Prirodzenou funkciou nosa je usmerňovať, ohrievať, zvlhčovať a predovšetkým čistiť vdychovaný vzduch. Nos je vstupnou bránou do dýchacích ciest a jeho úlohou je zachytávať prach, mikróby, zvlhčovať a ohrievať vdychovaný vzduch. Sliznica nosa a sliznica horných dýchacích ciest je pokrytá viacvrstvovým epitelom s riasinkami. Tie sa neustále pohybujú, a tak odstraňujú cudzie častice. Pod sliznicou sa nachádza bohato prekrvená sliznica obsahujúca hlienové žľazy. Avšak, vdychovaný vzduch môže byť aj zdrojom komplikácií pre novorodencov.
Úvod
Dýchanie je základom života. Je to práve kyslík, najdôležitejší plyn na planéte Zem, ktorý sa vdychovaním z vonkajšieho prostredia dostáva do nášho organizmu a následne vydychovaním sa z tela odstraňuje oxid uhličitý. U novorodencov je táto funkcia obzvlášť dôležitá, ale aj zraniteľná. Novorodenci dýchajú obligátne (výhradne) nosom, teda sú ochotní vzduch prijímať len nosom. Samozrejme len dovtedy, kým majú dýchacie cesty, a predovšetkým nos, čisté a priechodné. U novorodencov a u bábätiek je veľmi dôležité, aby dýchali nosom.
Ak bábätko nemôže vdychovať vzduch nosom, potom dýcha ústami, príde na to, že vzduch cez ústa prúdi ľahšie, môže si na to zvyknúť a môže začať dýchať len týmto spôsobom (takéto bábätká spia s otvorenými ústami a aj neskôr, keď už majú nos znovu čistý, vdychujú vzduch cez ústa). U bábätiek a detí dýchajúcich ústami sa častejšie vyskytujú ochorenia horných aj dolných dýchacích ciest (pretože nefiltrovaný studený vzduch sa dostáva do hrdla, do priedušiek a nakoniec do pľúc). V tejto fáze života je nutné tomu venovať veľkú pozornosť, pretože imunitný systém bábätiek nie je ešte úplne vyvinutý a preto pôvodcovia ochorení, vnikajúci cez ústa do dýchacích ciest, sú schopní rýchlo sa rozmnožiť a spôsobiť tým rôzne infekcie dýchacích ciest. V takomto prípade je nutné hlieny odstrániť!
Problémy s nosnou sliznicou
Nosová sliznica potrebuje vlhkosť, ak má správne fungovať. Ak sa vám v nosovej dutine tvoria chrasty, niekedy s hustým, pevne priliehajúcim hlienom, trápi vás suchý nos. Samostatnou kapitolou je krvácanie vysušenej, krehkej sliznice nosa, ktorá sa v dôsledku toho stenčuje.
Suchý nos a jeho príčiny
Suchá nádcha vzniká v dôsledku suchého a prehriateho prostredia, kde sa nosová sliznica pri dýchaní neustále vysušuje. Drobné žilky v sliznici praskajú a z nosa tečie krv. Chrasta spôsobená suchou nosovou sliznicou a nádchou si vyžaduje obmedzenie pobytu v prehriatych miestnostiach a zvlhčovanie sliznice zvlhčujúcimi masťami, ktoré vyživujú, reepitelizujú a regenerujú nosovú sliznicu. Pomôžu aj zvlhčovače vzduchu, vetranie, obmedzenie alergénov a nadmerného vykurovania. Základom prevencie je však celkové posilnenie imunity.
Prečítajte si tiež: Diéta ako spúšťač prehltnutia vzduchu
Prevencia a starostlivosť
- po chirurgickom zákroku, na zníženie tvorby chrást, čím prispieva k uľahčeniu procesu hojenia
- v prípade suchej a/alebo atrofickej nosnej sliznice následkom konkrétnych enviromentálnych podmienok, používania nosných sprejov, aerosólovej terapie alebo dočasných patológii (t.z.
Zvlhčuje a udržiava hydratáciu sliznice nosa, napomáha procesu reepitelizácie. Je indikovaný v prípade suchej a/alebo atrofovanej sliznice nosa spôsobenej špeciálnymi podmienkami životného prostredia terapiou aerosólmi alebo dočasnými ochoreniami (t.j.
