Poruchy predstavivosti: Diagnóza, príznaky a možnosti riešenia

Špecifickým a vývinovým poruchám učenia sa veda venuje už viac ako storočie. Od roku 1963 sú kategoricky zaradené medzi ľahké mozgové dysfunkcie (LMD) bez mentálneho a fyzického postihnutia. Existuje niekoľko typov porúch učenia, no žiadna z nich neovplyvňuje inteligenciu. Dôkazom je aj vedec Albert Einstein, ktorý trpel dysgrafiou.

Ľahké mozgové dysfunkcie (LMD)

LMD sú poruchy mozgu, ktoré vznikajú počas vývinu nervového systému plodu v tele matky. Tieto, hoci menej závažné poruchy, obmedzujú bežný život dieťaťa, ale nemajú vplyv na jeho intelekt. Deti s LMD sú inteligentné, často aj nadpriemerne. Na rozdiel od Downovho syndrómu, mikrocefálie či mentálnych retardácií, ktoré možno odhaliť v rannom veku alebo ešte pred narodením, LMD sa odhaľujú neskôr, v predškolskom alebo až školskom období.

U toxikomatiek (drogovo závislých matiek) dochádza k závažným vývinovým poškodeniam plodu, nielen vo forme LMD. Časté sú mentálne retardácie rôzneho stupňa v kombinácii s rôznymi vývojovými anomáliami (vrodené srdcové anomálie, dýchacie ťažkosti, poruchy črevnej motility a iné). Komplikáciou býva aj nakazenie plodu od matky vírusom HIV alebo hepatitídy, ktoré sú u narkomaniek časté.

Príčiny vzniku LMD

Faktory ovplyvňujúce vznik LMD sú rôzne. Príčinou môže byť genetická predispozícia, nezodpovednosť matky (drogy, alkohol, cigarety, lieky), ale aj náhodné poškodenie vývinu plodu (infekcia, úraz, iné pridružené ochorenie matky, stres). K poškodeniu neraz dochádza z dôvodu pôrodných komplikácií. Vplyv rôznych faktorov tesne po pôrode (infekcie, úrazy) takisto môžu poškodiť novorodenca rôznymi spôsobmi.

Medzi predpokladané príčiny vzniku LMD patria:

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

  • Vnútromaternicové poškodenia plodu: genetické predispozície, pridružené ochorenia matky (cukrovka, hypertenzia), závislosť matky (alkohol, cigarety, drogy, lieky), infekcie matky počas tehotenstva (najmä vírusové), úrazy (pády, dopravné nehody, napadnutia), stresové vypätie (vysoký tlak krvi, tachykardia).
  • Pôrodné komplikácie: asfyxia (uviaznutie hlavičky, pupočník omotaný okolo krku, útlak pupočníka, predčasné odlučovanie placenty), iatrogenné poškodenie plodu (stlačenie a deformity hlavičky napr. pri nutnosti použitia kliešťov), pôrod koncom panvovým (zaseknutie dieťatka - asfyxia - smrť).
  • Faktory pôsobiace tesne po pôrode: popôrodná či nozokomiálna infekcia (závažné infekcie MRSA, septický stav), neúmerný tlak na mäkké časti hlavy, úraz.

Varovné príznaky LMD

Prvé príznaky porúch učenia si zvyčajne všimnú učitelia v škole, kde prebieha aktívny proces učenia. Učiteľ trávi s dieťaťom v školskom veku veľa času, preto by sa jeho pozorovania a postrehy nemali brať na ľahkú váhu. Erudovaný rodič môže takisto zachytiť prvé varovné signály, týkajúce sa hlavne porúch koncentrácie a pozornosti. Deti s poruchami učenia bývajú v rannom detstve zbrklé, unáhlené, nesústredené, žiadnej činnosti sa nevedia venovať dostatočne dlho vzhľadom k veku, majú problém s rozhodovaním, sú citovo labilné a konajú neraz impulzívne.

