Pochopiť a prijať poruchy učenia u detí nie je jednoduché. Často sa stretávame s názormi, že ide o problém modernej generácie, no opak je pravdou. Aj v minulosti mali niektoré deti problémy s učením, avšak táto problematika sa dostáva do povedomia laikov až vďaka odborníkom a pedagógom. Štatistiky ukazujú, že výskyt porúch učenia sa týka približne 2 - 4 % detí.
Definícia a klasifikácia porúch učenia
V odbornej literatúre sa stretávame s rôznymi pojmami ako špecifické poruchy učenia alebo vývinové poruchy učenia. Medzinárodná klasifikácia chorôb zaraďuje tieto ťažkosti do skupiny F81 - Špecifická porucha vývinu školských zručností. Tieto poruchy sa môžu vzájomne prelínať a často nimi trpia deti, ktoré sú súčasne hyperaktívne, nesústredené alebo impulzívne (deti so špecifickou poruchou ADD alebo ADHD), prípadne deti, ktoré majú horšie motorické funkcie alebo problémy s rečou.
Prelínanie jednotlivých porúch a pridruženie ďalších často spôsobuje, že dieťa v škole nestíha vnímať vzdelávací proces, nerozumie pokynom učiteľa a nedokáže dostatočne spĺňať zadania. Všetky poruchy učenia dokáže jednoznačne diagnostikovať len odborník - špeciálny pedagóg. Pomoc nájdete napríklad v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo centrách špeciálno-pedagogického poradenstva, kde odborníci vedia poruchu presne pomenovať a pomôcť vám s integráciou dieťaťa do kolektívu a učiaceho procesu.
Najčastejšie vývinové poruchy učenia
Medzi najčastejšie vývinové poruchy učenia patria dyslexia, dysgrafia a dysortografia.
Dyslexia
Dyslexia je špecifická porucha tej časti mozgu, ktorá spracováva jazykové procesy a u niektorých ľudí nefunguje správne. Má rôzne stupne závažnosti a vo veľkej miere závisí od vývoja jazykovo-kognitívnych vlastností dieťaťa od malička. Pri diagnostike sa sledujú zdravotné problémy, ako napríklad sluch a zrak, a genetické, sociálne a environmentálne faktory.
Prečítajte si tiež: Všetko o poruchách predstavivosti
Porucha čítania sa naplno prejaví v škole, kde má dieťa viditeľné ťažkosti s čítaním jednotlivých slov, porozumením textu alebo zadania úlohy. Má problém s odpoveďou na otázky a málokedy si pamätá zadania. Nedokáže rozvíjať svoju rečovú zásobu a má problém s pravopisom. Dieťa s dyslexiou si túto poruchu so sebou nesie po celý život. Aj v dospelosti si často zamieňa slová, strany a nedokáže čítať s porozumením. Nemá organizačné schopnosti a nedokáže spĺňať zadané úlohy. Včasné rozpoznanie tohto problému zlepšuje integráciu dieťaťa do školského kolektívu a celkovo jeho kvalitu života.
Medzi najčastejšie signály prejavov dyslexie patria:
- ťažšie rozlišovanie tvarov písmen,
- znížená schopnosť spájať písanú a zvukovú podobu hlásky,
- ťažkosti v rozlišovaní tvarovo podobných písmen, ich zámeny (b - d, p - q, n - u, m - n, h - k a pod.),
- nerozlišovanie zvukovo podobných hlások,
- ťažkosti v mäkčení,
- nedodržiavanie správneho poradia písmen v slabike či slove,
- vynechávanie písmen, slabík v slovách,
- domýšľanie si koncovky slov,
- nedodržanie dĺžky samohlások, mäkčeňov či ich nesprávne použitie,
- nesprávne čítanie predložkových väzieb,
- nepochopenie obsahu čítaného textu - čítanie bez porozumenia,
- pretrvávajúce čítanie bez intonácie s neschopnosťou rozlíšiť koniec vety, predložkovú väzbu a pod.