Nosná mandľa a jej komplikácie
Nosná mandľa - často prehliadaný kúsok lymfatického tkaniva v zadnej časti nosohltana - zohráva dôležitú úlohu pri ochrane organizmu pred infekciami. Funguje ako strážca, ktorý filtruje vzduch vdychovaný nosom a zachytáva nežiaduce vírusy, baktérie a toxíny skôr, ako preniknú hlbšie do tela. No čo sa stane, keď sa tento obranca sám stane zdrojom problému? Zväčšené nosné mandle môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života - spôsobujú chronickú nádchu, upchatý nos, problémy s dýchaním, poruchy spánku či opakované zápaly dutín a uší. Zatiaľ čo u mnohých detí sa tento problém rieši operáciou, čoraz viac rodičov (aj dospelých s rovnakými ťažkosťami) hľadá prirodzenejšie cesty, ako si pomôcť.
U detí je častým príznakom tzv. “adenoidná tvár” - mierne otvorené ústa, spomalený vývin reči, únava, nepozornosť v škole. U dospelých môže ísť o chronický tlak v nosohltane, časté zahlienenie či pretrvávajúce infekcie. Nie každý však vie, že nosná mandľa môže byť zväčšená aj bez zjavnej bolesti. Kým u malých detí sa často volí chirurgické odstránenie, u starších detí a dospelých môžeme vyskúšať prirodzenejšiu cestu. Upchatý nos, tlak a zahlienenie môžu stav zhoršovať. Na okamžité uvoľnenie dýchania sa osvedčil praktický nosný inhalátor, ktorý kombinuje esenciálne oleje podporujúce imunitu a prečisťujúce nos. Je malý, nenápadný a ideálny na nosenie do školy, práce či do kabelky.
Nosná mandľa a imunita
Nosné mandle bývajú reaktívne - ak je imunita oslabená, ľahšie podliehajú zápalu. Práve preto je dôležité ich posilniť zvnútra. Skvelou voľbou je prírodná echinaceová tinktúra, ktorá stimuluje imunitný systém a pomáha telu účinnejšie bojovať s infekciami. Zvýšená produkcia hlienu, zahlienenie a tlak v oblasti nosa sú typickým sprievodným javom. Bylinný sirup na dýchacie cesty pomáha uvoľniť hlien, podporiť vykašliavanie a zmierniť podráždenie slizníc.
Hoci sa o nej najčastejšie hovorí v súvislosti s deťmi, pravdou je, že problémy s nosnou mandľou môžu pretrvať aj v dospelosti. U niektorých ľudí sa vekom úplne nevstrebá alebo sa opakovane aktivuje pri chronických zápaloch, infekciách či neliečenej alergii. Málokto tuší, že jedna taká „neviditeľná“ štruktúra v tele dokáže ovplyvniť to, ako dieťa rozpráva a ako sa mu formuje tvár. Zväčšená nosná mandľa môže spôsobiť typický nosový hlas, oneskorenie vo vývine reči, ba dokonca aj zmeny v raste hornej čeľuste. Dlhodobé dýchanie ústami vedie k zúženiu podnebia a zubného oblúka, čo môže mať neskôr dopad na celý chrup a celkovú symetriu tváre. Nosná mandľa hrá dôležitú úlohu v rozvoji detskej imunity. Do približne 6-7 rokov života dieťaťa pomáha identifikovať a reagovať na vírusy či baktérie, s ktorými sa organizmus stretne. Slúži ako akýsi “tréningový tábor” pre imunitný systém.
Prečítajte si tiež: Tipy pre pokojný spánok bábätka
Môže sa nosná mandľa zmenšiť prirodzene?
Áno - v mnohých prípadoch sa nosné mandle dokážu prirodzene zmenšiť bez potreby chirurgického zákroku. Ide najmä o deti, u ktorých nosná mandľa plní dôležitú úlohu v rannom vývine imunitného systému. Približne po siedmom roku života už nie je pre organizmus taká potrebná a často dochádza k jej prirodzenej regresii. To znamená, že sa začne sama zmenšovať a jej prípadné negatívne účinky, ako sú problémy s dýchaním nosom, chrápanie či opakované infekcie, ustupujú. Avšak k tomu, aby sa tento proces uľahčil, je veľmi vhodné podporiť organizmus správnou starostlivosťou. Pomáha najmä posilňovanie imunity - napríklad pomocou echinaceových kvapiek, ktoré sú známe svojim imunostimulačným účinkom. Dôležité je aj pravidelné zvlhčovanie slizníc a udržiavanie dobrých podmienok v prostredí, kde dieťa trávi najviac času - čerstvý vzduch, minimum prachu a vhodná vlhkosť v izbe.