Proces učenia je postupne sa rozvíjajúci, kognitívny a zároveň aktívny, cielený proces navodzovania činností a skúseností, vedúci k ukladaniu a osvojovaniu si poznatkov (faktov) a súvislostí medzi nimi. Učenie takisto pomáha deťom získavať rôzne, nové skúsenosti. Na základe tohto procesu postupne dochádza k formovaniu osobnosti dieťaťa, jeho hodnôt, postojov a výsledného správania sa.

Medzi varovné prejavy LMD patria:

  • Poruchy správania dieťaťa: hyperaktivita (poruchy pozornosti, sústredenia, koncentrácie, správania), psychický nepokoj (roztržitosť, zbrklosť), hypoaktivita (nízka vitalita, nezáujem, ľahostajnosť, ochabnutosť), zvýšená impulzívnosť, časté záchvaty zlosti a agresivity, negativizmus (poruchy disciplíny, klamstvo, menšie prehrešky), časté zmeny nálad, citová labilita (znížená citová väzba hlavne k autoritám), podradené správanie voči rovesníkmi (neschopnosť vytvorenia si vlastného názoru), narušenie rozhodovacej činnosti.
  • Poruchy myslenia a pamäte: poruchy abstraktného myslenia, poruchy rečových schopností (oneskorený alebo zhoršený vývin reči), poruchy spánku (rituály pred zaspávaním, nepravidelnosť spánku, nespavosť, pomočovanie).
  • Motorické poruchy: vyšší výskyt ľaváctva, asymetria (nesúmernosť) reflexov, hyperkinetózy (nadmerná potreba pohybu spojená s agitovanosťou a nepokojom), motorický nepokoj (ohrýzanie nechtov, cmúľanie palca, klepkanie prstami, podupkávanie nohou), hypokinetózy (znížená pohyblivosť, ochabnutosť pohybov), zhoršenie jemnej motoriky (pinzetový úchop - úchop menších predmetov prstami napríklad lyžičky), zhoršenie hrubej motoriky, tiky (rýchle, mimovoľné a opakujúce sa pohyby), grimasovanie, nemotornosť dieťaťa.
  • Senzorické poruchy: ľahšie poruchy zraku, strabizmus (škúlenie), ľahšie poruchy sluchu, poruchy rozoznávania sluchových podnetov.

Špecifické a vývinové poruchy učenia

Schopnosť učiť sa a zapamätávať si je u ľudí na oveľa vyššej úrovni ako u zvierat. Základným rozdielom v myslení ľudí a zvierat je naša schopnosť konať plánovane, organizovane a predvídať následky vlastného konania. Za schopnosť konať plánovane vďačíme rozsiahlym kôrovým oblastiam čelových lalokov v mozgu. Mozgová kôra je považovaná za srdce ľudského myslenia, poznávania a procesu učenia. Tieto schopnosti sú uložené v kôre mozgu a sú dané genetickou predispozíciou a ďalším vývinom mozgu, ktorý sa deje ešte v maternici. Individuálny vývoj jedinca, rozdielnosť základného genetického materiálu a faktorov pôsobiacich na nervovú sústavu počas jej vývinu robia z každého jedinca jedinečnú bytosť. Všetky negatívne faktory, ktoré pôsobili na plod keď bol ešte v maternici, môžu mať následky v ďalšom vývoji osobnosti človeka a aj v jeho schopnostiach či poruchách.

História porúch učenia

Obdobie, kedy sa pravekí ľudia naučili čítať a písať, patrí medzi základný medzník rozvoja civilizácie. Dlho potom boli tieto schopnosti výsadou vyšších vrstiev spoločnosti, pričom tie nižšie vrstvy ľudí trpeli negramotnosťou. Na Slovensku sa história školstva a vzdelávania viaže k 9. storočiu s príchodom vierozvestov Konštantína a Metoda. Zavedenie pravidelnej školskej dochádzky však patrí do neskoršieho 16. storočia a vďačíme za ňu Jánovi Amosovi Komenskému, ktorý zaviedol aj formu vyučovacej hodiny. Až po zavedení školstva a učebných noriem sa mohlo začať hovoriť o aktívnom procese učenia a prípadných poruchách učenia u individuálnych jedincov.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Medzi významné historické medzníky porúch učenia patria:

  • 1861: dyslexia (porucha reči) bola popísaná neurológom P. Brocom, ktorý v čelových lalokoch objavil centrum reči.
  • 1874: nemecký neurológ O. Wernick zistil, že v blízkosti centier reči sa nachádzajú aj iné centrá, zodpovedné za porozumenie hovoreného.
  • 1877: nemecký lekár A. Kussmaul popísal afáziu (neschopnosť rozprávať).
  • 1885: lekár O. Berkhan napísal prvú štúdiu o poruchách reči.
  • 1896: objav dyslexie ako vývinovej poruchy reči na viacerých miestach sveta naraz.
  • 1990: uverejnenie prvej monografie lekára J. Hinshelwooda o poruchách čítania (druhá bola vydaná v roku 1917).
  • 1925: vydaná práca O. Chlupa, ktorá pojednávala o vedeckom výskume porúch ako sú dysgrafia, dysortografia a dyslexia.
  • 1939: vyšla publikácia lekára A. Straussa a H. Wernera, kde popisovali dieťa s poruchami učenia.
  • 1952: vznik prvých psychiatrických liečební a škôl zaoberajúcich sa deťmi s poruchami učenia.

Poruchy učenia podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb

  • špecifické poruchy vývinu reči a jazyka
  • špecifické poruchy vývinu školských zručností
  • špecifická porucha vývinu pohybovej funkcie
  • zmiešané špecifické vývinové poruchy
  • výrazné poruchy vývinu
  • iné poruchy psychického vývinu
  • nešpecifikovaná porucha psychického vývinu

Dysfázia - porucha vývinu rečových schopností

Dysfázia je porucha objavujúca sa vo veku, kedy sa dieťa učí rozprávať. Ide o vývinovú poruchu základných rečových schopností, postihujúcu asi 7% detí a zároveň je to najčastejšia vývinová porucha učenia. V školskom období býva príčinou dyslexie - poruchy čítania.

Rečový deficit sa prejavuje oneskoreným osvojením si rečových schopností. Slovná zásoba týchto detí býva chudobnejšia pre zhoršenie zapamätávania a následného vybavovania si slov. Majú problém vo fonologickom uvedomovaní si stavby slov a automatickom pomenovávaní známych predmetov. Dieťatko s dysfáziou si pomalšie vybavujú vzťahy medzi pomenovávaným predmetom a správnym pojmom. Neraz dochádza k nesprávnemu pomenovávaniu predmetov.

Dyspraxia - porucha koordinácie pohybov

Dyspraxia sa nazýva aj tzv. vývinová koordinačná porucha. Za normálnych okolností majú ľudia zachovanú koordináciu vôľou riadených pohybov. Pri vykonávaní rôznych činností sú jednotlivé pohyby zosúladené. Prejavy dyspraxie sú zjavné už v rannom detstve. Nedostatočná kontrola nad vlastným telom sa začína prejavovať poruchou zachovania fyzickej nečinnosti. Navonok dieťa pôsobí ako neposedné. Neskôr je viditeľný nesúlad medzi hovoreným a vykonaným. Dieťa nedokáže skombinovať motorickú činnosť na vyjadrenie svojich myšlienok, ťažšie si osvojuje bežné pohybové zručnosti, je oneskorený vývin hrubej a neskôr aj jemnej motoriky. Pôsobí ako nemotorné, neobratné, motoricky nepokojné a má problémy so základnými sebaobslužnými úkonmi.

Dyslexia - porucha čítania písaného textu

Dyslexia je jednou z najznámejších porúch učenia. Ide o poruchu čítania písaného textu, ktorá sa prejavuje zníženou rýchlosťou čítania textu v porovnaní s normou u zdravých detí, chybovosťou čítaného textu ako je napríklad zámena písmen alebo vynechávanie jednotlivých písmen, slabík, či celých slov, preskakovanie celých riadkov. V niektorých prípadoch deti mylne čítajú sprava doľava a taktiež zle vyslovujú prečítané - takzvaná artikulačná neobratnosť (tvrdé a mäkké písmena, dĺžne, zlé kladenie prízvuku a intonácie). Deti si rozdiel v čítaní textu medzi sebou a rovesníkmi plne uvedomujú. V prípade posmeškov od spolužiakov sa zvyšuje nervozita a psychomotorický nepokoj dieťaťa, čo spôsobuje ešte väčšie sťaženie čítania a zvyšuje sa nesústredenosť na samotný text.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Dysgrafia - porucha písania textu