Dysgrafia
Dysgrafia je špecifická porucha schopnosti naučiť sa písať. Ide o problematiku grafického prejavu, ktorá je často spojená s dyspinxiou (porucha kreslenia). Deti s poruchou písania majú vážny problém nielen s písaním písmen a slov ako takých, ale nie sú schopné sa ani sústrediť čo píšu a ako to píšu. Už v predprimárnom vzdelávaní je možné si všimnúť u dieťaťa neochotu kresliť, či nesprávne držanie ceruzky.
Po nástupe do školy sa deťom s dysgrafiou obvykle mýlia písmenká, zamieňajú poradie písmen v slove, píšu veľmi pomaly, a ak sa im podarí niečo napísať, písmo je roztrasené, nerovnakých tvarov a takmer nečitateľné. Riadkovanie a jednotnosť línie písma je nedostačujúce. Dysgrafia ide ruka v ruke s poruchou, ktorá sa nazýva dysortografia. Pri tejto poruche má dieťa problém s gramatickými pravidlami, pretože ich nedokáže uplatniť pri písaní, aj keď sa ich učí. Často si zamieňa hlásky či dokonca časy a rody. Tak ako pri dysortografii, aj pri dysgrafii platí, že včasné odhalenie poruchy napomáha dieťaťu pracovať na postupnom zlepšení.
Medzi najčastejšie signály dysgrafických prejavov patria:
Prečítajte si tiež: Šesťročné dieťa a láska: Praktické rady pre rodičov
- zvláštne držanie tela pri písaní,
- zafixované nesprávne držanie písacej pomôcky, napr. príliš nízko pri špičke spôsobuje rýchlejšiu unaviteľnosť svalstva ruky a menší rozsah pohybu po papieri,
- nesprávny sklon písacej pomôcky,
- narušený rytmus písania - problém s plynulým posúvaním ruky po papieri,
- všeobecne nečitateľné písmo, a to aj s ohľadom na dlhší čas a pozornosť venovanú danej úlohe, žiak s dysgrafiou často neprečíta ani sám po sebe,
- tendencia k zmiešavaniu písaného a tlačeného písma, nepravidelná veľkosť, rozličnosť tvarov, nerovnosť línií, nerovnomerný sklon, častá neschopnosť dodržať písanie na riadku,
- nedopísané slovo či písmeno, vynechanie slov v súvislom texte,
- nepravidelné usporiadanie na stránke vzhľadom na riadky a okraje,
- nepravidelná hustota medzi slovom a písmenom,
- často atypický úchop alebo kŕčovitý úchop napriek tomu, že ruka sa javí ako uvoľnená,
- diktovanie si sledu písmen polohlasom, starostlivé pozorovanie vlastnej píšucej ruky,
- výrazne pomalé tempo práce, nadmerné úsilie pri každom písomnom prejave,
- obsah napísaného pri nedostatku času nekoreluje so skutočnými vedomosťami žiaka s dysgrafiou,
- niektorí žiaci s dysgrafiou majú ťažkosti v kreslení a rysovaní, ale sú aj výnimky, keď žiaci s dysgrafiou kreslia a rysujú dostatočne dobre.
Dysortografia
Dysortografia je porucha pravopisu, prejavujúca sa neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá. Diktát takéhoto dieťaťa je typický mnohými chybami typu nesprávne určené y-i, ý-í. Náprava je podobne ako u dysgrafie postupná a dlhotrvajúca pod vedením skúseného odborníka. Ide o ďalšiu vývinovú poruchu pravopisu, ktorá sa prejavuje nápadnými alebo nezmyselnými pravopisnými chybami plynúcimi z neschopnosti aplikovať často i dobre naučené pravopisné pravidlá. Prejavuje sa nielen v písaní gramatiky, ale aj v osvojovaní si gramatického učiva. Často býva spojená s dyslexiou. Ťažkosti sú ešte výraznejšie, ak ide o žiaka s neskorším nástupom reči, logopedickou diagnózou alebo žiaka, ktorý v minulosti navštevoval logopéda.