Vplyv na sluch
Jednoznačne áno - a to je často podceňovaný problém, ktorý môže mať významný vplyv najmä na deti v predškolskom a školskom veku. Zväčšená nosná mandľa totiž môže blokovať tzv. Eustachovu trubicu - tenký kanál, ktorý spája stredné ucho s nosohltanom a zabezpečuje vyrovnávanie tlaku. Ak je táto trubica upchatá, môže dôjsť k hromadeniu tekutiny v strednom uchu, čo vedie k zníženiu sluchu, pocitu tlaku alebo dokonca opakovaným zápalom. Dieťa môže na tento problém reagovať tak, že sa častejšie pýta „čo?“ alebo si hlasnejšie púšťa rozprávky. Rodičia si môžu všimnúť, že dieťa rozpráva hlasnejšie než zvyčajne, alebo má problémy s výslovnosťou. V takomto prípade je veľmi dôležité, aby sa problém nezanedbal - dlhodobé zníženie sluchu môže mať dopad na vývin reči a školské výsledky. Okrem lekárskej kontroly pomáha aj jemná podpora dýchania počas dňa - napríklad formou prírodných sirupov, ako je tento na dýchacie cesty, ktorý uvoľňuje dýchacie cesty a zmierňuje zápalové procesy.
Nádcha a jej komplikácie
Nádcha je veľmi časté ochorenie horných ciest dýchacích, býva vyvolaná rôznymi faktormi. Hoci nie je vážna, nemala by sa podceňovať, pretože sa môže zbytočne komplikovať, hlavne ak nie je správne liečená. Najčastejšie ju vyvoláva akútna vírusová infekcia. Zápal sliznice nosa sa prejavuje opuchom, výtokom vodnatého hlienu a obmedzením priechodnosti nosa. Niekedy má alergický základ, čo si vyžaduje odlišný prístup k liečbe.
Čo môžem urobiť pre svoje dieťa pri bežnej viróze?
Podajte lieky, ktoré znížia teplotu - paracetamol (Paralen, Mexalen, Panadol) v podobe čapíka, sirupu, tablety, v dávke, ktorá je uvedená pre daný vek a hmotnosť dieťaťa v príbalovom letáku v škatuľke lieku. Pre dieťa staršie ako jeden rok je vhodným liekom na zníženie teploty aj ibuprofen (Brufen, Ibuprofen, Nurofen). Acylpyrín je pre dieťa nevhodný. Mohol by, naopak, chorobu veľmi skomplikovať. Vysoká teplota okolo 40 ºC môže byť u malých detí sprevádzaná kŕčmi. Preto:
- Volajte lekára, ak je teplota nad 39 ºC, hlavne u dojčiat, alebo neklesá po podaní paracetamolu.
- Udržiavajte priechodný nos odsávačkou, nosovým sprejom, nosovými kvapkami. Priechodný nos zníži riziko zápalu stredného ucha, ktoré je častou komplikáciou zápalu dýchacích ciest.
- Ak dieťa trápi kašeľ, môžete podať niektorý z voľnopredajných liekov proti kašľu v dávke zodpovedajúcej veku a hmotnosti dieťaťa podľa príbalového letáka.
Komplikácie zápalu horných dýchacích ciest
- Zápal spojiviek: Oči sú začervenané, viečka sú zalepené belavým alebo žltkastým výtokom. Oči premyte očnou vodou a o ďalšej vhodnej liečbe sa poraďte s lekárom.