Dysgrafia je neraz dôvodom, že deti sú označované za lenivé a málo snaživé. Porucha písania je špecifická porucha, ktorá sa manifestuje narušením schopnosti a zručnosti písania textu. Dieťa píše spomalene, v popredí je tlak vyvíjaný na ceruzku, konečný písaný text je neúhľadný, roztrasený, pravopisne chybný s vynechaním či zámenou aj písmen, slabík aj celých slov. Písmo má zlý sklon, jednotlivé písmená sú rozdielne veľké a majú bizarné tvary. Typickým znakom je zrkadlenie písmen a číslic. Deti s dysgrafiou zväčša nemajú problém s čítaním textu. Dôvodom dysgrafie je vo väčšine prípadov asymetrický, tonický šijový reflex, ktorý spôsobuje vystretie ruky, s ktorou dieťa píše pri natočení hlavy na rovnakú stranu.

Dysortografia - porucha pravopisu

Dysortografia je porucha osvojenia si správneho pravopisu. Napriek dobre naučenej gramatike, majú deti problém ju aplikovať do bežnej praxe. Inteligencia býva pritom nenarušená. Dysortografiu možno považovať za podkategóriu dysgrafie, respektíve s ňou úzko súvisí. Porucha sa prejavuje nesprávnym pravopisom ako je napríklad chýbanie dĺžňov, mäkčeňov alebo čiarok. Rozlišovanie krátkych a dlhých písmen sú typickými dysortografickými chybami. Napriek dobrým výsledkom sa často vyskytujú chyby v písaní ypsilonu a mäkkého i. Časovanie a skloňovanie slov taktiež nie je silnou stránkou dysortografika. V písanom texte sa vyskytujú aj hrubšie prešľapy ako je zámena písmen, slabík a celých slov s problematickým dodržiavaním hraníc. S vekom, snahou dieťaťa, rodiča a učiteľa je chybovosť menšia. Dieťa je schopné sa naučiť písať správne, no je to preň rozhodne ťažšie ako u zdravých jedincov.

Dyskalkúlia - porucha v chápaní matematických vzťahov

Dyskalkúlia znamená poruchu alebo oneskorenie vývinových schopností v nadobúdaní matematických dovedností, teda počítania. Vyskytuje sa v rovnakej miere u oboch pohlaví, častý je výskyt u predčasne narodených detí.

Autizmus a poruchy autistického spektra (PAS)

Autizmus alebo porucha autistického spektra, PAS (angl. Autism Spectrum Disorder, ASD) je neurologická a vývojová porucha, ktorá zasahuje oblasť interakcie k ostatným ľuďom, komunikáciu voči okoliu a správanie k ostatným ľuďom. Ide o pervazívnu vývinovú poruchu, zasahujúcu do viacerých funkčných oblastí života. Každé dieťa s autizmom je jedinečné a nemusí mať rovnaké prejavy, znaky a symptómy spojené so syndrómom autizmu. Poruchy autistického spektra sa vyskytujú u každého pohlavia, u všetkých etnických skupín a rasy, v hociktorej ekonomickej a sociálnej vrstve.

Je definovaný abnormálnym oneskoreným vývinom, ktorý sa prejavuje pred dovŕšením tretieho roku života. Je charakteristický abnormalitami vo všetkých troch oblastiach psychopatológie: vo vzájomnej sociálnej interakcii, komunikácii a v obmedzenom, stereotypne sa opakujúcom správaní. Okrem týchto špecifických diagnostických čŕt býva prítomná škála nešpecifických odchýlok ako sú rôzne fóbie, stravovacie ťažkosti, poruchy spánku, afektívne a agresívne prejavy.

