbolizuje pokrok a posun v živote.
Ďalšie povery
Podľa starej ľudovej tradície by prvého januára nemala ako prvá vstúpiť do domu žena, najmä mladá žena alebo dievča. Verilo sa, že by to mohlo priniesť smolu, hádky alebo nedostatok počas celého roka. Ak ako prvý vstúpil do domu muž s dobrými úmyslami, mal domácnosti zabezpečiť zdravie, pokoj a dostatok. Na nový rok sa nemalo prať, vešať ani nechávať visieť prádlo. Verilo sa, že pranie v prvý deň roka „vymýva” šťastie z domu a že visiace prádlo môže priniesť nešťastie, choroby alebo dokonca smrť v rodine.
Silvester a Nový rok sú sviatkami plnými symboliky, tradícií a povier, ktoré sa po generácie odovzdávali z pokolenia na pokolenie. Aj keď im dnes mnohí neveria doslovne, stále majú svoje čaro. Pripomínajú nám dôležitosť nových začiatkov, vzťahov, nádeje a viery v lepšiu budúcnosť.
Ondrej - patrón neviest a zamilovaných
S menom Ondrej, ktorého nositelia slávia meniny 30. novembra, sa spája niekoľko ľudových zvykov a tradícií. Najznámejšie sa týkajú lásky a vydaja. Meno Ondrej pochádza z gréckeho Andreas a znamená statočný alebo mužný. Je patrónom neviest, rybárov, baníkov a mäsiarov. Svätý Ondrej je často vzývaný na pomoc proti dne. Sviatok svätého Ondreja je jeden z takzvaných stridžích dní, s ktorými sa spájala ľudová mágia. „Toto obdobie sa začínalo v novembri na Katarínu a končilo sa 13. decembra sviatkom svätej Lucie,” uviedla etnologička Katarína Nadaská.
Ondrejské zvyky
Práve lásky sa týkali viaceré ľudové zvyky. Slobodné dievčatá sa v tento deň snažili vyveštiť, za koho a kedy sa vydajú. Každý región mal svoje špecifické zvyky a tradície. Jednou z tradícií bolo napríklad lákanie psa na chlieb. Každé dievča si vzalo kúsok chleba, položilo ho na lopatu. Veštilo sa aj pomocou topánky, ktorú si dievča prehodilo cez plece. Ak päta topánky smerovala od dverí do miestnosti, dievča sa tak skoro vydávať nemalo a muselo na toho pravého ešte počkať. O polnoci zvykli dievčatá chodiť klopať na kurník. Ak sa ozval prvý kohút, do roka bola svadba. Ak sliepka, svadba sa ešte nejaký ten rok nekonala. Alternatívou k hydine bola v niektorých regiónoch ošípaná, napr. na Orave. Dievky zvykli chodiť klopkať na svinský chliev. Veľmi populárny bol aj zvyk spoločného varenia halušiek alebo pirohov. „Mladé vydajachtivé dievčatá spoločne varili halušky, prípadne pirohy, do ktorých vkladali lístočky s menami chlapcov, po ktorých túžili,“ dodala Nádaská. Lístoček, ktorý vyplával ako prvý, obsahoval meno budúceho ženícha.
Liatie olova
Asi najznámejšia Ondrejská tradícia je liatie olova. Zvyčajne sa cez ucho veľkého kľúča lialo roztavené olovo priamo do studenej vody, pričom dievčina recitovala alebo spievala. „Tento spôsob bol jemne abstraktný, vyžadoval si bohatú fantáziu, pretože podľa predmetu, ktorý im stuhnutý olovený výtvor pripomínal, mohli určiť, aké povolanie ich budúci manžel bude mať, či kedy budú svadba a krstiny,” vysvetlila Nádaská. Na celom Slovensku bola rozšírená aj tradícia kradnutia nohavíc mužom s menom Ondrej.
Pranostiky a obmedzenia
Podľa pranostík sa v tento deň dali predpovedať nielen počasie na celú zimu, ale aj hojnosť úrody do ďalších sezón. Ak bolo na Ondreja veľa snehu, mala byť v ďalšom roku dobrá úroda. Sneh, ktorý napadol v tento deň, predpovedal dlhú zimu. Ak hrmelo, znamenalo to, že v ďalšom roku bude málo orechov. Zvykli sa hádzať aj suché drievka do vody. Tento deň sa spájal aj s obmedzeniami pre ženy. Zakázané bolo priasť, nemohli navštevovať susedov v ranných hodinách a nemohli ani pracovať v hore.