- Zápal stredného ucha: Zápaly stredného ucha sú častou komplikáciou ochorení horných dýchacích ciest. Postihujú najčastejšie deti v dojčenskom a batoľacom veku a väčšinou bývajú obojstranné. Často im predchádza nádcha. Nasleduje stúpanie teplôt, nepokoj, plač, niekedy aj vracanie, hnačky. Ťažkosti nezriedka vrcholia vo večerných a nočných hodinách, čo je sčasti podmienené aj polohou ležmo. Dieťaťu uľavíte podaním paracetamlu (napr. Paralen) alebo ibuprofenu (napr. Brufen sirup), ktoré znižujú teplotu a zároveň zmierňujú bolesť. Pri nádche udržiavajte priechodný nos. Vyhľadajte lekárske ošetrenie. Vhodné sú studené obklady. Nikdy však nevkladajte do ucha cesnak. Môže spôsobiť búrlivú zápalovú reakciu zvukovodu. Pred častými zápalmi stredného ucha dieťa chráni dojčenie. Nie je to však nemenné pravidlo. V niektorých rodinách možno pozorovať dedičný sklon k zápalom stredného ucha. Pri častých zápaloch stredného ucha konzultujte s lekárom možnosť očkovania proti pneumokomom! Je to jeden z najčastejších vyvolávateľov hnisavého zápalu stredného ucha. Ak sa zápaly opakujú u dieťaťa štyrikrát do rok, má nárok na bezplatné očkovanie.
- Zápal hrtana: Zápal hrtana alebo laryngitída je obávané ochorenie s veľmi nepríjemným a stresujúcim priebehom. Prejaví sa štekavým až kikiríkavým kašľom. Kašeľ sprevádza sipivý dych a strata hlasu. Dieťaťu sa ťažko dýcha. Je dýchavičné a veľmi úzkostné. Zápal hrtana je častou komplikáciou vírusových nákaz starších dojčiat a predovšetkým detí v batoľacom veku, teda vo veku 2-3 rokov. Hrtan je zúžený a sťažuje dieťaťu nádych. V neskoršom veku ho síce nesprevádza závažnejšia dýchavičnosť, ale priebeh je tiež rovnako búrlivý. Dieťa nechajte sedieť, umožnite mu dýchať studený vzduch a zavolajte lekársku pomoc. Ak máte v lekárničke kvapky proti suchému dráždivému kašľu, podávajte ich v dávkach podľa príbalového letáka. Rodičia, ktorých deti majú opakované zápaly hrtana, mávajú doma ako pohotovostný liek kortikoidný čapík. Jeho podaním sa do istej miery predchádza opuchu v dýchacích cestách.
- Zápal priedušiek: V dojčenskom a batoľacom veku, ale niekedy aj neskôr, býva zápal horných dýchacích ciest sprevádzaný ťažkými výdychmi a dýchavičnosťou. Môže byť prvým prejavom astmy. V tomto veku však ide o primárne infekčný zápal, ktorý u niektorých jedincov prebieha komplikovanejšie. Udržanie priechodného nosa a vlhký vdychovaný vzduch dieťaťu uľavia. Včasná lekárska pomoc býva nevyhnutná. Pri opakovaných zápaloch priedušiek s dýchavičnosťou dostávajú rodičia domov inhalačné lieky. Napriek tomu býva hospitalizácia dieťaťa s touto chorobou často nevyhnutná.
- Zápal pľúc: Pretrvávajúci kašeľ, blčiaca tvár, dýchavičnosť, nápadná únava až upachtenie a potenie dieťaťa alebo pretrvávajúce, hoci len zvýšené teploty, môžu byť známkou tejto komplikácie pôvodne nevinnej virózy. Podajte lieky na zníženie horúčky, prípadne lieky tlmiace kašeľ, udržiavajte priechodný nos a dieťa neodkladne odvezte k lekárovi.
- Zápal mozgových blán: Zápal mozgových blán totiž nespôsobuje len nákaza prenášaná kliešťami, ale aj niektoré iné vírusy. Silné bolesti hlavy, teploty a vracanie po niekoľkodňovom období ústupu predchádzajúcej virózy vás nesmú nechať pokojnými a vždy sa v takomto prípade skontaktujte s lekárom.