Kvalitatívne narušenie recipročnej sociálnej interakcie zahŕňa problémy v oblasti porozumenia a používania rôznych foriem neverbálneho správania, neschopnosť pochopiť emócie druhých ľudí a primerane na ne reagovať, neschopnosť adekvátneho vyjadrenia svojich emócií, neschopnosť zdieľať pozornosť, zážitky a skúsenosti, neschopnosť správať sa primerane v rozličných spoločenských situáciách. Dieťa s autizmom má problém so zaradením sa do spoločnosti a vytváraním vzájomných vzťahov.

Kvalitatívne narušenie komunikačnej schopnosti sa prejavuje vo verbálnej i neverbálnej oblasti. Vývin reči býva spravidla oneskorený a narušený, v niektorých prípadoch sa dokonca reč vôbec nevyvinie, pričom absentuje snaha kompenzovať rečový deficit gestami či mimikou. Ak je reč vyvinutá, býva charakterizovaná problémami v nadväzovaní a udržiavaní rozhovoru. U detí, ktoré sú schopné verbálne komunikovať sa môžu vyskytnúť prejavy typické pre autizmus: echolálie- bezprostredné, alebo oneskorené, neologizmy, narušená pragmatická rovina reči.

Poškodenie imaginatívnej činnosti a jej nahradenie úzkym repertoárom stereotypných činnosti znamená, že dieťa nie je schopné hrať sa s predmetmi alebo hračkami imaginatívne (ani s inými deťmi či dospelými). Pri hre je potláčaná funkcionálnosť na úkor detailu. Má sklony zameriavať sa na nepodstatné alebo triviálne veci, napr. na náušnice, nie na človeka, ktorý ich nosí, alebo, na koleso namiesto celého vláčika (hračky). Má obmedzený rámec imaginatívnych aktivít, väčšinou okopírovaných a zaoberá sa len nimi. Chýba mu zmysel aktivít, ktorých podstatou je zaoberanie sa so slovami (napr. spoločenský rozhovor, literatúry, najmä beletrie, či slovných hračiek). Charakteristické sú aj stereotypné pohyby (točenie sa na mieste, točenie predmetov, či kývanie hlavou, rukami a žmolivé pohyby prstami). Vyskytujú sa prejavy, ktoré majú charakter nutkavého správania alebo rituálov. Pod pojmom fascinácia, ktorý sa niekedy používa, sa rozumie mimoriadne zaujatie autistických detí niektorými špecifickými zmyslovými podnetmi, napr. pozorovanie kvapkajúcej vody, blikania neónových svetiel a pod. Často predmety ovoniavajú, ohmatávajú perami. Protikladom sú nezvyčajné, až extrémne vyjadrené strachové reakcie na niektoré podnety.

Atypický autizmus

Tento typ pervazívnej vývinovej poruchy sa od detského autizmu líši buď dobou vzniku (prítomný je oneskorený nástup príznakov po 3. roku života dieťaťa), alebo nenaplnenie všetkých troch oblastí poškodenia. Chýbajú jedna či dve z troch oblastí postihnutia požadovaných pre diagnózu autizmu, aj napriek tomu, že sú prítomné abnormality v iných oblastiach.

Rettov syndróm

Je až dodnes popisovaný iba u dievčat pričom jeho príčina stále nie je známa. Raný vývin dieťaťa v skorých štádiách býva v medziach normy, ale zvrat nastáva v období medzi 7. až 24. mesiacom života. Dochádza k čiastočnej, alebo úplnej strate získaných manuálnych a verbálnych zručností, súčasne so spomalením rastu hlavy. Nastáva regres vo všetkých oblastiach. Charakteristická je strata funkčných pohybov ruky, stereotypné točiace zvieranie ruky, nedostatočné žutie, nadmerné slinenie s vyplazovaním jazyka. V detstve sa objavuje vybočenie chrbtice, epileptické záchvaty, takmer všetci žiaci s touto diagnózou sú mentálne retardovaní. Porucha je veľmi vzácna, resp. je veľmi zriedkavo diagnostikovaná. Jej výskyt je 10 x menej častý v porovnaní s autizmom.