Medzi najčastejšie signály dysortografických prejavov patria:
- grafické zámeny zvukovo podobných hlások (b - d, s - z, h - ch),
- ťažšie spomenutie si na naučený tvar písmena v písomnej podobe, znížená schopnosť spojenia písanej a počutej podoby hlásky,
- zámeny tvarovo podobných písmen v písomnej podobe,
- chyby z artikulačnej neobratnosti,
- chyby v mäkčení na akustickom podklade (di - ti - ni - li, de - te - ne - le),
- chyby v dôsledku sykavkových asimilácií (s - z - c - š - ž - č, nielen v súvislosti s logopedickou diagnózou),
- neschopnosť dodržať poradie písmen či slabík v slove, zámeny,
- pridávanie nepatriacich písmen do slabík a slov, vynechávanie a prešmykovanie,
- neschopnosť dodržiavať dĺžku samohlások a ostatnú diakritiku, jej vynechávanie alebo nesprávne umiestnenie,
- neschopnosť rozlišovať hranice slov vo vete, najčastejšie býva spájanie slov s predložkami,
- problémy v slabikách a slovách, komolenie slov a pod.
Dyskalkúlia
Porucha schopnosti operovať s číselnými symbolmi a s číselným radom. Dyskalkúlia sa často spája s narušenou priestorovou pravo-ľavou orientáciou. Dieťa trpiace dyskalkúliou si nedokáže predstaviť a pochopiť číselný rad, má problémy s prechodom cez desiatku, zamieňa si podobné čísla či poradie číslic. Zamieňajú si číslice (napr. 6 a 9) a čísla (napr. 3006 s 3060) a.p. Odstraňuje sa veľmi ťažko. Vyskytuje sa vo väčšej miere u dievčat. Výskumom dyskalkúlie sa dlhé roky zaoberal prof.
Pokiaľ je u žiaka oslabená pravá mozgová hemisféra možno registrovať:
- výraznú neschopnosť pochopiť koncept množstva čísel,
- problémy s grafickou stránkou matematických postupov písania čísel, rysovania,
- oslabené vizuálno-priestorové vlastnosti,
- oneskorenú vizuomotoriku (koordinácia oko - ruka),
- absenciu stereoskopického videnia.
Pri oslabení ľavej hemisféry u žiakov s dyskalkúliou viaznu:
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov a učiteľov: Autizmus a škola
- schopnosť rozpoznať čísla a operačné znaky, orientovať sa v nich a pracovať s nimi,
- sekvenčné zručnosti - orientácia v slovnej úlohe, postupe v riešení,
- krátkodobá sluchová pamäť na čísla.
Deti/žiaci s dyskalkúliou nemajú ťažkosti len v matematike, ale, samozrejme, vo všetkých ďalších oblastiach súvisiacich s matematikou, číselnými operáciami a symbolmi, orientáciou v priestore a pod. V škole je to najčastejšie učivo vo fyzike, chémii, dejepise, pri práci s rokmi (náročné je ich vybavenie), orientácia na časových priamkach. Rovnako tiež v zemepise (určovanie poludníkov, rovnobežiek, svetových strán na mape, práca so slepou mapou a pod.).
Dyspraxia
Je znížená schopnosť vykonávať bežné telesné úkony. Správnejšie označenie pre dyspraxiu je „špecifická vývojová porucha motorickej funkcie“. Ide o poruchu, ktorej hlavným rysom je vážne postihnutie vývojovej pohybovej koordinácie, ktorú nie je možné vysvetliť celkovou retardáciou intelektu ani špecifickou vrodenou alebo získanou nervovou poruchou. Pohybová koordinácia dieťaťa pri jemných alebo hrubých motorických úkonoch by mala byť podstatne viditeľná, signifikantná, čo sa týka zníženia stupňa úrovne oproti zrelému dieťaťu. To sa najlepšie určí pomocou individuálneho aplikovaného štandardizovaného testu pre jemnú či hrubú motorickú koordináciu. Problém s koordináciou by mal byť prítomný od ranného vývoja (to znamená, že by nemali byť získané) a nemali by byť dôsledkom priameho pôsobenia akýchkoľvek defektov zraku alebo sluchu.