Zápal hrtanovej záklopky (epiglotitída)
Zápal hrtanovej záklopky je vzácnejšie, ale život ohrozujúce ochorenie horných dýchacích ciest u detí. Epiglotitída sa začína náhlym vzostupom teploty až do 40 ºC. Dieťa je nápadne vysilené, unavené, bledé, hovorí potichu alebo len šepká, bolí ho krk, plytko dýcha, povrchne, pre bolesti pri prehĺtaní chce sedieť. Nechce piť. Z úst mu môžu vytekať sliny. Nekašle, alebo len potichu a opatrne. Ochorenie postupuje rýchlo a zápalom zdurená hrtanová záklopka uzatvára dýchacie cesty. Hrozí udusenie dieťaťa. Dieťaťu nedávať ho ležať, nechať ho posediačky dýchať studený vzduch a volať záchrannú službu. Očkovanie proti vyvolávateľovi tohto ochorenia je súčasťou povinného očkovania detí, v súčasnosti je súčasťou hexavalentnej očkovacej látky infarinx Hexa, ktorá sa podáva od 13. týždňa veku všetkým dojčatám.
Prečítajte si tiež: Kozmetika a postup pri kúpaní novorodenca
Dýchavičnosť (Dyspnoe)
Ťažkosti s dýchaním, známe aj ako dýchavičnosť, môžu byť spôsobené rôznymi príčinami. U každého človeka sa počas života môže vyskytnúť niekoľko epizód dýchavičnosti, napríklad v súvislosti so zvýšenou fyzickou aktivitou. Dýchavičnosť, inak aj dyspnoe, môžeme definovať ako subjektívny pocit spojený s nepohodlím pri dýchaní, ktorý sa môže prejaviť u jednotlivcov s rôznou intenzitou. Tento stav je výsledkom kombinácie účinkov viacerých fyziologických, psychologických, sociálnych a enviromentálnych faktorov a sám o sebe môže viesť k ďalším komplikáciám. Z tohto dôvodu hovoríme o dýchavičnosti ako o multifaktoriálnom (vyvolanom viacerými faktormi) probléme.
Príznaky a druhy dýchavičnosti
Hlavným príznakom dýchavičnosti je pocit nedostatku vzduchu, resp. nedostatku kyslíka. Akútna dýchavičnosť sa dá charakterizovať ako náhle vzniknutý pocit ťažkosti, resp. neschopnosti dýchať. Môže sa objaviť v priebehu niekoľkých minút alebo hodín a zvyčajne si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Chronická dýchavičnosť je definovaná ako stav, kedy má osoba dlhodobý pocit dychovej tiesne, a to niekoľko týždňov až mesiacov. Stav môže byť stály, prípadne sa môže postupom času zhoršovať. Zvyčajne je prejavom ochorenia.
Diagnostika a liečba
Diagnostika dýchavičnosti pozostáva z anamnézy, z dôkladného fyzického vyšetrenia a RTG (röntgenového) vyšetrenia hrudníka. V prípade podozrenia na ochorenie pľúc sa podstúpia ďalšie vyšetrenia. Medzi ne patria spirometria a PFT (pulmonary function test), ktorými sa zisťuje funkčná kapacita pľúc. Okrem toho sa môže vykonať aj záťažový test na bežiacom páse alebo na bicykli za účelom merania výmeny pľúcnych plynov, fyzickej zdatnosti a funkcie srdca.
V prvom rade je dôležité zabezpečiť dostatočné okysličenie organizmu a liečiť príčinu. Ak je to nutné, uvoľnia sa dýchacie cesty, a to mechanicky alebo liekmi, a teda farmakologicky. V prípade zníženej saturácie hemoglobínu kyslíkom sa za pomoci masky aplikuje oxygenoterapia. Liečba dýchavičnosti závisí taktiež od základnej príčiny, ktorá ju vyvolala. Ďalšou bežnou príčinou vyvolávajúcou dýchavičnosť je astma a CHOCHP (chronická obštrukčná choroba pľúc). Ide o zápalové ochorenia, ktoré je niekedy ťažko odlíšiť, ale sú tu niektoré typické rozdiely, ako napríklad vek, v ktorom sa ochorenie vyskytne, či sezóna zhoršenia prejavov v rámci ročných období. V týchto prípadoch sa siaha po liekoch znižujúcich zápal (napr. kortikosteroidy) a po liekoch s bronchodilatačným účinkom.
Pri liečbe dýchavičnosti je dôležité brať na vedomie aj režimové opatrenia, ktoré by ste mali dodržiavať, ak sa chcete vyhnúť ďalším komplikáciám.