Detská dezintegračná porucha

Vývoj dieťaťa je do 2 rokov spravidla normálny, neskôr dochádza k problémom v oblasti vývinu ktoré sa vyskytnú v pár mesiacoch. Približne v dobe začiatku poruchy dochádza k definitívnej strate predtým získaných zručností so závažnými emočnými problémami. Súčasne rastie porucha reči a komunikácie avšak po čase sa schopnosti v neverbálnej oblasti dokážu obnoviť. Poruchy reči a sociálnej interakcie zostávajú narušené po celý život.

Hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi

  • Zrejmý problém zostať sedieť.
  • Veľmi rýchle zmeny aktivity, takže aktivity trvajú zvyčajne menej ako minútu (občasná dlhšia doba, ktorú dieťa trávi veľmi obľúbenou činnosťou, túto diagnózu nevylučujú).

Aspergerov syndróm

Táto porucha je charakterizovaná rovnakým typom kvalitatívnych porúch vzájomnej sociálnej interakcie, typických pre autizmus, spolu s obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností. Primárne sa líšia od autizmu tým, že sa u tejto poruchy nevyskytuje celkové oneskorenie alebo retardácia reči ani kognitívneho vývinu. Väčšina jedincov má normálnu všeobecnú inteligenciu, ale obyčajne je značne nemotorná. Toto ochorenie sa vyskytuje prevažne u chlapcov (v pomere asi 8:1). Tieto abnormality väčšinou pretrvávajú do adolescencie a dospelosti a zdá sa, že predstavujú individuálne charakteristiky, na ktoré vplyvy prostredia výrazne nepôsobia.

Kvalita komunikácie, sociálnej interakcie a hry je narušená, ale nie do takej miery, ktorá by zodpovedala diagnóze autizmu alebo atypickému autizmu. Symptomatika je rôznorodá, jednotlivé symptómy môžu byť totožné so správaním dieťaťa s autizmom, ale nikdy sa nevyskytujú v danej kategórií vo väčšom počte. Ide o hraničnú symptomatiku skôr s nešpecifickými symptómami, čo ale neznamená, že starostlivosť o dieťa je nenáročná. Môže to byť často naopak. Diagnóza sa často vyskytuje u detí, ktoré majú ťažkú formu poruchy aktivity a pozornosti, vývinovú dysfáziu, nerovnomerne rozvinuté kognitívne schopnosti, mentálnu retardáciu a malý výskyt prejavov typických pre autizmus.

Druhou skupinou detí, ktoré zaraďujeme do tejto kategórie, sú deti s výrazne narušenou oblasťou predstavivosti. Typická je malá schopnosť rozoznávať medzi fantáziou a realitou a vyhranený záujem o určitú tému, ktorej sa venujú. Problémy s predstavivosťou a stereotypné, rigídne záujmy a správanie sa majú vplyv na kvalitu komunikácie asociálnej interakcie, ide však o sekundárnu poruchu. Spôsob sociálneho správania sa a komunikácie predstavuje iba minimum znakov typických pre autizmus. Vek rozpoznania poruchy je rôzny. Sociálne zručnosti variujú, komunikačná schopnosť je slabá, zvyčajne nenastáva strata manuálnych zručností. Väčšina postihnutých sa nachádza v strednom stupni mentálnej retardácie až v norme.

Keďže sa u autistov stretávame s veľkou heterogenitou (rôznorodosťou) príznakov, predpokladá sa i veľká variabilita príčin jeho vzniku, ide o tzv. multifaktoriálne ochorenie. S vysokou pravdepodobnosťou sa na ňom zúčastňujú genetické faktory v súhre s vplyvom prostredia. Po celom svete prebieha množstvo klinických štúdií, ktoré popisujú či už anatomické zmeny mozgu autistov, zmeny na úrovni bunkových štruktúr, poruchy imunity, či zmeny hladín niektorých dôležitých signálnych molekúl v mozgu a ich receptorov, zmeny chromozómov či iné genetické odchýlky a veľké množstvo ďalších možných príčin.