Veľká noc
Veľká noc je čas plný tradícií a zvykov, ktoré oživujú slovenskú kultúru. Pripomeňme si i tie, ktoré pomaly upadajú do zabudnutia. Veľká noc má výnimočné miesto nielen v cirkevnom kalendári, ale aj v ročnom cykle zvykov a tradícií slovenského národa. Obdobie Veľkej noci a prípravy naň sú plné krásnych prejavov ľudovej kultúry, najmä v oblasti slovesnej a hudobnej tradície.
Pohyblivý sviatok
Veľká noc patrí medzi pohyblivé sviatky a tie sa viažu na lunárny kalendár, podobne ako sviatky židovského roku. Slávi sa prvú nedeľu po splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti. To značí, že termín sa pohybuje v rozmedzí od 22. marca do 25. apríla a každý rok sa mení.
Posväcovanie košíkov
V obciach, kde sa na Veľkonočnú nedeľu posväcovali jedlá, často rodiny vyčkali až na ne. V košíčku, zvyčajne pod krásnym vyšívaným obrúskom, gazdiné prinášali na nedeľnú rannú omšu na posvätenie chlieb, šunku, klobásy, maslo, tvaroh, vajíčka, soľ, chren, koláče alebo veľkonočné obradové pečivá, fľašu vína alebo pálenky. Posväteným jedlám sa pripisovali magické vlastnosti, preto sa z nich na Veľkonočnú nedeľu dávalo aj dobytku, aby sa mu dobre darilo.
Veľkonočný obed
Po návrate z kostola sa podával sýty obed - zvyčajne slepačia polievka a pečené bravčové mäso. Z posvätených jedál mal jesť každý člen rodiny, pričom sa dbalo na to, aby ani omrvinka nepadla na zem. Na slávnostne prestretom veľkonočnom stole mal svoje čestné miesto baranček z piškótového cesta. Pekával sa v hlinenej či železnej forme v tvare baránka. Býval zdobený bielou cukrovou polevou.
Jedlá z vajec
Tradičným veľkonočným jedlom sú vajíčka. Pokladajú sa za symbol nového života a plodnosti. Jedávali sa najmä uvarené natvrdo alebo ako obradové jedlá, napríklad praženica s mladými žihľavovými lístkami, stratené kura alebo špeciálne veľkonočné jedlo z vajec, údeného mäsa, klobások, zo žemlí, strúhanky. Jeho príprava sa líšila podľa regiónov, podobne ako jeho názov (veľkonočná alebo vajcová baba, polnina, syrek, hrudka, baránek a iné), ale vždy sa doň dávalo veľmi veľa vajec.
Veľkonočný pondelok
Šibanie je starý magický rituál, pri ktorom sa využíva mágia dotyku. Korbáče sa robili z mladých vŕbových prútikov, ktoré sú na jar čerstvé, naliate miazgou a ich kontakt s dievčenským a ženským telom mal preniesť pružnosť, ohybnosť, mladosť a krásu aj na dievčatá a ženy. Podobne to bolo aj s oblievačkou - dievčatá a ženy sa oblievali živou vodou z potoka či zo studne a jej čerstvosť mala tieto vlastnosti sprostredkovať aj dievčatám, aby boli čerstvé a rýchle v práci. Pôvod šibačky a oblievačky tkvie ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdávanie plodivej sily.
Pre dobro dievčat
Obrad polievania vyjadroval želanie, aby uzdravujúca, očisťujúca a omladzujúca sila, pripisovaná vode v tento čas, prešla na oblievané ženy a dievky. Hoci samo šibanie ani oblievanie sa nedalo označiť za príjemný zážitok, dievčatá pri tom pišťali a usilovali sa uniknúť (čo mládencov tým väčšmi povzbudzovalo), v skutočnosti sa šibačom a polievačom vždy veľmi potešili. Nielen preto, že po vyšibaní mali byť svieže, zdravé a mali opeknieť, ale aj preto, že hojná účasť šibačov svedčila o záujme o dievku. Verilo sa, že dievčina ktorá by nebola vyšibaná či poliata, môže cez rok chorľavieť, dokonca aj stratiť krásu a pružnosť. Od 50. rokov 20. storočia sa na väčšine nášho územia aj vo vidieckom prostredí oblievanie nahrádzalo kropením voňavkami, podobne ako dovtedy v meštianskych domoch. Dievčatá vo všeobecnosti túto zmenu uvítali, lebo autentická oblievačka mohla bývať naozaj drastická.
Vyjadrenie citov vajíčkom
Odmenou za vyšibanie alebo vykúpanie bolo najčastejšie vajíčko. Keď bolo ručne maľované, plnilo aj úlohu nežného a originálneho vyznania lásky. Práve také vajíčka, ktoré dievčatá samy zdobili, mali pre mládencov najväčšiu hodnotu. Podľa spôsobu výzdoby na vajíčku sa mohol mládenec presvedčiť, aké city k nemu dievčina v srdci prechováva. Do výzdoby vajíčka určeného vyvolenému mládencovi preto každá vkladala veľa citu a pôvabu.