Dekompresná choroba
Dekompresná choroba vzniká v prostredí s vysokým tlakom, pri jeho poklese alebo pretlaku a pri dlhodobej zmene tlaku, ktorý v ľudskom tele spôsobuje nárast množstva inertného plynu v tkanivách a tiež dlhým pobytom vo väčších hĺbkach a následne náhlym vzostupom nad hladinu.
Rozdelenie dekompresnej choroby
Dekompresnú chorobu podľa prejavov vieme rozdeliť na dva základné typy. Dekompresia I. typu zahŕňa ľahšie formy (niektoré typy sú veľmi bolestivé) a prejavy ochorenia, ktoré ustupujú bez špeciálnej liečby. Osoba trpiaca prejavmi ochorenia nie je priamo ohrozená na živote. Dekompresia II. typu, je ochorenie, u ktorého dochádza k vážnemu ohrozeniu osoby na živote, ťažkému poškodeniu na zdraví, invalidiite a v niektorých prípadoch až smrti.
Dekompresná choroba 1. typu
- Kožná forma: spôsobuje ju vylučovanie bublín v koži. Je nebolestivá. Prejavuje sa jemným podráždením a škvrnami na koži, pálením, svrbením, výrážkami, pocitmi mravčenia, či lokálnymi opuchmi a mramorovaním kože, poväčšine v okolí tváre a uší, krku, na prsných svaloch a rukách. Vyskytuje sa po vynorení (časový interval 10 až 180 minút), pri opakovaných ponoroch do menších hĺbok a pri krátkodobých ponoroch do väčších hĺbok.
- Únavová forma: vyskytuje sa až v 30 % všetkých prípadov dekompresných chorôb. Pri tejto forme ochorenia môžeme pociťovať podobné príznaky ako pri chrípke, zvýšená teplota, striedavé pocity tepla a chladu, únavu a celkovú vyčerpanosť, pocit na zvracanie, nechutenstvo, bolesti hlavy, kĺbov a svalov a migrenózne stavy. Únavová forma sa prejavuje zvyčajne u potápačov pri hĺbkových ponoroch. Príznaky sa po určitých hodinách samovoľne upravia, no odporúča sa prerušiť potápanie na minimálne 24 hodín.
- Svalovokostrová (muskuloskeletálna) forma: patrí medzi najčastejšie prejavy dekompresie (až 90 %), je spôsobená bublinami, ktoré sa vylučujú do svalov a kĺbov v organizme. Prejavuje sa narastajúcou až neznesiteľnou bolesťou vo svaloch a predovšetkým vo veľkých kĺboch, ako sú ramenné, kolenné a bedrové kĺby, zriedkavejšie v malých spojeniach prstov rúk, s prítomným opuchom a obmedzenou hybnosťou. Bolesť núti ohrozeného držať svoje končatiny ohnuté, čo spôsobuje trvalé zmeny na kĺboch a obmedzení v pohybe. Je dôležité začať s rýchlou liečbou. Bolesti môžu pretrvávať aj niekoľko dní, v niektorých, vážnejších prípadoch je potrebná aj rekompresná liečba (pacienta treba umiestniť do pretlakovej/hyperbarickej komory a zvýšiť v nej tlak na hodnotu, akej bol vystavený pri tomto vodnom športe a po vymiznutí všetkých príznakov tlak pomaly znižovať).
- Lymfatická forma: vyskytujúca sa ojedinele. Jedným z prejavov ochorenia je ohraničený nebolestivý opuch, ktorý je možné spozorovať niekoľko hodín po ponore. V ľahšej forme sa ochorenie prejaví na na podkožných tkanivách krku, v ťažších prípadoch je opuch po celom krku, hornej časti hrudníka (medzi kľúčnymi kosťami) a na zadnej strane chrbta. Ochorenie zvyčajne do niekoľkých dní ustúpi samo, nie je potrebná rekompresná liečba.
- Kardiálna forma: veľmi vzácna forma dekompresnej choroby. Zriedkavosťou je vytvorenie sa plynových bublín priamo v svalovine srdca, z ktorých sa môže rozpínaním a tlakom narušiť funkcia prevodového systému srdca spojeného s výskytom prevodových porúch (arytmie, átrioventrikulárne blokády). Prejavy kardiálnej formy môžu pripomínať akútny infarkt myokardu, ale tiež pocit sťaženého dýchania, či búšenia srdca. V ľahších prípadoch stačí podať farmakologickú liečbu, vo vážnejších stavoch je potrebná rekompresná liečba.