Typickými signálmi bývajú:
- v predškolskom veku ide najčastejšie o neobratnosť pri detských hrách (napr. jazda na odrážadlách, kolobež kách), ťažkosti v oblasti sebaobsluhy (stolovanie, obliekanie) a pod.,
- v mladšom školskom veku je prítomná pohybová neobratnosť, zlá koordinácia najmä pri telocviku a praktických vyučovaniach, ťažkosti v písaní (neúhľadné písmo, pomalé tempo písania), motorický nepokoj (dieťa sa stále vrtí), ťažkosti v sociálnych interakciách s vrstovníkmi (radšej sa hrá s mladšími deťmi),
- v staršom školskom veku môže prejsť až do vyradenia zo športových aktivít či záujmových krúžkov, zvýšenej unaviteľnosti, náročné je plánovanie činností, žiaci ťažko zvládajú školské požiadavky bez ohľadu na svoje rozumové schopnosti,
- ďalšími typickými ťažkosťami sú nedostatočný odhad vzdialenosti, neschopnosť realizovať viac aktivít súčasne, neschopnosť odlíšiť dôležité informácie od vedľajších, malá schopnosť poučiť sa z chyby, ťažkosti s udržaním očného kontaktu pri komunikácii, problematická organizácia samého seba.
Dysmúzia a dyspinxia
Dysmúzia je neschopnosť osvojenia si hudobných znalostí. Dyspinxia je špecifická porucha kreslenia, pre ktorú je charakteristická nízka úroveň kresby, ide o celkovú neschopnosť zobraziť určité predmety a javy adekvátne v závislosti od veku;. Prejavuje sa ako veľmi nízka úroveň kresby.
Vzťahová väzba a jej vplyv na vývin dieťaťa
Kvalita vzťahu matka - dieťa v ranom detstve zásadne ovplyvňuje ďalší psychický vývin dieťaťa. Odborníci sa zhodujú v názore, že vplyv tzv. primárnej vzťahovej väzby (ako sa prvý vzťah dieťaťa s materskou osobou zvykne označovať) siaha až do dospelosti. Z toho je zrejmé, že dieťa, ktorému je od samotného počatia poskytovaný dostatok rodičovskej lásky a starostlivosti, má vyššiu šancu na zdravý, harmonický a šťastný život. Dieťa prichádza na svet s inštinktívnou potrebou naviazať sa na matku alebo materskú osobu (osobu, ktorá sa o dieťa pravidelne stará), u ktorej hľadá istotu a bezpečie. Základ tohto vzťahu sa vyvíja v prvom roku života a následne sa ďalej formuje. A práve kvalita tohto vzťahu - takzvanej primárnej vzťahovej väzby - tak zásadne a významne ovplyvňuje ďalší psychický vývin dieťaťa.
Kvalita vzťahovej väzby primárne závisí od reakcií matky na dieťa v období prvého roku života. Pre vznik zdravej, teda bezpečnej vzťahovej väzby je rozhodujúce, aby matka bola prítomná a pripravená napĺňať potreby dieťaťa. Bezpečná vzťahová väzba poskytuje dieťaťu pocit istoty a umožňuje mu poznávať a objavovať svet. Deti, ktoré sú bezpečne pripútané k matke, pociťujú takzvanú psychologickú istotu, ktorá je zásadnou podmienkou preto, aby nabrali odvahu vzdialiť sa od svojej bezpečnej základne (matky) a preskúmať svet. Takto vybudovaný stabilný a dôverný vzťah pôsobí podľa odborníkov ako významná ochrana pred duševnou poruchou. Podľa neurológov existuje dokonca priame prepojenie medzi kvalitou primárnej vzťahovej väzby a vývinom mozgu. Počas prvých dvoch rokov života sa totiž vyvíjajú mozgové štruktúry zodpovedné za schopnosť zvládať stres, odolávať záťažovým situáciám a regulovať vlastné správanie. Bezpečná vzťahová väzba je tiež základom pre schopnosť otvorene komunikovať o názoroch a pocitoch a odolávať tlaku rovesníkov. Uspokojená potreba väzby v ranom detstve posilňuje sebadôveru, sebaistotu, schopnosť empatie, spolupráce, prispôsobenia sa.