Diagnostika PAS

Pri diagnostickom vyšetrení sa zameriavame na zistenie, či deficity v komunikácii, sociálno-emočnom porozumení a prejavy správania zodpovedajú PAS. Psychologické diagnostické vyšetrenie prebieha formou hier, plnenia rôznych úloh, rozhovoru, v ktorom administrátorky zaznamenávajú prejavy, ktoré môžu súvisieť s PAS. Špeciálno-pedagogické diagnostické vyšetrenie je zamerané na deficity, ktoré môžu súvisieť s PAS a ovplyvňovať vzdelávací proces. Prebieha za stolíkom, pri malých nezaškolených deťoch na koberci, formou hier s využitím didaktických pomôcok. Cieľom stretnutí je zistiť, či je u dieťaťa prítomná niektorá z porúch autistického spektra a následne odporučiť rodičovi ďalší vhodný postup v oblasti zaškolenia a potrebnej odbornej starostlivosti.

Existuje široké spektrum terapií, ktoré pomáhajú autizmom v dennom režime. Neexistuje univerzálny zoznam terapií, ktoré by mali rodičia s PAS absolvovať.

Varovné signály u dieťaťa s podozrením na poruchy autistického spektra (PAS)

  • dieťa nerozpráva, nedorozumieva sa jasnými gestami a zvukmi
  • slová, ktoré má osvojené, nepoužíva v komunikácii s nami - objavujú sa časté echolálie (opakovanie, napodobňovanie počutých slov)
  • neukazuje prstom na veci v okolí, neudržiava očný kontakt v sociálnych situáciách
  • nemá záujem o deti, skôr ich len pozoruje alebo sa snaží neprimeraným spôsobom o kontakt
  • vystačí si sám/sama so sebou alebo naopak sa nemôžete od neho/nej pohnúť
  • hra je stereotypná, hrá sa sám/sama, neprivoláva do hry ostatných, chýba hra „akože“, neimituje
  • zameriava sa na detaily na hračkách alebo sa s hračkami vôbec nehrá
  • dieťa sa javí akoby nám nerozumelo a je ťažké vysvetliť mu niektoré veci ako rovesníkom
  • nezdieľa spoločnú pozornosť, nepozrie sa smerom, kde mu/jej niečo ukazujeme
  • má svoje rituály a zvyky, na ktorých trvá (napr. pri jedení, obliekaní, svoje trasy na prechádzke…)
  • často je senzoricky citlivé (zvuky, vône, dotyky.…)

Najpoužívanejšie skríningové a diagnostické nástroje pre deti s PAS

  • Semištruktúrovaná škála CARS
  • Observačná škála ADOS
  • Skríningová metóda ADI-R
  • Metóda M-CHAT
  • GADS

ADOS - Autism Diagnostic Observation Schedule / ADOS-2

Ide o diagnostický nástroj určený pre každého s podozrením na poruchu autistického spektra. Je to semištrukturované vyšetrenie, kedy sa v rámci presne definovaných aktivít hodnotí fungovanie dieťaťa najmä v oblasti sociálnej interakcie a komunikácie.

ADI-R - Autism Diagnostic Interview - Revised

Je považovaný za jednu z najlepšie overených metód založenú na semištruktúrovanom rozhovore s rodičmi dieťaťa, hodnotí sa sociálna interakcia, komunikácia, správanie s opakujúcimi sa stereotypnými tendenciami.

CHAT - Checklist for Autism in Toddlers - Autistické správanie u batoliat (modifikované: M-CHAT-R/F)

Ide o skríningovú metódu.

CARS - Childhood Autism Rating Scale - Posudzovacia škála na vyhodnotenie detského autizmu

Hodnotia sa napr. vzťah k ľuďom, imitácia, emocionálne reakcie, motorika, používanie predmetov, hra, adaptácia na zmeny, zrakové a sluchové percepcie, čuchové, chuťové a hmatové zmysly, verbálna aj neverbálna komunikácia, strach a nervozita, úroveň aktivity, úroveň a konzistencia intelektových funkcií a celkový dojem.

GADS skríningová škála alebo GARS Gilliam Autism Rating Scale - Gilliamova škála autizmu

Ide o jeden z vo svete najpoužívanejších nástrojov na zistenie PAS.

AQ Test - Kvocient autistického spektra

Ide o sériu otázok hodnotiaca správanie a reakcie na predpokladané situácie.

#

tags: #ma #vase #dieta #poruchu #predstavivosti #priznaky