- Kardiovaskulárna forma: v prípade postupu tekutín z cievneho do medzitkanivového priestoru (v spojení s nízkym krvným tlakom a zrýchlením srdcového rytmu) môže nastať hypovolemický šok, teda zníženie celkového objemu krvi v obehovom systéme. V cievnom riečisku sa začnú vytvárať zrazeniny, čím môže vzniknúť nešpecifikovaná porucha zrážania krvi.
Dekompresná choroba 2. typu
- Kardiopulmonálna forma: jedna z najbezpečnejších foriem dekompresnej choroby II. typu, spôsobuje ju vylučovanie bublín dusíka alebo iného inertného plynu do krvi. Prejavuje sa kašľom, bledosťou, povrchným dýchaním, či krvavým hlienom alebo penou po vynorení (do 1 až 3 minút), bolesťami na hrudníku (zvyšujúcimi sa pri nádychu), čo môže pripomínať akútny infarkt myokardu. V závažných prípadoch hrozí pravostranné alebo ľavostranné srdcové zlyhanie so zníženou koncentráciou kyslíka v krvi, bezvedomím a vývinom cirkulačného šoku. V prípade, že postihnutému nebude poskytnutá okamžitá terapeutická liečba, môže nastať smrť. Pri prežití má potápajúca sa osoba vždy narušenú priechodnosť vlásočníc v pľúcnych mechúrikoch a tiež zanecháva vážne mozgové a neurologické príznaky.
- Neurologická forma: veľmi nebezpečná, spôsobuje ťažké poškodenie organizmu, následkom čoho je smrť alebo trvalé následky. Prejavmi neurologickej formy sú poruchy videnia, závraty, obrna, až bezvedomie, avšak všetky sú prejavom z nedostatku kyslíka v tkanivách mozgu a miechy. Neurologická forma dekompresnej choroby je delená na cerebrálnu (mozgovú) a spinálnu (miechovú). Pri spinálnej forme môžu byť prítomné bolesti chrbta, závrate, zvracanie, slabosť končatín, znecitlivelosť kože, zášklby a tras očí, prípadne môže nastať čiastočná hluchota a cez Eustachovu trubicu porucha vyrovnávania tlaku. U potápača sa zvykne prejaviť niekoľko minút po vynorení, zriedkakedy aj po niekoľkých hodinách. Vo vážnych prípadoch sa ochorenie môže prejaviť v podobe miechového šoku so stratou vedomia, celotelovou paralýzou alebo paralýzou svalstva, inkontinenciou (neschopnosťou udržať) moču aj stolice. Cerebrálna, mozgová porucha vzniká následkom uzatvorenia mozgového cievneho riečiska bublinami interného plynu, čím vzniknú rozsiahle zóny ischémie (ischémia = stav, kedy sa do určitej časti organizmu nedostáva toľko kyslíka, koľko je potrebné) s následným nedostatkom kyslíka v tkanive. Stav mozgovej poruchy sa prejaví hneď po vynorení na hladinu stratou vedomia, poruchou reči, nerozpoznaním zmyslových vnemov, zmätenosťou, či zrakovou poruchou. Býva sprevádzaná pravidelnými poruchami močenia, niekedy až úplnou zástavou močenia a tvorby moču, ale aj svalovou slabosťou a nepríjemnými pocitmi vo svaloch a kĺboch. Poškodenia spôsobené cerebrálnou poruchou si vyžadujú rekompresnú návštevu hyperbarickej komory, liečbu pomocou farmák, zameranú predovšetkým na opuch mozgu.
- Dekompresná choroba vnútorného ucha: Dekompresná choroba vnútorného ucha sa prejavuje pri komerčnom potápaní s héliovo-kyslíkovou zmesou. Vynorený potápač môže pociťovať nutkanie na zvracanie, sluchovú poruchu a v niektorých prípadoch nedokáže udržať vzpriamený postoj. Do vnútorného ucha sa vždy počas potápania do veľkej hĺbky s héliovo-kyslíkovou zmesou dostane hélium prenikaním zo stredoušnej dutiny cez okrúhle okienko.
#
tags: #vdychovany #vzduch #u #novorodenca