Typy narušenej vzťahovej väzby
- Vyhýbavá vzťahová väzba: Vzniká ako dôsledok odmietania dieťaťa matkou, zanedbávania starostlivosti, nedostatočného kontaktu a reagovania na jeho potreby. Tento druh vzťahovej väzby vzniká jednak u detí, o ktoré sa rodičia v období prvého roka nestarajú, často ich opúšťajú, nechávajú ich osamote alebo striedavo u rôznych príbuzných, ale aj u detí, ktoré sa rodičia snažia viesť k prehnanej samostatnosti už v ranom detstve. Častým javom je, že matka necháva dieťa vyplakať, aby sa naučilo samo zaspávať, aby si zvyklo na režim kŕmenia alebo ho odmieta vziať na ruky a pohladiť zo strachu, že ho rozmazná. Dieťa s touto vzťahovou väzbou sa môže navonok javiť ako pokojné, ale opak je pravdou. Prežíva silný stres, pretože nemá istotu v blízkom vzťahu. Naučilo sa, že nemá zmysel signalizovať potreby, pretože na ne nikto neodpovedá. Pri odchode matky neplače, na jej návrat nijako výrazne nereaguje.
- Ambivalentná vzťahová väzba: Vzniká ako dôsledok nepredvídateľného správania matky vo vzťahu k dieťaťu v období prvého roka. Matka niekedy reaguje na potreby dieťaťa a napĺňa ich, inokedy ich ignoruje a dieťa zanedbáva alebo sa správa odmietavo. Dieťa s touto vzťahovou väzbou reaguje na odchod matky silným, až zúfalým plačom, Nie je si totiž isté, či a kedy sa matka vráti. Pri návrate matky sú jeho reakcie nejasné, na jednej strane ju vyhľadáva a chce byť s ňou v kontakte, na druhej strane akoby ju trestalo za jej neprítomnosť.
- Dezorganizovaná vzťahová väzba: Je najmenej častou poruchou. Vyvíja sa u detí matiek, ktoré sa správajú výrazne zmätene, náladovo alebo ich správanie nie je typické pre blízku vzťahovú osobu. Dieťa s touto vzťahovou väzbou reaguje nepredvídateľne. Potláčajú emócie, najmä tie negatívne (napr. Objavujú sa u nich psychosomatické symptómy (ako dôsledok potlačených emócií), napr.
Hoci sa základy vzťahovej väzby kladú v prvom roku života dieťaťa, nikdy nie je neskoro začať pracovať na zvýšení jej kvality a pomyselnom posune dieťaťa k pocitu bezpečia a istoty. Podľa odborníkov je dôležité už obdobie prenatálneho (vnútromaternicového) vývinu dieťaťa. V tomto smere je zásadná pripravenosť budúcich rodičov na novú a rolu a aj samotný fakt, či je dieťa chcené a očakávané. Bezprostredne po pôrode sa ako významný faktor uvádza okamžitý kontakt matky a dieťaťa (tzv. bonding), ktorý podporuje vytvorenie vzájomnej väzby. V ranom detstve je zásadná citlivá a láskyplná starostlivosť o dieťa. Svoju rolu zohráva stálosť jednej vzťahovej osoby a jej spoľahlivosť (príde, keď ju dieťa potrebuje). Zásadné je správne identifikovanie a napĺňanie potrieb dieťaťa. Nie je vhodné nechávať dieťa vyplakať a snažiť a ho vychovávať. Deti do jedného roka nevychovávame! Láska je základnou silou, ktorá formuje životy ľudí pozitívnym smerom. Deti potrebujú lásku, aby z nich vyrástli plnohodnotné osobnosti. Avšak nie každé dieťa má to šťastie, že vyrastá v milujúcom prostredí. Nedostatok lásky môže spôsobiť obrovské škody na deťoch. Materinská láska v detstve pomáha vyrovnať sa so stresom, úzkosťou a napätím v dospelosti.