Z generácie na generáciu
V najstarších časoch sa červená farba na vajíčku chápala ako upevnenie jeho moci ako symbolu života a plodivej sily. Zo zdobenia veľkonočných vajíčok sa postupne vyvinulo svojbytné skromné umenie, ktorého hlavnými nositeľkami bývali dedinské ženy. Techniky a vzory si odovzdávali z generácie na generáciu, ale z času na čas nadané gazdiné pridali k zaužívaným vzorom aj čosi originálne z vlastnej fantázie. Najskôr sa, prirodzene, maľovali plné vajíčka, neskôr aj vyfúknuté škrupiny (výdušky).
Ďalšie tradície
- Popol: Popol očisťuje nielen symbolicky, ale aj fakticky - znečistenú bielizeň prali s popolom, ktorý ju vybielil a očistil. Popol sa používal na polia ako hnojivo, bol prospešný pre úrodu. Popol na čelách veriacich ich mal povzbudzovať k ich duchovnému rastu.
- Letečko: Letečko boli mladé, rozvetvené konáriky vŕby, na ktoré dievčatá popriväzovali pestrofarebné stužky, retiazky, ktoré si samy vyrobili z farebného papiera, a výdušky, zafarbené vajíčkové škrupiny. Konáre niesli mládenci, okolo nich šli dievky a spievali.
- Bylinky: Niektorým bylinkám zozbieraným na Zelený štvrtok sa pripisovali osobitné liečivé vlastnosti, preto sa napríklad zbieral oman, marunka a pľúcnik. Dávali sa potom kravám do krmu, aby nad nimi nemali moc bosorky, aby dobre dojili a neochoreli. Na Zelený štvrtok sa chodil zbierať aj hloh. Čaj z jeho listov a kvetov sa používal na liečenie padúcnice. Liečivé účinky tohto čaju pri širokej škále ochorení potvrdzuje aj moderná medicína. Ale aj množstva ďalších, ktoré sa využívali pri ľudovom liečení, často v spojení s magickými úkonmi.
- Veľký piatok: Úkony, ktoré sa robili na Veľký piatok, vyjadrovali tradičnú vieru v mimoriadnu moc tohto dňa, ktorá všetko uzdravuje, napomáha rastu a zdaru v práci. Vo viacerých regiónoch Slovenska sú známe povesti, že v noci na Veľký piatok sa otvára zem a vydáva poklady, ktoré môže dostať len statočný a smelý človek čistého srdca.
Mikuláš
Mikuláš, sviatok očakávaný najmä deťmi, prináša so sebou nielen sladkosti a darčeky, ale aj radostné chvíle plné zábavy a prekvapení. V materských školách sa tento deň oslavuje rôznymi spôsobmi, pričom dôležitú úlohu zohráva pripravený scenár, ktorý deťom sprostredkuje čaro tohto sviatku.
Prípravy na príchod Mikuláša
Už niekoľko dní pred 6. decembrom sa v materskej škole začína s prípravami. Deti sa učia mikulášske básničky a piesne, vyrábajú ozdoby a pripravujú si čisté čižmičky alebo topánočky, ktoré si večer pred Mikulášom uložia na okno. V triedach vládne príjemná atmosféra plná očakávania.
Mikulášsky program
Scenár mikulášskej oslavy môže začať netradične. Napríklad Mikuláš sa objaví chorý a vysilený. Deti z materskej školy, prezlečené za vločky a vianočné ozdôbky, však Mikuláša zázračne rýchlo vyliečia. Tento moment v deťoch posilňuje pocit spolupatričnosti a dôležitosti. Po uzdravení Mikuláša nasleduje hlavný bod programu - vianočné predstavenie. Deti z materskej školy predvedú nacvičené básničky, piesne a tance. Predstavenie môže byť obohatené o scénky s vianočnou tematikou. Vystúpenie detí zo základnej školy môže byť inšpiráciou pre menších škôlkárov.
Mikulášske básničky a piesne
Súčasťou mikulášskeho programu sú, samozrejme, básničky a piesne, ktoré deti s radosťou prednášajú Mikulášovi.
Príklady:
- Pieseň: "Prišiel ku nám pán Mikuláš, nemáme však preňho guláš… Len básne a pesničky, i potlesk pre ručičky."
- Básnička č. 2: "Vitaj, vitaj, Mikuláš, vitaj medzi nami, prišli sme ťa pozdraviť veselými hrami."