Teória vzťahovej väzby od Johna Bowlbyho
John Bowlby bol psychiater a psychoanalytik, ktorý sa zaoberal psychologickými a patopsychologickými dôsledkami straty lásky v ranom detstve. Bowlby koncipoval teóriu vzťahovej väzby, ktorá predpokladá, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu. Podľa teórie vzťahovej väzby je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Jedná sa o potrebu, ktorá bola evolučne vytvorená.
V prítomnosti aj v neprítomnosti matky alebo inej osoby, ktorá sa o dieťa primárne stará, dieťa vykazuje určité správanie. Väzbové správanie sa vyvíja v prvom roku života dieťaťa, kedy deti rozoznávajú matku od iných osôb. Väzobné správanie sa môže prejaviť rovnako intenzívne aj v druhom a treťom roku života dieťaťa. Po treťom roku sa väčšina detí dokáže cítiť bezpečne aj s inými vzťahovými osobami. Na druhej strane je dôležité vedieť, že väzobné správanie nikdy nevymizne úplne. Potrebu väzby nemusí u dieťaťa uspokojovať len biologický rodič. Dieťa sa môže orientovať aj na inú osobu, ktorá mu dokáže poskytnúť ochranu, napríklad adoptívny rodič, vychovávateľ v detskom domove alebo iná osoba poskytujúca dieťaťu primárnu starostlivosť. Dieťa si vyberie za blízkeho človeka osobu, ktorá na jeho prejavy reaguje najcitlivejšie.
Mary Ainsworth empiricky overovala Bowlbyho teóriu a skúmala determinanty vzťahovej väzby v neklinických podmienkach. Malé deti sú závislé od svojich matiek, ale môže to byť aj iná osoba. Týka sa to hlavne ich bezpečnosti, výživy a celkovej spokojnosti.
Vplyv nemilujúcich matiek na deti
Vplyv nemilujúcich matiek na deti je veľmi výrazný a ak potreby dieťaťa nie sú naplnené, môžu v dospelosti viesť k rôznym problémom a tiež neúspešným vzťahom. Nemilujúca matka je tá, ktorá nemôže alebo sa rozhodne neponúknuť svoju náklonnosť svojim deťom, kým ešte vyrastú. Nemilujúce matky sú emocionálne vzdialené, hyperkritické, chladné a rezervované voči svojim deťom. Takéto matky môžu zanedbávať blaho svojich detí a nevedia uspokojiť základné potreby dojčiat. Ak je matka emocionálne stabilná, s láskou vychováva a miluje svoje deti.
Nedostatočná starostlivosť o dieťa sa neprejavuje len zanedbávaním v oblasti fyzických a rôznych praktických potrieb. Môže sa prejavovať aj emocionálnou nedostupnosťou, ktorá u dieťaťa vyvoláva hlavne pocity odlúčenosti, úzkosti a osamelosti. Emocionálna nedostupnosť spôsobuje problémy hlavne v oblasti sociálnych zručností, zvládania emócií a celkove v oblasti celkového psychického rozvoja. Syndróm chladnej matky, hoci nie je medicínsky uznávanou poruchou, vníma matku ako tú osobu, ktorá nikdy nie je plne prítomná pre svoje deti.
Medzi prejavy nemilujúcich matiek patria:
- Dieťa cíti, akoby všetko robilo zle.
- Dieťa sa necíti bezpečne, ak chce vyjadriť svoje pocity pred matkou.
- Dieťa nedostáva dostatok objatí a fyzických dotykov. A ak ich aj má, sú chladné.
- Keďže sa dieťa nemôže obrátiť na svoju matku so žiadosťou o útechu alebo duševnú podporu, v strese sa u neho rozvíjajú nezdravé mechanizmy zvládania náročných situácií.
- Často sa cíti osamotené, akoby nikam nepatrilo.
Dôsledky emocionálnej nedostupnosti matky môžu byť rozsiahle a trvalé, ovplyvňujúce emocionálnu reguláciu, sociálne interakcie, kognitívne funkcie a fyzické zdravie.
Dôsledky emocionálnej nedostupnosti matky
Emocionálna nedostupnosť matky môže viesť k rozsiahlym a trvalým problémom vo vývoji a živote dieťaťa. Dôsledky sa prejavujú v rôznych oblastiach, od emocionálnej regulácie a sociálnych interakcií až po kognitívne funkcie a fyzické zdravie.
Emocionálna Regulácia a Duševné Zdravie
Deti, ktoré vyrastajú s emocionálne nedostupnými matkami, majú často ťažkosti s rozpoznávaním, vyjadrovaním a regulovaním svojich emócií. Nedostatočná podpora a validácia ich pocitov v detstve vedie k tomu, že sa cítia zmätené, odcudzené a neschopné zvládať stres a negatívne emócie. To môže viesť k rozvoju rôznych duševných porúch, ako sú:
- Úzkostné poruchy: Neustály pocit neistoty a ohrozenia vedie k generalizovanej úzkosti, panickým atakám a sociálnej úzkosti.
- Depresívne poruchy: Pocity osamelosti, beznádeje a nízkeho sebavedomia prispievajú k rozvoju depresie.
- Poruchy príjmu potravy: Používanie jedla ako náhrady za emocionálnu podporu a kontrolu.
- Poruchy osobnosti: Vznik hraničnej poruchy osobnosti (BPD) alebo narcistickej poruchy osobnosti (NPD) ako dôsledok narušeného vývoja identity a vzťahov.
Sociálne Interakcie a Vzťahy
Emocionálna nedostupnosť matky má negatívny vplyv na schopnosť dieťaťa vytvárať a udržiavať zdravé vzťahy. Deti sa učia o vzťahoch prostredníctvom interakcií so svojimi primárnymi opatrovateľmi, a ak je táto interakcia narušená, dieťa si osvojuje nezdravé vzorce správania. Medzi problémy v sociálnych interakciách a vzťahoch patria:
- Problémy s dôverou: Neschopnosť dôverovať iným ľuďom v dôsledku zrady a sklamania v detstve.
- Strach z intimity: Obava z emocionálnej blízkosti a zraniteľnosti.
- Neisté vzťahové štýly: Rozvoj ambivalentného, vyhýbavého alebo dezorganizovaného vzťahového štýlu.
- Opakovanie nezdravých vzorcov: Vyhľadávanie partnerov, ktorí pripomínajú emocionálne nedostupnú matku, a opakovanie nezdravých vzorcov správania.
- Sociálna izolácia: Pocity osamelosti a odcudzenia vedú k vyhýbaniu sa sociálnym interakciám.
Kognitívne Funkcie a Výkon
Emocionálna nedostupnosť matky môže ovplyvniť aj kognitívne funkcie a výkon dieťaťa. Stres a úzkosť, ktoré sú spojené s narušeným vzťahom s matkou, môžu negatívne ovplyvniť pozornosť, pamäť a schopnosť učiť sa. Deti s emocionálne nedostupnými matkami môžu mať:
- Problémy s koncentráciou: Ťažkosti so sústredením sa na úlohy a udržaním pozornosti.
- Poruchy učenia: Problémy s čítaním, písaním a matematikou.
- Nízky akademický výkon: Znížený úspech v škole a na univerzite.
- Problémy s riešením problémov: Ťažkosti s logickým myslením a riešením problémov.
- Nedostatok kreativity: Znížená schopnosť kreatívneho myslenia a vyjadrovania.
Fyzické Zdravie
Výskumy ukazujú, že emocionálna nedostupnosť matky môže mať negatívny vplyv aj na fyzické zdravie dieťaťa. Stres a úzkosť, ktoré sú spojené s narušeným vzťahom s matkou, môžu oslabiť imunitný systém a zvýšiť riziko vzniku rôznych ochorení.
- Oslabený imunitný systém: Zvýšená náchylnosť na infekcie a choroby.
- Chronické ochorenia: Zvýšené riziko vzniku chronických ochorení, ako sú srdcovo-cievne ochorenia, cukrovka a autoimunitné ochorenia.
- Problémy so spánkom: Nespavosť a iné poruchy spánku.
- Problémy s trávením: Tráviace ťažkosti, ako sú bolesti brucha, hnačka a zápcha.
- Zvýšené riziko obezity: Prejedanie sa ako reakcia na stres a emocionálnu nepohodu.
#