- Básnička č. 4: "Padá sniežik, vietor fúka, Mikuláš nám dary núka. Poďte, deti, detičky, rozbaľte si balíčky."
- Básnička č. 7: "Dobrý svätý Mikuláš, mnohým deťom dary dáš. Drobné rôzne sladkosti, spravíš veľa radosti."
- Básnička č. 9: "Padá sniežik poľahúčky, pozakrýva polia, lúčky. Sadá deťom na líca, budeže to sanica. Celý kraj sťa striebro svieti. Príď, Mikuláš, prosia deti."
- Básnička č. 11: "Čie sú to stopy v bielučkom snehu, čo práve v noci padal? Ako každý rok, i teraz Mikuláš dobré deti hľadal."
- Básnička č. 14: "Na svätého Mikuláša v nebi býva veľký ruch, anjelici všetkým deťom robia účty zo zásluh."
- Básnička č. 23: "Vitaj, vitaj, Mikuláš, čo v batohu pre nás máš? Cukríky i čokoládky a či dáky perník sladký? Celý rok sme poslúchali, aj si uši umývali."
Ďalšie básničky a riekanky:
- "Mikulášku, dobrý strýčku, modlím sa ti modlitbičku, zlož tú svoju plnú tašku, daj nám z darov tvojich trošku."
- "Hore briežkom, dolu briežkom, zapadajú sane sniežkom. Na nich svätý Mikuláš, pri ňom anjel, z neba stráž."
- "Padá sniežik poľahučky, pozakrýva polia ,lúčky, sadá deťom na líca, budeže to sanica! Celý kraj sťa striebro svieti. Príď, Mikuláš, prosia deti."
- "Vitaj svätý Mikuláš, aký veľký batoh máš. Nameraj nám z koša toho, nie málo, no radšej mnoho."
- "Už je zima, už je čas -Mikuláši majú zraz. Jeden pôjde rovno k nám, na toho sa pamätám."
- "Syp sa sniežik syp, prikry každý krík. Padá, padá biely sniežik na lesy a stráne, už Mikuláš s pani Zimou chystajú si sane."
- "Vitaj v našej škole, milý Mikuláš, vyzerali sme ťa z okna toľko ráz."
- "Pred oknom - za oknom stojí Mikuláš, povedz nám deduško, čo v tom koši máš."
Tieto básničky a piesne sú jednoduché, ľahko zapamätateľné a deťom prinášajú veľkú radosť.
Príchod Mikuláša a rozdávanie darčekov
Po predstavení a básničkách prichádza očakávaný moment - príchod Mikuláša s anjelom a čertom. Mikuláš sa detí pýta, či boli počas roka dobré a poslušné. Anjel chváli deti za ich dobré skutky, zatiaľ čo čert hrozí neposlušným deťom uhlím a zemiakmi. Nakoniec Mikuláš rozdáva deťom balíčky so sladkosťami, ovocím a drobnými hračkami.
Netradičné oslavy
Netradičným spôsobom oslávili Mikuláša v jednej z materských škôl pyžamovou párty s mikulášskym divadlom, diskotékou plyšákov a samozrejme návštevou Mikuláša s anjelom a rozdávaním balíčkov. Po rozdaní nasledovala pyžamová večera.
Tradície a legendy o svätom Mikulášovi
Sviatok svätého Mikuláša je spojený s mnohými tradíciami a legendami. Mikuláš bol biskup, ktorý žil v meste Myra (dnešné Turecko) a bol známy svojou štedrosťou a láskou k chudobným.
Legenda hovorí, že Mikuláš sa dozvedel o chudobnom otcovi s tromi dcérami, ktoré nemali veno. Potajomky im do domu vhodil tri mešce so zlatom, čím ich zachránil pred predajom do otroctva.
Medzi tradičné mikulášske zvyky patrí obdarovávanie detí, čistenie čižmičiek a písanie listov Mikulášovi.
Ako pripraviť deti na príchod Mikuláša
Dôležité je pripraviť deti na príchod Mikuláša, anjela a čerta. Vysvetlite im, kto bol svätý Mikuláš a prečo sa oslavuje jeho sviatok.
Mikuláš v zahraničí
V niektorých krajinách, ako napríklad v Španielsku, nosia darčeky aj traja králi 6. januára.
V Poľsku znie mikulášska riekanka takto: "Pędzą sanie, dzwonki dzwonią, płatki śniegu z wichrem gonią. A Mikołaj uśmiechnięty w worku wiezie nam prezenty." (Náhlia sa sánky, zvončeky zvonia, snehové vločky sa vo vetre honia. A Mikuláš usmiaty vezie v mechu darčeky.)
#